6.6.1358 - Tasnádi Nagy, Nagy, 1920, s.243-246, listina: 128
Abstract: Listina vydaná 6. júna 1358 vo Vyšehrade potvrdzuje prevod majetkov Andreanwagasa a Lukua v Šarišskej stolici na Ladislava, syna Rykolfa z Tarkő. Tieto majetky mu už predtým odstúpil Lorand, syn niekdajšieho bána Mykča, spolu so svojím synom Mikulášom.
Keďže Lorandovi príbuzní dohodu predtým riadne nepotvrdili, Lorand a jeho syn upadli do sankcie zo staršieho záväzku. Ladislav im ju však odpustil a Štefan, Akuš a ich synovia následne pred krajinským sudcom Mikulášom zo Seče potvrdili, že sa vzdávajú všetkých práv k Andreanwagase a Lukovu v prospech Ladislava a jeho dedičov. Udalosti zachytené v listineZmier a potvrdenie prevodu Andreanwagasy a LukovaPred grófom Mikulášom zo Seče bol potvrdený zmier medzi Ladislavom, synom Rykolfa z Tarkő, a rodinou bána Mykča; Ladislav odpustil Lorandovi a jeho synovi Mikulášovi sankciu zo záväzku a príbuzní Loranda potvrdili prevod majetkov Andreanwagasa a Lukua v Šarišskej stolici na Ladislava a jeho dedičov. Osoby a inštitúcieLadislav, syn Rikolfa II-hopríjemca Lorand, syn Mikčadonátor Mikuláš zo Seče, sudca kráľovskej kúrie a župan Turčianskej stolicevydavateľ listiny Ľudovít, kráľ Uhorskanariaďujúca autorita Spišská kapitulakapitula alebo konvent Jágerská kapitulakapitula alebo konvent Mikuláš, syn Lorandadonátor Štefan, syn Mikčadonátor Akuš, syn Mikčadonátor Štefan, syn Štefanadonátor Akuš, syn magistra Štefanadonátor Mikuláš Kont, palatín Uhorska a sudca Kumánovpalatín Predmetmajetky Andreanwagasa a Lukua večná a neodvolateľná držba Ladislava práva a panstvo k Andreanwagase a Lukovu VýsledokStrany potvrdili platnosť zmieru a listinných dokladov. Andreanwagasa a Lukua boli prevedené na Ladislava a jeho dedičov. Majetkový spor bol urovnaný zmierom. LokalityAndreanwágasa / Andreanwagasa / Adryanwagasapoloha majetku Lukua / Lukovpoloha majetku Vyšehradmiesto vydania listiny Šarišská stolicajurisdikcia Podklad interpretácieuvedené majetky nazývané Andreanwágasa a Lukua ... dali, darovali a postúpili ... aby ich magister Ladislav večným a neodvolateľným právom vlastnil Súhrnný index listinyOsoby a inštitúcie
Lokality
Témy / typy udalostíPotvrdenie práv, Spor, Darovanie Text listinyMy, gróf Mikuláš zo Seče, sudca kúrie najjasnejšieho kniežaťa, pána Ľudovíta, z Božej milosti slávneho kráľa Uhorska, a nositeľ úradu župana Turčianskej stolice, dávame na pamäť a obsahom tejto listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že magister Ladislav, syn Rykolfa z Tarkő, osobne z jednej strany, ďalej magistri Štefan, Akuš a Lorand, synovia niekdajšieho bána Mykča, ako aj Štefan a Akuš, synovia tohože magistra Štefana, syna niekdajšieho bána Mykča, podobne osobne vo vlastných osobách; za Mikuláša, syna tohože magistra Loranda, však ten istý magister Lorand, jeho otec, s dostatočnými splnomocňovacími listinami kapituly Jágerského kostola; a keďže Mykč a Ladislav, synovia tohože magistra Akuša, syna niekdajšieho bána Mykča, ako aj Peter, syn uvedeného magistra Štefana, sú chlapci v útlom veku, všetko bremeno a ťažkosť, ktoré by títo pre svoj terajší veľmi útly vek v budúcnosti akýmkoľvek spôsobom spôsobili alebo dali spôsobiť vo veci nižšie uvedeného priznania, zmieru a trvalého potvrdenia, prevzali na seba uvedení magistri Štefan a Akuš, synovia niekdajšieho bána Mykča, a takto predstúpili pred nás z druhej strany. Pred nami ústnym vyhlásením predniesli a priznali, že hoci medzi uvedenými magistrami Ladislavom, synom Rykolfa, a Lorandom, synom niekdajšieho bána Mykča, vznikol vo veciach majetkov najprv spor pred pánom Mikulášom, synom Gyleta, niekdajším palatínom Uhorského kráľovstva, a po jeho odchode z tohto sveta v prítomnosti veľmožného pána Mikuláša Konta, terajšieho palatína uvedeného Uhorského kráľovstva a sudcu Kumánov, a predmet sporu a súdnej veci sa dlho prejednával, napokon však, keď sa tieto strany prostredníctvom statočných mužov zmierili a úplne sa dohodli vo vyššie uvedených majetkových veciach, ten istý magister Lorand, syn bána Mykča, ako aj riadny zástupca uvedeného Mikuláša, jeho syna, v tomto ich zmiernom usporiadaní navždy odovzdali magistrovi Ladislavovi a jeho dedičom majetky nazývané Andreanwágasa a Lukua. A na pevnejšie zabezpečenie tohto ich zmierneho usporiadania, ktoré je plnšie vyhlásené v listinách tých istých palatínov a kapituly Spišského kostola, sa tí istí magistri zaviazali, že uvedených magistrov Štefana a Akuša, synov niekdajšieho bána Mykča, ako aj Štefana a Akuša, synov uvedeného magistra Štefana, syna bána Mykča, osobne alebo ich riadnych zástupcov postavia pred uvedenú Spišskú kapitulu na priznanie a potvrdenie tejto ich dohody a zmieru v oktáve sviatku blaženého Juraja, mučeníka, nedávno uplynulej, a to pod záväzkom bremena prehratého súboja vo veci mocenského skutku, ak by konali inak. Keďže však z dôvodu nepostavenia tých istých magistrov Štefana a Akuša, bratov tohože magistra Loranda, ako aj Štefana a Akuša, synov tohože magistra Štefana, boli už uvedení magister Lorand a Mikuláš, jeho syn, voči tomuže magistrovi Ladislavovi uznaní vinnými v uvedenom bremene prehratého súboja vo veci mocenského skutku podľa svojho vyššie uvedeného dobrovoľného záväzku, ako sa tieto a iné ich záväzky a povinnosti oveľa plnšie a obšírnejšie obsahujú v listinách tých istých palatínov a Spišskej kapituly, predsa teraz ten istý magister Ladislav na naliehavú žiadosť tých istých magistrov Štefana, Akuša a Loranda, ako aj barónov a ich príbuzných, úplne a vo všetkom odpustil uvedeným magistrom Lorandovi a Mikulášovi, jeho synovi, spomenuté bremeno tohto súboja vo veci mocenského skutku, a pred nami ich vyhlásil za úplne zbavených uvedeného bremena súboja vo veci mocenského skutku. Naopak, uvedení magistri Štefan a Akuš, synovia niekdajšieho bána Mykča, ako aj Štefan a Akuš, synovia vyššie menovaného magistra Štefana, syna bána Mykča, uvedené majetky nazývané Andreanwágasa a Lukua, ležiace v Šarišskej stolici, pod tými istými hranicami a medzníkmi, ktorými sa podľa listinných dokladov uvedeného magistra Ladislava oddeľovali od majetkov uvedených magistrov Loranda a Mikuláša, jeho syna, a od majetkov iných, v celom tom rozsahu, ako ich predtým podľa platnosti uvedených listinných dokladov, ako je známe, odovzdal, daroval a postúpil ich brat, vyššie uvedený magister Lorand, a Mikuláš, jeho syn, dali, darovali a postúpili; ba v našej prítomnosti, tak zo svojej strany, ako aj zo strany svojich ešte nedospelých synov, ktorých bremeno vyššie uvedeným spôsobom prevzali na seba, ich dali a odovzdali, aby ich magister Ladislav večným a neodvolateľným právom vlastnil, držal a užíval. Neponechali si v nich pre seba ani pre svojich nástupcov nijaké právo ani nijaké vlastníctvo, ale všetko právo a panstvo, ktoré doteraz v uvedených majetkoch nazývaných Andreanwágasa a Lukua mali alebo mohli mať, úplne preniesli do budúcnosti na toho istého magistra Ladislava, jeho dedičov a nástupcov. Celý tento zmier, ktorý bol prostredníctvom listín uvedených palatínov a kapituly Spišského kostola uzavretý medzi uvedenými magistrami Ladislavom, synom Rykolfa, a Lorandom a Mikulášom, jeho synom, s výnimkou jediného vyššie uvedeného záväzku súboja vo veci mocenského skutku, prijali na seba uvedení magistri Štefan a Akuš, synovia bána Mykča, ako aj uvedení synovia tohože magistra Štefana, a tiež ho prijali za uvedených mladších synov týchto magistrov Štefana a Akuša. Zaviazali sa ho navždy zachovávať podľa obsahu tých istých listín, bez akejkoľvek zmeny, iba s vyňatím uvedeného záväzku bremena súboja vo veci mocenského skutku. Okrem toho všetky ich listiny, ktoré sa týkali uvedených vecí a ktoré ten istý magister Ladislav, syn Rykolfa, Lorand, syn niekdajšieho bána Mykča, a Mikuláš, jeho syn, prostredníctvom listín tých istých dvoch palatínov a Spišskej kapituly ponechali vo svojej platnosti, aj oni rovnakým spôsobom úplne a navždy ponechali v ich platnosti. Ich listinné doklady, ktoré prostredníctvom listín uvedených palatínov a Spišskej kapituly dovolili zrušiť, rovnako dovolili zbaviť platnosti a zrušiť; a pred nami ich týmto obsahom prítomnej listiny dovolili zrušiť. Na pamäť tejto veci a na jej trvalé potvrdenie sme sa rozhodli vydať týmto stranám na ich žiadosť našu privilegiálnu listinu, potvrdenú ochranou našej závesnej a autentickej pečate. Dané vo Vyšehrade, v stredu najbližšiu po sviatku Božieho tela, roku Pána 1358. Originál na pergamene, v dvoch exemplároch; z jedného sa stratila pečať, ktorá visela na modrých hodvábnych šnúrach, na druhom visí na červených hodvábnych šnúrach mierne poškodená, inak však neporušená pečať. Národné múzeum, berzevický archív rodu Berzeviczy. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... |
Použitá literatúra:
Tasnádi Nagy, G., Nagy, I.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. VII. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1920, 704 s. Dostupné online