Osoby: Euze; Štefan, syn Euzea

Osoby a obce:
Červenica pri Sabinove - Štefan - vlastník

Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Simon, syn Detreho; Štefan, syn Euzea; Štefan , syn Dethmara; Štefan, syn Andreja

Kategória: Metácia

Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Ľutinka, Michalka, Milpošský potok

1285. Listina Jágerskej kapituly, podľa ktorej uzavreli kráľovský kľúčiar Štefan syn Euze- ho, spolu so svojimi bratmi či príbuznými: Makana syn Merka, Michal syn Petra, ďalej synovia župana Keechi Detre, Dethor a Herbord so synmi: Dethk, Simon a Langeus, Dethmarovi synovia: Detreh, Štefan a Mykou, Andrej Bodunov syn a županov syn Štefan dohodu o tom, že Euze-ovi synovia predajú svoj majetok Červenicu [Weresalma] z troch štvrtín synom župana Detre, z jednej štvrtiny županovi Andrejovi. Hranice Červenice [Weresalma]: na severe pozdĺž rieky Ľutinka [Lytune] až po rieku Torysu [Tharcha], ďalej proti prúdu Torysy po riečku Weresalma, od prameňa [ústia] Weresalmy po vrch Michalka [Mychalhazatetey], odtiaľ po hradskej ceste zo Šariša do Poľska až po riečku Ľutinka [Lytune].
Z prepisu v Jágerskej kapitule dňa 21.6.1353.
Preklad: Kveta Markušová, 2017  

Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Polan, syn Rutkera; Rikolf I, syn Rutkera; Simon, syn Detreho; Štefan , syn Dethmara

Kategória: Metácia

Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole

Všetkým veriacim v Krista, prítomným aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, Jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým: že grófi Rykolphus a Polanus, spišskí šľachtici, uterinní bratia, na jednej strane, a na druhej strane Dechbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba aj za svojich bratov Decka, Symona a Languea, ako aj za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dechmara, predstúpili pred nás a spoločne predniesli a oznámili, že keď medzi nimi dlhší čas trval spor o hranice medzi majetkom Tarcha patriacim uvedeným grófom Rykolphovi a Polanovi a majetkami uvedených šľachticov z Keechu, zvanými Torchveley a Bachamezey, napokon na základe rozhodnutia a dohody mnohých šľachetných mužov medzi sebou dospeli k takému spojeniu pokoja a svornosti a pred nami sa dohodli, že ten istý Rykolphus a Polanus sú povinní dať uvedeným šľachticom z Keechu sto mariek čistého striebra. Tieto im aj dali a pred nami vyplatili a hranice vyššie uvedených majetkov medzi sebou a svojimi potomkami určili pokojným spôsobom takto: prvý medzník sa začína na tom mieste, kde horný potôčik zvaný Nene vteká do rieky Tarcha, a po tom istom potôčiku Nene, smerom proti jeho toku, sa vystupuje vyššie k miestu, kde sa z ľavej strany vlieva do neho iný potôčik; a po tomto druhom potoku sa ide až k jeho prameňu; odtiaľ sa prechádza cez istý les smerom na sever ku kraju istého poľa nazývaného Bachamezey; potom sa po okraji toho lesa prichádza na verejnú cestu, ktorou sa chodí z Bachamezey smerom do Palowchy, a na tejto ceste sa prichádza k rieke zvanej Lubicyn; a po tejto rieke, zostupujúc po jej toku, sa prichádza k rieke zvanej Poprad, a tam sa hranice vyššie uvedených majetkov medzi nimi končia. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Simbrinu, Bernard z Borsuuy, Gregor zo Zabolchu, Štefan zo Semlina, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší. Roku Pána tisíceho dvestého osemdesiateho siedmeho. Za vlády Ladislava, slávneho kráľa Uhorska, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho pána, v Kristovi otca Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým veriacim v Krista, ktorí budú čítať tento list, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Je kráľovsky vhodné a užitočné odmeňovať štedrosťou tých, ktorí sa osvedčujú v službách svojmu pánovi, aby ostatní, povzbudení ich príkladom, boli vedení k väčším skutkom vernosti a aby sa učili účinnejšie sa pridŕžať svojho prirodzeného pána. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpil pred našu prítomnosť Peter, syn grófa Juraja, župan Nového hradu, náš milý a verný, žiadal, aby sme mu dali istú zem nazývanú Weresalma, ležiacu v Šarišskej stolici, ktorú držal Ewze a jeho synovia. Keďže nám však vo veci tejto zeme nebola pravda známa, prikázali sme našimi listami verným našim, Jágerskej kapitule, aby vyslali dôveryhodného muža ako svedka, pred ktorým by náš človek Ján zvaný Fynta prišiel na miesto tejto zeme a uviedol ju do držby menovanému grófovi Petrovi, ak by nebol vznesený odpor, a aby tých, čo by odporovali, predvolal pred našu prítomnosť na primeraný termín. Táto Jágerská kapitula nám potom odpísala v tom zmysle, že uvedený gróf Ján, náš človek, prišiel na miesto tejto zeme a v prítomnosti človeka tej istej kapituly uviedol túto zem do držby grófa Petra, pričom nikto neodporoval. A tak my, ktorí sme z úradu zvereného nám panovania povinní zvažovať zásluhy jednotlivcov a každému odpovedať podľa miery jeho zásluh, uvážiac mnohé a chvályhodné služby uvedeného grófa Petra a jeho brata Jowanka, ktoré nám obaja preukázali s najväčšou horlivosťou vernosti pri rozličných výpravách nášho kráľovstva, a osobitne vtedy, keď vierolomný národ Tattarorum napadol nepriateľsky naše kráľovstvo a páchal v ňom spúšť, skazu, požiare a veľmi mnohé škody, títo gróf Peter a Jowanka sa z vernosti dlžnej kráľovskej korune a na obranu obyvateľov nášho kráľovstva postavili proti týmto Tatárom do boja, kde ten istý Jowanka, utrpiac od tých Tatárov smrteľné rany, skonal. Preto teda ako istú náhradu za služby toho istého grófa Petra, pre smrť uvedeného Jowanka a pre služby samého grófa Petra, hoci je to len malá odmena vzhľadom na to, čo teraz konáme, a hoci by si ten istý gróf Peter zaslúžil väčšiu odmenu a povýšenie, sme túto zem nazývanú Weresalma so všetkými jej úžitkami dali, darovali a udelili tomu istému grófovi Petrovi a jeho dedičom i nástupcom jeho dedičov do večnej a neodvolateľnej držby. Hranice tejto zeme, ako sme videli uvedené v listine tej istej kapituly, sa určujú takto: Prvá hranica prechádza spoza Copou a po prekročení vody menom Lytighe od tejto hranice smeruje až k zemi Weresalma; potom odtiaľ pokračuje až k istej vode nazývanej Tarcha; ďalej od Tarcha ide stredom Syn po veľkej ceste k malej vode, ktorá sa nazýva Ozyu potok, a po nej postupuje nahor až k jednej veľkej lúke, ktorá leží v strede vyššie uvedenej zeme; odtiaľ z lúky zostupuje vyššie až k domu Michaelis; a od domu toho istého Michaelis zostupuje táto hranica k istej bahnitej vode, ktorá sa nazýva Sarus potok; potom vedie až k Litene, a odtiaľ tá istá hranica pokračuje až k rieke Tarcha a tak sa vracia k prvej hranici tejto zeme. Na pamiatku tejto veci a na jej večné potvrdenie sme vydali tento list, upevnený ochranou našej dvojitej pečate. Dané rukou ctihodného muža Tomáša, z Božej milosti vacovského biskupa, kancelára nášho dvora, nášho milého a verného, roku Pána 1288, v šestnástom roku nášho panovania.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

Osoby: Andrej, syn Boduna; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lede, syn Tekuleho; Peter, syn Šimona; Šimon, syn Demetera; Tekule; Tomáš, syn Tekuleho

Kategória: Metácia