Článok

Tlač Zobrazenie pre tlač

Čergov dnes

Aktuálny stav pohoria, počasie, príroda a dianie na jednom mieste

Dnes je 6. august 2026.

Počasie

V podhorí Čergova dnes teplota vystúpi približne na 34 až 35 °C. V noci a nad ránom bude okolo 17 až 20 °C. Na hrebeňoch zostane citeľne chladnejšie: cez deň 29 až 31 °C, nad ránom približne 18 až 19 °C. Oproti podhoriu to bude asi o 3 až 4 °C menej.

Počasie v lokalite

526 m

Aktuálny modelový odhad

Aktuálny modelový odhad zo SHMÚ ALADIN zatiaľ nie je dostupný.

Radar

bez zrážok

Najbližší dážď je 3,2 km SZ.

Vo väčšej vzdialenosti sú zrážky, ktoré sa môžu neskôr dotknúť okolia lokality.

Predpoveď na dnes
Ráno

jasno

teplota 19,7 až 30,8 °C · bez zrážok

Popoludnie

jasno

teplota 32,5 až 34,9 °C · bez zrážok

Večer

oblačno

teplota 25,4 až 33,7 °C, riziko až 45 %

Noc

jasno

teplota 21,2 až 23,9 °C · bez zrážok

Vietor do 14,4 km/h · Teploty sú o 7 °C vyššie než býva obvyklé.

Viac o počasí v samostatnom článku Čergov meteo →

Astronomické údaje

Slnko

Východ 05:14
Kulminácia 12:41
Západ 20:07

9 h 7 min 14 h 53 min

Deň sa skracuje a pomaly sa blíži jesenná rovnodennosť.

Mesiac

Posledná štvrť 🌙 Vek: 21 dní · 62 % osvetlené
Kulminácia 06:20
Západ 14:32
Východ 22:54

Ďalšia fáza: Nov, 12. august 2026

V prírode Čergova teraz

Botanika

Väčšina skorších lúčnych druhov už ustupuje. Na hrebeni doznieva kvitnutie neskorších horských bylín a vegetácia postupne nadobúda neskoroletočný charakter. V plnom kvete je plavúň obyčajný. Dokvitajú prilbica moldavská a kýchavica biela Lobelova. Kýchavica biela Lobelova je jedovatá vo všetkých častiach. V tienistých bučinách, lesných svetlinách a na vlhších lesných stanovištiach Čergova sú už nápadnejšie najmä plody lesných bylín. Kvitnutie väčšiny skorších lesných druhov je v tomto období ukončené. Posledné kvety si ešte držia kruštík Greuterov a kruštík širokolistý. Nápadné sú plody mesačnice trvácej a árona alpínskeho. V lesných lemoch, svetlinách, rúbaniskách a na okrajoch horských porastov Čergova sa počas vegetačnej sezóny strieda kvitnutie krovín s neskorším dozrievaním ich plodov. Skupina prepája druhy, ktoré sú dôležité pre opeľovače aj pre vtáky a cicavce využívajúce jesenné bobule a plody. Začínajú sa vytvárať alebo vyfarbovať plody brusnice obyčajnej, ostružiny černicovej a jarabiny vtáčej. Čučoriedky sú v hlavnom období zrelosti; v čučoriedkových porastoch sú tmavomodré bobuľky najnápadnejšie a vo vyšších polohách bývajú často dobre dozreté. Nápadné sú plody maliníka obyčajného.

Živočíchy

Vtáky

Koncom leta a na jeseň sa vtáčí život mení z hniezdenia na presuny. Niektoré druhy sa zhromažďujú do kŕdľov, iné odlietajú na juh a v krajine možno pozorovať ťah aj doznievanie letnej aktivity. Orol krikľavý intenzívne loví potravu pre mláďa. Nad lúkami a pasienkami vyhľadáva drobné cicavce, plazy a ďalšiu korisť. Mladý orol krikľavý podniká prvé lety a postupne sa učí samostatne získavať potravu. Ešte určitý čas zostáva v blízkosti rodičov. Bociančatá podnikajú prvé lety a postupne získavajú samostatnosť. Ešte určitý čas však zostávajú v blízkosti rodičov a hniezdneho územia. Mláďatá krkavca čierneho sa postupne osamostatňujú. V lete sa môžu túlať krajinou a pripájať sa k iným mladým vtákom. Kukučka obyčajná sa v lete ozýva čoraz menej a postupne mizne z hniezdnych území; medzi prvými sťahovavými vtákmi odlieta späť do Afriky. Mladé sovy dlhochvosté sa postupne osamostatňujú a rozptyľujú do okolitých lesov. Rodinné väzby sa uvoľňujú a mladé jedince začínajú vyhľadávať vlastné životné priestory, v ktorých prečkajú svoju prvú zimu. Mláďatá tesára čierneho sa postupne osamostatňujú a opúšťajú rodinné teritórium. Putujú lesnou krajinou a hľadajú vhodné oblasti na budúci život. Potomstvo pôtika kapcavého sa postupne osamostatňuje a rozptyľuje po lesoch. V tomto období môže podniknúť aj dlhšie presuny. Tohtoročné jedince kuvička vrabčieho sa postupne osamostatňujú a rozptyľujú do okolitých lesných porastov. Vyhľadávajú vlastné teritóriá, v ktorých prečkajú prvú zimu. Rodinka jariabka hôrneho sa pohybuje skryto v hustom podraste. Kuriatka rastú, učia sa využívať úkryt a spolu so samicou zostávajú až do jesene.

Veľké šelmy

Koncom leta sú mladé šelmy pohyblivejšie a dospelé jedince častejšie využívajú širšie okolie svojich úkrytov. V krajine sa prelína učenie mláďat, lovecká skúsenosť dospelých a opatrné využívanie miest, kde sa sústreďuje potrava. Samica rysa ostrovida vedie mláďatá vo svojom teritóriu a postupne ich zoznamuje s okolím. Vlčie mláďatá sú už pohyblivejšie a sprevádzajú svorku na kratších presunoch. Postupne získavajú skúsenosti potrebné pre život vo voľnej prírode.

Raticová zver

V najteplejšej časti leta raticová zver prispôsobuje denný rytmus horúčavám, dostupnosti vody a potravy. Mláďatá sú pohyblivejšie, častejšie sprevádzajú dospelé jedince a dospelá zver využíva lúky, lesné okraje, tienisté porasty aj miesta s dostatkom vlhkosti. Jeleň lesný si zbavuje parožie lyka a vytĺka ho o kmene a konáre stromov. Jelenice sa počas leta intenzívne venujú starostlivosti o mláďatá. Jelenčatá ich už sprevádzajú pri krátkych presunoch, pravidelne cicajú a postupne spoznávajú svoje najbližšie okolie. Diviak lesný pravidelne navštevuje bahniská a miesta s dostatkom vody. Počas letných mesiacov mu pomáhajú ochladzovať telo a zbavovať sa parazitov. V čriedke diviačej zveri sa počas leta pohybujú aj prasiatka. Diviačice ich vedú po známom domovskom okrsku, chránia ich pri presunoch a mláďatá sa popri nich učia vyhľadávať potravu rytím v pôde. U srnčej zveri vrcholí ruja. Srnce sú nápadnejšie, značkujú teritóriá a vyhľadávajú srny, ktoré často nasledujú po typických rujových trasách. Srnčatá sú už pohyblivejšie a častejšie sprevádzajú srnu pri hľadaní potravy. Stále však zostávajú závislé od jej ochrany.

Obojživelníky a plazy

Aktivita pokračuje, no postupne sa mení jej rytmus. Mladé obojživelníky sa môžu rozptyľovať z miest vývinu a plazy využívajú teplé dni na lov, slnenie a dopĺňanie energie. V krajine sú dôležité najmä miesta, kde sa strieda slnko, úkryt a vlhkejšie mikroprostredie. Počas teplej časti roka je vretenica severná aktívna najmä v priaznivých častiach dňa. Strieda slnenie s úkrytom a lovom drobnej koristi. Vyhovujú jej okraje lesov, horské lúky, rúbaniská, vlhšie čistiny a členité miesta s dostatkom úkrytov. Skokan hnedý trávi veľkú časť teplej sezóny mimo vody. Aktívny býva najmä vo vlhku, po daždi alebo v tienistých častiach dňa, kde loví drobné bezstavovce a ukrýva sa v hustejšej vegetácii. Mladé salamandry škvrnité po premene opúšťajú vodné prostredie a prechádzajú do vlhkého lesného podložia. Využívajú mach, lístie, popadané drevo a drobné úkryty, kde sa môžu skryť pred vysychaním aj pred predátormi. Salamandra škvrnitá trávi teplú časť roka prevažne na súši v tienistých a vlhkých lesoch. Najčastejšie je aktívna za súmraku, v noci alebo po daždi, keď loví dážďovky, slimáky, hmyz a ďalšie drobné bezstavovce. Ropucha bradavičnatá trávi väčšinu teplej sezóny na súši. Cez deň sa ukrýva vo vlhších a tienistých miestach a aktívna býva najmä za súmraku, v noci alebo po daždi, keď loví hmyz, slimáky, pavúky, dážďovky a ďalšie bezstavovce.

Opeľovače a hmyz

Počas vrcholiaceho leta je aktivita hmyzu najvýraznejšia najmä v teplých a slnečných dňoch. Lúky, lesné lemy, rúbaniská a vlhkejšie miesta pri cestách poskytujú potravu, úkryt aj priestor na rozmnožovanie mnohým druhom. Kobylka sedmohradská je počas augusta najaktívnejšia. Tento pozoruhodný karpatský druh sa ozýva z vegetácie lesných okrajov, rúbanísk a vysokobylinných porastov, kde samce hlasovými prejavmi lákajú samice a obsadzujú vhodné miesta. Fuzáč alpský má uprostred leta krátke, ale nápadné obdobie dospelého života. Na slnkom osvetlenom bukovom dreve sa pária dospelé chrobáky a samičky vyhľadávajú vhodné odumierajúce kmene na kladenie vajíčok. Roháč obyčajný sa koncom leta objavuje už len ojedinele. Dospelé jedince postupne hynú, zatiaľ čo ďalšia generácia zostáva ukrytá vo vnútri rozkladajúceho sa dreva. Bystruška potočná sa počas leta ukrýva v chladných a vlhkých miestach pri vode. Jej výskyt zostáva viazaný na zachovalé lesné prostredie, ktoré jej poskytuje dostatok vlhkosti a úkrytov. V lete sa motýle sústreďujú najmä tam, kde sa stretáva dostatok kvetov s pestrou skladbou tráv, bylín a krov. Mozaika lúk, lemov a svetlín rozhoduje o tom, ktoré druhy tu nájdu nektár, partnerov aj živné rastliny pre húsenice. Dúhovec väčší sa koncom leta objavuje už menej často. Posledné jedince možno ešte zastihnúť na lesných cestách a slnečných okrajoch porastov počas teplých augustových dní. Z kukiel sa objavuje nová generácia babôčok žihľavových. Čerstvé motýle majú sýte farby a v krajine prezrádzajú, že vývin na pŕhľave bol úspešný. Ich úlohou je rýchlo využiť teplé dni — hľadať potravu, páriť sa a pokračovať v ďalšom kole sezóny.

Huby

V lete reagujú lesné huby Čergova najmä na búrky a dlhšie vlhké obdobia. V bukových, jedľových, smrekových a zmiešaných lesoch sa môžu objavovať hríbovité huby, kuriatka, plávky aj ďalšie druhy. Rastú kozák brezový a hríb smrekový. Najvýraznejší môže byť výskyt kuriatka jedlého. Kuriatko jedlé je známa lesná huba s letno-jesennou tvorbou plodníc. V kalendári dopĺňa hríbovité huby o druh, ktorý dobre reaguje na vlhké obdobia v listnatých, ihličnatých aj zmiešaných lesoch. Po dažďoch sa môže objavovať hríb dubový.

Letné lúky a pasienky v Čergove ožívajú hubami najmä po búrkach alebo sérii vlhších dní. Plodnice sa objavujú skôr v mozaike trávnatých okrajov, čistín a svetlých miest, kde tráva a pôda nevyschnú príliš rýchlo. Rastú tanečnica poľná a pečiarky. Najvýraznejší môže byť výskyt bedle vysokej.

Zdroj dát

  • Open-Meteo, licencia CC BY 4.0. Lokálne spracovanie a interpretácia: cergov.sk.
  • SHMÚ Open Data, licencia CC BY 4.0. Spracovanie a lokálna interpretácia: cergov.sk.
Prečítané: 6× Publikované: 6. 8. 2026 Posledná aktualizácia: 20. 7. 2026