Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým veriacim v Krista, ktorí budú čítať tento list, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Je kráľovsky vhodné a užitočné odmeňovať štedrosťou tých, ktorí sa osvedčujú v službách svojmu pánovi, aby ostatní, povzbudení ich príkladom, boli vedení k väčším skutkom vernosti a aby sa učili účinnejšie sa pridŕžať svojho prirodzeného pána. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpil pred našu prítomnosť Peter, syn grófa Juraja, župan Nového hradu, náš milý a verný, žiadal, aby sme mu dali istú zem nazývanú Weresalma, ležiacu v Šarišskej stolici, ktorú držal Ewze a jeho synovia. Keďže nám však vo veci tejto zeme nebola pravda známa, prikázali sme našimi listami verným našim, Jágerskej kapitule, aby vyslali dôveryhodného muža ako svedka, pred ktorým by náš človek Ján zvaný Fynta prišiel na miesto tejto zeme a uviedol ju do držby menovanému grófovi Petrovi, ak by nebol vznesený odpor, a aby tých, čo by odporovali, predvolal pred našu prítomnosť na primeraný termín. Táto Jágerská kapitula nám potom odpísala v tom zmysle, že uvedený gróf Ján, náš človek, prišiel na miesto tejto zeme a v prítomnosti človeka tej istej kapituly uviedol túto zem do držby grófa Petra, pričom nikto neodporoval. A tak my, ktorí sme z úradu zvereného nám panovania povinní zvažovať zásluhy jednotlivcov a každému odpovedať podľa miery jeho zásluh, uvážiac mnohé a chvályhodné služby uvedeného grófa Petra a jeho brata Jowanka, ktoré nám obaja preukázali s najväčšou horlivosťou vernosti pri rozličných výpravách nášho kráľovstva, a osobitne vtedy, keď vierolomný národ Tattarorum napadol nepriateľsky naše kráľovstvo a páchal v ňom spúšť, skazu, požiare a veľmi mnohé škody, títo gróf Peter a Jowanka sa z vernosti dlžnej kráľovskej korune a na obranu obyvateľov nášho kráľovstva postavili proti týmto Tatárom do boja, kde ten istý Jowanka, utrpiac od tých Tatárov smrteľné rany, skonal. Preto teda ako istú náhradu za služby toho istého grófa Petra, pre smrť uvedeného Jowanka a pre služby samého grófa Petra, hoci je to len malá odmena vzhľadom na to, čo teraz konáme, a hoci by si ten istý gróf Peter zaslúžil väčšiu odmenu a povýšenie, sme túto zem nazývanú Weresalma so všetkými jej úžitkami dali, darovali a udelili tomu istému grófovi Petrovi a jeho dedičom i nástupcom jeho dedičov do večnej a neodvolateľnej držby. Hranice tejto zeme, ako sme videli uvedené v listine tej istej kapituly, sa určujú takto: Prvá hranica prechádza spoza Copou a po prekročení vody menom Lytighe od tejto hranice smeruje až k zemi Weresalma; potom odtiaľ pokračuje až k istej vode nazývanej Tarcha; ďalej od Tarcha ide stredom Syn po veľkej ceste k malej vode, ktorá sa nazýva Ozyu potok, a po nej postupuje nahor až k jednej veľkej lúke, ktorá leží v strede vyššie uvedenej zeme; odtiaľ z lúky zostupuje vyššie až k domu Michaelis; a od domu toho istého Michaelis zostupuje táto hranica k istej bahnitej vode, ktorá sa nazýva Sarus potok; potom vedie až k Litene, a odtiaľ tá istá hranica pokračuje až k rieke Tarcha a tak sa vracia k prvej hranici tejto zeme. Na pamiatku tejto veci a na jej večné potvrdenie sme vydali tento list, upevnený ochranou našej dvojitej pečate. Dané rukou ctihodného muža Tomáša, z Božej milosti vacovského biskupa, kancelára nášho dvora, nášho milého a verného, roku Pána 1288, v šestnástom roku nášho panovania.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu: