|
|
Regestár pohoria Čergov |   |
|
|
|
Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte
spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.
Aktuálny počet zaradených listín: 2159
| 1272-1290 | Gárdonyi, 1909, s.2, listina: 8 | HU
| 3 |
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
1272–1290, po 1. auguste, Budín. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou daruje županovi
Bohumírovi [Bogomér] výlučné právo na ryžovanie zlata v riečke Boca [Bocha]
Overený odpis listiny vyhotovený Spišskou kapitulou dňa 26. apríla 1792.
Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby a obce:
Synonymá: Cuhnaallia
...Quod Thomas, Ite, et Andreas Comites ad nos accedentes, nobis instantissime sunt conquesti, quod Dominus Rex Colomanus, bonae memoriae, praedecessor noster, teram, seu possessionem eorum Cuhlaallia vocatam, in Comitatu de Sarus sitam, ab eis indebite abstulisset....
Referencie na listinu:
Majetok Kuchňa (Cuhnaallia) odobral Tekulovcom knieža Koloman niekedy v 30 - 40-tych rokoch 13. storočia a majetok nadobudol neprávom nejaký nemenovaný barón. O ďalších podrobnostiach
sa obsah listiny nezmieňuje, no zdá sa, že sa časom majetok dostal do vlastníctva koruny. (Smoroň, 2015, s.25)
Členovia rodu Tekule, Comesi Tomáš, syn Tekuleho, Ite a Andrej, syn Boduna v roku 1274 predstúpili pred kráľa Ladislava IV. a požiadali ho o navrátenie
majetku Kuchňa. Po preskúmaní ich žiadosti, kráľ vystavil novú donáciu a majetok udelil všetkým trom
šľachticom a cez nich aj ich dedičom. (Smoroň, 2015, s.56)
Listina "...bola napísaná rukou nášho drahého a verného magistra Benedikta, Budinského prepošta, vicekancelára nášho dvora, v roku Pánovom 1274." (Smoroň, 2015, s.57)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Ladislaus Rex Huagariae Caenobio ordinis Eremitarum S. Augustini de Saros donat bortum fundum iu Castro Tubel fanetum, annuos quinquaginta acones frumenti, totidemque brasy de clicio Regali. Datum Buda Anno Domini 1274.
Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...ob merita seruiciorum magistri Itemery familiaris tauernici nostre domus, andree, vz et Stephani fratrum eiusdem...
Referencie na listinu:
Ladislav IV. z územia kráľovského loveckého revíru Šarišského hradu vyčlenil zem Radoma (terram Radama), ležiacu v konfíniu s Poľskom. (Beňko, 1985, s.192)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
| 17.6.1275 | Gárdonyi, 1909, s.1, listina: 4 (falzum) | HU
LAT | 3 |
17. júna 1275. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre potreby spišského župana Rikolfa
potvrdzuje donáciu príjmu z mýta pri Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu] patriacu šarišskému
Novému hradu [Uyvár] podľa listiny kráľa Ondreja II. z roku 1209.
Pergamen, so zlomkom pečate visiacej na červenom a fialovom povrázku.
Falzifikát.
Preklad: Kveta Markušová, 2017
Referencie na listinu:
...falšovatelia potrebovali za potrebné zvýšiť hodnovernosť falošného "originálu" rovnako falošnou jeho "konfirmáciou" Ladislavom IV. roku 1275. (Halaga, 1962, s.25)
Osoba: Kategória: Metácia Osoby a obce:
Synonymá: Weresalma, Weresalmapataka
Referencie na listinu:
Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove.
Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54)
"iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388)
Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však
pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54)
Juhovýchodná časť chotára smerovala
"ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Listina kráľa Ladislava potvrdzuje darovanie štyroch pustých a neobývaných zemí pri Veresalme v šarišskom pohraničí Tomášovi, synovi Tekuleho, jeho bratom Ledomu a Martinovi, a Ondrejovi, synovi Buduna. Pred darovaním bolo úradne zistené, že tieto zeme sú skutočne opustené. Budka, syn Solnu, si na tri z nich robil nárok na základe staršej kráľovskej donácie, ale spor sa skončil zmierom: dve časti ponechal Tomášovi, Ondrejovi a ich bratom, tretia mu zostala. Túto tretiu časť však Tomáš, Ondrej a ich bratia od Budku následne odkúpili za 20 mariek. Kráľ potom schválil aj túto kúpu a definitívne rozhodol, že polovica všetkých uvedených zemí pripadne Tomášovi a jeho bratom a druhá polovica Ondrejovi, jeho synom a dedičom. Osoby a obce:
Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánie a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, večný pozdrav v Pánovi.
Kráľovskej velebnosti prináleží odmeniť zásluhy vernosti; lebo keď ochotne vyhovujeme prosbám, pripravujeme v mysliach poddaných trvalú horlivosť v službe. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpili pred našu prítomnosť gróf Tomáš, syn Tekuleho, so svojimi bratmi Ledom a Martinom, ako aj Ondrej, syn Buduna, a prosili, aby sme im z kráľovskej dobrotivosti udelili isté zeme patriace k Šarišu, ležiace za zásekami pri Veresalme, menovite Peturmezeu, Kuzurumezeu, Putrumezeu a Huziumezeu, ktoré boli pusté a bez obyvateľov, my sme, chcúc sa o povahe veci a o záležitosti náležite poučiť, aby sme nepokladali pochybné za isté, poverili šarišského plebána Ipolita, aby zistil pravdu. Ten nám oznámil, že uvedené zeme sú pusté a bez obyvateľov; a tak im boli prostredníctvom nášho človeka pridelené vyššie menované zeme.
A hoci Budka, syn Solnu, vyvolal spor o udelenie troch týchto zemí pod zámienkou, že mu boli predtým kráľovsky darované, neskôr však od sporu ustúpil, pričom dve časti prenechal grófovi Tomášovi a Ondrejovi i ich vyššie menovaným bratom a tretia časť bola pridelená jemu, podľa spôsobu uzavretej dohody a zmierenia medzi nimi. Ale aby spoločné vlastníctvo, matka svárov, neplodilo ďalšie príčiny sporov, spomenutí Tomáš a Ondrej i ich bratia odkúpili túto tretiu časť od Budku, syna Solnu, za 20 mariek, zaplatených v prítomnosti bratov gilemitánov rádu svätého Augustína v Šariši. Ako sme to podrobne videli zaznamenané v listine týchto bratov.
Keď teda chceme ich prosbám, totiž Tomáša, Ondreja a ich bratov, láskavo vyhovieť z kráľovskej štedrosti, berúc do úvahy ich služby, ktorými sa vyznačovali zjavnou vernosťou v časoch nášho starého otca i otca, slávnych kráľov, ako aj za našich čias, udelili sme im tieto vyššie menované zeme, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné držanie. Zároveň schvaľujeme a prijímame vyššie spomenutú dohodu a kúpnu zmluvu tak, že polovica týchto zemí má pripadnúť grófovi Tomášovi, Ledomu a Martinovi, jeho bratom, a druhá polovica má natrvalo zostať Ondrejovi a jeho synom i dedičom, ako to bolo medzi nimi dohodnuté.
Dané rukou ctihodného muža magistra Tomáša, zvoleného biskupa albianskej cirkvi, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Ladislaus, Dei gratia, Hungariae, Dalmatiae, Croatiae, Ramae, Seruiae, Gallitiae, Lodomeriae, Comaniae, Bulgariaeque Rex. Omnibus Christi fidelibus, presentem paginam inspecturis, salutem in Domino sempiternam. Pro fidelitatibus meritorum regiam conuenit condescendere Maiestatem; vt dum petitionibus grato voto occurrimus, subiectorum incendiuum in eorum mentibus praeparamus iugiter famulandi. Ad vniuersorum igitur notitiam harum serie volumus peruenire, quod accedentes ad nostram presentiam Comes Thomas, filius Tecule, cum fratribus suis, Lede et Martino, ac Andreas, filius Budun, quasdam terras ad Sarus pertinentes, vltra indagines, iuxta Verusalma adiacentes, videlicet Peturmezeu, Kuzurumezeu, Putrumezeu, et Huziumezeu vocatas, vacuas, et habitatoribus destitutas, eisdem concedere de benignitate regia dignaremur. Nos itaque de rerum qualitate, sicut expediebat, et negocio certiorari volentes, ne pro veris dubia aestimemus, Ipolito Plebano de Saros ad inquirendam veritatem dedimus in mandatis; qui easdem rescripsit esse vacuas et habitatoribus destitutas; sicque per hominem nostrum eisdem assignatae fuerunt terrae superius nominatae; et quamquam Budka, filius Solna, super collatione trium terrarum contromersiam suscitasset praetextu donationis regiae, primitus sibi factae, postmodum tamen idem Budka liti cessit, duas partes relinquendo Thomae Comiti et Andreae, ac Fratribus suis praenotatis, tertia parte sibi assignata, per modum factae compositionis et concordiae inter ipsos. Verum ne communio, mater discordiae, materiam litium generaret, praefati Thomas et Andreas, ac fratres eorum ipsam tertiam partem a Budka, filio Solna, 20. marcis persolutis, in praesentia fratrum Gylermitarum Ordinis S. Augustini de Sarus pretio comparauerunt. Sicut in eorundem Fratrum litteris seriatim vidimus contineri. Cupientes igitur eorundem Thomae, Andreae, ac fratrum suorum petitionibus de regali munificentia benigno occurrere cum fauore, consideratis ipsorum famulatibus, quibus Aui et Patris nostri, regum illustrium, ac nostris etiam temporibus, fidelitate perspicua claruerunt, praenominatas terras eisdem, et per eos suis haeredibus, haeredumque suorum successoribus contulimus, iure perpetuo possidendas; compositionem et contractum emptionis superius memoratae gratum habentes pariter et acceptum; ita, vt medietas ipsarum terrarum cedere debeat Thomae Comiti, Lede et Martino fratribus eiusdem; altera medietate Andreae et filiis suis, ac haeredibus perpetuo remanente, sicut hoc placitum exstitit inter ipsos. Datum per manus venerabilis viri M. Thomae, Electi Ecclesiae Albensis, aulae nostrae Vice-Cancellarii, dilecti et fidelis nostri. Referencie na listinu:
V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi,
synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew,
Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky
patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši,
aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil,
že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili -
Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol
mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
| | 1278 | Borsa, 1961, s.206, listina: 2856 | HU
LAT | 3 |
|
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Osoby a obce:
Lúčka - Šimon - vlastník
Lúčka - Kachy - vlastník
Synonymá: Veresalma
Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)
V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky
v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65)
Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)
Osoby a obce:
Synonymá: Thorkw, Veresalma
A szepesi káptalannak bizonyságlevele, hogy Vnd János comes fiainak beleegyezésével férjhez menő leányának Kachynak Thorkw v nevü földet átengedte. 1281
...quod cum Comes Jan Vnd cum filiis suis, Ewgin videlicet et Petro, ad nostram accedentes personaliter (presenciam) ex vna parte, ab altera uero Symou gener ipsius cum quatuor filijs suis Petro, Paulo, Dominico et Laurencio coram nobis personaliter constituti; idem antedicti Jan et filij sui de consensu communi confessi sunt oraculo viue uocis, quandam terram eorum bereditariam, que wlgariter nuncupatur Thorkw, existentem inter duos riuulos Veresalma uocatum et Neneewyz, prenotato dicto Symoni genero ipsius, et filie sue que uocatur domina Kachy, et per ipsam filiam nepotibus suis in filios filiorum iure perpetuo possidendam...
Osoby a obce:
Synonymá: Thorkv
...Ricolphus de Thorkv... circum castrum suum Thorkv...
Referencie na listinu:Autor [Endrödi, v diele Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006.] chybne považuje listinu z roku 1282 o udelení výsad pre hrad Kamenica za prvú písomnú zmienku o hrade. Listina je však jednoznačným falzom. (Haviarová, 2016, s.6)Na majetku vzniklo hradné panstvo s desiatkou dedín. Niekedy pred rokom 1282 ho získal Rykolf z Lomnice, keďže k tomuto dátumu už žiada panovníka o jednotlivé privilégiá pre svoj hrad Kamenica. Táto listina je zároveň najstaršou priamou zmienkou o hrade. Explicitne a opakovane tu nie je uvedený iba "castrum Thorkv" ale aj jeho zemepán "Rikolphus de Thorkv". (Endrödi, 2006, s.53-54)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Abstract: Listina zachytáva spor o zem menom Rudna medzi grófom Rikolfom z Lumpniz a bratmi Michalom a Ondrejom, synmi Petra zo Segra. Keďže spor nebolo možné ukončiť inak, strany sa pod prísahou podrobili rozhodnutiu desiatich rozhodcov. Tí rozhodli, že zem má pripadnúť Michalovi a Ondrejovi ako dedičné vlastníctvo po ich otcovi a predkoch, avšak pod podmienkou, že Rikolfovi uhradia 24 mariek za námahu a náklady, ktoré na túto zem vynaložil. Ak by platby nezložili v určených termínoch, zem sa mala vrátiť Rikolfovi; ak by zaplatili všetko riadne, Rikolf sa mal vzdať všetkých svojich práv a odovzdať im príslušné listiny. Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Lomnica - Rikolf I - pôvod
My, magister Jakub, z Božieho milosrdenstva prepošt Kostola svätého Martina na Spiši.
Dávame na pamiatku všetkým, ktorých sa to týka:
Keďže sa pred nami a našou kapitulou viedol spor medzi grófom Rikolfom z Lumpniz na jednej strane a Michalom a Ondrejom, jeho bratmi, synmi Petra zo Segra, na strane druhej, o istú zem zvanú Rudna;
a tento spor sa nijako inak nemohol nejako ukončiť než prostredníctvom rozhodcov;
strany sa na radu rozvážnych mužov, bohabojných, zhodne zaviazali prísahou, zloženou voči desiatim dôveryhodným mužom, aby boli ich rozhodcami, pod pokutou dvadsiatich mariek, že čokoľvek týchto desať spolu s nami o ich spore rozhodne, to budú povinní a chcieť pevne a neporušiteľne zachovávať.
Týmito rozhodcami bolo zo strany grófa Rikolfa päť mužov, totiž Arnold zvaný Malý, gróf, Ján z Gargou, Ján, sudca z Luchy (Leucha), Henrich z Kapusdorfu a Tylo, sudca z Bele;
zo strany Michala a jeho brata Ondreja to bolo iných päť, a to: Mikuláš, syn Henricha, gróf šľachticov, gróf Peter, jeho brat, gróf Adam, syn Mochkona, gróf Ivan z Kaldbachu a gróf Abba, ktorí sa stali rozhodcami.
Títo po prerokovaní sporu a po jeho dôkladnejšom preskúmaní napokon, vedení cestou spravodlivosti a práva, z úradu rozhodcovstva, ktorý im bol zverený, rozhodli, že tá istá zem má byť navrátená do držby vyššie uvedených Michala a jeho brata Ondreja;
a to preto, lebo patrila ich otcovi, a tiež preto, lebo od dávnych ich predkov prešla na nich a na ich otcov od času, na ktorý nejestvuje pamiatka.
Len s touto výhradou:
že tí istí vyššie uvedení Michal a Ondrej, jeho brat, sú povinní zaplatiť tomu istému grófovi Rikolfovi za jeho námahu, ktorú podstúpil pre oslobodenie tej zeme, a za výdavky, ktoré vynaložil na zaujatie a zlepšenie tej istej zeme, dvadsaťštyri hrivien striebra, polovicu v striebre a polovicu v primeranom odhade, v troch nižšie zapísaných lehotách, totiž na Očisťovanie osem; na deň svätého Juraja osem; a na deň blahoslaveného Jána Krstiteľa osem; vždy, ako bolo povedané, polovicu v primeranom odhade a polovicu v striebre, pred nami, alebo ak budeme neprítomní, pred kapitulou.
A ak by pri platení zameškali prvú lehotu, alebo po zaplatení prvej zanedbali druhú, alebo po zaplatení dvoch vynechali tretiu, tá istá zem by sa mala vrátiť do držby grófa Rikolfa a všetko, čo by zaplatili, by bolo neplatné a márne.
Ak by však bez akéhokoľvek zameškania zaplatili celú sumu v horeuvedených lehotách, vtedy sa gróf Rikolf zriekne pred kapitulou a hodnovernými svedkami každého práva, ktoré na tej zemi mal, i žaloby, a pri tretej platbe odovzdá tým istým Michalovi a jeho bratovi Ondrejovi všetky listiny, ktoré o tej zemi mal.
A aby vyššie uvedené mohlo nadobudnúť silu svedectva, dali sme vyššie uvedenému Michalovi a jeho bratovi túto listinu, označenú znakom našej pečate.
Dané pri svätom Martinovi v jeho oktáve.
V roku Pána tisíc dvesto osemdesiatom štvrtom.
Z odpisu spišskej kapituly, ako nižšie, roku 1285.
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Nos magister Jacobus, diuina miseracione Praepositus Ecclesie Sancti Martini de Scepus. Damus pro memoria omnibus, quibus expedit: Quod cum coram nobis et nostro Capitulo, inter Comites Ricolphum de Lumpniz ex vna parte, Michaelem et Andream, fratres eius, filios Petri de Segra, ex altera. Super terra quadam Rudna vocata, iurgium verteretur; nec aliter, quam per arbitros posset aliquatenus terminari; partes de consilio discretorum virorum, Deum timentium, in decem viros fide dignos, vt ipsorum essent arbitri, concordantes, obligauerunt se iuramento prestito, sub pena viginti marcarum, vt quicquid ydem decem vna nobiscum super causa ipsorum decernerent, deberent et vellent firmiter et inuiolabiliter obseruare. Qui quidem arbitri ex parte Comitis Ricolphi quinque Arnoldus scilicet paruus, Comes, Johannes de Gargou, Johannes Iudex de Lucha (Leucha) Henricus de Kapusdorf, et Tylo Iudex de Bela, fuerunt; ex parte vero Michaelis, et Andree fratris ipsius, alii quinque: videlicet Nicolaus, filius Henrici, Comes Nobilium, Comes Petrus frater ipsius, Comes Adamus, filius Mochkonis, Comes Ivanus, de Kaldbach, et Comes Abba, arbitri exstiterunt. Qui discussa causa et diligencius percunctata, tandem sic tramite iustitie et rectitudinis preeunte; ex commisso sibi arbitracionis officio ordinarunt, vt terra eadem ad possessionem predictorum Michaelis et Andree fratris sui deberet restitui; tum quia Patris eorum extitit, cum etiam quia ab antiquis eorum progenitoribus ad eos et patres eorum a tempore cuius non exstat memoria, fuerit deuoluta. Hoc duntaxat saluo: Quod ydem Michael et Andreas frater eius predicti ipsi Comiti Ricolpho, pro suo labore, quem pro libertate terre illius pertulit, et pro expensis, quas pro locanda terra eadem, et melioranda distribuit, viginti quatuor marcas argenti, medias in argento, et medias in estimatione condigna, in subscriptis tribus temporibus, scilicet in Purificatione octo; in die Sancti Georgii octo; et in die beati Johannis Baptiste octo, semper, vt dictum est, medias in estimatione condigna et medias in argento coram nobis, aut nobis absentibus coram Capitulo soluere teneantur. Et si primum terminum in soluendo obmitterent, vel primo soluto secundum negligerent, aut duobus solutis tertium premitterent, ipsa terra ad possessionem Comitis Ricolphi redire deberet, et totum quod dedissent, foret irritum et inane. Si autem nihil omisso de contingentibus totam pecuniam soluerint in temporibus supradictis, extunc Comes Ricolphus omni iuri, quod in terra illa habebat, et actioni renuncians coram capitulo et testibus fide dignis, in tertia solutione eisdem Michaeli et fratri suo Andree omnia instrumenta, quae super terra illa habuit, resignabit. Et quo praescripta robur testimonii valeant obtinere, praesentes literas sepedictis Michaeli et fratri suo dedimus sigilli nostri karactere insignitas. Datum apud S. Martinum in octauis ipsius. Anno Domini Millesimo ducentesimo octuagesimo quarto.
E transumpto Capituli Scepus. vt infra A. 1285.
| 28.10.1284 | Borsa, 1961, s.344-345, listina: 3336 | HU
LAT | 3 |
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
…Keďže ctihodný otec Ondrej, z Božieho milosrdenstva egerský (agriensk y) biskup, predložil (mal pri sebe) mnohé otvorené a privilégijné listiny nášho najvznešenejšieho kniežaťa Štefana kráľa, nášho najdrahšieho otca, o slobodách a oslobodeniach jeho šľachtických vazalov, kondicionárov (poddaných viazaných službou), hostí (osadníkov) a roľníkov, a najmä o dávaní desiatkov a o vyberaní desiatkových dávok, ako aj o vymedzeniach a hraniciach celej diecézy ege rskej cirkvi, zvlášť o rozlíšení držby (tenuty) a desiatkovania zo strany spišského prepošta a kapituly na novalinách (novo vyklčovaných poliach) už vykorenených/odlesnených a ešte vykorenených/odlesnených,
— tieto novaliny boli kráľom Štefanom, naším otcom, darované egerskej cirkvi na desiatky, a boli určené, usporiadané a rozlíšené hranicami a medzami tak, že začínajú od Tarchafeu, potom po toku (resp. po koryte) tej istej Tarchy až dovtedy, kým sa nepripoja k držbe nášho hradu zvaného Šariš, a ďalej až k úpätiu vrchu, ktorý sa nazýva Zepushege, a ktorý obkolesuje a ohraničuje celú spišskú krajinu;
a mimo tohto horského ohraničenia, na dvoch stranách (v okolí) Tarchauyze, sa všetky desiatky uznávajú ako patriace egerskej cirkvi;
a takisto (predložil listiny) o tributách a o desiatkoch z tribút vyberaných v desiatich stoliciach, ako aj o majetkoch daných a darovaných naším otcom ešte v čase jeho vojvodstva na výpravu (t. j. na splnenie) jeho dlhu, ktorý si bol požičal od egerského biskupa, menovite od Lamperta…
Zobraziť originálny text...
...Cum venerabilis páter Andreas miseratione divina episcopus Agriensis litteras plurimas patentes et privilegiales excellentissimi principis Stephani regis patris nostri karissimi super libertatibus, exemptionibus nobilium vasallorum suorum, conditionariorum, hospitum, rusticomm et
specialiter super decimis dicandis et exactionibus decimarum ac super limitationibus et terminis totius dyocesis ecclesie Agriensis, maximé super distinctione tenute et decimationis a preposito et capitulo Zepesyensi in novalibus exstirpatis et exstirpandis, que novalia in decimis dicandis ecclesie Agriensi per regem Stephanum patrem nostrum fuerint donata nata, ordináta et distincta per terminos et limitationes a Tarchafeu incipiendo per meatum eiusdem Tarcha, usquedum contiguatur tenute castri nostri Sarus nominati, et usque ad montis fundamentum, qui Zepushege nominatur, et totam terram Zepusyensem circuit ac circumvallat, extra cuius montis circumvallationem de duabus partibus Tarchauyze omnes decimé ecclesie Agriensi dinoscuntur pertinere, ac super tributis et decimis tributorum in decem comitatibus exhigendis, necnon super possessiombus datis et donatis per patrem nostrum adliuc tempore sui ducatus pro expeditione sui debiti, quod mutuaverat ab episcopo Agriensi, videlicet Lamperto...
Referencie na listinu:
Panovník Ladislav IV v roku 1284 potvrdil na žiadosť biskupa Ondreja všetky výsadné listiny Jágerského biskupstva a osobitne najmä výsady týkajúce sa desiatkových práv a hraníc celej Jágerskej diecézy, najviac však ohľadom príslušnosti a výberu desiatkov v novozaložených dedinách, ktoré vznikli klčovaním tunajšej oblasti (teda technikou na nemeckom práve), no aj tých, ktoré ešte v budúcnosti takýmto spôsobom budú vybudované. V listine sa aj konkrétne opisuje toto územie, a to počnúc od prameňa Torysy až po majetky Šarišského hradu (teda po Pečovskú Novú Ves), ktoré od Spiša oddeľovali vrchy nazývané spišské (Levočské vrchy). (Rábik, 2006, s.63-64)
|
|
11-20 / 2159
|
|
|
|
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
- Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879. Dostupné online
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
- Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871. Dostupné online
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
- Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici
Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006. Dostupné online
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
- Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
|
|
|
|
Prečítané: 954443x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
|
|
| Čergov na Facebooku |
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
| Aktuálny záber - Lysá |
|
|
