18.3.1355 - MOL, listina: DL 64675
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Listina z roku 1355 zachytáva urovnanie sporu medzi magistrom Ladislavom, synom Rycolpha z Tarkő, a magistrom Lorandom, synom Myckha, niekdajšieho bána. Predmetom sporu bola časť zeme medzi majetkami Iakabfalua a Vjfalu. Hoci bola pôvodne prisúdená Ladislavovi, po novom zmieri ju Ladislav vrátil Lorandovi, keďže bola pre jeho majetok Vjfalu dôležitá a prakticky neoddeliteľná.
Ako náhradu Lorand odstúpil Ladislavovi osídlený majetok Adryanvágása v Šarišskej stolici pri rieke Tapul spolu s osemdesiatimi lánmi úrodnej ornej pôdy. Skalnatá a neúrodná zem sa do tejto výmery nemala započítavať. Lorand sa zároveň zaviazal zabezpečiť vymeranie hraníc, uvedenie Ladislava do držby a potvrdenie dohody svojimi príbuznými pred cirkevnými kapitulami.
Listina ruší staršie sporné a záväzkové listiny medzi stranami, okrem kráľovských privilégií a dokladov týkajúcich sa majetkových práv a hraníc. Zároveň stanovuje sankcie pre prípad budúceho porušenia dohody, aby sa predišlo ďalším sporom medzi oboma rodmi. Adryanwagasa - Ladislav - vlastník Adryanwagasa - Lorand - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Ladislav - vlastník Kamenica - Ladislav - vlastník Lukov - Lorand - vlastník Pečovská Nová Ves - Lorand - vlastník My, Mikuláš, palatín Uhorského kráľovstva a sudca Kumánov, dávame na pamäť a obsahom tejto listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka. Magister Ladislav, syn Rycolpha z Tarkő, v spore, ktorý viedol proti magistrovi Lorandovi, synovi Myckha, niekdajšieho bána, podľa obsahu našich predchádzajúcich odročovacích listín, v pätnásty deň po návrate kráľovského vojska, ktoré bolo zvolané proti srbskému kráľovi, a potom na pätnásty deň po sviatku Zjavenia Pána nedávno uplynulom, pred nami osobne predstúpil. Proti nemu sa podobne osobne dostavil magister Lorand. Magister Ladislav nám predložil dva páry našich listín: jedny, vydané našou väčšou pečaťou v stredu najbližšiu pred sviatkom blaženého Valentína, mučeníka, roku 1354, listiny zmierovacie a zároveň záväzkové; druhé, vyhotovené tu v Budíne dvadsiateho štvrtého dňa po oktáve sviatku Zjavenia Pána, takisto nedávno uplynulého, našou väčšou pečaťou opatrené, listiny komisionálne. Prvá z týchto listín, vydaná našou väčšou pečaťou, okrem iného výslovne obsahovala, že magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, z jednej strany, a magister Ladislav, syn Ricolpha z Tarkő, zo strany druhej, osobne postavení pred nami, ústnym vyhlásením predniesli, že na základe zmieru a rozhodnutia mnohých statočných a urodzených mužov, milovníkov pokoja, aby bol z ich stredu úplne vykorenený každý zárodok sporu, hnevu, nesvornosti a nepriateľstva a aby sa mohli navzájom tešiť z trvalej priazne pokoja, sa vo veci istej spornej čiastky zeme, ležiacej medzi majetkami Iakabfalua uvedeného magistra Ladislava, syna Ricolpha, a Vysfalu uvedeného magistra Loranda, syna Myckha, niekdajšieho bána, takto pred nami dohodli a zhodli. Uvedený magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, spomenutú spornú čiastku zeme odovzdal a vzdal sa jej v prospech tohože magistra Ladislava, syna Ricolpha, aby ju večným a neodvolateľným právom držal, vlastnil a užíval; ba pred nami sa jej touto listinou vzdal a odstúpil ju. Prvá hranica tejto čiastky zeme, ktorú ten istý magister Lorand vtedy pred nami odstúpil magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, ako nám tieto strany oznámili, sa začína na mieste, kde rieka Lethenye vteká do rieky Tarcha. Odtiaľ beží kúsok nižšie a vychádza z tej istej rieky Tharcza smerom na juh k istej rovine zeme. Odtiaľ sa stáča ku krajom istého krovinatého porastu, cez ktorý smeruje priamo na vrchol istého vrchu a tam sa končí. Tieto hranice od východnej strany oddeľujú majetok patriaci magistrovi Lorandovi, synovi Myckha, niekdajšieho bána, a od západnej strany vydeľujú majetok Iacabfalua uvedeného magistra Ladislava. Zvlášť bolo vyhlásené, že keďže magistri Štefan a Akuš, synovia toho istého magistra Štefana, Mikuláš a Štefan, takisto nazývaní synmi magistra Akuša, a tiež Mikuláš, syn vyššie menovaného magistra Loranda, sa nemohli zúčastniť na uvedenom zmieri a usporiadaní, ten istý magister Lorand pred nami prevzal záväzok a pevne sa zaviazal, že spomenutých magistrov Štefana a Akuša, svojich bratov, ako aj synov týchto svojich bratov, a tiež Mikuláša, svojho syna, osobne, alebo namiesto nich ich riadnych zástupcov, dostatočne oprávnených na vykonanie uvedeného zmieru, postaví pred nás na oktávu sviatku Zjavenia Pána v nasledujúcom roku, ktorý vtedy mal prísť. A to takým spôsobom, že ak by spomenutých magistrov Štefana a Akuša, svojich bratov, a synov tých istých svojich bratov, ako aj Mikuláša, svojho syna, osobne, alebo namiesto nich ich riadnych zástupcov, dostatočne oprávnených na vykonanie uvedeného zmieru, v stanovenom termíne pred nás nepostavil, alebo by sa o to nepostaral, potom by už týmto skutkom bol vo veci krivého obvinenia odsúdený proti uvedenému magistrovi Ladislavovi. Obsah druhej našej komisionálnej listiny, vyhotovenej našou menšou pečaťou, vyhlasoval, že ten istý magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, na uvedenú oktávu sviatku Zjavenia Pána neprišiel ani nikoho neposlal, ani uvedených magistrov Štefana a Akuša, svojich bratov, ich synov a Mikuláša, svojho syna, osobne alebo ich riadnych zástupcov, dostatočne oprávnených na vykonanie uvedeného zmieru, pred nás nepostavil, ako bol povinný, hoci uvedený magister Ladislav, syn Rycolpha, osobne čakal pred nami od uvedenej oktávy sviatku Zjavenia Pána počas dvadsiatich troch nepretržitých dní. Preto sme rozhodli, že keď jedna strana znovu privedie druhú stranu do sporu pred nás, rozhodneme, čo sa má vo veci stať, podľa práva a spravodlivosti. Keď boli obsahy týchto našich listín, označených našou väčšou a menšou pečaťou a predložených pred nami tým istým magistrom Ladislavom, preskúmané a keď boli veci po poriadku stranami vyložené, ten istý magister Ladislav, syn Rycolpha, žiadal, aby sme mu proti magistrovi Lorandovi v uvedených veciach udelili súd a spravodlivosť. Keď to bolo vypočuté, spomenutý magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, osobne povstal pred nami a odpovedal z opačnej strany, že po tom zmieri, o ktorom uvedené naše listiny vyjadrovali, že bol vykonaný medzi ním a uvedeným magistrom Ladislavom, medzi sebou usporiadali iný zmier. V tomto ich inom, neskoršom zmieri vraj ten istý magister Ladislav, syn Ricolpha, úplne odpustil osobné postavenie uvedených magistrov Štefana a Akuša, jeho bratov, ich synov a Mikuláša, jeho syna, alebo ich zástupcov, ktoré mal podľa uvedeného záväzku vykonať. Ba dokonca vraj tie isté naše zmierovacie a záväzkové listiny v tomto ich neskoršom zmieri on a uvedený magister Ladislav spoločným súhlasom a vôľou zbavili všetkej platnosti. A tak ani neveril, že by uvedený magister Ladislav tieto naše listiny, zrušené v ich poslednej dohode, proti nemu predkladal. V ďalšom termíne, ktorý by sme mu určili, vraj bude môcť pred nami predložiť svoje listiny vyhotovené o tomto neskoršom zmieri. Keď sme to vypočuli, na žiadosť tohože magistra Ladislava, syna Ricolpha, sme sa pýtali uvedeného magistra Loranda, syna Michala, niekdajšieho bána, v prítomnosti ktorej kapituly, konventu alebo riadneho sudcu bol tento ich neskorší zmier uzavretý a ktoré listiny boli vydané o oznámení postavenia Mikuláša a synov tých istých bratov, ako aj syna samého Loranda alebo ich zástupcov, na zrušenie našich vyššie uvedených listín. Ten istý magister Lorand tvrdil, že o uvedenom ich neskoršom zmieri a o zrušení našich uvedených listín boli týmto spôsobom vydané listiny kapituly Vácskeho kostola. Proti tomu ten istý magister Ladislav, syn Ricolpha, tvrdil, že od času zmieru vykonaného na základe uvedených našich otvorených listín sa s tým istým magistrom Lorandom nedostavil do prítomnosti nijakej kapituly ani konventu, aby vykonal nejaký zmier alebo vyznanie, ani že medzi nimi nebola usporiadaná nijaká dohoda. Keďže však uvedený magister Lorand nesplnil svoje prednesené záväzky a preto upadol do uvedeného bremena trestu za krivé obvinenie, ako je vyššie plnšie uvedené, tvrdil, že na odvrátenie tohto bremena medzi sebou uzavreli uvedený neskorší zmier. No magister Ladislav mu v tom neveril. A tak magister Ladislav naliehal, aby sme tam uvedeného magistra Loranda súdili podľa povahy uvedeného bremena. A keďže ten istý magister Ladislav, syn Ricolpha, uvedeného magistra Loranda, v súlade s povahou uvedeného trestu za krivé obvinenie, neveriac mu, zviazal putom nášho zajatia, preto, hoci sa Lorand tvrdil, že sa opiera o spomenutý neskorší zmier zbavený platnosti, a vyhlasoval, že magister Ladislav má byť postihnutý týmto trestom za krivé obvinenie, a dal ho nami zadržiavať, nepripustil, aby unikol jarmu nášho zajatia. A aby ani sám magister Ladislav po predložení týchto predchádzajúcich zmierov nemohol odvrátiť odsúdením ten istý trest za krivé obvinenie, o ktorý sa usiloval, žiadal magister Lorand, aby mu bola daná lehota na predloženie uvedených listín Vácskej kapituly, objasňujúcich spôsob neskoršieho zmieru. My teda, po vypočutí obsahov tých istých zmierovacích, záväzkových a opomínacích listín a po vypočutí námietok a sporov oboch strán, na základe rozvážnej rady barónov a šľachticov kráľovstva, ktorí s nami zasadali na súdnom tribunáli, sme rozhodli odročiť predloženie zmierovacích listín kapituly Vácskeho kostola spolu s ich prerokovaním zo štvrtka najbližšieho po nedeli Invocavit na štrnásty deň potom nasledujúci, totiž na stredu uprostred pôstu, bez ďalšieho predlžovania dní. A to tým spôsobom, že vtedy tak uvedený magister Ladislav, syn Ricolpha, bude povinný pred nami predložiť v origináli uvedené dve naše listiny, obsahujúce záväzky a opomenutia, ako aj magister Lorand bude povinný predložiť proti sebe spomenuté listiny kapituly Vácskeho kostola, označujúce uvedený neskorší zmier strán, ako to ten istý magister Lorand tvrdil. Keď ich uvidíme, budeme môcť vykonať vo veci súd a spravodlivosť tak, ako káže poriadok práva. Uvedeného magistra Loranda, syna Myckha, niekdajšieho bána, oslobodili z nášho zajatia na záruku títo muži: veľmož Mikuláš Konth, sedmohradský vojvoda a župan zo Zonuku, za sto mariek; župan Mikuláš Drugeth, sudca kúrie nášho pána kráľa a župan z Turca, za sto mariek; ďalej magister Ján, náš syn, novohradský župan, za päťdesiat mariek; Dominik, náš druhý syn, hontiansky župan, za päťdesiat mariek; magister Deseu, syn Ivana, náš niekdajší vicepalatín, za päťdesiat mariek; Mikuláš, syn Gregora, župan z Hevesújváru, za päťdesiat mariek; Štefan, syn tohože Gregora, za päťdesiat mariek; Štefan z Kathy za päťdesiat mariek; Mikuláš, syn Petra, syna Dersovho, za päťdesiat mariek; Štefan, syn magistra Štefana, syna Myckha, niekdajšieho bána, takisto za päťdesiat mariek; ďalej magister Jakub, syn Pasku, za dvadsaťpäť mariek; a Ján, syn Emericha, syna Pavla z Visonthy, župana z Hevesújváru, takisto za dvadsaťpäť mariek. Títo sa zaviazali, že ho v uvedený deň uprostred pôstu bez odkladu znovu postavia pred nás na súd. A to pod takým záväzkom, že ak by v ten istý deň uprostred pôstu nemohli tohože magistra Loranda priviesť späť, potom každý z nich bude už týmto skutkom považovaný za odsúdeného voči nám a voči protistrane podľa vyššie uvedeného svojho záväzku v príslušných sumách peňazí. Keďže však ten istý magister Lorand proti spomenutému magistrovi Ladislavovi nepredložil nijaké listiny, ale dal ho zadržať iba jednoduchým slovným tvrdením, dovolili sme aj tomuže magistrovi Ladislavovi odísť na svoje majetky na základe dôvery a prepustili sme ho z uvedeného puta zadržania. Napokon keď nastal ten štrnásty deň uvedeného štvrtka, uvedený magister Ladislav, syn Ricolpha, ako žalobca, osobne z jednej strany, a spomenutý magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, podobne osobne prítomný zo strany druhej, predstúpili pred nás. Keď ten istý magister Ladislav podľa nášho predchádzajúceho súdneho nariadenia znovu predložil v našej prítomnosti v origináli dve naše listiny zmierovacie, záväzkové a opomínacie, požiadali sme uvedeného magistra Loranda, syna Myckha, niekdajšieho bána, aby v našej prítomnosti predložil spomenuté listiny kapituly Vácskeho kostola, o ktorých tvrdil, že ich má o ich uvedenom neskoršom zmieri a o zrušení našich zmierovacích a záväzkových listín a že ich môže a chce predložiť proti tomuže magistrovi Ladislavovi. Vtedy však uvedený magister Lorand vyhlásil, že tieto listiny uvedenej kapituly Vácskeho kostola, ktoré sa zaviazal predložiť o uvedených veciach, vtedy nemal, ani ich teraz nemá, ani ich nemôže predložiť. Keď sa toto všetko takto stalo, hoci sme podľa obsahu uvedených našich záväzkových a opomínacích listín a podľa sporových námietok strán chceli o všetkých uvedených veciach vykonať súd a spravodlivosť, predsa hneď spomenutí magistri Ladislav, syn Ricolpha, a Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, ako aj baróni a mnohí šľachtici kráľovstva, ktorí s nami zasadali na súdnom tribunáli, povstali pred nami a žiadali, aby sme tieto strany v uvedenej veci vzhľadom na povahu bremena sporu poslali na dohodu pokoja, ak by sa vedeli zmieriť, a to až do tretieho dňa po uvedenej strede uprostred pôstu, s tým, že nás to uspokojí. Keď nastal tento tretí deň uvedeného stredu uprostred pôstu, často menovaní magistri Ladislav a Lorand sa osobne vrátili pred nás a ústnym vyhlásením predniesli a priznali: Že vo veci uvedenej spornej čiastky zeme, ležiacej medzi uvedenými majetkami Iakabfalua tohože magistra Ladislava a Vjfalu uvedeného magistra Loranda, ako aj v iných veciach nižšie vyhlásených, na základe zmieru barónov a mnohých šľachticov kráľovstva, ktorí chceli medzi nimi nastoliť pokoj, dospeli a pred nami dosiahli takúto jednotu trvalého pokoja a svornosti. Pretože táto sporná čiastka zeme, ležiaca medzi uvedenými majetkami Iakabfalua uvedeného magistra Ladislava a Vjfalu uvedeného magistra Loranda, bola pre uvedený majetok Vjfalu tohože magistra Loranda veľmi potrebná a blízka, takže od neho nemohla byť nijako pohodlne oddelená, a pre uvedený majetok Vjfalu tohože magistra Loranda bola veľmi užitočná a prospešná, preto ten istý magister Ladislav uvedenú čiastku zeme, ležiacu medzi týmito majetkami Iakabfalua a Vjfalu, ktorá bola v predchádzajúcom zmieri pridelená tomu istému magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, a bola ohraničená hranicami a vyznačením hraníc vyššie v tejto listine po poriadku vyjadrenými, odovzdal a odstúpil tomu istému magistrovi Lorandovi a skrze neho jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, tým právom, ktorým sa uznáva, že mu patrí. Ba pred nami ju vrátil a navrátil so všetkým svojím úplným vlastníctvom a so všetkými jej úžitkami, aby ju večne držali, vlastnili a užívali. Zároveň ten istý magister Ladislav prepustil magistra Loranda zo svojej strany zo všetkých uvedených bremien, ktoré voči nemu podľa svojho vyššie spomenutého dobrovoľného záväzku a zo všetkých uvedených príčin na seba privodil alebo by na seba v budúcnosti mohol privodiť, a urobil ho od nich slobodným a úplne oslobodeným. Naopak ten istý magister Lorand, syn Myckha, niekdajšieho bána, dal a pridelil magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, a skrze neho jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov istý svoj majetok zvaný Adryanvágása, ležiaci v Šarišskej stolici pri rieke zvanej Tapul, v susedstve a bezprostrednom styku s iným majetkom tohože magistra Loranda, nazývaným Lukua. Tento majetok bol osídlený a patril mu na základe účinných listinných dokladov. Dal ho spolu so zemou osemdesiatich lánov, ľudovo nazývanou Leánfeöld, podľa toho, ako a v akej veľkosti sa v týchto krajoch táto zem Leánfeulde zvykla merať. Táto zem mala byť úrodná, plodná, orná a vhodná na ľudské užívanie, aby sa na nej mohli siať a pestovať obilniny alebo úroda, s výnimkou zeme skalnatej alebo kamenistej a neúrodnej, ktorá by vôbec nebola vhodná na oranie, obrábanie a ľudské užívanie. Takúto dobrú zem mal vymerať a pridelil ju uvedenému magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, a skrze neho jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, aby ju večným a neodvolateľným právom držali, vlastnili a užívali, pričom si ten istý magister Lorand odteraz neponechal pre seba a svojich dedičov nijaké právo ani nijaké vlastnícke panstvo k nej. Ba už teraz a odteraz dal tomuže magistrovi Ladislavovi slobodnú možnosť, aby sám obsadil tento majetok zvaný Adryanvagasa a zem osemdesiatich lánov, ako bolo vyššie uvedené. Avšak tak, že hoci uvedený majetok zvaný Adrianvagasa s dobrou zemou dostatočnou do výmery osemdesiatich lánov, s výnimkou skalnatej zeme nevhodnej na oranie a ľudské užívanie, má byť vyššie uvedeným spôsobom vymeraný a pridelený magistrovi Ladislavovi, predsa kdekoľvek by sa vnútri hraníc tohože majetku Adrianvagasa a vnútri dobrej zeme týchto osemdesiatich lánov nachádzala takáto skalnatá, neúrodná a na oranie nevhodná zem, nemá sa započítať ani vymerať do počtu tých istých osemdesiatich lánov, ale preto má zostať magistrovi Lorandovi na držbu. Tento osídlený majetok Andreanvagasa, ležiaci v uvedenej Šarišskej stolici, spolu s touto dobrou zemou osemdesiatich lánov, ako je uvedené, bude uvedený magister Lorand povinný v nastávajúcej oktáve sviatku blaženého Juraja, mučeníka, pred naším človekom a svedectvom kapituly Spišského kostola, po zákonnom zvolaní všetkých susedov a spolumajiteľov tohože majetku zvaného Adryanvagasa a v ich prítomnosti obísť po jeho pravých hraniciach. A všade podľa jeho predchádzajúcich hraníc, alebo inak, čiže na istých miestach, pokiaľ sa hranica uvedeného majetku Adryanvagasa a dobrej zeme osemdesiatich lánov bude rozprestierať, postaviť nové hraničné znaky a trvalo ho uviesť do držby uvedenému magistrovi Ladislavovi, bez ohľadu na odpor kohokoľvek. Od všetkých, ktorí by chceli uvedeného magistra Ladislava alebo jeho nástupcov obťažovať alebo znepokojovať vo veci tohože majetku Adreanvagasa a jeho zeme, ich bude ten istý magister Lorand a jeho potomstvo vždy a všade oslobodzovať vlastnou námahou a vlastnými nákladmi, aby v držbe toho istého majetku uvedeného magistra Ladislava a jeho nástupcov pokojne a nerušene chránil proti komukoľvek. Bremeno prehratého súboja vo veci mocenského skutku má ten istý magister Lorand znášať proti tomu istému magistrovi Ladislavovi, ak by uvedené veci alebo niektorú z uvedených vecí, celkom alebo v niektorej jej časti, nedodržal alebo sa nepostaral o ich splnenie uvedeným spôsobom. Pre pevnejšiu stálosť všetkých uvedených vecí sa uvedený magister Lorand zaviazal, že na pätnásty deň po uvedenom sviatku blaženého Juraja, mučeníka, ktorý má prísť, postaví pred kapitulu uvedeného Spišského kostola svojho syna Mikuláša osobne alebo jeho riadneho zástupcu, dostatočne oprávneného na vykonanie a zväčnenie všetkých uvedených vecí zo strany tohože Mikuláša. A taktiež sa zaviazal, že spomenutý záväzok bremena prehratého súboja vo veci mocenského skutku, týkajúci sa trvalého dodržiavania všetkých uvedených vecí, dá tým istým Mikulášom, svojím synom, alebo jeho riadnym zástupcom prostredníctvom listín uvedenej Spišskej kapituly rovnakým spôsobom prevziať na toho istého Mikuláša, svojho syna, ako ho prevzal sám magister Lorand. Hranice a akékoľvek hraničné rozlíšenia obsiahnuté a vyjadrené v listinných dokladoch tohože magistra Loranda, ktoré oddeľujú nové hradisko a dedinu Vjfalu tohože magistra Loranda z jednej strany, a hrad Tarkew a dedinu nazývanú Veresalma uvedeného magistra Ladislava zo strany druhej, ten istý magister Lorand prepustil a uznal podľa platnosti a obsahu listín uvedeného magistra Ladislava za trvalé hranice oddeľujúce tieto dva hrady a dve dediny. Všetky ich listiny vyšetrovacie, zákazové a protestné, záväzkové, zmierovacie, súdne a všetky listiny obsahujúce akékoľvek súdne bremená, vydané akýmkoľvek spôsobom alebo prostriedkom až do dňa vydania tejto listiny proti nim navzájom, okrem samotných listinných dokladov tohože magistra Ladislava obsahujúcich hranice, ktoré rozdeľujú uvedené dva hrady a dve dediny od seba, a okrem kráľovských privilégií oboch strán vyjadrujúcich kráľovskú donáciu, ako aj okrem akýchkoľvek iných listín alebo dokladov tohože magistra Ladislava, syna Ricolpha, týkajúcich sa majetkovej veci, vyhlásil za úplne zbavené sily a platnosti, spolu so zväzkami a záväzkami obsiahnutými vo vyššie uvedených už zrušených listinách. Doklady a kráľovské privilégiá oboch strán, ktoré vyjadrujú túto kráľovskú donáciu, ako aj doklady tohože magistra Ladislava, ktoré objasňujú hranice oddeľujúce uvedené dva hrady a dve dediny, a akékoľvek iné doklady tohože magistra Ladislava týkajúce sa veci majetkov, majú spolu s touto našou privilégiálnou listinou, vyjadrujúcou spôsob uvedeného zmieru, navždy zostať vo svojej sile a platnosti. Okrem toho sa ten istý magister Lorand zaviazal, že na pätnásty deň po nadchádzajúcom sviatku Turíc postaví pred kapitulu Jágerského kostola magistrov Štefana a Akuša, svojich bratov, a Štefana a Akuša, synov týchto magistrov Štefana, syna Myckha bána, osobne, alebo ich riadnych zástupcov dostatočne oprávnených na vykonanie všetkých uvedených vecí. A tiež sa zaviazal, že tí istí trvalo potvrdia uvedenému magistrovi Ladislavovi majetok zvaný Adryanvagasa s uvedenou zemou osemdesiatich lánov a so skalnatou alebo neornou zemou, ak sa tam bude nachádzať, ako je vyššie plnšie uvedené, ako aj uvedené hranice oddeľujúce dva hrady a dve dediny. Rovnako má byť spôsobené, aby všetky ich listiny vyššie v tejto listine uvedeným spôsobom špecifikované, ktoré boli medzi nimi až do týchto čias vyhotovené, stratili skrze tých istých magistrov Štefana a Akuša a ich synov všetku svoju platnosť. A všetky ostatné uvedené veci má dať prevziať natoľko, ako ich teraz prevzal a ako je známe, že sa k nim zaviazal sám magister Lorand, a to tak za nich samých, ako aj za ich synov nachádzajúcich sa v útlom veku. Každé bremeno a ťažkosť, aké by títo ich ešte nedospelí synovia v súvislosti s terajším zmierom týchto strán spôsobili alebo by v budúcnosti mohli spôsobiť, má ten istý magister Lorand dať prevziať uvedenými svojimi bratmi a ich synmi. Okrem toho, keby ten istý magister Lorand a Mikuláš, jeho syn, alebo ich nástupcovia spôsobili uvedenému magistrovi Ricolphovi alebo Ladislavovi, alebo ostatným synom tohože magistra Ricolpha, syna uvedeného magistra Ladislava, nejakú krivdu, škodu, ujmu alebo znepokojenie, či už sami, alebo prostredníctvom osôb k nim patriacich, akýmkoľvek spôsobom, a keby sa v tejto alebo v iných veciach, či už na podnet tohože magistra Ricolpha alebo jeho synov, alebo na podnet uvedeného magistra Loranda alebo Mikuláša, jeho syna, dostali pred prítomnosť nejakého sudcu do sporu, a keby ten istý magister Ricolphus alebo Ladislav, alebo niektorý zo synov uvedeného magistra Ricolpha alebo ich nástupcov, mohol tromi vyšetrovacími listinami dokázať vec proti tomu istému magistrovi Lorandovi alebo Mikulášovi, jeho synovi, alebo proti ich potomstvu, potom ten istý magister Lorand alebo Mikuláš, jeho syn, bude povinný túto krivdu alebo spôsobenú škodu ešte pred začatím sporu a pred svojou odpoveďou zaplatiť vo výške sto mariek denárov, bez sudcovskej časti, tomu istému magistrovi Ricolphovi a jeho synom, alebo jednému z nich, ktorému by bola uvedená krivda alebo škoda spôsobená. Aby neskrotená žiadostivosť alebo márnotratnosť, využijúc príležitosť času, nemohla v budúcnosti v záležitostiach zmiernej jednoty, usporiadaných rozvážnym rozhodnutím a upevnených a zabezpečených putami uvedených záväzkov, vyvolať nové spory, na zákonnú žiadosť oboch strán sme sa rozhodli vydať uvedenému magistrovi Ladislavovi, synovi Ricolpha, našu privilegiálnu listinu, potvrdenú závesnou a autentickou pečaťou, prijímajúc a schvaľujúc uvedený ich zmier so všetkými jeho záväzkami a článkami, vyššie po poriadku vyhlásenými. Dané v Budíne, v oktáve uvedeného dňa uprostred pôstu. Roku Pána 1355. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Nicolaus Palatinus controuersiam inter Lorandum, filium Mykch, quondam Bani, ac Ladislaum, filium Ricolphi de Tarko, ratione particulae terrae inter possessiones Iakabfalua et Ujfalu componit. Nos Nicolaus, regni Hungariae Palatinus et Iudex Comanorum, memoriae commendantes tenore praesentium significamus, quibus expedit vniuersis. Quod Magister Ladislaus, filius Rycolphi, de Tarkew, in causa, quam ipse contra Magistrum Lorandum, filium Myckh, condam Bani, iuxta continentiam priorum litterarum nostrarum prorogatoriarum, in quindenis residentiae regalis exercitus, contra regem Seruiae habiti, et ad quindenas festi Epiphaniae Domini proxime transacti proclamatae, nostri in praesentia habebat coram nobis, personaliter comparendo aduersus eundem Magistrum Lorandum, simili modo personaliter adhaerentem, duo paria litterarum nostrarum, videlicet feria quarta proxima ante festum B. Valentini Martyris sub anno MCCCLIV. maiori sigillo nostro emanatarum compositionalium simul et obligatoriarum, reliquum vero vigesimo quarto die octauarum festi Epiphaniae Domini, similiter proxime praeteriti, maiori sigillo nostro, hic Budae confectarum, commissionalium nobis praesentarat; quarum prima ipso maiori sigillo nostro emanata, inter cetera exprimebat: quod Magister Lorandus, filius Myckh, condam Bani ab vna, item Magister Ladislaus, filius Ricolphi de Tarkew, parte ex altera coram nobis personaliter constituti, proposuissent oraculo viuae vocis: quod ipsi per compositionem et ordinationem plurimorum proborum et nobilium virorum, pacis amatorum, vt omnis litis, rancoris, discordialitatis, et inuidiae fomes de medio ipsorum radicitus extirparetur, aeternoque pacis fauore inuicem possint gratulari, in facto cuiusdam particulae terrae litigiosae, inter possessiones Iakabfalua ipsius Magistri Ladislai, filii Ricolphi, et Vysfalu, dicti Magistri Lorandi, filii Myckh, condam Bani, habitae, taliter conuenissent et concordarunt coram nobis: Quod praedictus Magister Lorandus, filius Myckh, condam Bani, praelibatam terrae particulam litigiosam eidem Magistro Ladislao, filio Ricolphi, iure perpetuo et irreuocabiliter possidendam, tenendam et habendam remisisset et resignasset, imo remiserat et resignarat coram nobis per has: quod prima meta dictae particulae terrae per ipsum Magistrum Lorandum eidem Magistro Ladislao, filio Ricolphi, tunc coram nobis resignatae, prout ipsae partes nobis retulerunt, inciperet in loco, vbi fluuius Lethenye cadit in fluuium Tarcha, et parum infra currendo, exiret de ipso fluuio Tharcza, ad partem meridionalem, ad quandam planiciem terrae, abhinc flecteretur ad fines cuiusdam virgulti, intra ipsum virgultum tenderet directe ad verticem cuiusdam montis, ibique terminaretur. Quae quidem metae ad partem orientalem separarent ipsi Magistro Lorando, filio Myckh, condam Bani, ad partem vero occidentalem distinguerent possessionem Iacabfalua Magistri Ladislai praenotati, hoc specialiter declarato: vt quia Magistri Stephanus et Akus, filii ipsius Magistri Stephani, Nicolaus et Stephanus similiter dicti filii Magistri Akus, nec non Nicolaus, filius praelacti Magistri Lorandi, praedictae compositioni et ordinationi interesse nequiissent; ideo idem Magister Lorandus assumpsisset coram nobis se ad haec firmiter obligando: vt praelibatos Magistros Stephanum et Akus, fratres suos, ac filios eorundem fratrum suorum, nec non Nicolaum, filium suum, in octauis festi Epiphaniae Domini in altera reuolutione annuali tunc venturis personaliter, vel pro eisdem legitimos procuratores eorundem, ad praemissam compositionem conficiendam sufficientes, coram nobis statuere teneretur tali modo: quod si praelibatos Magistros Stephanum et Akus fratres suos, et filios eorundem fratrum suorum, nec non Nicolaum, filium suum, personaliter, aut pro eisdem legitimos procuratores ad dictam compositionem conficiendam sufficientes in praefixo termino coram nobis statuere non posset, vel non curaret, ex tunc ipse in facto calumniae conuinceretur contra Magistrum Ladislaum praenotatum eo facto. Tenor vero ipsius alterius nostrae litterae commissionis minori sigillo nostro confectae declarabat: Quod idem Magister Lorandus, filius Myckh, condam Bani, ad praedictas octauas festi Epiphaniae Domini non venisset, nec misisset, nec praedictos Magistros Stephanum et Akus, fratres suos ac filios eorundem, et Nicolaum, filium suum personaliter vel procuratores ipsorum legitimos ad praemissam compositionem conficiendam sufficientes statuisset, vt debuisset coram nobis, praefato Magistro Ladislao, filio Rycolphi, personaliter a praescriptis octauis festi Epiphaniae Domini viginti tribus diebus continuis coram nobis expectante. Vnde nos commississemus, vt dum pars partem in causam reduceret coram nobis, deliberaremus quid fieri deberet in praemissis, iure et iustitia mediante. Quarum quidem litterarum nostrarum dictarum maiori et minori sigillis nostri consignatarum per ipsum Magistrum Ladislaum coram nobis exhibitarum reuissis continentiis et partibus seriatim expositis, idem Magister Ladislaus, filius Rycolphi ex parte ipsius Magistri Lorandi super praemissis iudicium et iustitiam per nos sibi impertiri postulauerat. Quibus perceptis praetactus Magister Lorandus, filius Myckh condam Bani, in nostram personaliter exurgens praesentiam, respondebat ex aduerso: quod post ipsam compositionem, quam praescriptae nostrae litterae inter ipsum, et inter praedictum Magistrum Ladislaum factam fore exprimerent, aliam inter se compositionem ordinassent; in qua quidem alia eorum posteriori compositione ipsorum idem Magister Ladislaus, filius Ricolphi, personalem statutionem praescriptorum Magistrorum Stephani et Akus fratrum suorum ac filiorum eorumdem et Nicolai, filii sui, aut procuratorum eorundem sub praemisso obligamine tunc per eum fieri debendam omnino sibi relaxasset, imo etiam easdem nostras litteras compositionales et obligatorias in ipsa posteriori ipsorum compositione ipse et praedictus Magister Ladislaus communi consensu et voluntate suis viribus prorsus carere commisissent; sicque nec ipse credidisset, quod praefatus Magister Ladislaus praemissas nostras litteras in ipsa vltteriori conuentione ipsorum cassatas contra ipsum demonstraret. In termino autem vlteriori, per nos sibi assignando, sua instrumenta super dicta posteriori compositione confecta, coram nobis posset exhibere. Quo percepto cum nos ad petitionem eiusdem Magistri Ladislai, filii Ricolphi, praefatum Magistrum Lorandum, filium Michaelis, condam Bani, in eo, vt in cuius capituli, aut Conuentus, aut Iudicis ordinarii praesentia ipsa posterior eorum compositio facta extitisset, cuius litterae super relatione statutionis Nicolai et filiorum eorundem, ac filii ipsius Lorandi, vel suorum procuratorum, in cassationem litterarum nostrarum, praescriptarum forent emanatae, iudicem requisitum habuissemus; idem Magister Lorandus super dicta posteriori eorundem compositione et cassatione litterarum nostrarum praedictarum modo praemisso emanatas Capituli Ecclesiae Vaciensis fore allegauerat. In cuius contrarium idem Magister Ladislaus, filius Ricolphi, a tempore ipsius compositionis vigore dictarum litterarum nostrarum patentium factae, in nullius capituli vel conuentus praesentiam secum ipso Magistro Lorando ad compositionem vel confessionem aliquam faciendam comparuisse, nec conuentionem aliquam inter ipsos ordinasse, affirmarat. Sed quia praedictus Magister Lorandus praemissa sua assumpta non adimpleuisset, ex eoque in dictum grauanen poenae calumniae contra se incidisset, vt plenius praemittitur. Ideo ad euitandum praemissum grauanen praedictam posteriorem compositionem inter ipsos fecisse allegaret, nec ex eo ipsi Magistro Lorando credentiam adhiberet. Sicque Magister Ladislaus, antedictum Magistrum Lorandum ibidem per nos iudicare iuxta exigentiam praemissi sui grauaninis fecerat contendi. Et quia ipse Magister Ladislaus, filius Ricolphi, praescriptum Magistrum Lorandum, iuxta qualitatem praefatae poenae calumniae sibi non credendo nostrae captiuitatis vinculo innodauerat; idcirca praemissa posteriori compositione viribus destituta, se fulciri asserens, eundem Magistrum Ladislaum praetacta poena calumniae plecti debere indicans, perque nos detineri faciens iugum nostrae captiuitatis non admisit euadere. Ne et ipse Magister Ladislaus exhibitis ipsis prioribus compositionibus eandem poenam calumniae, quam ipse intenderet, condemnatione valeret postergare, petens inducias ad exhibendum dictas litteras Capituli Vaciensis, posterioris compositionis modum declarantes, sibi dari. Nos itaque perceptis earundem litterarum compositionalium obligatoriarium, et obmissionalium tenoribus, auditisque ipsarum partium altercationis obiectionibus, Baronum et Nobilium regni iudiciario pro tribunali nobiscum adhaerentium moderato inducti consilio, praedictam exhibitionem litterarum compositionalium Capituli Vaciensis Ecclesiae cum sui discussione, a feria quinta proxima, a Dominica Inuocauit, ad quartum decimum diem proxime tunc subsequenter, scilicet ad feriam quartam diei mediae quadragesimae absque consummatione plurium dierum duxeramus prorogandam; eo modo, vt tunc tam praescriptus Magister Ladislaus, filius Ricolphi, praescriptas nostras duas litteras obligatorias, et obmissionales in specie complectentes, item Magister Lorandus memoratas litteras ipsius Capituli Ecclesiae Vaciensis, praedictam posteriorem compositionem partium, vt idem Magister Lorandus referebat, denotantes, contra se exhibere tenerentur coram nobis, quibus visis iudicium et iustitiam facere valeremus in praemissis; prout dictaret ordo iuris. Quem quidem Magistrum Lorandum, filium Myckh, quondam Bani, viri Magnifici Nicolaus Konth, Wayuoda Transiluanus et Comes de Zonuk in centum marcis, Comes Nicolaus Drugeth, Iudex curiae, Domini nostri regis, Comesque de Thurucz pro centum marcis, item Magister Ioannes, filius noster, Comes Neugrad, in quinquaginta marcis, Dominicus alter filius noster, Comes Hunthensis, pro quinquaginta marcis, Magister Desew, filius Ivan, quondam Vice-Palatinus noster in quinquaginta marcis; Nicolaus filius Gregorii, Comes de Heuesuiuar pro quinquaginta marcis, et Stephanus, filius eiusdem Gregorii in quinquaginta marcis, et Stephanus de Kathy pro quinquaginta marcis, Nicolaus, filius Petri, filii Ders, in quinquaginta marcis, ac Stephanus, filius Magistri Stephani, filii Myckh, quondam Bani, similiter pro quinquaginta marcis, nec non Magister Iacobus, filius Paska, in viginti quinque marcis, ac Ioannes, filius Emerici, filii Pauli de Visontha Comitis de Heuesuiuar, similiter in viginti quinque marcis, a praemissa nostra captiuitate fide iubendo excipientes, in dicto die medii quadragesimae, sine crastinatione ad iudicium restituere assumpsissent coram nobis tali vinculo mediante: Quod si in ipso die medii quadragesimae eundem Magistrum Lorandum restituere non possent, tunc quilibet eorum iuxta praedictum suum assumptum in praedictis quantitatibus pecuniarum nobis et parti aduersae conuicti haberentur eo facto; quia autem idem Magister Lorandus contra praetactum Magistrum Ladislaum litteras aliquas non exhibuerat, sed solummodo verbo simplici fecerat detineri; ideo ipsi Magistro Ladislao ad suas possessiones credendo eundem similiter abire permisseramus de vinculo detentionis antedictae. Tandem ipso quarto decimo die feriae quintae, supra dictae, contingente, praenominato Magistro Ladislao, filio Ricolphi, vt Actore, personaliter ab vna, item annotato Magistro Lorando, filio Myckh quondam Bani, simili modo personaliter praesente, ex altera, coram nobis comparentibus, eodemque Magistro Ladislao praescriptas duas nostras litteras compositionales, obligatorias et obmissionales, iuxta praemissam nostram commissionem iudiciariam, nostri in praesentia in specie reexhibente: cum nos per praefatum Magistrum Lorandum, filium Myckh, quondam bani praenemoratas litteras ipsius Capituli Ecclesiae Wacziensis, quas ipse super dicta posteriori compositione eorum et cassatione litterarum nostrarum compositionalium, et obligatoriarium se habere, contra eundemque Magistrum Ladislaum exhibere posse, et velle indicauerat, nostri in praesentia exhiberi petiissemus, iam dictus Magister Lorandus ipsas litteras praefati Capituli Ecclesiae Wacziensis, super praemissis per eum exhiberi assumptas, nec tunc habuisse, nec etiam nunc se habere, vel posse exhibere affirmauit. Quibus omnibus sic peractis licet nos iuxta praemissarum litterarum nostrarum obligatoriarium, et obmissionalium continentias ac altercatorias obiectiones partium super omnibus praemissis iudicium et iustitiam facere voluerimus; tamen mox praellegati Magistri Ladislaus, filius Ricolphi, et Lorandus, filius Myckh, quondam Bani, quam etiam Barones, et quam plures regni Nobiles, tribunal iudiciale nobiscum assistentes in nostram consurgentes praesentiam easdem partes in praemissa causa iuxta qualitatem grauaminis causae… de iudicio habendam pacis, si valerent concordare, nos placaturos, vsque tertium diem feriae quartae medii quadragesimae supradictae, ad pacem transmitti postularunt. Quo quidem tertio die ipsius dicti medii quadragesimae adueniente, saepius nominati Magistri Ladislaus et Lorandus ipsis eorum in personis in nostram redeuntes praesentiam, proposuerunt et confessi extiterunt oraculo viuae vocis: Quod ipsi tam super facto praescriptae particulae terrae litigiosae inter praedictas possessiones Iakabfalua, ipsius Magistri Ladislai, et Vjfalu, dicti Magistri Lorandi habitae, quam etiam in aliis factis infra declarandis per compositionem Baronum, plurimorumque regni Nobilium pacem inter eos fieri volentium in talem perpetuae pacis et concordiae deueniissent vnionem et deuencrunt coram nobis: Quod quia ipsa litigiosae terrae particula inter praescriptas possessiones Iakabfalua dicti Magistri Ladislai et Vjfalu dicti Magistri Lorandi habita, iam dictae possessioni Vjfalu ipsius Magistri Lorandi tam plurimum esset necessaria et propinqua, vt ab ipsa commode nullatenus esse valeret, praedictaeque possessioni Vjfalu ipsius Magistri Lorandi multum foret vtilis et proficua; ideo ipse Magister Ladislaus iam dictam terrae particulam inter ipsas possessiones Iakabfalua et Vjfalu adiacentem, in praedicta priori compositione ipsi Magistro Ladislao, filio Ricolphi assignatam, metis et limitationibus metarum, in praesentibus superius seriatim expressis, circumdatam, eidem Magistro Lorando, et per eum suis haeredibus haeredumque suorum successoribus, eo iure, quo sibi dignosceretur pertinere, remisisset, et resignasset, imo reddidit et restituit coram nobis cum omni pleno suo Dominio, et suarum vtilitatum integritate, perpetuo possidendam, tenendam, pariter et habendam; reddendo insuper eundem Magistrum Lorandum ex sui parte super omnibus praemissis grauaminibus, quae aduersus ipsum Magistrum Ladislaum iuxta praelibatum spontaneam suam obligationem, et ex omnibus causis praemissis incurrisset, vel incidere potuisset, in futurum expeditum et penitus absolutum. Conuerse vero idem Magister Lorandus, filius Myckh, condam Bani, quandam possessionem suam Adryanvágása vocatam, in Comitatu de Sarus, iuxta fluuium Tapul nominatam, in vicinitate et contigua commetaneitate, cuiusdam alterius possessionis iam dicti Magistri Lorandi, Lukua appellatae existentem, populosam, vigore efficacium instrumentorum sibi pertinentem, cum terra octuaginta Lancorum vulgo Leánfeöld dicta, prout et quanta iam dicta terra Leánfeulde in ipsis partibus mensurando fieri consueuit. Quae quidem terra fertilis et fructuosa ac arabilis et ad vsum humanum competens existeret, sataque siue segetes in ipsa terra fieri possent, et coli valerent, excepta terra saxosa, seu lapidosa et infructili, quae ad arandum, colendum, et ad vsum humanum valens non esset omnino; cum terra bona mensurando dedisset et assignasset ipsi Magistro Ladislao, filio Ricolphi, et per eum suis haeredibus, haeredumque suorum successoribus iure perpetuo et irreuocabiliter tenendam, possidendam et habendam, nullum ius, nullamque dominii proprietatem abinceps idem Magister Lorandus sibi et suis haeredibus reseruando de eadem; imo iam, et ex nunc eandem possessionem Adryanvagasa vocatam, et terram octoginta lancorum, vt praefertur, ipsi Magistro Ladislao per se occupandi liberam commisisset facultatem. Ita tamen, quod licet ipsa possessio Adrianvagasa vocata, cum terra bona ad quantitatem ipsorum octoginta Lancorum bene sufficienti, excepta terra saxosa et ad arandum et ad vsum humanum non valenti, ipsi Magistro Ladislao mensuranda modo praemisso deberet assignari; tamen vbicunque intra metas ipsius possessionis Adrianvagasa, et intra terram bonam ipsorum octoginta lancorum huiusmodi terra saxosa et infertilis, ac ad arandum non valens existeret, ipsa ad numerum earundem octoginta lancorum mensurari et computari non deberet, sed eadem propter hoc ipsi Magistro Lorando remaneret possidenda. Quam quidem possessionem Andreanvagasa populosam, in dicto Comitatu de Sarus existentem, cum ipsa terra bona octoginta lancorum, vt praemittitur, in octauis festi B. Georgii Martyris nunc venturis, coram homine nostro et testimonio Capituli Ecclesiae Scepusien. vicinis et commetaneis eiusdem possessionis Adryanvagasa vocatae vniuersis, legitime illuc conuocatis, et praesentibus per veras suas metas reambulando, et vbique iuxta ipsas priores suas metas, vel alias, siue in certis locis, in quantum iam dictae possessionis Adryanvagasa et terrae bonae octoginta lancorum meta se extenderet, nouas metas erigendo iam dicto Magistro Ladislao perpetnaliter, contradictione quorumlibet sibi non obstante, statuere teneretur Magister Lorandus antedictus. Ab omnibus autem super facto ipsius possessionis Adreanvagasa et suae terrae dictum Magistrum Ladislaum, vel suos successores molestare, vel inquietare volentibus, idem Magister Lorandus, et eius posteritates semper et vbique expedirent laboribus suis proprijs et expensis, in dominio eiusdem possessionis eundem Magistrum Ladislaum et suos successores contra quoslibet pacifice et quiete conseruandos. Graumen succubitus duelli facti potentialis idem Magister Lorandus contra ipsum Magistrum Ladislaum incursurus, si praemissa vel praemissorum aliqua in toto, aut in aliqua sui parte non obseruaret, vel adimplere non curaret modo antedicto. Ad firmiorem etiam stabilitatem omnium praemissorum praescriptus Magister Lorandus in quindenis praedicti festi B. Georgii Martyris proxime venturis, Nicolaum filium suum coram capitulo dictae Scepusiensis Ecclesiae, propria sua in persona vel legitimum eiusdem procuratorem ad conficiendum et perpetuandum omnia praemissa, ex parte eiusdem Nicolai sufficientem statuere, ac praemissum obligamen succubitus duelli facti potentialis in facto perpetualis obseruationis omnium praemissorum per eundem Nicolaum, filium suum, vel procuratorem eiusdem legitimum, mediantibus litteris dicti Capituli Scepusiensis eodem modo, secundum quod per ipsum Magistrum Lorandum assumptum extitisset, super ipsum Nicolaum, filium suum, in se assummi facere teneretur. Metas autem, et quaslibet metales distinctiones in literalibus instrumentis, ipsius Magistri Lorandi contentas et expressas, inter nouum Castrum et villam Vjfalu ipsius Magistri Lorandi ab vna, item inter castrum Tarkew praedictum, et villam Veresalma nuncupatam, praefati Magistri Ladislai parte ex altera, separantes secundum vigores et continentias instrumentorum iam dicti Magistri Ladislai pro perpetualibus metis inter duo ipsa castra et duas villas separantibus, idem Magister Lorandus remisisset atque commisisset; vniuersas vero litteras ipsorum inquisitionales, prohibitionales et protestationales, obligatorias, compositionales, iudiciales et iudiciorum quaelibet grauamina in se continentes, quouis ingenio vel arte, vsque ad diem datarum praesentium contra se emanatas, exceptis solummodo instrumentis literalibus ipsius Magistri Ladislai metas, praedicta duo castra, et duas villas ab inuicem distinguentes, in se continentibus, nec non regalibus priuilegiis vtrarumque partium donationem regalem exprimentibus, ac aliis quibuslibet litteris seu instrumentis ipsius Magistri Ladislai, filii Ricolphi factum possessionarium tangentibus, viribus et vigore prorsus carere commisisset, simul cum vinculis et obligationibus habitis in litteris iam cassatis supradictis. Instrumenta quoque ipsorum priuilegia regum vtrarumque partium ipsam donationem regalem exprimentia, nec non instrumenta ipsius Magistri Ladislai, metas inter praedicta duo castra et duas villas separantes declarantes, ac quaelibet alia instrumenta ipsius Magistri Ladislai, factum possessionum tangentia, cum praesentibus nostris priuilegialibus litteris, modum iam dictae compositionis exprimentibus, in suis perpetuo manerent viribus et vigore. Insuper idem Magister Lorandus in quindenis festi Pentecostes nunc venturis Magistros Stephanum et Akus, fratres suos, ac Stephanum et Akus, filios ipsorum Magistri Stephani, filii Myckh Bani, propriis eorum in personis aut legitimos eorumdem procuratores ad conficiendum omnia praemissa bene sufficientes, coram Capitulo Ecclesiae Agriensis statuere, ipsamque possessionem Adryanvagasa vocatam cum praedicta terra octuaginta Lancorum et terra saxosa, vel non arabili, si interfuerint, vt plenius praemittitur — iam dicto Magistro Ladislao per eosdem perpetualiter, ac praemissas metas inter praedicta duo castra et duas villas distinguentes, simili modo perennaliter stabiliri, et litteras etiam eorum vniuersas superius in praesentibus modo praenotato specificatas vsque ad haec tempora inter eos factas, per eosdem Magistros Stephanum et Akus, ac filios ipsorum viribus earum penitus carere committi, et omnia alia praemissa eatenus, quemadmodum nunc ipse Magister Lorandus assumpsisset et se dignosceretur obligasse, tam pro se ipsis, quam etiam pro filiis eorum in aetate tenera constitutis, omne onus et graumen; si quod ipsi filii eorum nondum adulti praesenti earundem partium compositioni facerent, vel in futurum per iam dictos fratres suos et filios eorundem assumi facere deberet Magister Lorandus praenotatus. Praeterea quamcunque idem Magister Lorandus et Nicolaus filius suus, aut eorum successores praedicto Magistro Ricolpho vel Ladislao, aut ceteris filiis ipsius Magistri Ricolphi, filii dicti Magistri Ladislai aliquam iniuriam siue dampnum, vel nocumentum aliquod, vel perturbationem per se vel per ad eum pertinentes, quocunque modo inferri facerent. Et super haec vel in aliis causis, siue per adductionem ipsius Magistri Ricolphi, vel filiorum suorum, siue autem per adductionem praescripti Magistri Lorandi vel Nicolai, filii sui, in alicuius Iudicis praesentiam ad causam deuenirent, ipseque Magister Ricolphus vel Ladislaus, aut aliquis filiorum dicti Magistri Ricolphi vel successorum eorundem contra ipsum Magistrum Lorandum aut Nicolaum, filium suum, vel eorum posteritates ternis litteris inquisitoriis possent vel valerent comprobare; ex tunc ipse Magister Lorandus vel Nicolaus, filius suus, ipsam videlicet iniuriam damnum irrogatum ante litis aditum et ante responsionem ipsorum, centum marcas denariorum sine iudiciaria portione ipsi Magistro Ricolpho, et filiis suis, aut ipsorum vni, cui dicta iniuria seu dampnum contingeret irrogari, soluere teneretur. Ne effrenata cupiditas seu prodiga capata opportunitate temporis in negotiis compositionariae unionis moderata dispositione sollicitis praemissarumque obligationum vinculis stabilitis et vallatis noua in posterum valeat litigia suscitare, ad vtrarumque partium legitimam petitionem nostras litteras priuilegiales pendentis et authentici sigilli munimine roboratas, praetactam compositionem eorum cum suis quibuslibet vinculis et articulis superioribus, seriatim declaratis, acceptantes et approbantes eidem Magistro Ladislao, filio Ricolphi, duximus concedendas. Datum Budae, in octauis diei medii Quadragesimae praenotatae. Anno Domini M. CCC. LV. Referencie na listinuRoku 1355 bola uzavretá dohoda o sporných majetkoch medzi Lorandom, synom
Mikča, vlastníkom panstva hradu Hrádok a Ladislavom, synom Rikolfa, vlastníkom
hradného panstva Kamenica. Podľa dohody dal Lorand Rikolfovi dedinu Adrianwagasa,
ležiacu v doline Tople v susedstve Lukova. Jej kataster sa rozprestieral
údajne na 80 lánoch ľahko obrábateľného a úrodného poľa. (Uličný, 1990, s.15) V roku 1355 Lorand, syn Mička bána uzavrel pred palatínom Mikulášom dohodu s Ladislavom, synom Rikolfa z Kamenice, podľa ktorej magister Lorand odstúpil Ladislavovi svoju dedinu s názvom *Adrianova Poruba, ktorá ležala pri Topli a priamo susedila s Lorandovou dedinou Lukov, a to výmenou za spornú zem v susedstve Pečovskej Novej Vsi. Podľa vyjadrenia magistra Loranda bola dedina *Adryanvagasa obývaná a jej dobrá a úrodná pôda obsahovala až osemdesiat lánov, ktoré sa ľudovo nazývajú "leanfeold/Leanfeulde" (z nemeckého apelatívu Lehen), ako sa zvykne v týchto krajoch vymeriavať, čo tiež poukazuje na čulú lokačnú aktivitu v tejto oblasti. (Rábik, 2006, s.154-155)
18. marca 1355. Listina palatína Mikuláša, v ktorej zaznamenáva, že odvolávajúc sa na jeho listinu zo dňa 26. februára 1355, magister Lorand syn bána Mykch-a dňa 11. marca vyhlásil, že nemá, ani nemal žiaden dokument od Vacovskej kapituly, dňa 13. marca sa napokon sporiace sa strany dohodli tak, že časť majetku medzi Jakubovou Voľou [Jakabfolva] a Pečovskou Novou Vsou [Uyfalu] magister Ladislav odstúpi magistrovi Lorandovi, magister Lorand mu však odovzdá dňa 1. mája v Šarišskej župe majetok Adryanwagasa s 80 jutrami poľnohospodárskej pôdy, ležiaci v susedstve majetku Lukov [Lukva] pri rieke Topli [Topul]. Túto dohodu musí potvrdiť aj Mikuláš, syn magistra Loranda pred Spišskou kapitulou dňa 8. mája, ďalej ju musia potvrdiť bratia magistra Loranda: magistri Štefan a Ákoš spolu so svojimi synmi dňa 7. júna pred Jágerskou kapitulou. Originál, pergamen, s opotrebovanou pečaťou visiacou na červenom a zelenom povrázku. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1833, 760 s. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, 453 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, 433 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, 513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1833, 760 s. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909, 453 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, 433 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, 513 s.