|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
11.1.1406 - Dopirák, 2013, s.8, listina: 6
Kráľ Žigmund v spore panstva Kamenica a mesta Sabinova potvrdzuje právo obyvateľov mesta Sabinova na využívanie Čiernych lesov. Zároveň nariaďuje spišským a šarišským županom, alebo podžupanom, aby toto právo dodržiavali a obraňovali. 21.1.1406 - MOL, listina: DL 8312
26.2.1406 - Gárdonyi, 1909, s.17, listina: 69
26. február 1406. Listina kráľa Žigmunda, v ktorej predkladá, že na jeho výzvu, aby mu boli predložené v období od 24. apríla 1405 po 24. apríl 1406 všetky listiny vydané Ladislavom I., Alžbetou a Máriou, aj ním samým za účelom ich potvrdenia, Šimon syn Mikuláša z Rozhanoviec [Rozgoni] mu kvôli potvrdeniu predložil v zastúpení magistra Tomáša syna Vavrinca z Kamenice [Tarkewi] donačnú listinu na majetok Hanigovce [Henneng] vydanú dňa 5. marca 1398, ako aj hlásenie Spišskej kapituly zo dňa 29. apríla 1398 o uvedení do majetku Hanigovce [Henneng]. Kráľ uznávajúc zásluhy magistra Tomáša tieto listiny aj potvrdil. Originál, pergamen, nepoškodená pečať visí na zelenom povrázku. Preklad: Kveta Markušová, 2017 2.3.1406 - Iványi, 1910, s.12, listina: 55
55. 2. marca 1406. Budín. Palatín Mikuláš z Gary predkladá, že Helena, dcéra Mikuláša, ktorý je synom Urbana z Perína a (zároveň) vdovou po Máriás-ovi z Markušoviec sa súdi s Pavlom a Mikulášom, vnukmi Mikuláša, ktorý je synom Urbana, kvôli vydaniu jej dievčenskej štvrtky a obvenenia z rodových majetkov v Períne, Richnave, Kluknave (Klichno), Krompachoch, Ujvágás-i, Jakabvágás-i, Kárász-i, Olcnave (Dethre), Kerekvágás-i, Hervartove, Richvalde, Krivom (Spiskvágása) a Kobyliach (Kabalafalva), nachádzajúcich sa v Šarišskej, Spišskej, Abovskej a Sabolčskej župe. Počas tohto dlho trvajúceho sporu sa dostali vzájomne do konfliktu aj Mikuláš, syn Pavla z Perína a Ladislav Máriási aj ďalší, riešila sa aj otázka dedičných a nadobudnutých majetkov, pričom sa rozhodlo, že panstvo Križovany (Szentkereszt) je nadobudnutým majetkom. Preto (palatín) nariaďuje Spišskej kapitule, aby vykonala obhliadku hraníc chotára panstva Križovian a následne rozdelila toto panstvo na štyri rovnaké diely, do jedného dielu má uviesť Ladislava Máriásiho, ďalej má premerať panstvá Richnavu, Krompachy a Kobyly a vyhodnotiť aj panstvo Kárász, ak je to kúpený majetok, má sa rozdeliť na štyri diely a do jedného dielu má byť uvedený Ladislav Máriási, ak je to kúpený majetok, treba ho ohodnotiť, napokon nech (kapitula) predvolá Pavla zo Širokého a jeho syna Petra, ako aj Mikuláša, syna Demetera Pertoldi-ho a jeho druhov vo veci preukázania listín týkajúcich sa panstva Križovian o ktoré vedú spor s Ladislavom Máriásim a Mikulášom, synom Pavla z Perína. Na pergamene, zvonka so zlomkom pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2018 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Listina Mikuláša z Gary, ktorá rozsudzuje spor medzi členmi rodiny z Perína, týkajúci sa nárokov Eleny, dcéry Urbana z Perína voči svojim príbuzným Mikulášovi a Pavlovi ohľadom dievčenskej štvrtky z rodových majetkov v Sabolčskej, Abovskej, Spišskej a Šarišskej župe, a v Šariši sa dotýkali dedín Kobyly, Richvaldu, ale aj blízko ležiaceho Hervartova (Eberharthuagasa) a Krivého (Spyskuagasa). (Rábik, 2006, s.138) 7.11.1406 - MOL, listina: DF 258983
...Andre Balyczky de Wyvar... villa Wyfalw... 17.1.1408 - Mályusz, 1958, s.106, listina: 5912
Jan. 17. (Bude, in Anthonii) Zs. a szepesi káptalanhoz. Iktassa be Peryn-i István fia János fiait : Dánielt és Miklóst a szepesmegyei Rychno, Crompach, Plicno, Wyuagasa, Jacabuagasa, Pothproch, Kalow, Ludweg, Gyenkfelde, a sáros-megyei Bartosfalua, Osyko, Herknecht, Cluso, Ebirharthwagasa, Kerekwagasa, Reychwald, Zpiskwagasa, Peturwagasa, Jacabwagasa, a szabolcsmegyei Karaz- zeles és az abaujvármegyei Peren, Dethk birtokok felébe, amelyhez osztály útján jutottak. A szepesi káptalan 1408. márc. 30. okl.-böl. Szepesi káptalan orsz. lt. Intr. Scepus. f. 1. nr. 26. O. L. Fkgy. (1/30.) Referencie na listinu: ...až v roku 1408 sa dozvedáme, že Osikov (Osyko) bol
ešte naďalej súčasťou majetku pánov z Perína, vlastníkov panstva
Kobyly. V tomto roku s totiž svoj rodové majetky na Spiši, Šariši,
Above a v Sabolčskej župe delili Daniel a Mikuláš synovia Jána
z tohto rodu. Zaujímavé je, že predmetom deľby neboli Kobyly,
kedysi hlavná dedia ich panstva na Šariši. Podľa neskorších údajov
vlastnili Kobyly už Pavol, syn Daniela z Perína, V roku 1408 sa deľba
týkala už len Bartošoviec, Osikova, Hertníka, Kľušova, Hervartova,
Šiby (Kerekwagasa), Richvaldu, Krivého, Vyšnej a Nižnej Vole.
Podľa uvedeného sa nové centrum Danielovho podiely nachádzalo
už v Bartošovciach. Od tohto roku môžeme preto hovoriť o tzv.
Bartošovskom panstve. Druhou najvýznamnejšou a zrejme aj
najľudnatejšou dedinou panstva bol Osikov. (Hudáček, 2013, s.15) 4.5.1408 - MOL, listina: DL 9404
...Emerici filii Petri de Peren...wyuar...wyfalu... Referencie na listinu: V roku 1408 získal panstvo Šarišského hrádku Imrich z Perína. (Beňko, 1985, s.221) 1410 - Fejér, 1832, s.392-393, listina: CLXXIX
My, magister Pavol, syn Egídia, a Jakub zvaný Ioulcha z Roskovian, podžupani urodzených mužov Juraja a Štefana, synov Petra Sósa zo Solivaru, županov, a zároveň sudca šľachticov Šarišskej stolice, dávame na pamäť, že Tomáš, Mikuláš Stráž z Terne, a Mikuláš, syn Jána zo Szeplaky, spolu s ďalšími svojimi bratmi na jednej strane, a Ján Gombos, Valentín a Benedikt, synovia toho istého z Kisfalu, na druhej strane, osobne predstúpili pred nás a ústnym vyhlásením priznali toto: spor, ktorý doteraz viedli pred nami pre istý svoj šoltýsky úrad v majetku Tarno, inak nazývanom Alba, týmto urovnali a urovnávajú pred nami; a uvedení Ján Gombos, Valentín a Benedikt prepustili a odstúpili vyššie uvedenému Tomášovi, Mikulášovi Strážovi a druhému Mikulášovi, synovi Jána, ako aj ich ďalším bratom, svoje majetkové podiely a všetky ostatné tam držané práva v tom istom majetku Tarno, ako aj v tamojšom mlyne, aby ich držali a užíva... Detail regestu Referencie na listinu: Ján Gombos bol synom Mikuláša, syna Juraja. Svoje sídlo mal v Malej Vsi, kde vychoval dvoch synov Valentína a Benedikta. Jánom vznikla
nová šľachtická vetva Tekulovského rodu šľachticov z Malej Vsi (Hubošovce), resp. šľachtici Gombošovci. (Smoroň, 2015, s.126-127) 1410 - Fejér, 1842, s.855-856, listina: CCCXCVIII
Šimon z Rozhanoviec, sudca kúrie najslávnejšieho kniežaťa a pána Žigmunda, z Božej milosti slávneho kráľa Uhorska atď., rozvážnym a obozretným mužom, sudcovi a prísažným mešťanom mesta Košice, svojim úprimne milým priateľom, pozdrav a rozmnoženie všetkého dobra. Keďže my máme odďaľovať a predlžovať všetky spory šľachticov Šarišskej a Spišskej stolice pre terajšiu vojenskú výpravu podniknutú proti Poľskému kráľovstvu a, s Božou pomocou známu, najmä peňažné platby, prísahové výpovede a podobné záležitosti, a to mocou autority a právomoci, ktoré nám na to udelilo a pridelilo samotné kráľovské veličenstvo, medzi nimi aj spor o zaplatenie sto florénov na účet uvedeného mesta Košice, ktoré mali urodzení muži magister Jakub, syn Jána z Uzfalvy, a Pavol, syn toho istého z tej istej obce, na základe iných našich o tom vyhotovených záväzkových listín zaplatiť Mikulášovi, Jakubovi a Jánovi, mešťanom z ... Detail regestu Referencie na listinu: Ako sa zdá, niekedy pred rokom 1410 si Jakub so svojim synom Pavlom požičali značnú sumu peňazí od
košických mešťanov. Mali ich vyplatiť v roku 1410, no keďže krajina bola vo vojne a kráľ sa chystal na vojenské ťaženie
do Poľska, termín splatenia sa im odložil. (Smoroň, 2015, s.150) 1410 - ŠA Prešov, listina: Mag. Sabinov, šk. I č. 9
...cum omnibus silvarum utilitatibus eiusdem civibus at hospotibus nostris perpetuo et irrevocabiliter possidendas. Referencie na listinu: V roku 1410 kráľ Žigmund zmenil pôvodne užívacie právo Sabinova, na Čierny les, na právo vlastnícke. (Kónya, 2000, s.75) |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny archív (ŠA). Prešov
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Dopirák, A.: Magistrát v Sabinove. Listiny do roku 1526. MV SR Štátny archív v Prešove,
pobočka Prešov, Prešov, 2013
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842880 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910530 s.. Dostupné online
Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000533 s.
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958630 s.. Dostupné online
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951795 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny archív (ŠA). Prešov
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Dopirák, A.: Magistrát v Sabinove. Listiny do roku 1526. MV SR Štátny archív v Prešove, pobočka Prešov, Prešov, 2013
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842880 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
- Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910530 s.. Dostupné online
- Kónya, P.: Dejiny Sabinova. Mestský úrad Sabinov, Sabinov, 2000533 s.
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958630 s.. Dostupné online
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951795 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online