Regestár pohoria Čergov

My, gróf Mikuláš zo Seče, sudca kúrie najjasnejšieho kniežaťa, pána Ľudovíta, z Božej milosti slávneho kráľa Uhorska, a nositeľ úradu župana Turčianskej stolice, dávame na pamäť a obsahom tejto listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že magister Ladislav, syn Rykolfa z Tarkő, osobne z jednej strany, ďalej magistri Štefan, Akuš a Lorand, synovia niekdajšieho bána Mykča, ako aj Štefan a Akuš, synovia tohože magistra Štefana, syna niekdajšieho bána Mykča, podobne osobne vo vlastných osobách; za Mikuláša, syna tohože magistra Loranda, však ten istý magister Lorand, jeho otec, s dostatočnými splnomocňovacími listinami kapituly Jágerského kostola; a keďže Mykč a Ladislav, synovia tohože magistra Akuša, syna niekdajšieho bána Mykča, ako aj Peter, syn uvedeného magistra Štefana, sú chlapci v útlom veku, všetko bremeno a ťažkosť, ktoré by títo pre svoj terajší veľmi útly vek v budúcnosti akýmkoľvek spôsobom spôsobili alebo dali spôsobiť vo veci nižšie uvedeného priznania, zmieru a trvalého potvrdenia, prevzali na seba uvedení magistri Štefan a Akuš, synovia niekdajšieho bána Mykča, a takto predstúpili pred nás z druhej strany. Pred nami ústnym vyhlásením predniesli a priznali, že hoci medzi uvedenými magistrami Ladislavom, synom Rykolfa, a Lorandom, synom niekdajšieho bána Mykča, vznikol vo veciach majetkov najprv spor pred pánom Mikulášom, synom Gyleta, niekdajším palatínom Uhorského kráľovstva, a po jeho odchode z tohto sveta v prítomnosti veľmožného pána Mikuláša Konta, terajšieho palatína uvedeného Uhorského kráľovstva a sudcu Kumánov, a predmet sporu a súdnej veci sa dlho prejednával, napokon však, keď sa tieto strany prostredníctvom statočných mužov zmierili a úplne sa dohodli vo vyššie uvedených majetkových veciach, ten istý magister Lorand, syn bána Mykča, ako aj riadny zástupca uvedeného Mikuláša, jeho syna, v tomto ich zmiernom usporiadaní navždy odovzdali magistrovi Ladislavovi a jeho dedičom majetky nazývané Andreanwágasa a Lukua. A na pevnejšie zabezpečenie tohto ich zmierneho usporiadania, ktoré je plnšie vyhlásené v listinách tých istých palatínov a kapituly Spišského kostola, sa tí istí magistri zaviazali, že uvedených magistrov Štefana a Akuša, synov niekdajšieho bána Mykča, ako aj Štefana a Akuša, synov uvedeného magistra Štefana, syna bána Mykča, osobne alebo ich riadnych zástupcov postavia pred uvedenú Spišskú kapitulu na priznanie a potvrdenie tejto ich dohody a zmieru v oktáve sviatku blaženého Juraja, mučeníka, nedávno uplynulej, a to pod záväzkom bremena prehratého súboja vo veci mocenského skutku, ak by konali inak. Keďže však z dôvodu nepostavenia tých istých magistrov Štefana a Akuša, bratov tohože magistra Loranda, ako aj Štefana a Akuša, synov tohože magistra Štefana, boli už uvedení magister Lorand a Mikuláš, jeho syn, voči tomuže magistrovi Ladislavovi uznaní vinnými v uvedenom bremene prehratého súboja vo veci mocenského skutku podľa svojho vyššie uvedeného dobrovoľného záväzku, ako sa tieto a iné ich záväzky a povinnosti oveľa plnšie a obšírnejšie obsahujú v listinách tých istých palatínov a Spišskej kapituly, predsa teraz ten istý magister Ladislav na naliehavú žiadosť tých istých magistrov Štefana, Akuša a Loranda, ako aj barónov a ich príbuzných, úplne a vo všetkom odpustil uvedeným magistrom Lorandovi a Mikulášovi, jeho synovi, spomenuté bremeno tohto súboja vo veci mocenského skutku, a pred nami ich vyhlásil za úplne zbavených uvedeného bremena súboja vo veci mocenského skutku. Naopak, uvedení magistri Štefan a Akuš, synovia niekdajšieho bána Mykča, ako aj Štefan a Akuš, synovia vyššie menovaného magistra Štefana, syna bána Mykča, uvedené majetky nazývané Andreanwágasa a Lukua, ležiace v Šarišskej stolici, pod tými istými hranicami a medzníkmi, ktorými sa podľa listinných dokladov uvedeného magistra Ladislava oddeľovali od majetkov uvedených magistrov Loranda a Mikuláša, jeho syna, a od majetkov iných, v celom tom rozsahu, ako ich predtým podľa platnosti uvedených listinných dokladov, ako je známe, odovzdal, daroval a postúpil ich brat, vyššie uvedený magister Lorand, a Mikuláš, jeho syn, dali, darovali a postúpili; ba v našej prítomnosti, tak zo svojej strany, ako aj zo strany svojich ešte nedospelých synov, ktorých bremeno vyššie uvedeným spôsobom prevzali na seba, ich dali a odovzdali, aby ich magister Ladislav večným a neodvolateľným právom vlastnil, držal a užíval. Neponechali si v nich pre seba ani pre svojich nástupcov nijaké právo ani nijaké vlastníctvo, ale všetko právo a panstvo, ktoré doteraz v uvedených majetkoch nazývaných Andreanwágasa a Lukua mali alebo mohli mať, úplne preniesli do budúcnosti na toho istého magistra Ladislava, jeho dedičov a nástupcov. Celý tento zmier, ktorý bol prostredníctvom listín uvedených palatínov a kapituly Spišského kostola uzavretý medzi uvedenými magistrami Ladislavom, synom Rykolfa, a Lorandom a Mikulášom, jeho synom, s výnimkou jediného vyššie uvedeného záväzku súboja vo veci mocenského skutku, prijali na seba uvedení magistri Štefan a Akuš, synovia bána Mykča, ako aj uvedení synovia tohože magistra Štefana, a tiež ho prijali za uvedených mladších synov týchto magistrov Štefana a Akuša. Zaviazali sa ho navždy zachovávať podľa obsahu tých istých listín, bez akejkoľvek zmeny, iba s vyňatím uvedeného záväzku bremena súboja vo veci mocenského skutku. Okrem toho všetky ich listiny, ktoré sa týkali uvedených vecí a ktoré ten istý magister Ladislav, syn Rykolfa, Lorand, syn niekdajšieho bána Mykča, a Mikuláš, jeho syn, prostredníctvom listín tých istých dvoch palatínov a Spišskej kapituly ponechali vo svojej platnosti, aj oni rovnakým spôsobom úplne a navždy ponechali v ich platnosti. Ich listinné doklady, ktoré prostredníctvom listín uvedených palatínov a Spišskej kapituly dovolili zrušiť, rovnako dovolili zbaviť platnosti a zrušiť; a pred nami ich týmto obsahom prítomnej listiny dovolili zrušiť. Na pamäť tejto veci a na jej trvalé potvrdenie sme sa rozhodli vydať týmto stranám na ich žiadosť našu privilegiálnu listinu, potvrdenú ochranou našej závesnej a autentickej pečate. Dané vo Vyšehrade, v stredu najbližšiu po sviatku Božieho tela, roku Pána 1358.
Originál na pergamene, v dvoch exemplároch; z jedného sa stratila pečať, ktorá visela na modrých hodvábnych šnúrach, na druhom visí na červených hodvábnych šnúrach mierne poškodená, inak však neporušená pečať. Národné múzeum, berzevický archív rodu Berzeviczy.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...