Regestár pohoria Čergov

My, Mikuláš, palatín Uhorského kráľovstva a sudca Kumánov, dávame na pamäť a obsahom tejto listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka. Magister Ladislav, syn Rycolpha z Tarkő, v spore, ktorý viedol proti magistrovi Lorandovi, synovi Myckha, niekdajšieho bána, podľa obsahu našich predchádzajúcich odročovacích listín, v pätnásty deň po návrate kráľovského vojska, ktoré bolo zvolané proti srbskému kráľovi, a potom na pätnásty deň po sviatku Zjavenia Pána nedávno uplynulom, pred nami osobne predstúpil. Proti nemu sa podobne osobne dostavil magister Lorand. Magister Ladislav nám predložil dva páry našich listín: jedny, vydané našou väčšou pečaťou v stredu najbližšiu pred sviatkom blaženého Valentína, mučeníka, roku 1354, listiny zmierovacie a zároveň záväzkové; druhé, vyhotovené tu v Budíne dvadsiateho štvrtého dňa po oktáve sviatku Zjavenia Pána, takisto nedávno uplynulého, našou väčšou pečaťou opatrené, listiny komisionálne. Prvá z týchto listín, vydaná našou väčšou pečaťou, okrem iného výslovne obsahovala, že magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, z jednej strany, a magister Ladislav, syn Ricolpha z Tarkő, zo strany druhej, osobne postavení pred nami, ústnym vyhlásením predniesli, že na základe zmieru a rozhodnutia mnohých statočných a urodzených mužov, milovníkov pokoja, aby bol z ich stredu úplne vykorenený každý zárodok sporu, hnevu, nesvornosti a nepriateľstva a aby sa mohli navzájom tešiť z trvalej priazne pokoja, sa vo veci istej spornej čiastky zeme, ležiacej medzi majetkami Iakabfalua uvedeného magistra Ladislava, syna Ricolpha, a Vysfalu uvedeného magistra Loranda, syna Myckha, niekdajšieho bána, takto pred nami dohodli a zhodli. Uvedený magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, spomenutú spornú čiastku zeme odovzdal a vzdal sa jej v prospech tohože magistra Ladislava, syna Ricolpha, aby ju večným a neodvolateľným právom držal, vlastnil a užíval; ba pred nami sa jej touto listinou vzdal a odstúpil ju. Prvá hranica tejto čiastky zeme, ktorú ten istý magister Lorand vtedy pred nami odstúpil magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, ako nám tieto strany oznámili, sa začína na mieste, kde rieka Lethenye vteká do rieky Tarcha. Odtiaľ beží kúsok nižšie a vychádza z tej istej rieky Tharcza smerom na juh k istej rovine zeme. Odtiaľ sa stáča ku krajom istého krovinatého porastu, cez ktorý smeruje priamo na vrchol istého vrchu a tam sa končí. Tieto hranice od východnej strany oddeľujú majetok patriaci magistrovi Lorandovi, synovi Myckha, niekdajšieho bána, a od západnej strany vydeľujú majetok Iacabfalua uvedeného magistra Ladislava. Zvlášť bolo vyhlásené, že keďže magistri Štefan a Akuš, synovia toho istého magistra Štefana, Mikuláš a Štefan, takisto nazývaní synmi magistra Akuša, a tiež Mikuláš, syn vyššie menovaného magistra Loranda, sa nemohli zúčastniť na uvedenom zmieri a usporiadaní, ten istý magister Lorand pred nami prevzal záväzok a pevne sa zaviazal, že spomenutých magistrov Štefana a Akuša, svojich bratov, ako aj synov týchto svojich bratov, a tiež Mikuláša, svojho syna, osobne, alebo namiesto nich ich riadnych zástupcov, dostatočne oprávnených na vykonanie uvedeného zmieru, postaví pred nás na oktávu sviatku Zjavenia Pána v nasledujúcom roku, ktorý vtedy mal prísť. A to takým spôsobom, že ak by spomenutých magistrov Štefana a Akuša, svojich bratov, a synov tých istých svojich bratov, ako aj Mikuláša, svojho syna, osobne, alebo namiesto nich ich riadnych zástupcov, dostatočne oprávnených na vykonanie uvedeného zmieru, v stanovenom termíne pred nás nepostavil, alebo by sa o to nepostaral, potom by už týmto skutkom bol vo veci krivého obvinenia odsúdený proti uvedenému magistrovi Ladislavovi. Obsah druhej našej komisionálnej listiny, vyhotovenej našou menšou pečaťou, vyhlasoval, že ten istý magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, na uvedenú oktávu sviatku Zjavenia Pána neprišiel ani nikoho neposlal, ani uvedených magistrov Štefana a Akuša, svojich bratov, ich synov a Mikuláša, svojho syna, osobne alebo ich riadnych zástupcov, dostatočne oprávnených na vykonanie uvedeného zmieru, pred nás nepostavil, ako bol povinný, hoci uvedený magister Ladislav, syn Rycolpha, osobne čakal pred nami od uvedenej oktávy sviatku Zjavenia Pána počas dvadsiatich troch nepretržitých dní. Preto sme rozhodli, že keď jedna strana znovu privedie druhú stranu do sporu pred nás, rozhodneme, čo sa má vo veci stať, podľa práva a spravodlivosti. Keď boli obsahy týchto našich listín, označených našou väčšou a menšou pečaťou a predložených pred nami tým istým magistrom Ladislavom, preskúmané a keď boli veci po poriadku stranami vyložené, ten istý magister Ladislav, syn Rycolpha, žiadal, aby sme mu proti magistrovi Lorandovi v uvedených veciach udelili súd a spravodlivosť. Keď to bolo vypočuté, spomenutý magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, osobne povstal pred nami a odpovedal z opačnej strany, že po tom zmieri, o ktorom uvedené naše listiny vyjadrovali, že bol vykonaný medzi ním a uvedeným magistrom Ladislavom, medzi sebou usporiadali iný zmier. V tomto ich inom, neskoršom zmieri vraj ten istý magister Ladislav, syn Ricolpha, úplne odpustil osobné postavenie uvedených magistrov Štefana a Akuša, jeho bratov, ich synov a Mikuláša, jeho syna, alebo ich zástupcov, ktoré mal podľa uvedeného záväzku vykonať. Ba dokonca vraj tie isté naše zmierovacie a záväzkové listiny v tomto ich neskoršom zmieri on a uvedený magister Ladislav spoločným súhlasom a vôľou zbavili všetkej platnosti. A tak ani neveril, že by uvedený magister Ladislav tieto naše listiny, zrušené v ich poslednej dohode, proti nemu predkladal. V ďalšom termíne, ktorý by sme mu určili, vraj bude môcť pred nami predložiť svoje listiny vyhotovené o tomto neskoršom zmieri. Keď sme to vypočuli, na žiadosť tohože magistra Ladislava, syna Ricolpha, sme sa pýtali uvedeného magistra Loranda, syna Michala, niekdajšieho bána, v prítomnosti ktorej kapituly, konventu alebo riadneho sudcu bol tento ich neskorší zmier uzavretý a ktoré listiny boli vydané o oznámení postavenia Mikuláša a synov tých istých bratov, ako aj syna samého Loranda alebo ich zástupcov, na zrušenie našich vyššie uvedených listín. Ten istý magister Lorand tvrdil, že o uvedenom ich neskoršom zmieri a o zrušení našich uvedených listín boli týmto spôsobom vydané listiny kapituly Vácskeho kostola. Proti tomu ten istý magister Ladislav, syn Ricolpha, tvrdil, že od času zmieru vykonaného na základe uvedených našich otvorených listín sa s tým istým magistrom Lorandom nedostavil do prítomnosti nijakej kapituly ani konventu, aby vykonal nejaký zmier alebo vyznanie, ani že medzi nimi nebola usporiadaná nijaká dohoda. Keďže však uvedený magister Lorand nesplnil svoje prednesené záväzky a preto upadol do uvedeného bremena trestu za krivé obvinenie, ako je vyššie plnšie uvedené, tvrdil, že na odvrátenie tohto bremena medzi sebou uzavreli uvedený neskorší zmier. No magister Ladislav mu v tom neveril. A tak magister Ladislav naliehal, aby sme tam uvedeného magistra Loranda súdili podľa povahy uvedeného bremena. A keďže ten istý magister Ladislav, syn Ricolpha, uvedeného magistra Loranda, v súlade s povahou uvedeného trestu za krivé obvinenie, neveriac mu, zviazal putom nášho zajatia, preto, hoci sa Lorand tvrdil, že sa opiera o spomenutý neskorší zmier zbavený platnosti, a vyhlasoval, že magister Ladislav má byť postihnutý týmto trestom za krivé obvinenie, a dal ho nami zadržiavať, nepripustil, aby unikol jarmu nášho zajatia. A aby ani sám magister Ladislav po predložení týchto predchádzajúcich zmierov nemohol odvrátiť odsúdením ten istý trest za krivé obvinenie, o ktorý sa usiloval, žiadal magister Lorand, aby mu bola daná lehota na predloženie uvedených listín Vácskej kapituly, objasňujúcich spôsob neskoršieho zmieru. My teda, po vypočutí obsahov tých istých zmierovacích, záväzkových a opomínacích listín a po vypočutí námietok a sporov oboch strán, na základe rozvážnej rady barónov a šľachticov kráľovstva, ktorí s nami zasadali na súdnom tribunáli, sme rozhodli odročiť predloženie zmierovacích listín kapituly Vácskeho kostola spolu s ich prerokovaním zo štvrtka najbližšieho po nedeli Invocavit na štrnásty deň potom nasledujúci, totiž na stredu uprostred pôstu, bez ďalšieho predlžovania dní. A to tým spôsobom, že vtedy tak uvedený magister Ladislav, syn Ricolpha, bude povinný pred nami predložiť v origináli uvedené dve naše listiny, obsahujúce záväzky a opomenutia, ako aj magister Lorand bude povinný predložiť proti sebe spomenuté listiny kapituly Vácskeho kostola, označujúce uvedený neskorší zmier strán, ako to ten istý magister Lorand tvrdil. Keď ich uvidíme, budeme môcť vykonať vo veci súd a spravodlivosť tak, ako káže poriadok práva. Uvedeného magistra Loranda, syna Myckha, niekdajšieho bána, oslobodili z nášho zajatia na záruku títo muži: veľmož Mikuláš Konth, sedmohradský vojvoda a župan zo Zonuku, za sto mariek; župan Mikuláš Drugeth, sudca kúrie nášho pána kráľa a župan z Turca, za sto mariek; ďalej magister Ján, náš syn, novohradský župan, za päťdesiat mariek; Dominik, náš druhý syn, hontiansky župan, za päťdesiat mariek; magister Deseu, syn Ivana, náš niekdajší vicepalatín, za päťdesiat mariek; Mikuláš, syn Gregora, župan z Hevesújváru, za päťdesiat mariek; Štefan, syn tohože Gregora, za päťdesiat mariek; Štefan z Kathy za päťdesiat mariek; Mikuláš, syn Petra, syna Dersovho, za päťdesiat mariek; Štefan, syn magistra Štefana, syna Myckha, niekdajšieho bána, takisto za päťdesiat mariek; ďalej magister Jakub, syn Pasku, za dvadsaťpäť mariek; a Ján, syn Emericha, syna Pavla z Visonthy, župana z Hevesújváru, takisto za dvadsaťpäť mariek. Títo sa zaviazali, že ho v uvedený deň uprostred pôstu bez odkladu znovu postavia pred nás na súd. A to pod takým záväzkom, že ak by v ten istý deň uprostred pôstu nemohli tohože magistra Loranda priviesť späť, potom každý z nich bude už týmto skutkom považovaný za odsúdeného voči nám a voči protistrane podľa vyššie uvedeného svojho záväzku v príslušných sumách peňazí. Keďže však ten istý magister Lorand proti spomenutému magistrovi Ladislavovi nepredložil nijaké listiny, ale dal ho zadržať iba jednoduchým slovným tvrdením, dovolili sme aj tomuže magistrovi Ladislavovi odísť na svoje majetky na základe dôvery a prepustili sme ho z uvedeného puta zadržania. Napokon keď nastal ten štrnásty deň uvedeného štvrtka, uvedený magister Ladislav, syn Ricolpha, ako žalobca, osobne z jednej strany, a spomenutý magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, podobne osobne prítomný zo strany druhej, predstúpili pred nás. Keď ten istý magister Ladislav podľa nášho predchádzajúceho súdneho nariadenia znovu predložil v našej prítomnosti v origináli dve naše listiny zmierovacie, záväzkové a opomínacie, požiadali sme uvedeného magistra Loranda, syna Myckha, niekdajšieho bána, aby v našej prítomnosti predložil spomenuté listiny kapituly Vácskeho kostola, o ktorých tvrdil, že ich má o ich uvedenom neskoršom zmieri a o zrušení našich zmierovacích a záväzkových listín a že ich môže a chce predložiť proti tomuže magistrovi Ladislavovi. Vtedy však uvedený magister Lorand vyhlásil, že tieto listiny uvedenej kapituly Vácskeho kostola, ktoré sa zaviazal predložiť o uvedených veciach, vtedy nemal, ani ich teraz nemá, ani ich nemôže predložiť. Keď sa toto všetko takto stalo, hoci sme podľa obsahu uvedených našich záväzkových a opomínacích listín a podľa sporových námietok strán chceli o všetkých uvedených veciach vykonať súd a spravodlivosť, predsa hneď spomenutí magistri Ladislav, syn Ricolpha, a Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, ako aj baróni a mnohí šľachtici kráľovstva, ktorí s nami zasadali na súdnom tribunáli, povstali pred nami a žiadali, aby sme tieto strany v uvedenej veci vzhľadom na povahu bremena sporu poslali na dohodu pokoja, ak by sa vedeli zmieriť, a to až do tretieho dňa po uvedenej strede uprostred pôstu, s tým, že nás to uspokojí. Keď nastal tento tretí deň uvedeného stredu uprostred pôstu, často menovaní magistri Ladislav a Lorand sa osobne vrátili pred nás a ústnym vyhlásením predniesli a priznali: Že vo veci uvedenej spornej čiastky zeme, ležiacej medzi uvedenými majetkami Iakabfalua tohože magistra Ladislava a Vjfalu uvedeného magistra Loranda, ako aj v iných veciach nižšie vyhlásených, na základe zmieru barónov a mnohých šľachticov kráľovstva, ktorí chceli medzi nimi nastoliť pokoj, dospeli a pred nami dosiahli takúto jednotu trvalého pokoja a svornosti. Pretože táto sporná čiastka zeme, ležiaca medzi uvedenými majetkami Iakabfalua uvedeného magistra Ladislava a Vjfalu uvedeného magistra Loranda, bola pre uvedený majetok Vjfalu tohože magistra Loranda veľmi potrebná a blízka, takže od neho nemohla byť nijako pohodlne oddelená, a pre uvedený majetok Vjfalu tohože magistra Loranda bola veľmi užitočná a prospešná, preto ten istý magister Ladislav uvedenú čiastku zeme, ležiacu medzi týmito majetkami Iakabfalua a Vjfalu, ktorá bola v predchádzajúcom zmieri pridelená tomu istému magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, a bola ohraničená hranicami a vyznačením hraníc vyššie v tejto listine po poriadku vyjadrenými, odovzdal a odstúpil tomu istému magistrovi Lorandovi a skrze neho jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, tým právom, ktorým sa uznáva, že mu patrí. Ba pred nami ju vrátil a navrátil so všetkým svojím úplným vlastníctvom a so všetkými jej úžitkami, aby ju večne držali, vlastnili a užívali. Zároveň ten istý magister Ladislav prepustil magistra Loranda zo svojej strany zo všetkých uvedených bremien, ktoré voči nemu podľa svojho vyššie spomenutého dobrovoľného záväzku a zo všetkých uvedených príčin na seba privodil alebo by na seba v budúcnosti mohol privodiť, a urobil ho od nich slobodným a úplne oslobodeným. Naopak ten istý magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, dal a pridelil magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, a skrze neho jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov istý svoj majetok zvaný Adryanvágása, ležiaci v Šarišskej stolici pri rieke zvanej Tapul, v susedstve a bezprostrednom styku s iným majetkom tohože magistra Loranda, nazývaným Lukua. Tento majetok bol osídlený a patril mu na základe účinných listinných dokladov. Dal ho spolu so zemou osemdesiatich lánov, ľudovo nazývanou Leánfeöld, podľa toho, ako a v akej veľkosti sa v týchto krajoch táto zem Leánfeulde zvykla merať. Táto zem mala byť úrodná, plodná, orná a vhodná na ľudské užívanie, aby sa na nej mohli siať a pestovať obilniny alebo úroda, s výnimkou zeme skalnatej alebo kamenistej a neúrodnej, ktorá by vôbec nebola vhodná na oranie, obrábanie a ľudské užívanie. Takúto dobrú zem mal vymerať a pridelil ju uvedenému magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, a skrze neho jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, aby ju večným a neodvolateľným právom držali, vlastnili a užívali, pričom si ten istý magister Lorand odteraz neponechal pre seba a svojich dedičov nijaké právo ani nijaké vlastnícke panstvo k nej. Ba už teraz a odteraz dal tomuže magistrovi Ladislavovi slobodnú možnosť, aby sám obsadil tento majetok zvaný Adryanvagasa a zem osemdesiatich lánov, ako bolo vyššie uvedené. Avšak tak, že hoci uvedený majetok zvaný Adrianvagasa s dobrou zemou dostatočnou do výmery osemdesiatich lánov, s výnimkou skalnatej zeme nevhodnej na oranie a ľudské užívanie, má byť vyššie uvedeným spôsobom vymeraný a pridelený magistrovi Ladislavovi, predsa kdekoľvek by sa vnútri hraníc tohože majetku Adrianvagasa a vnútri dobrej zeme týchto osemdesiatich lánov nachádzala takáto skalnatá, neúrodná a na oranie nevhodná zem, nemá sa započítať ani vymerať do počtu tých istých osemdesiatich lánov, ale preto má zostať magistrovi Lorandovi na držbu. Tento osídlený majetok Andreanvagasa, ležiaci v uvedenej Šarišskej stolici, spolu s touto dobrou zemou osemdesiatich lánov, ako je uvedené, bude uvedený magister Lorand povinný v nastávajúcej oktáve sviatku blaženého Juraja, mučeníka, pred naším človekom a svedectvom kapituly Spišského kostola, po zákonnom zvolaní všetkých susedov a spolumajiteľov tohože majetku zvaného Adryanvagasa a v ich prítomnosti obísť po jeho pravých hraniciach. A všade podľa jeho predchádzajúcich hraníc, alebo inak, čiže na istých miestach, pokiaľ sa hranica uvedeného majetku Adryanvagasa a dobrej zeme osemdesiatich lánov bude rozprestierať, postaviť nové hraničné znaky a trvalo ho uviesť do držby uvedenému magistrovi Ladislavovi, bez ohľadu na odpor kohokoľvek. Od všetkých, ktorí by chceli uvedeného magistra Ladislava alebo jeho nástupcov obťažovať alebo znepokojovať vo veci tohože majetku Adreanvagasa a jeho zeme, ich bude ten istý magister Lorand a jeho potomstvo vždy a všade oslobodzovať vlastnou námahou a vlastnými nákladmi, aby v držbe toho istého majetku uvedeného magistra Ladislava a jeho nástupcov pokojne a nerušene chránil proti komukoľvek. Bremeno prehratého súboja vo veci mocenského skutku má ten istý magister Lorand znášať proti tomu istému magistrovi Ladislavovi, ak by uvedené veci alebo niektorú z uvedených vecí, celkom alebo v niektorej jej časti, nedodržal alebo sa nepostaral o ich splnenie uvedeným spôsobom. Pre pevnejšiu stálosť všetkých uvedených vecí sa uvedený magister Lorand zaviazal, že na pätnásty deň po uvedenom sviatku blaženého Juraja, mučeníka, ktorý má prísť, postaví pred kapitulu uvedeného Spišského kostola svojho syna Mikuláša osobne alebo jeho riadneho zástupcu, dostatočne oprávneného na vykonanie a zväčnenie všetkých uvedených vecí zo strany tohože Mikuláša. A taktiež sa zaviazal, že spomenutý záväzok bremena prehratého súboja vo veci mocenského skutku, týkajúci sa trvalého dodržiavania všetkých uvedených vecí, dá tým istým Mikulášom, svojím synom, alebo jeho riadnym zástupcom prostredníctvom listín uvedenej Spišskej kapituly rovnakým spôsobom prevziať na toho istého Mikuláša, svojho syna, ako ho prevzal sám magister Lorand. Hranice a akékoľvek hraničné rozlíšenia obsiahnuté a vyjadrené v listinných dokladoch tohože magistra Loranda, ktoré oddeľujú nové hradisko a dedinu Vjfalu tohože magistra Loranda z jednej strany, a hrad Tarkew a dedinu nazývanú Veresalma uvedeného magistra Ladislava zo strany druhej, ten istý magister Lorand prepustil a uznal podľa platnosti a obsahu listín uvedeného magistra Ladislava za trvalé hranice oddeľujúce tieto dva hrady a dve dediny. Všetky ich listiny vyšetrovacie, zákazové a protestné, záväzkové, zmierovacie, súdne a všetky listiny obsahujúce akékoľvek súdne bremená, vydané akýmkoľvek spôsobom alebo prostriedkom až do dňa vydania tejto listiny proti nim navzájom, okrem samotných listinných dokladov tohože magistra Ladislava obsahujúcich hranice, ktoré rozdeľujú uvedené dva hrady a dve dediny od seba, a okrem kráľovských privilégií oboch strán vyjadrujúcich kráľovskú donáciu, ako aj okrem akýchkoľvek iných listín alebo dokladov tohože magistra Ladislava, syna Ricolpha, týkajúcich sa majetkovej veci, vyhlásil za úplne zbavené sily a platnosti, spolu so zväzkami a záväzkami obsiahnutými vo vyššie uvedených už zrušených listinách. Doklady a kráľovské privilégiá oboch strán, ktoré vyjadrujú túto kráľovskú donáciu, ako aj doklady tohože magistra Ladislava, ktoré objasňujú hranice oddeľujúce uvedené dva hrady a dve dediny, a akékoľvek iné doklady tohože magistra Ladislava týkajúce sa veci majetkov, majú spolu s touto našou privilégiálnou listinou, vyjadrujúcou spôsob uvedeného zmieru, navždy zostať vo svojej sile a platnosti. Okrem toho sa ten istý magister Lorand zaviazal, že na pätnásty deň po nadchádzajúcom sviatku Turíc postaví pred kapitulu Jágerského kostola magistrov Štefana a Akuša, svojich bratov, a Štefana a Akuša, synov týchto magistrov Štefana, syna Myckha bána, osobne, alebo ich riadnych zástupcov dostatočne oprávnených na vykonanie všetkých uvedených vecí. A tiež sa zaviazal, že tí istí trvalo potvrdia uvedenému magistrovi Ladislavovi majetok zvaný Adryanvagasa s uvedenou zemou osemdesiatich lánov a so skalnatou alebo neornou zemou, ak sa tam bude nachádzať, ako je vyššie plnšie uvedené, ako aj uvedené hranice oddeľujúce dva hrady a dve dediny. Rovnako má byť spôsobené, aby všetky ich listiny vyššie v tejto listine uvedeným spôsobom špecifikované, ktoré boli medzi nimi až do týchto čias vyhotovené, stratili skrze tých istých magistrov Štefana a Akuša a ich synov všetku svoju platnosť. A všetky ostatné uvedené veci má dať prevziať natoľko, ako ich teraz prevzal a ako je známe, že sa k nim zaviazal sám magister Lorand, a to tak za nich samých, ako aj za ich synov nachádzajúcich sa v útlom veku. Každé bremeno a ťažkosť, aké by títo ich ešte nedospelí synovia v súvislosti s terajším zmierom týchto strán spôsobili alebo by v budúcnosti mohli spôsobiť, má ten istý magister Lorand dať prevziať uvedenými svojimi bratmi a ich synmi. Okrem toho, keby ten istý magister Lorand a Mikuláš, jeho syn, alebo ich nástupcovia spôsobili uvedenému magistrovi Ricolphovi alebo Ladislavovi, alebo ostatným synom tohože magistra Ricolpha, syna uvedeného magistra Ladislava, nejakú krivdu, škodu, ujmu alebo znepokojenie, či už sami, alebo prostredníctvom osôb k nim patriacich, akýmkoľvek spôsobom, a keby sa v tejto alebo v iných veciach, či už na podnet tohože magistra Ricolpha alebo jeho synov, alebo na podnet uvedeného magistra Loranda alebo Mikuláša, jeho syna, dostali pred prítomnosť nejakého sudcu do sporu, a keby ten istý magister Ricolphus alebo Ladislav, alebo niektorý zo synov uvedeného magistra Ricolpha alebo ich nástupcov, mohol tromi vyšetrovacími listinami dokázať vec proti tomu istému magistrovi Lorandovi alebo Mikulášovi, jeho synovi, alebo proti ich potomstvu, potom ten istý magister Lorand alebo Mikuláš, jeho syn, bude povinný túto krivdu alebo spôsobenú škodu ešte pred začatím sporu a pred svojou odpoveďou zaplatiť vo výške sto mariek denárov, bez sudcovskej časti, tomu istému magistrovi Ricolphovi a jeho synom, alebo jednému z nich, ktorému by bola uvedená krivda alebo škoda spôsobená. Aby neskrotená žiadostivosť alebo márnotratnosť, využijúc príležitosť času, nemohla v budúcnosti v záležitostiach zmiernej jednoty, usporiadaných rozvážnym rozhodnutím a upevnených a zabezpečených putami uvedených záväzkov, vyvolať nové spory, na zákonnú žiadosť oboch strán sme sa rozhodli vydať uvedenému magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, našu privilegiálnu listinu, potvrdenú závesnou a autentickou pečaťou, prijímajúc a schvaľujúc uvedený ich zmier so všetkými jeho záväzkami a článkami, vyššie po poriadku vyhlásenými. Dané v Budíne, v oktáve uvedeného dňa uprostred pôstu. Roku Pána 1355.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Referencie na listinu

18. marca 1355. Listina palatína Mikuláša, v ktorej zaznamenáva, že odvolávajúc sa na jeho listinu zo dňa 26. februára 1355, magister Lorand syn bána Mykch-a dňa 11. marca vyhlásil, že nemá, ani nemal žiaden dokument od Vacovskej kapituly, dňa 13. marca sa napokon sporiace sa strany dohodli tak, že časť majetku medzi Jakubovou Voľou [Jakabfolva] a Pečovskou Novou Vsou [Uyfalu] magister Ladislav odstúpi magistrovi Lorandovi, magister Lorand mu však odovzdá dňa 1. mája v Šarišskej župe majetok Adryanwagasa s 80 jutrami poľnohospodárskej pôdy, ležiaci v susedstve majetku Lukov [Lukva] pri rieke Topli [Topul]. Túto dohodu musí potvrdiť aj Mikuláš, syn magistra Loranda pred Spišskou kapitulou dňa 8. mája, ďalej ju musia potvrdiť bratia magistra Loranda: magistri Štefan a Ákoš spolu so svojimi synmi dňa 7. júna pred Jágerskou kapitulou.
Originál, pergamen, s opotrebovanou pečaťou visiacou na červenom a zelenom povrázku.
Preklad: Kveta Markušová, 2017