Regestár pohoria Čergov
Hanigovský hrad
Drevený kostolík v Hervartove
Drevinové zloženie
Majdan - Priehyby
Podbaranie - sedlo Lysá
Majdan - sedlo Čergov
Tokárne - sedlo Lysina
Kamenica - sedlo Ždiare
Ďurková - Minčol
Z histórie>Všeobecne 

Regestár pohoria Čergov

   
Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.

Aktuálny počet zaradených listín: 2159


Obdobie: od roku:     do roku: 
Osoba:
Obec:
Zdroj:
Referencie:
Full text:
Zoradenie podľa:
 
Vymazať filter Rozšírený filter
   
 

 
1272-1290 Gárdonyi, 1909, s.2, listina: 8HU
 
3


1272–1290, po 1. auguste, Budín. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou daruje županovi Bohumírovi [Bogomér] výlučné právo na ryžovanie zlata v riečke Boca [Bocha]
Overený odpis listiny vyhotovený Spišskou kapitulou dňa 26. apríla 1792.
Preklad: Kveta Markušová, 2017  

1274 Fejér, 1829, s.161-163LAT
LAT
2
Obce a miestne názvy: Kuchňa
Synonymá: Cuhnaallia


...Quod Thomas, Ite, et Andreas Comites ad nos accedentes, nobis instantissime sunt conquesti, quod Dominus Rex Colomanus, bonae memoriae, praedecessor noster, teram, seu possessionem eorum Cuhlaallia vocatam, in Comitatu de Sarus sitam, ab eis indebite abstulisset....

Referencie na listinu:

Majetok Kuchňa (Cuhnaallia) odobral Tekulovcom knieža Koloman niekedy v 30 - 40-tych rokoch 13. storočia a majetok nadobudol neprávom nejaký nemenovaný barón. O ďalších podrobnostiach sa obsah listiny nezmieňuje, no zdá sa, že sa časom majetok dostal do vlastníctva koruny. (Smoroň, 2015, s.25)

Členovia rodu Tekule, Comesi Tomáš, syn Tekuleho, Ite a Andrej, syn Boduna v roku 1274 predstúpili pred kráľa Ladislava IV. a požiadali ho o navrátenie majetku Kuchňa. Po preskúmaní ich žiadosti, kráľ vystavil novú donáciu a majetok udelil všetkým trom šľachticom a cez nich aj ich dedičom. (Smoroň, 2015, s.56)

Listina "...bola napísaná rukou nášho drahého a verného magistra Benedikta, Budinského prepošta, vicekancelára nášho dvora, v roku Pánovom 1274." (Smoroň, 2015, s.57)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1274 Wagner, 1780, s.288-290LAT
 
2



 
1274 Wagner, 1780, s.514, listina: 9/3LAT
 
2


Ladislaus Rex Huagariae Caenobio ordinis Eremitarum S. Augustini de Saros donat bortum fundum iu Castro Tubel fanetum, annuos quinquaginta acones frumenti, totidemque brasy de clicio Regali. Datum Buda Anno Domini 1274.

7.8.1274 MOL, listina: DF 268535LAT1


...ob merita seruiciorum magistri Itemery familiaris tauernici nostre domus, andree, vz et Stephani fratrum eiusdem...

Referencie na listinu:

Ladislav IV. z územia kráľovského loveckého revíru Šarišského hradu vyčlenil zem Radoma (terram Radama), ležiacu v konfíniu s Poľskom. (Beňko, 1985, s.192)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
7.8.1274 HOkl, s.71, listina: 61HU
LAT
2


IV. László király Itemer mestert és testvéreit a Sáros vármegyei Radama föld birtokában védi. Zólyom. (1274.) aug. 7.


 
17.6.1275 Gárdonyi, 1909, s.1, listina: 4 (falzum)HU
LAT
3
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves


17. júna 1275. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre potreby spišského župana Rikolfa potvrdzuje donáciu príjmu z mýta pri Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu] patriacu šarišskému Novému hradu [Uyvár] podľa listiny kráľa Ondreja II. z roku 1209.
Pergamen, so zlomkom pečate visiacej na červenom a fialovom povrázku.
Falzifikát.

Preklad: Kveta Markušová, 2017  

Referencie na listinu:

...falšovatelia potrebovali za potrebné zvýšiť hodnovernosť falošného "originálu" rovnako falošnou jeho "konfirmáciou" Ladislavom IV. roku 1275. (Halaga, 1962, s.25)



1278 MOL, listina: DL 68879, DL 68903LAT1
Kategória: Metácia
Synonymá: Weresalma, Weresalmapataka



Referencie na listinu:

Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove. Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54)

"iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388)

Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54)

Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1278 Fejér, 1829, s.432-434LAT
LAT
2
Abstract: Listina kráľa Ladislava potvrdzuje darovanie štyroch pustých a neobývaných zemí pri Veresalme v šarišskom pohraničí Tomášovi, synovi Tekuleho, jeho bratom Ledomu a Martinovi, a Ondrejovi, synovi Buduna. Pred darovaním bolo úradne zistené, že tieto zeme sú skutočne opustené. Budka, syn Solnu, si na tri z nich robil nárok na základe staršej kráľovskej donácie, ale spor sa skončil zmierom: dve časti ponechal Tomášovi, Ondrejovi a ich bratom, tretia mu zostala. Túto tretiu časť však Tomáš, Ondrej a ich bratia od Budku následne odkúpili za 20 mariek. Kráľ potom schválil aj túto kúpu a definitívne rozhodol, že polovica všetkých uvedených zemí pripadne Tomášovi a jeho bratom a druhá polovica Ondrejovi, jeho synom a dedičom.

Obce a miestne názvy: Petrovenec


Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánie a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, večný pozdrav v Pánovi. Kráľovskej velebnosti prináleží odmeniť zásluhy vernosti; lebo keď ochotne vyhovujeme prosbám, pripravujeme v mysliach poddaných trvalú horlivosť v službe. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpili pred našu prítomnosť gróf Tomáš, syn Tekuleho, so svojimi bratmi Ledom a Martinom, ako aj Ondrej, syn Buduna, a prosili, aby sme im z kráľovskej dobrotivosti udelili isté zeme patriace k Šarišu, ležiace za zásekami pri Veresalme, menovite Peturmezeu, Kuzurumezeu, Putrumezeu a Huziumezeu, ktoré boli pusté a bez obyvateľov, my sme, chcúc sa o povahe veci a o záležitosti náležite poučiť, aby sme nepokladali pochybné za isté, poverili šarišského plebána Ipolita, aby zistil pravdu. Ten nám oznámil, že uvedené zeme sú pusté a bez obyvateľov; a tak im boli prostredníctvom nášho človeka pridelené vyššie menované zeme. A hoci Budka, syn Solnu, vyvolal spor o udelenie troch týchto zemí pod zámienkou, že mu boli predtým kráľovsky darované, neskôr však od sporu ustúpil, pričom dve časti prenechal grófovi Tomášovi a Ondrejovi i ich vyššie menovaným bratom a tretia časť bola pridelená jemu, podľa spôsobu uzavretej dohody a zmierenia medzi nimi. Ale aby spoločné vlastníctvo, matka svárov, neplodilo ďalšie príčiny sporov, spomenutí Tomáš a Ondrej i ich bratia odkúpili túto tretiu časť od Budku, syna Solnu, za 20 mariek, zaplatených v prítomnosti bratov gilemitánov rádu svätého Augustína v Šariši. Ako sme to podrobne videli zaznamenané v listine týchto bratov. Keď teda chceme ich prosbám, totiž Tomáša, Ondreja a ich bratov, láskavo vyhovieť z kráľovskej štedrosti, berúc do úvahy ich služby, ktorými sa vyznačovali zjavnou vernosťou v časoch nášho starého otca i otca, slávnych kráľov, ako aj za našich čias, udelili sme im tieto vyššie menované zeme, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné držanie. Zároveň schvaľujeme a prijímame vyššie spomenutú dohodu a kúpnu zmluvu tak, že polovica týchto zemí má pripadnúť grófovi Tomášovi, Ledomu a Martinovi, jeho bratom, a druhá polovica má natrvalo zostať Ondrejovi a jeho synom i dedičom, ako to bolo medzi nimi dohodnuté. Dané rukou ctihodného muža magistra Tomáša, zvoleného biskupa albianskej cirkvi, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi, synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew, Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši, aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil, že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili - Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)



 
 
1278 Wagner, 1780, s.291-292, listina: 6/8LAT
 
2



 
 
1278 Borsa, 1961, s.206, listina: 2856HU
LAT
3



 
 
1293 MOL, listina: DL 68879LAT1
Obce a miestne názvy: Kamenica, Lúčka, Milpošský potok
Osoby a obce:
Lúčka - Šimon - vlastník
Lúčka - Kachy - vlastník
Synonymá: Veresalma


Ján a jeho synovia (Eugen a Peter) vyhlásili (pred Spišskou kapitulou), že zem, ktorá je ich dedičstvom, a ktorá sa volá Torkw a leží medzi dvoma riečkami Veresalma a Nenevyze, daroval Šimonovi, svojmu zaťovi a dcére, ktorá sa volá Kachy a skrze ňu svojim vnukom, aby ju vlastnili naveky a to v istých starobylých hraniciach, ktoré ju z každej strany ohraničujú.

Referencie na listinu:

Preklad použitý z publikácie  (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)

V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65)

Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)



 
1281 Wenzel, 1871, s.318, listina: 2262

A szepesi káptalannak bizonyságlevele, hogy Vnd János comes fiainak beleegyezésével férjhez menő leányának Kachynak Thorkw v nevü földet átengedte. 1281
...quod cum Comes Jan Vnd cum filiis suis, Ewgin videlicet et Petro, ad nostram accedentes personaliter (presenciam) ex vna parte, ab altera uero Symou gener ipsius cum quatuor filijs suis Petro, Paulo, Dominico et Laurencio coram nobis personaliter constituti; idem antedicti Jan et filij sui de consensu communi confessi sunt oraculo viue uocis, quandam terram eorum bereditariam, que wlgariter nuncupatur Thorkw, existentem inter duos riuulos Veresalma uocatum et Neneewyz, prenotato dicto Symoni genero ipsius, et filie sue que uocatur domina Kachy, et per ipsam filiam nepotibus suis in filios filiorum iure perpetuo possidendam...

1282 MOL, listina: DL 68759 (falzum)LAT1
Obce a miestne názvy: Kamenický hrad
Synonymá: Thorkv


...Ricolphus de Thorkv... circum castrum suum Thorkv...

Referencie na listinu:

Autor [Endrödi, v diele Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006.] chybne považuje listinu z roku 1282 o udelení výsad pre hrad Kamenica za prvú písomnú zmienku o hrade. Listina je však jednoznačným falzom. (Haviarová, 2016, s.6)

Na majetku vzniklo hradné panstvo s desiatkou dedín. Niekedy pred rokom 1282 ho získal Rykolf z Lomnice, keďže k tomuto dátumu už žiada panovníka o jednotlivé privilégiá pre svoj hrad Kamenica. Táto listina je zároveň najstaršou priamou zmienkou o hrade. Explicitne a opakovane tu nie je uvedený iba "castrum Thorkv" ale aj jeho zemepán "Rikolphus de Thorkv".  (Endrödi, 2006, s.53-54)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1282 Nagy, 1891, s.219-220, listina: 176LAT
LAT
2



 
 
1282 Szentpétery, 1961, s.300, listina: 3180HU
 
3


...XVI—XVII. századi írása kétségtelenül hamisnak mutatja...


 
1284 Fejér, 1841, s.462-464, listina: CCXC
Abstract: Listina zachytáva spor o zem menom Rudna medzi grófom Rikolfom z Lumpniz a bratmi Michalom a Ondrejom, synmi Petra zo Segra. Keďže spor nebolo možné ukončiť inak, strany sa pod prísahou podrobili rozhodnutiu desiatich rozhodcov. Tí rozhodli, že zem má pripadnúť Michalovi a Ondrejovi ako dedičné vlastníctvo po ich otcovi a predkoch, avšak pod podmienkou, že Rikolfovi uhradia 24 mariek za námahu a náklady, ktoré na túto zem vynaložil. Ak by platby nezložili v určených termínoch, zem sa mala vrátiť Rikolfovi; ak by zaplatili všetko riadne, Rikolf sa mal vzdať všetkých svojich práv a odovzdať im príslušné listiny.

Osoby a obce:
Lomnica - Rikolf I - pôvod


My, magister Jakub, z Božieho milosrdenstva prepošt Kostola svätého Martina na Spiši. Dávame na pamiatku všetkým, ktorých sa to týka: Keďže sa pred nami a našou kapitulou viedol spor medzi grófom Rikolfom z Lumpniz na jednej strane a Michalom a Ondrejom, jeho bratmi, synmi Petra zo Segra, na strane druhej, o istú zem zvanú Rudna; a tento spor sa nijako inak nemohol nejako ukončiť než prostredníctvom rozhodcov; strany sa na radu rozvážnych mužov, bohabojných, zhodne zaviazali prísahou, zloženou voči desiatim dôveryhodným mužom, aby boli ich rozhodcami, pod pokutou dvadsiatich mariek, že čokoľvek týchto desať spolu s nami o ich spore rozhodne, to budú povinní a chcieť pevne a neporušiteľne zachovávať. Týmito rozhodcami bolo zo strany grófa Rikolfa päť mužov, totiž Arnold zvaný Malý, gróf, Ján z Gargou, Ján, sudca z Luchy (Leucha), Henrich z Kapusdorfu a Tylo, sudca z Bele; zo strany Michala a jeho brata Ondreja to bolo iných päť, a to: Mikuláš, syn Henricha, gróf šľachticov, gróf Peter, jeho brat, gróf Adam, syn Mochkona, gróf Ivan z Kaldbachu a gróf Abba, ktorí sa stali rozhodcami. Títo po prerokovaní sporu a po jeho dôkladnejšom preskúmaní napokon, vedení cestou spravodlivosti a práva, z úradu rozhodcovstva, ktorý im bol zverený, rozhodli, že tá istá zem má byť navrátená do držby vyššie uvedených Michala a jeho brata Ondreja; a to preto, lebo patrila ich otcovi, a tiež preto, lebo od dávnych ich predkov prešla na nich a na ich otcov od času, na ktorý nejestvuje pamiatka. Len s touto výhradou: že tí istí vyššie uvedení Michal a Ondrej, jeho brat, sú povinní zaplatiť tomu istému grófovi Rikolfovi za jeho námahu, ktorú podstúpil pre oslobodenie tej zeme, a za výdavky, ktoré vynaložil na zaujatie a zlepšenie tej istej zeme, dvadsaťštyri hrivien striebra, polovicu v striebre a polovicu v primeranom odhade, v troch nižšie zapísaných lehotách, totiž na Očisťovanie osem; na deň svätého Juraja osem; a na deň blahoslaveného Jána Krstiteľa osem; vždy, ako bolo povedané, polovicu v primeranom odhade a polovicu v striebre, pred nami, alebo ak budeme neprítomní, pred kapitulou. A ak by pri platení zameškali prvú lehotu, alebo po zaplatení prvej zanedbali druhú, alebo po zaplatení dvoch vynechali tretiu, tá istá zem by sa mala vrátiť do držby grófa Rikolfa a všetko, čo by zaplatili, by bolo neplatné a márne. Ak by však bez akéhokoľvek zameškania zaplatili celú sumu v horeuvedených lehotách, vtedy sa gróf Rikolf zriekne pred kapitulou a hodnovernými svedkami každého práva, ktoré na tej zemi mal, i žaloby, a pri tretej platbe odovzdá tým istým Michalovi a jeho bratovi Ondrejovi všetky listiny, ktoré o tej zemi mal. A aby vyššie uvedené mohlo nadobudnúť silu svedectva, dali sme vyššie uvedenému Michalovi a jeho bratovi túto listinu, označenú znakom našej pečate. Dané pri svätom Martinovi v jeho oktáve. V roku Pána tisíc dvesto osemdesiatom štvrtom. Z odpisu spišskej kapituly, ako nižšie, roku 1285.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


28.10.1284 Borsa, 1961, s.344-345, listina: 3336HU
LAT
3


…Keďže ctihodný otec Ondrej, z Božieho milosrdenstva egerský (agriensk y) biskup, predložil (mal pri sebe) mnohé otvorené a privilégijné listiny nášho najvznešenejšieho kniežaťa Štefana kráľa, nášho najdrahšieho otca, o slobodách a oslobodeniach jeho šľachtických vazalov, kondicionárov (poddaných viazaných službou), hostí (osadníkov) a roľníkov, a najmä o dávaní desiatkov a o vyberaní desiatkových dávok, ako aj o vymedzeniach a hraniciach celej diecézy ege rskej cirkvi, zvlášť o rozlíšení držby (tenuty) a desiatkovania zo strany spišského prepošta a kapituly na novalinách (novo vyklčovaných poliach) už vykorenených/odlesnených a ešte vykorenených/odlesnených, — tieto novaliny boli kráľom Štefanom, naším otcom, darované egerskej cirkvi na desiatky, a boli určené, usporiadané a rozlíšené hranicami a medzami tak, že začínajú od Tarchafeu, potom po toku (resp. po koryte) tej istej Tarchy až dovtedy, kým sa nepripoja k držbe nášho hradu zvaného Šariš, a ďalej až k úpätiu vrchu, ktorý sa nazýva Zepushege, a ktorý obkolesuje a ohraničuje celú spišskú krajinu; a mimo tohto horského ohraničenia, na dvoch stranách (v okolí) Tarchauyze, sa všetky desiatky uznávajú ako patriace egerskej cirkvi; a takisto (predložil listiny) o tributách a o desiatkoch z tribút vyberaných v desiatich stoliciach, ako aj o majetkoch daných a darovaných naším otcom ešte v čase jeho vojvodstva na výpravu (t. j. na splnenie) jeho dlhu, ktorý si bol požičal od egerského biskupa, menovite od Lamperta…
  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

Panovník Ladislav IV v roku 1284 potvrdil na žiadosť biskupa Ondreja všetky výsadné listiny Jágerského biskupstva a osobitne najmä výsady týkajúce sa desiatkových práv a hraníc celej Jágerskej diecézy, najviac však ohľadom príslušnosti a výberu desiatkov v novozaložených dedinách, ktoré vznikli klčovaním tunajšej oblasti (teda technikou na nemeckom práve), no aj tých, ktoré ešte v budúcnosti takýmto spôsobom budú vybudované. V listine sa aj konkrétne opisuje toto územie, a to počnúc od prameňa Torysy až po majetky Šarišského hradu (teda po Pečovskú Novú Ves), ktoré od Spiša oddeľovali vrchy nazývané spišské (Levočské vrchy). (Rábik, 2006, s.63-64)



previous 11-20 / 2159 next
 

  1. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
    Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
  2. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829. Dostupné online
  3. Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
    Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
  4. Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online
    Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780. Dostupné online
  5. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
    Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
  6. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
    Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985
  7. Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879. Dostupné online
    Nagy, I., Deák, F., Nagy, G. : Hazai oklevéltár 1234-1536.. Budapest, 1879. Dostupné online
  8. Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
    Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962
  9. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
    Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
  10. Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
    Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
  11. Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
    Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
  12. Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
    Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002
  13. Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871. Dostupné online
    Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871. Dostupné online
  14. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
    Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 2016
  15. Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006. Dostupné online
    Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006. Dostupné online
  16. Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
    Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
  17. Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961. Dostupné online
    Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961. Dostupné online
  18. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841. Dostupné online
    Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841. Dostupné online
  19. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
    Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
 
Prečítané: 954443x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
Čergov na Facebooku
facebook
Vyhľadaj
Tipy
Naposledy pridané
Buk pri Hertníku
Náhodná fotografia
Jastrabník pomarančový - Hieracium aurantiacum
Aktuálny záber - Lysá
webCam
Podporujeme
Kúp si svoj strom