Regestár pohoria Čergov
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Z histórie>Všeobecne 

Regestár pohoria Čergov

   
Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.

Aktuálny počet zaradených listín: 2159


Obdobie: od roku:     do roku: 
Osoba:
Obec:
Zdroj:
Referencie:
Full text:
Zoradenie podľa:
 
Vymazať filter Rozšírený filter
   
 

 
11.1.1406 Dopirák, 2013, s.8, listina: 6
Obce a miestne názvy: Čierny les, Kamenica


Kráľ Žigmund v spore panstva Kamenica a mesta Sabinova potvrdzuje právo obyvateľov mesta Sabinova na využívanie Čiernych lesov. Zároveň nariaďuje spišským a šarišským županom, alebo podžupanom, aby toto právo dodržiavali a obraňovali.

Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1406 Wagner, 1780, s.180, listina: 4/5LAT
 
2
Obce a miestne názvy: Čierny les


...Nobilius de Tharkew...hospites nostri de Czebin, more aliarum liberarum Civitatum nostrarum silvis nigris (a)libere...

Referencie na listinu:

...sabinovské právo na užívanie Čierneho lesa... (Halaga, 1962, s.32)

Čierny les, v ktorom mali Sabinovčania právo užívania, rozprestieral sa po oboch stranách Torysy. Preto ochranu tohto ich práva zveril kráľ Žigmund roku 1406 županom a podžupanom Spiša a Šariša. (Halaga, 1962, s.32)



 
21.1.1406 MOL, listina: DL 8312LAT1



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
5.5.1398 Mályusz, 1951, s.584, listina: 5302 
 
2


5302 5. mája (vo Vilaku, na nedeľu Nájdenia sv. Kríža). Žigmund dáva Mikulášovi, synovi Štefana z Marchalu, magistrovi a temešskému županovi, najmä za zásluhy, ktoré získal pri obrane krajiny proti Turkom, ako aj za smrť jeho brata, magistra Štefana, ktorý v bitke vedenej s cisárom Bajazidom na poli pri veľkom hrade Nikopolis padol do tureckého zajatia a tam zomrel, jemu a jeho bratom, magistrům Petrovi a Denisovi, ako aj jeho bratancom Jurajovi, synovi Jána, a Mikulášovi, synovi Štefana, so súhlasom prelátov a barónov, majetok Babocha v Šomoďskej stolici s príslušnými majetkami Komlos, Zederegh, Deche, Petherhyda, Nyeres, Nethech, všetkými tromi majetkami Kazaw, ako aj s poplužiami a ostatnými držbami. Tento majetok patril Štefanovi, synovi Štefana, syna bána Mychka z Prodauzu. Ten ho však stratil, keď sa pridal k nevernému Štefanovi, synovi Štefana, syna Lachka z Čakovca, k Štefanovi, synovi vojvodu Denisa zo Simontorne, a k Andrejovi z Debregeszdu, synovi Mikuláša, syna Štefana, syna Lachka, a chcel zabrániť, aby kráľ pri návrate zo slavónskych, dalmátskych a chorvátskych krajov mohol prejsť cez rieku Drávu; a keď sa mu to nepodarilo, utiahol sa na mimoriadne opevnený hrad Zenthgyurgh, ktorý sa potom podarilo vyrvať z rúk jeho spoluvinníkov len namáhavým obliehaním, a napokon utiekol do cudziny. Všetky jeho hrady a majetky vtedy dostal darom magister Ladislav, syn Mikuláša z Wyfalu, ten však teraz zomrel bez potomkov.
Z listiny Žigmunda z 21. januára 1406. Dl. 8312. (F.) Časť rozprávajúca o nevere Laczkfiovcov sa zhoduje s textom listiny z 27. decembra 1398 (č. 5627).
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Zs. 1406 jan. 21. okl.-ból. Dl. 8312. (F.) A Laczkfiak hűtlenségét elbeszélő rész megegyezik az 1398 dec. 27. oklevél (5627. sz.) szövegével.

Referencie na listinu:

Keďže po smrti Ladislava v roku 1398 vymrela rodová vetva Mikčbána okrem ďalších majetkov tohto rodu pripadol kráľovi Žigmundovi podľa uhorského práva aj Hanigovský hrad spolu s panstvom. Kráľ Žigmund zálohoval niekedy v roku 1401 tento hrad (castrum Wywar) Prokopovi Balickému (Balyczky) za 6000 florénov. V listine sa spomína, že pôvodne patril Ladislavovi, synovi Mikuláša, no keďže nemal potomkov, pripadol po jeho smrti kráľovi (per mortem magistri Ladislai...absque heredum solatio defuncti). (Hudáček, 2017, s.301)



 
26.2.1406 Gárdonyi, 1909, s.17, listina: 69HU
LAT
3
Obce a miestne názvy: Milpoš


26. február 1406. Listina kráľa Žigmunda, v ktorej predkladá, že na jeho výzvu, aby mu boli predložené v období od 24. apríla 1405 po 24. apríl 1406 všetky listiny vydané Ladislavom I., Alžbetou a Máriou, aj ním samým za účelom ich potvrdenia, Šimon syn Mikuláša z Rozhanoviec [Rozgoni] mu kvôli potvrdeniu predložil v zastúpení magistra Tomáša syna Vavrinca z Kamenice [Tarkewi] donačnú listinu na majetok Hanigovce [Henneng] vydanú dňa 5. marca 1398, ako aj hlásenie Spišskej kapituly zo dňa 29. apríla 1398 o uvedení do majetku Hanigovce [Henneng]. Kráľ uznávajúc zásluhy magistra Tomáša tieto listiny aj potvrdil.
Originál, pergamen, nepoškodená pečať visí na zelenom povrázku.
Preklad: Kveta Markušová, 2017  

2.3.1406 Iványi, 1910, s.12, listina: 55HU
 
3
Obce a miestne názvy: Hervartov, Krivé, Richvald
Synonymá: Spiskvágása


55. 2. marca 1406. Budín.
Palatín Mikuláš z Gary predkladá, že Helena, dcéra Mikuláša, ktorý je synom Urbana z Perína a (zároveň) vdovou po Máriás-ovi z Markušoviec sa súdi s Pavlom a Mikulášom, vnukmi Mikuláša, ktorý je synom Urbana, kvôli vydaniu jej dievčenskej štvrtky a obvenenia z rodových majetkov v Períne, Richnave, Kluknave (Klichno), Krompachoch, Ujvágás-i, Jakabvágás-i, Kárász-i, Olcnave (Dethre), Kerekvágás-i, Hervartove, Richvalde, Krivom (Spiskvágása) a Kobyliach (Kabalafalva), nachádzajúcich sa v Šarišskej, Spišskej, Abovskej a Sabolčskej župe. Počas tohto dlho trvajúceho sporu sa dostali vzájomne do konfliktu aj Mikuláš, syn Pavla z Perína a Ladislav Máriási aj ďalší, riešila sa aj otázka dedičných a nadobudnutých majetkov, pričom sa rozhodlo, že panstvo Križovany (Szentkereszt) je nadobudnutým majetkom. Preto (palatín) nariaďuje Spišskej kapitule, aby vykonala obhliadku hraníc chotára panstva Križovian a následne rozdelila toto panstvo na štyri rovnaké diely, do jedného dielu má uviesť Ladislava Máriásiho, ďalej má premerať panstvá Richnavu, Krompachy a Kobyly a vyhodnotiť aj panstvo Kárász, ak je to kúpený majetok, má sa rozdeliť na štyri diely a do jedného dielu má byť uvedený Ladislav Máriási, ak je to kúpený majetok, treba ho ohodnotiť, napokon nech (kapitula) predvolá Pavla zo Širokého a jeho syna Petra, ako aj Mikuláša, syna Demetera Pertoldi-ho a jeho druhov vo veci preukázania listín týkajúcich sa panstva Križovian o ktoré vedú spor s Ladislavom Máriásim a Mikulášom, synom Pavla z Perína.
Na pergamene, zvonka so zlomkom pečate.
Preklad: Kveta Markušová, 2018  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

Listina Mikuláša z Gary, ktorá rozsudzuje spor medzi členmi rodiny z Perína, týkajúci sa nárokov Eleny, dcéry Urbana z Perína voči svojim príbuzným Mikulášovi a Pavlovi ohľadom dievčenskej štvrtky z rodových majetkov v Sabolčskej, Abovskej, Spišskej a Šarišskej župe, a v Šariši sa dotýkali dedín Kobyly, Richvaldu, ale aj blízko ležiaceho Hervartova (Eberharthuagasa) a Krivého (Spyskuagasa).  (Rábik, 2006, s.138)



7.11.1406 MOL, listina: DF 258983LAT1


...Andre Balyczky de Wyvar... villa Wyfalw...

Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1406 Wagner, 1780, s.181-182, listina: 4/6LAT
 
2
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves


Testimonium Nicolai de Gara Palatini, quod Cibinienses a tributo in Villa Ujfalu exigi conveto fint immunes.
..tunc Eendre(a) Balichky de Ujwár...Villa Ujfalu...

Referencie na listinu:

Vtedajší pán hanigovského hradu Ondrej Balický prepadal fúry sabinovských kupcov na verejnej ceste, nútil ich zabočiť na jeho colnicu v Pečovskej Novej Vsi a habal im tovary. Na snemovaní župnej šľachty Abova a Šariša roku 1406 sabinovský richtár sa nedovolal faktickej odplaty mocnému magnátovi za takýto prepad na spišskej ceste pred Širokým, iba nového potvrdenia, že je to cesta slobodná a že sabinovskí kupci nemajú byť z nej poháňaní k clu v [Pečovskej] Novej Vsi. (Halaga, 1962, s.42-43)

V roku 1406 palatín Mikuláš Gorjanský rieši sťažnosť sabinovského richtára Mikuláša, ktorý sa dožadoval ochrany pred kastelánom Šarišského hrádku Ondrejom Balickým. Tento prepadal vozy sabinovských obchodníkov na verejnej ceste na Spiš, nútil ich zabočiť na jeho mýtnicu v Novej Vsi, a keď nezaplatili mýto, zhabal im tovar. Mikuláš Gorjanský preto znovu potvrdzuje, že cesta na Spiš je slobodná a sabinovskí obchodníci nemajú byť nútení platiť mýto v dedine Nová Ves. (Kónya, 2000, s.75)



 
17.1.1408 Mályusz, 1958, s.106, listina: 59122
Obce a miestne názvy: Hertník, Hervartov, Krivé, Osikov, Richvald
Osoby a obce:
Hertník - Daniel z Perína - vlastník
Hervartov - Daniel z Perína - vlastník
Osikov - Daniel z Perína - vlastník
Richvald - Daniel z Perína - vlastník
Synonymá: Ebirharthwagasa, Herknecht, Osyko, Reychwald, Zpiskwagasa


Jan. 17. (Bude, in Anthonii) Zs. a szepesi káptalanhoz. Iktassa be Peryn-i István fia János fiait : Dánielt és Miklóst a szepesmegyei Rychno, Crompach, Plicno, Wyuagasa, Jacabuagasa, Pothproch, Kalow, Ludweg, Gyenkfelde, a sáros-megyei Bartosfalua, Osyko, Herknecht, Cluso, Ebirharthwagasa, Kerekwagasa, Reychwald, Zpiskwagasa, Peturwagasa, Jacabwagasa, a szabolcsmegyei Karaz- zeles és az abaujvármegyei Peren, Dethk birtokok felébe, amelyhez osztály útján jutottak.
A szepesi káptalan 1408. márc. 30. okl.-böl. Szepesi káptalan orsz. lt. Intr. Scepus. f. 1. nr. 26. O. L. Fkgy. (1/30.)

Referencie na listinu:

...až v roku 1408 sa dozvedáme, že Osikov (Osyko) bol ešte naďalej súčasťou majetku pánov z Perína, vlastníkov panstva Kobyly. V tomto roku s totiž svoj rodové majetky na Spiši, Šariši, Above a v Sabolčskej župe delili Daniel a Mikuláš synovia Jána z tohto rodu. Zaujímavé je, že predmetom deľby neboli Kobyly, kedysi hlavná dedia ich panstva na Šariši. Podľa neskorších údajov vlastnili Kobyly už Pavol, syn Daniela z Perína, V roku 1408 sa deľba týkala už len Bartošoviec, Osikova, Hertníka, Kľušova, Hervartova, Šiby (Kerekwagasa), Richvaldu, Krivého, Vyšnej a Nižnej Vole. Podľa uvedeného sa nové centrum Danielovho podiely nachádzalo už v Bartošovciach. Od tohto roku môžeme preto hovoriť o tzv. Bartošovskom panstve. Druhou najvýznamnejšou a zrejme aj najľudnatejšou dedinou panstva bol Osikov. (Hudáček, 2013, s.15)



4.5.1408 MOL, listina: DL 94041
Osoby a obce:
Pečovská Nová Ves - Imrich - vlastník
Perín - Peter - pôvod


...Emerici filii Petri de Peren...wyuar...wyfalu...

Referencie na listinu:

V roku 1408 získal panstvo Šarišského hrádku Imrich z Perína. (Beňko, 1985, s.221)



1410 Fejér, 1832, s.392-393, listina: CLXXIXLAT
LAT
2
Abstract: Pred šarišskými podžupanmi a sudcom šľachticov bol urovnaný spor medzi Tomášom, Mikulášom Strážom z Terne, Mikulášom, synom Jána zo Szeplaky, a ich bratmi na jednej strane a Jánom Gombosom, Valentínom a Benediktom z Kisfalu na druhej strane. Predmetom sporu bol šoltýsky úrad a majetkové podiely v majetku Tarno, nazývanom aj Alba, vrátane mlyna. Ján Gombos, Valentín a Benedikt sa vzdali svojich podielov v Terni a v mlyne v prospech druhej strany. Podiel v mlyne bol držaný za sumu 1600 denárov.



My, magister Pavol, syn Egídia, a Jakub zvaný Ioulcha z Roskovian, podžupani urodzených mužov Juraja a Štefana, synov Petra Sósa zo Solivaru, županov, a zároveň sudca šľachticov Šarišskej stolice, dávame na pamäť, že Tomáš, Mikuláš Stráž z Terne, a Mikuláš, syn Jána zo Szeplaky, spolu s ďalšími svojimi bratmi na jednej strane, a Ján Gombos, Valentín a Benedikt, synovia toho istého z Kisfalu, na druhej strane, osobne predstúpili pred nás a ústnym vyhlásením priznali toto: spor, ktorý doteraz viedli pred nami pre istý svoj šoltýsky úrad v majetku Tarno, inak nazývanom Alba, týmto urovnali a urovnávajú pred nami; a uvedení Ján Gombos, Valentín a Benedikt prepustili a odstúpili vyššie uvedenému Tomášovi, Mikulášovi Strážovi a druhému Mikulášovi, synovi Jána, ako aj ich ďalším bratom, svoje majetkové podiely a všetky ostatné tam držané práva v tom istom majetku Tarno, ako aj v tamojšom mlyne, aby ich držali a užívali. Svoj podiel v uvedenom mlyne však Tomáš, Mikuláš a druhý Mikuláš spolu so svojimi vyššie uvedenými bratmi držali od Jána Gombosa, Valentína a Benedikta za tisícšesťsto veľkých a súdobých denárov, a to na ujmu syna vyššie uvedeného Demetera. Dané na oktávu Narodenia blahoslavenej Panny Márie v roku Pána 1310. [pozn. cergov.sk: tu by malo byť 1410]
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

Ján Gombos bol synom Mikuláša, syna Juraja. Svoje sídlo mal v Malej Vsi, kde vychoval dvoch synov Valentína a Benedikta. Jánom vznikla nová šľachtická vetva Tekulovského rodu šľachticov z Malej Vsi (Hubošovce), resp. šľachtici Gombošovci. (Smoroň, 2015, s.126-127)



1410 Fejér, 1842, s.855-856, listina: CCCXCVIII
Abstract: Šimon z Rozhanoviec, kráľovský sudca kúrie, oznamuje košickému sudcovi a prísažným mešťanom, že pre vojenskú výpravu proti Poľsku sa odkladajú viaceré súdne a peňažné záležitosti šľachticov zo Šariša a Spiša. Medzi nimi je aj povinnosť magistra Jakuba z Uzfalvy a Pavla zaplatiť košickým mešťanom Mikulášovi, Jakubovi a Jánovi sto florénov za vykúpenie majetku Pruthekmal. Pôvodný termín splatnosti po sviatku sv. Michala sa presúva na oktávu Zjavenia Pána. Košičania majú tento odklad rešpektovať a listinu po prečítaní vrátiť predkladateľovi.



Šimon z Rozhanoviec, sudca kúrie najslávnejšieho kniežaťa a pána Žigmunda, z Božej milosti slávneho kráľa Uhorska atď., rozvážnym a obozretným mužom, sudcovi a prísažným mešťanom mesta Košice, svojim úprimne milým priateľom, pozdrav a rozmnoženie všetkého dobra. Keďže my máme odďaľovať a predlžovať všetky spory šľachticov Šarišskej a Spišskej stolice pre terajšiu vojenskú výpravu podniknutú proti Poľskému kráľovstvu a, s Božou pomocou známu, najmä peňažné platby, prísahové výpovede a podobné záležitosti, a to mocou autority a právomoci, ktoré nám na to udelilo a pridelilo samotné kráľovské veličenstvo, medzi nimi aj spor o zaplatenie sto florénov na účet uvedeného mesta Košice, ktoré mali urodzení muži magister Jakub, syn Jána z Uzfalvy, a Pavol, syn toho istého z tej istej obce, na základe iných našich o tom vyhotovených záväzkových listín zaplatiť Mikulášovi, Jakubovi a Jánovi, mešťanom z uvedených Košíc, na vykúpenie majetku zvaného Pruthekmal, a to na ôsmy deň po sviatku svätého archanjela Michala, ktorý najbližšie príde, pred nami v uvedenom meste Košice, chceme, aby ste tento termín bez akejkoľvek ujmy odložili až na oktávu sviatku Zjavenia Pána, ktorá najbližšie nastane; a týmto listom ho aj my odkladáme. Preto vás týmito listami starostlivo žiadame a tou istou kráľovskou autoritou vám prísnejšie prikazujeme, aby ste uvedenú platbu sto florénov, ktorú mali spomenutí magister Jakub a Pavol vykonať pred nami na základe uvedených iných našich záväzkových listín v uvedený ôsmy deň po sviatku svätého archanjela Michala, odložili všetkými spôsobmi až na spomenutú oktávu sviatku Zjavenia Pána bez akejkoľvek ujmy a zmeny; aj my totiž túto povinnosť tou istou autoritou odkladáme. Inak nekonajte. Po prečítaní vráťte túto listinu predkladateľovi. Dané v Šariši na sviatok Narodenia blahoslavenej Panny Márie v roku Pána tisíceho štyristého desiateho.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

Ako sa zdá, niekedy pred rokom 1410 si Jakub so svojim synom Pavlom požičali značnú sumu peňazí od košických mešťanov. Mali ich vyplatiť v roku 1410, no keďže krajina bola vo vojne a kráľ sa chystal na vojenské ťaženie do Poľska, termín splatenia sa im odložil. (Smoroň, 2015, s.150)



1410 ŠA Prešov, listina: Mag. Sabinov, šk. I č. 91


...cum omnibus silvarum utilitatibus eiusdem civibus at hospotibus nostris perpetuo et irrevocabiliter possidendas.

Referencie na listinu:

V roku 1410 kráľ Žigmund zmenil pôvodne užívacie právo Sabinova, na Čierny les, na právo vlastnícke. (Kónya, 2000, s.75)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1410 Wagner, 1780, s.182, listina: 4/7LAT
 
2
Osoby a obce:
Perín - Imrich - pôvod
Synonymá: Silvam nigram


… najmä k Imrichovi z Perína, nášmu tajomníkovi kancelára, ktorému sme totiž nedávno darovali (udelili) náš vyššie spomenutý hrad zvaný Ujwár, keď k nemu pristúpite, lesy týchto našich vyššie uvedených mešťanov/občanov (resp. osadníkov) na strane uvedeného hradu Ujwár a jeho príslušenstva úradne (na mieste) oddelte a vyčleňte, a napriek námietke (protirečeniu) toho istého Imricha z Perína ich (t. j. tie lesy) ponechajte a ustanovte, aby ich tí istí naši občania a hostia držali navždy a neodvolateľne so všetkými úžitkami z týchto lesov. Chceme tiež, aby uvedený hrad Ujwár, ktorý sme prostredníctvom udatného muža Ondreja z Balicze, terajšieho kastelána a držiteľa toho nášho hradu, na základe iných príkazných listín nariadili odovzdať a vzdať (rezignovať) do vašich rúk dočasne, bol tým istým Imrichom z Perína držaný dovtedy, kým vy v jeho prítomnosti tie vyššie spomenuté lesy našich občanov na strane toho hradu úradne neoddeli­te (nevymedzíte) …
  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

...roku 1410 cisár Žigmund, keď zmenil sabinovské právo na užívanie Čierneho lesa na právo vlastnícke (perpetuo et irrevocabiliter possidendas). Nariadil, aby - neprihliadajúc na protivenie sa Imricha Perena - boli najprv vytýčené hranice sabinovských lesov, a až potom odovzdaný hanigovský hrad s príslušenstvom Perenovi. (Halaga, 1962, s.44)



 
previous 281-290 / 2159 next
 

  1. Dopirák, A.: Magistrát v Sabinove. Listiny do roku 1526. MV SR Štátny archív v Prešove, pobočka Prešov, Prešov, 2013
    Dopirák, A.: Magistrát v Sabinove. Listiny do roku 1526. MV SR Štátny archív v Prešove, pobočka Prešov, Prešov, 2013
  2. Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online
    Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online
  3. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
    Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
  4. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
  5. Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951. Dostupné online
    Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951. Dostupné online
  6. Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017. Dostupné online
    Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017. Dostupné online
  7. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
    Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
  8. Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupné online
    Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910. Dostupné online
  9. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
    Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
  10. Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000
    Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000
  11. Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958. Dostupné online
    Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958. Dostupné online
  12. Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupné online
    Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013. Dostupné online
  13. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
    Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
  14. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832. Dostupné online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832. Dostupné online
  15. Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
    Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
  16. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842. Dostupné online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842. Dostupné online
  17. Štátny archív (ŠA). Prešov
    Štátny archív (ŠA). Prešov
 
Prečítané: 958770x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Buk pri Hertníku
Náhodná fotografia
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom