|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Milpošský potok Synonymá: Weresalma, WeresalmapatakaReferencie na listinu: Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove. Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54) "iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388) Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54) Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Listina kráľa Ladislava potvrdzuje darovanie štyroch pustých a neobývaných zemí pri Veresalme v šarišskom pohraničí Tomášovi, synovi Tekuleho, jeho bratom Ledomu a Martinovi, a Ondrejovi, synovi Buduna. Pred darovaním bolo úradne zistené, že tieto zeme sú skutočne opustené. Budka, syn Solnu, si na tri z nich robil nárok na základe staršej kráľovskej donácie, ale spor sa skončil zmierom: dve časti ponechal Tomášovi, Ondrejovi a ich bratom, tretia mu zostala. Túto tretiu časť však Tomáš, Ondrej a ich bratia od Budku následne odkúpili za 20 mariek. Kráľ potom schválil aj túto kúpu a definitívne rozhodol, že polovica všetkých uvedených zemí pripadne Tomášovi a jeho bratom a druhá polovica Ondrejovi, jeho synom a dedičom. Rod: Augustiniáni Obce a miestne názvy: Petrovenec Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánie a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, večný pozdrav v Pánovi. Kráľovskej velebnosti prináleží odmeniť zásluhy vernosti; lebo keď ochotne vyhovujeme prosbám, pripravujeme v mysliach poddaných trvalú horlivosť v službe. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpili pred našu prítomnosť gróf Tomáš, syn Tekuleho, so svojimi bratmi Ledom a Martinom, ako aj Ondrej, syn Buduna, a prosili, aby sme im z kráľovskej dobrotivosti udelili isté zeme patriace k Šarišu, ležiace za zásekami pri Veresalme, menovite Peturmezeu, Kuzurumezeu, Putrumezeu a Huziumezeu, ktoré boli pusté a bez obyvateľov, my sme, chcúc sa o povahe veci a o záležitosti náležite poučiť, aby sme nepokladali pochybné za isté, poverili šarišského plebána Ipolita, aby zistil pravdu. Ten nám oznámil, že uvedené zeme sú pusté a bez obyvateľov; a tak im boli prostredníctvom nášho človeka pridelené vyššie menované zeme. A hoci Budka, syn Solnu, vyvolal spor o udelenie troch týchto zemí pod zámienkou, že mu boli predtým kráľovsky darované, neskôr však od sporu ustúpil, pričom dve časti prenechal grófovi Tomášovi a Ondrejovi i ich vyššie menovaným bratom a tretia časť bola pridelená jemu, podľa spôsobu uzavretej dohody a zmierenia medzi nimi. Ale aby spoločné vlastníctvo, matka svárov, neplodilo ďalšie príčiny sporov, spomenutí Tomáš a Ondrej i ich bratia odkúpili túto tretiu časť od Budku, syna Solnu, za 20 mariek, zaplatených v prítomnosti bratov gilemitánov rádu svätého Augustína v Šariši. Ako sme to podrobne videli zaznamenané v listine týchto bratov. Keď teda chceme ich prosbám, totiž Tomáša, Ondreja a ich bratov, láskavo vyhovieť z kráľovskej štedrosti, berúc do úvahy ich služby, ktorými sa vyznačovali zjavnou vernosťou v časoch nášho starého otca i otca, slávnych kráľov, ako aj za našich čias, udelili sme im tieto vyššie menované zeme, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné držanie. Zároveň schvaľujeme a prijímame vyššie spomenutú dohodu a kúpnu zmluvu tak, že polovica týchto zemí má pripadnúť grófovi Tomášovi, Ledomu a Martinovi, jeho bratom, a druhá polovica má natrvalo zostať Ondrejovi a jeho synom i dedičom, ako to bolo medzi nimi dohodnuté. Dané rukou ctihodného muža magistra Tomáša, zvoleného biskupa albianskej cirkvi, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi, synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew, Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši, aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil, že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili - Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)
Osoby a obce: Synonymá: VeresalmaLúčka - Šimon - vlastník Lúčka - Kachy - vlastník Ján a jeho synovia (Eugen a Peter) vyhlásili (pred Spišskou kapitulou), že zem, ktorá je ich dedičstvom, a ktorá sa volá Torkw a leží medzi dvoma riečkami Veresalma a Nenevyze, daroval Šimonovi, svojmu zaťovi a dcére, ktorá sa volá Kachy a skrze ňu svojim vnukom, aby ju vlastnili naveky a to v istých starobylých hraniciach, ktoré ju z každej strany ohraničujú. Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.17) V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65) Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho ...Mgr. Rykoplhus filius comes Rykoplhi..., Symo filius Demether de genere Thekule...rivulus Nenepataka... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...et petitionem magistri Rykolphi, filii Rykolphi, cum Sym[one, filio] Dem[etrii]... possessiones Bachamezey, Torkueley et Verusalma... Nenepotoka cadit in aquam Tarcha... Peturmezey
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Egyed, syn Simona; Ján, syn Dethka; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Langeusa; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Kategória: Metácia Synonymá: Harumchar, Petermezeye... Rykolphus fiainak: Kokos, János és Rykolphus mestereknek, Keych-i Dethk fia János, Lang fia János, Simon fia Egyed, Herbortus fia Beke, Dethbor fia Balász nemeseknek megengedi ... Hegy a capite fluvii Lethune usque dum cadit in fluvium Tarcha et eundo supra per ipsum fluvium Tarcha donec pervenitur usque ad caput eiusdem fluvii Tarcha nuncupate ex utraque parte gyarapodhassanyk ... Petermezeye, Dubou, Ruzka, Harumchar és Luchka birtokok ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Dethka; Ján, syn Langeusa; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Andreja; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; ... Synonymá: Blasio, Luchka, Rolando...videlicet magistris Kokos, Iohanni et Rykolph, filiis Rykolphy, Iohanni filio Dethk, Iohanni filio Lang, Egidio filio Symonis, Beke filio Herborti, Blasio filio Dethbor ac fratribus ipsorum de Keych, item magistro Chana, Matheo et Thekule, filiis Martini, Chonk filio Lede, Paulo filio Andree, Iacobo, Rolando et Georgio, filiis Petri, Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis, ac Lukachio filio Petri...capite fluvii Lethune...Peturmezeye, Dubou, Ruzka, Harunchar et Luchka... Referencie na listinu: V listine sa okrem iného píše, že desiatky na panstve Chana a jeho príbuzných, teda Tekulovcov, sa budú platiť v peňažnej forme a nie v naturáliách, ako to bolo vtedy zvykom: "Tiež na majetkoch Chene a jeho už spomínaných príbuzných na vyklčovanom území i na tom, ktoré ešte len treba vyklčovať, keď zhromaždili tam ľudí a ešte keď privedú ďalších, totiž, ktorí sú na Petrovenci, Dubovici, Rožkovanoch, Hrnčiari a Lúčke, podobne týmže spôsobom, ako náš desiatok, nám zaplatia v oktáve sv. Andreja 64 grošov, ako už bolo vyššie uvedené, pričom bude zachovaná štvrtina, ktorá zostáva kňazom..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.18) Najstaršia správa o obci Lúčka, kde sa už uvádza aj jej názov. Vzťahuje sa k riešeniu farských záležitostí. Podľa vtedajšej dohody medzi jágerským biskupom a Tekulovcami sa šľachtici zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. (Uličný, 1990, s.179) "in novalibus ... Luchka" (Uličný, 1990, s.416) V roku 1323 uzavrel jágerský biskup Čanád osobitnú dohodu so šľachticmi z Torysy a Brezovice, ktorej účastníkmi boli aj šľachtici z Kérczu a Tekulovci. Podľa tejto dohody tak mali s dedín Rikolfových synov a ich príbuzných, patriť všetky desiatky s výnimkou jednej štvrtiny, ktorá zostávala tamojším farárom, len jágerskému biskupovi, a to tak, že za každých päťdesiat usadlostí sa malo odovzdávať 64 českých grošov....Dohoda sa však vzťahovala aj na majetky Tekulovcov, ktorí mali podobne odvádzať tri štvrtiny desiatkov a tiež sa pritom zdôrazňuje, že ide o desiatky z "nových dedín, vybudovaných na klčoviskách, prípadne v budúcnosti vyklčovaných, v ktorých sú usídlení ľudia alebo sa ešte len usídlia", pričom menovite sa uvádza až päť takýchto sídel - *Petrovenec, Dubovica, Rožkovany, *Hrnčiar a Lúčka. V tejto časti dohody sa aj konkrétne uvádza, že desiatky sa majú odovzdávať na sviatok sv. Ondreja (7. december). (Rábik, 2006, s.64-65)
Comes Chana... Chank fili Lede... Thomas fily ?...Johannes filius wz... fluuio kohnya vocato Referencie na listinu: V roku 1337 sa Mikuláš zúčastnil majetkovej deľby na strane Iteho potomkov, ktorých viedol opäť jeho bratranec Gregor, syn Itemera. Mikuláš sa na týchto deľbách zúčastnil zrejme kvôli majetkovým podielom v Geychehalme, Radome a Itefalve. (Smoroň, 2015, s.64-65) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Spišská kapitula potvrdzuje dohodu o rozdelení dedičných majetkov medzi viacerými členmi rodu Thekule a ich príbuznými. Majetky ležiace východne od Svätého Juraja pripadli grófovi Chamovi a jeho spoločníkom, zatiaľ čo západné podiely s niektorými ďalšími čiastkami zeme pripadli Gregorovi a jeho spoločníkom. Chamova vetva si ponechala aj majetky Salgo, Dobo, Roskovicz a Petermezey, kým Gregorova vetva získala Deczelhalmu, Tothfaluu, Herounyhan, Gerdratfölde a Radomu. Osobitne sa rozdelili aj majetky pri rieke Ida podľa severnej a južnej strany. Listina bola vydaná roku 1337 ako trvalé potvrdenie tohto rozdelenia. Osoby: Andrej, syn Andreja; Andrej, syn Petra; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dobov, syn Čanka; Gregor, syn Itemera; Jakub, syn Petra; Ján, syn Uza; Juraj, syn Petra; Lopov, syn Čanka; Lorand, syn Petra; Matúš, syn Martina; Matúš, syn Čaňa; Michal, syn Čaňa; Mikuláš, syn Štefana; Mikuláš, syn Pavla; Mikuláš, syn Pavla; Mikuláš, syn Matúša; Pavol, syn Andreja; Peter, syn Andreja; ... Osoby a obce: Synonymá: Dechehalma, Kohnyalia, PetermezeyJur - Andrej - farár Spišská kapitula blahoslaveného Martina všetkým veriacim v Krista, ktorí sa majú oboznámiť s obsahom tejto listiny, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Aby závistlivá túžba po cudzom práve vyvolávaním starých sporov neplodila nové žaloby, vynachádzavosť skúsených mužov našla spôsob, aby sa to, čo bolo utíšené pokojom, upevnilo ochranou listín. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým, že keď pred nás predstúpili urodzení muži: gróf Chama, syn Martina, so svojimi synmi Michalom, Matúšom a Petrom, ďalej Matúš, brat toho istého, so svojimi synmi Tomášom a Mikulášom, ďalej Chank, syn Ledeho, so svojimi synmi Dobovom a Lopovom, ďalej Pavol, syn Ondreja, so svojím synom Mikulášom, ďalej Jakub, Juraj, Lonard a Ondrej, synovia Petra z rodu Thekule, na jednej strane, a Juraj a Tomáš, synovia Themeria, ďalej Ján, syn Vsz, ďalej pán Ondrej, syn Ondreja, plebán zo Svätého Juraja, ďalej Mikuláš, syn Pavla, a ďalej Mikuláš, syn Štefana, vnuci grófa Iteho, z toho istého rodu, ústnym vyhlásením priznali, že si rozdelili nižšie uvedené dedičné majetky a usporiadali toto rozdelenie tak, aby trvalo naveky. A to tak, že všetky ich majetky ležiace okolo spomenutého Svätého Juraja rozdelili takto: podiely z týchto majetkov ležiace na východ boli ponechané uvedenému grófovi Chamovi a jeho spoločníkom, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, so všetkými úžitkami a príslušenstvom, na večné a neodvolateľné držanie, užívanie a vlastnenie. Naproti tomu podiely z týchto majetkov ležiace na západ, spolu s niektorými čiastkami zeme, menovite s istou čiastkou z miest zvaných Kochnaallya, Kissastelek a Lengenortvanya, podobne so všetkými ich úžitkami a príslušenstvom, pripadli uvedenému Gregorovi a jeho spoločníkom, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné a neodvolateľné držanie, užívanie a vlastnenie. Ďalej majetky Salgo, Dobo, Roskovicz a Petermezey zostanú vo večnej držbe uvedeného grófa Chamu a jeho spoločníkov podľa ich starých hraníc. Naopak majetky Deczelhalma, Tothfalua a Herounyhan, ako aj istá čiastka zeme zvaná Gerdratfölde, ležiaca pri potoku zvanom Gekyovpotoka na východe, a tiež majetok zvaný Radoma zostanú podobne vo večnej držbe uvedeného Gregora a jeho spoločníkov podľa ich starých hraníc. Ďalej pri majetkoch ležiacich pri rieke Ida podiely ležiace na severe, na oboch stranách uvedenej rieky Ida, pripadli uvedenému grófovi Chamovi a jeho spoločníkom, kým ostatné podiely z týchto majetkov ležiace na juhu, iba z východnej strany, pripadli uvedenému Gregorovi a jeho spoločníkom na večné a neodvolateľné držanie, užívanie a vlastnenie. Na pamiatku tejto veci a jej trvalé potvrdenie sme vydali túto našu privilégiovú listinu, spevnenú privesením našej pečate. Za prítomnosti a účasti magistrov a pánov Jána lektora, Jána kantora a Jakuba kustóda našej vyššie uvedenej cirkvi. Dané v sobotu najbližšie pred sviatkom Zjavenia Pána roku 1337. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Na jednej strane sa tu zišli potomkovia Tekuleho a Bodona, ktorých viedol Čaňa. Menovite sa tu zišli: Čaňa, syn Martina so svojimi synmi Matúšom, Petrom a Michalom, Matúš, syn Martina so svojimi synmi Tomášom a Mikulášom a Čank, syn Ledeho so svojimi synmi Dobovom a Lopovom. Spolu s nimi sem prišli na ich strane aj vnuci a pravnuci Bodona, konkrétne: Pavol, syn Andreja so svojim synom Mikulášom a Peter, syn Andreja, so svojimi synmi Jakubom, Jurajom, Lorandom a Andrejom. Ako protistrana sem prišli potomkovia Iteho, ktorého vetvu viedol Gregor. Boli to konkrétne vnuci Iteho a iba v prípade Mikuláša, syna Pavla sa konania zúčastnil pravnuk Iteho. Teda okrem Pavla sem prišli aj Gregor a Tomáš, synovia Itemera, Ján, syn Uza, Andrej farár so Svätého Juraja, syn Andreja a Mikuláš, syn Štefana. (Smoroň, 2015, s.132-133) Fejér má vo svojom diplomatári upravené názvy majetkov, namiesto Kohnyalia prepisuje Kochnaallya, Kysastelek ako Kissastelek, majetok Lengenorthwana ako Lengenortvanya, Salgow ako Salgo, Roskowich ako Roskovicz, dobow ako Dobo a Peterzmezeii ako Petermazey. (Smoroň, 2015, s.135)
...Damakusfalua-i Lőrinc fiai: István és László elmondása szerint amikor Foltus (diet.) Jakab és Peturmezey-i Pál fia Miklós egy Harinchar birtokhoz tartozó földrészt visszavettek, és Pál c. országbíró ítéletének megfelelően - amelyet [IV.] László király (H) privilégiumának értelmében hozott —, szentgyörgyi (S. Georgius) Péter fia Egyed királyi ember a szepesi egyház kápt.-jának tanúságtétele mellett hj.-t végzett, majd az említett Miklósnak és Jakabnak kellett iktatnia, azonban a királyi ember az említett Jakabnak és Miklósnak kedvezve nem a privilégiumban foglaltak szerint végezte el a hj.-t, hanem az említett László és István, továbbá Jakab és Gál földjének nagyobbik részét iktatta Foltus (diet.) Jakabnak és Pál fia Miklósnak. A király megparancsolja, hogy a címzettek küldjenek ki maguk közül 1 v. 2 embert, akik a fenti ügyben végezzenek vizsgálatot, majd tegyenek neki írásos jelentést. ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Egid, syn Petra; Jakub, syn Petra; Ladislav, syn Vavrinca; Štefan, syn Vavrinca; Vavrinec, syn Šimona Osoby a obce: Synonymá: Damakusfalua, Foltus, Harintchar, Peturmezey Domonkoš - Ladislav - pôvod Domonkoš - Štefan - pôvod ...gratiam. Dicitur nobis in personis Stephani et Ladislai, filiorum Laurentii de Damakusfalua, quod cum Jacobus, dictus Foltus, et Nicolaus, filius Pauli, de Peturmezey , quamdam particulum terrae ad eandem Harinchar pertinentem, recaptiuassent, et iuxta iudiciariam sententiam Magnifici Viri, Comitis Pauli, Iudicis Curiae nostrae, secundum continentiam priuilegii Domini Ladislai condam regis Hungariae, felicis recordationis, Aegidius, filius Petri de Sancto Georgio, liomo noster, sub testimonio Capituli Eeclesiae Scepusiensis, eandem particulam terrae reambulare, et ipsis Nicolao, et Jacobo statuere debuisset, idem homonoster et testimonium dicti Capituli Scepsensis, ob fauorem dictorum Jacobi et Nicolai, ipsam terram secundum continentiam dicti priuilegii, reambulare recusassent, sed contra continentiam ipsius priuilegy maiorem particulam terrae eorumdem Ladislai et Stephani, Jacobi et Galli, Jacobo, dicto Foltus, et Nicolao, filio Pauli, statuissent.... veritatem, quod praedicta possessio Harintchar vocata ab antiquo possessio filiorum Dominici et Laurentii, et eorum praedecessorum fuerit haereditaria, et ad ipsos pertinuisset secundum cursum metarum eiusdem.
Osoby: Andrej, syn Petra; Dobov, syn Čanka; Egid, syn Čaňa; Jakub, syn Petra; Mikuláš, syn Pavla; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tomáš, syn Pavla; Vinčeslav, syn Pavla Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Petrovenec Synonymá: Fulkus, PeturmezeyV Budíne. Súdna listina grófa Tomáša, krajinského sudcu kráľa Ľudovíta (uhorského). Spor, ktorý viedli Vinchlou, syn Pavla z Peturmezey, a Egíd, syn Chanu zo Zenthgyurghu, proti Rykolphovi z Torkw a jeho synovi Petrovi, aradskému prepoštovi, pre odpor proti uvedeniu do držby šarišských majetkov Peturmezey, Duboumezey, Kozurumezey (Kwzurumezey, Kwzurumezeu) a Hozyumezey, bol listinou bývalého krajinského sudcu Pavla odložený na oktávu sv. Juraja roku 1349 (1. mája). Vtedy zástupca žalobcov, Tomáš, syn Mátyáša, predložil listinu spišskej kapituly, podľa ktorej, keď sa kráľovský človek Egíd, syn Petra zo Salgou, chcel za prítomnosti podlektora Benedikta, vyslanca kapituly, zmocniť vyššie uvedených majetkov pri rieke Verusalma, Peter, aradský prepošt, v mene svojom i svojho otca protestoval. Nato Ladislav, syn Rykolpha, v mene svojho otca a brata odpovedal, že ak pôjde o nové uvedenie do držby, budú s tým súhlasiť. Nato krajinský sudca Pavol vyslal kráľovského človeka Filipa, syna Petra zo Somu, aby za prítomnosti vyslanca spišskej kapituly obišiel hranice. Spor bol z oktávy Turíc (30. mája) odložený na oktávu sv. Jakuba (1. augusta), potom po tom, čo kráľ zveril hodnosť krajinského sudcu, bol odložený na oktávu sv. Michala (6. októbra). Vtedy strany predložili listinu spišskej kapituly, podľa ktorej kráľovský človek Filip, syn Petra, za prítomnosti kanonika Pavla, vyslanca kapituly, znovu uviedol Vinchloua a Egída do držby uvedených majetkov, no Rykolphus v mene svojom i svojho syna Petra protestoval vo veci Zeechu, Hethaasy a hornej polovice dediny Vyzoka. Nasleduje opis hranice: prvý medzník začínal pri rieke Verusalma, prechádzal do rieky zvanej Tarcha, odtiaľ cez rieku Tarcha vystupoval priamo na vrchol veľkého vrchu Berch, ktorý Vinchlou a Egíd označovali cez istý výstup a ktorý Rykolphus nazýval Berch; odtiaľ sa šlo k prameňu, k skale na svahu, po údolí k vrcholu spomenutého Berchu, potom k rozhraniu medzi dvoma potokmi či dolinami zostupujúcimi z tohto vrchu. Rykolphus namietal, že nejde o Berch, ale o horu. Odtiaľ sa išlo k miestu, kde sa tieto potoky spájali a vlievali do rieky, a cez túto hranicu až k rieke Verusalma. Rykolphus zabránil zaujatiu pôdy a stavaniu medzníkov na tejto spornej zemi, a to za prítomnosti kráľovského človeka a svedectva spišskej kapituly. Zároveň Dobou, syn Chonka, tvrdil, že dovtedy pokojne držal a užíval niektoré čiastky zeme medzi prvým potokom, údolím a riekami Verusalma a Tarcha, tam, kde sa Verusalma vlieva do Tarchy. Ďalej sa opisoval posledný medzník od vrcholu spomenutého Berchu cez veľký priestor až k miestu, ktoré Vinchlou a Egíd nazývali Dobouhel a pokladali za starý medzník svojich majetkov, no Rykolphus tvrdil, že sa nazýva inak. Potom hranica pokračovala k prameňu potoka smerom ku kaplnke vo Vyzke, k cintorínu tejto kaplnky, cez ornú pôdu a lúku na vrchol vysokého vrchu, ktorý Vinchlou a Egíd nazývali Vyzokamezeu a ukazovali ako starý medzník. Odtiaľ zostupovala k rovine, k rieke Tarcha, cez rovnú zem, ktorú Egíd a Vinchlou nazývali Kuzurumezeu, proti čomu Rykolphus protestoval; ďalej cez potoky a viacero návrší k rieke, ktorú Vinchlou a Egíd nazývali Nenehel a Rykolphus Nenepataka. Po prekročení rieky hranica vystupovala k medzníku oddeľujúcemu dediny Peturmezey a Hethas. V tomto bode Vinchlou a Egíd verejne pred kapitulou protestovali, že z miest, ktoré oni označili za staré hranice, bolo síce zaznačených viac lokalít a Rykolphus ich pomenoval, ale oni ako staré medzníky svojich majetkov uznávali iba Dobouhel, Wykomezeu, Kuzurumezeu, Berch, Menehel a ďalšie Nenehel, ako aj malé močarisko pri prameni Verusalmy. Pri opätovnom zabrzdení uvedenia do držby Rykolphus až po tieto miesta a znamenia zakázal zaujatie všetkých zemí, o ktorých Vinchlou, Egíd a ich príbuzní z Peturmezey a Dobou tvrdili, že ich až dosiaľ držali a užívali. Opis hranice tu znova začínal od medzníka oddeľujúceho Hethas a Peturmezey, išiel medzi oboma dedinami do Tarchy, odtiaľ naľavo cez kopec medzi dvoma vodami k miestu zvanému Dobouhel, pričom Rykolphus popieral aj tento názov. Všetky takto znovu zabrzdené zeme, spolu s predtým zabrzdenou čiastkou pri určených medzníkoch, boli po ohliadke a posúdení svedkami odhadnuté podľa obyčaje krajiny na dvadsaťšesť pluhov. V týchto dvoch dedinách, totiž Hethas a Zeech, našli dva kamenné kostoly a jeden mlynský dom. Od uvedeného medzníka oddeľujúceho obe dediny sa potom išlo k druhému miestu Nene, ktoré Rykolphus nazýval Nenepataka, ďalej medzi touto riekou a vrchom k močiaru a k jeho prameňu pri zemnom medzníku, odtiaľ cez návršie k Verusalme a späť k prvému medzníku, čím sa hranica uzavrela. Od tohto prameňa až po začiatok doliny smerujúcej z toho istého vrchu priamo k Verusalme a po tejto doline až k rieke Verusalma Rykolphus v mene svojom i svojho syna zakázal jednu čiastku zeme, ktorú pri ohliadke odhadli na pol jutra. Vo veci sporného územia Zeech, Hethaas a polovice Vyzoky o rozlohe dvadsaťšesť pluhov sa strany odvolávali na svoje listiny. Ich predloženie bolo určené na pätnásty deň po sviatku sv. Martina roku 1349 (29. novembra), čo sa potom odložilo na teraz práve uplynulú oktávu sv. Juraja (1. mája). Vtedy zástupca Vinchloua a Egída, Dobou, syn Chonka, predložil obsahovo prepísanú listinu kráľa Ladislava z roku 1278. Proti nej predložil Ladislav, syn Rykolpha, takisto obsahovo prepísané listiny kráľa Ladislava z roku 1288 a kráľa Karola z roku 1323, ktorá túto listinu potvrdzovala, vydané pod novou pečaťou spišskej kapituly (z roku 1289). Nato Dobou žiadal predloženie originálu listiny spišskej kapituly, pretože prepis bol veľmi poškodený. Krajinský sudca preto prikázal jágerskej kapitule, aby za prítomnosti kráľovských ľudí Balinta, syna Petra z Nachaly, a Ladislava, syna Petra zo Sygra, dala spišskej kapitule listinu nanovo prepísať a poslala ju do Budína na oktávu sv. Jakuba (1. augusta). Vtedy Dénes, syn Marka zo Zaadele, zástupca Vinchloua a Egída, predložil listinu jágerskej kapituly, podľa ktorej kapitula vyslala s uvedenými dvoma kráľovskými ľuďmi podnotára Juraja a kanonika Jána, syna Pocha, ku spišskej kapitule, kde našli originál listiny. Ten však podľa zvyku kapituly nebol opečatený, ale len chirografovaný. Jeho prepis potom majster Ján, syn Pocha, predložil pred sudcami: Dénesa, arcibiskupa kalockého, Mikuláša, biskupa záhrebského, Demetera, biskupa varadínskeho, Tomáša, biskupa čanádskeho, palatína Mikuláša, taverníka Olyueria, bývalého sedmohradského vojvodu Tomáša, syna Petra, kastelána Chyka zo Zaardu, liptovského župana Štefana, syna Dominika Bubeka, podpalatína Deseua, syna Iwana, a nádorného sudcu Mikuláša. Potom strany požiadali o povolenie na zmier. Vtedy Vinchlou, syn Pavla, Egíd, Mikuláš, brat Pavla, Dobou, syn Chonka, už spomenutý Tomáš, syn Pavla, Jakub zvaný Fvlkus a Ondrej, syn Petra z Peturmezey, ako aj synovia Rykolpha: Ladislav, prepošt Peter a Kelemen oznámili, že sa dohodli. Rykolphus a jeho synovia zo svojich majetkov Verusalma a Tarchahat, ktorý sa teraz nazýva Jacabuagasa, prenechávajú určité časti synom Pavla a ich spoločníkom. Nasleduje podrobný latinský opis novej hranice: polovica zeme ležiacej medzi potokmi Doboupotoka a Zeechpataka, počnúc od vrchu Doboufeu až po rieku Tarcha, pripadla Vinchlouovi, Mikulášovi a Tomášovi, synom Pavla, Egídovi, synovi Chanu, Dobouovi, synovi Chonka, Jakubovi zvanému Fvlkus, Ondrejovi, synovi Petra, a ich ďalším príbuzným; druhá polovica zostala magistrovi Rykolphovi a jeho synom. Hranica potom podrobne pokračovala popri Tarchi, medzi Hethaas a Peturmezey, cez veľkú cestu, pahorok Berch, k rieke Nenepataka, cez dolinu k Verusalmapatake, späť k Tarchi a cez ďalšie potoky a vrchy až na vrchol veľkého vrchu či Berchu, kde sa spojila so staršími medzníkmi a tam sa skončila. Po uzavretí zmieru krajinský sudca nariadil spišskej kapitule, aby niektorý z menovaných kráľovských ľudí na oktávu Všetkých svätých (8. novembra) obišiel hranicu medzi oboma zmierenými stranami: na jednej strane medzi Mikulášom, Vinchlouom a Tomášom, synmi Pavla, Egídom, synom Chanu, Dobouom, synom Chonka, Jakubom Fvlkusom, Matúšom a Petrom, synmi Chanu, Tomášom, Jurajom a Pouchom, synmi Mátyáša, Chonkom, synom Ledeho, a Lopouom a Kene, synmi tohto Chonka, a na druhej strane medzi magistrom Rykolphom a jeho synmi Ladislavom, prepoštom Petrom a Kelemenom, ďalej medzi synmi magistra Rykolpha Vavrincem, Mikulášom, Jakubom, Rykolphom a Henrichom a synmi magistra Ladislava. Ak by niekto dohodu nedodržal, mal znášať následky ako prehratý v súboji. O celej inštalácii mali podať správu na oktávu sv. Martina (18. novembra). Vtedy bola aj predložená listina spišskej kapituly, podľa ktorej palatínsky človek Pavol, syn Vavrinca, za prítomnosti vikára Pavla, vyslanca kapituly, zo strany synov Nikolpha, a palatínsky človek Balint z Mocholy za prítomnosti Mikuláša, plebána zo Sygra, vyslanca kapituly, zo strany šľachticov z Roskovian vytýčili hranicu. Nasleduje ďalší podrobný latinský opis hranice, začínajúci na vrchu Doboufeu a vedúci cez nové zemné medzníky, veľký kameň, návršia, pramene, brázdy medzi Dobou a Zeechom, k Tarchi, cez cestu z Peturmezey do Hethaas, cez Berch, Nenepatak, Verusalmapataku a ďalšie potoky až späť na vrchol vrchu, kde sa hranica uzavrela. Strany to pred ním tiež schválili a s obchôdzkou hraníc súhlasili. Dané v Budíne, dvadsiateho dňa po oktáve sviatku sv. Martina vyznávača roku Pána 1352. Originál na pergamene, vo vodou poškodenom stave, so stratenou visiacu pečaťou aj so šnúrou. – Zdroj regestu: archívny regest OL (Fekete Nagy). Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: ...(hranica) vychádza na breh rieky (Torysy) medzi Hethas (Lipany) a Petermezey (Petrovencom). Tu sú dva hraničné znaky. Odtiaľ trocha ďalej prejde v Veľkej ceste alebo verejnej ceste, ktorú prechádza a ide až k jednému kopčeku, ľudovo nazývenému Berch, kde sú dva hraničné znaky. Odtiaľ vystupuje k ďalším dvom hraničným znakom, potom vystupuje smerom k vrchu k iným dvom znakom a nakoniec príde k úpätiu vrchu, kde sú tiež dva hraničné znaky. Odtiaľ sa zatáča vpravo smerom na východ a zostupuje do riečky Nenepataka (Blatný potok). Z tohto opisu hranice Lipian a Petrovenca možno predpokladať, že hranica od rieky Torysa postupovala ku kopcu, ktorý sa dnes nazýva Dubovické lány a vrchu Všivavec a nakoniec zostúpila do Blatného potoka. ...(hranica) idúc zostupuje k jednej riečke, ktorú Uinchlou (Venceslai, Václav) a Egid nazývajú Nenehel a Rikolf ju volá Nenepataka. Prechádza cez riečku až na istý vrch, cez tento vrch ako aj riečku ide k hraniciam Petermezey (Petrovenca) a Hethas (Lipian)... (Boleš, 2002, s.22)
Obce a miestne názvy: Milpoš, Petrovenec 6. marca 1398. Zond. Listina kráľa Žigmunda, v ktorej nariaďuje Spišskej kapitule, aby s kráľovými splnomocnencami Ladislavom synom Petra z Rožkovian [Roskovani], Bano-m synom Chank-a z Rožkovian [Roskovani], Bartolomejom synom Loranda Dobay-ho [z Dubovice], Jurajom synom Kolomana z Petrovenca [Petermezewi, je to JV okraj Lipian], vyslala hodnovernú osobu, aby uviedli magistra Tomáša syna Vavrinca z Kamenice [Tarkewi] do majetku Hanigovce [Henneng] v Šarišskej župe. Z listiny Spišskej kapituly zo dňa 29. apríla 1398. To isté z listiny kráľa Žigmunda zo dňa 26. februára 1406. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Kráľ Žigmund oznamuje Spišskej kapitule, že majetok Henneng
v Šarišskej stolici, patriaci pôvodne k hradu Šariš a v tom čase
opustený, vyňal spod hradnej správy a daroval ho magistrovi
Tomášovi, synovi Vavrinca z Tarkeva, za jeho zásluhy a verné služby.
Kapitule prikazuje vyslať svedka k zákonnému uvedeniu Tomáša do
držby majetku za prítomnosti susedov a medzníkov. Ak by niekto
proti uvedeniu odporoval, mal byť predvolaný pred kráľovskú
prítomnosť a kapitula mala o celom priebehu podať správu. Obce a miestne názvy: Milpoš Žigmund, z Božej milosti kráľ uhorský, dalmátsky, chorvátsky atď. a markgróf brandenburský atď., svojim verným, kapitule spišského kostola, pozdrav a milosť. Dávame vám na vedomie, že istý náš majetok nazývaný Henneng, patriaci k nášmu hradu Šariš v Šarišskej stolici, teraz opustený a bez obyvateľov, vyňali sme z panstva a jurisdikcie tohto nášho kráľovského hradu a nášmu vernému magistrovi Tomášovi, synovi Vavrinca z Tarkeva, sme ho za jeho zásluhy a verné služby, ako to vyplýva aj z iných našich o tom vyhotovených listín, z nášho istého vedomia a novým titulom nášho darovania odovzdali z našich kráľovských rúk do plného práva. A keďže ho chceme prostredníctvom nášho i vášho človeka zákonne uviesť do držby toho istého majetku, preto vašej vernosti pevne prikazujeme, aby ste vyslali svojho dôveryhodného človeka ako svedka, v prítomnosti ktorého Ladislav, syn Petra z Roskovian, alebo Banó, syn Chanka z tej istej obce, alebo Bartolomej, syn Loranda z Dobaja, alebo Juraj, syn Klementa z Petrovian, ak by ostatní neboli prítomní, ako náš človek pristúpil k uvedenému majetku zvanému Henneng, za zákonného zvolania a prítomnosti všetkých jeho susedov a medzníkov, a uviedol spomenutého magistra Tomáša do držby toho istého majetku a zároveň mu ho ustanovil na večné držanie z titulu vyššie uvedenej novej donácie, ak tomu nebude odporované. Ak by sa však našli odporcovia, nech ich predvolá proti nemu pred našu osobitnú prítomnosť na primeraný termín, aby podali dôvod svojho odporu. A potom nám verne odpíšte priebeh tohto uvedenia do držby a ustanovenia majetku, spolu s menami odporcov a predvolaných, ak nejakí budú, a s určeným termínom, pred našu osobitnú prítomnosť. Dané v Senci v stredu najbližšie po nedeli Reminiscere, roku Pána 1398. Z privileginých listín toho istého kráľa, vydaných pod novou pečaťou v roku 1406. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... E priuilegialibus eiusdem regis sub nouo sigillo editis An. 1406.
Abstract: Kráľ Žigmund vydáva donačnú listinu, ktorou za verné a záslužné
služby udeľuje magistrovi Tomášovi, synovi Vavrinca z Tarkeva,
majetok Henéng v Šarišskej stolici. Tento majetok, patriaci dovtedy
k hradu Šariš a v čase darovania opustený, je vyňatý spod hradnej
správy a odovzdaný Tomášovi i jeho dedičom s plným právom
a so všetkým príslušenstvom. Donácia je formulovaná ako večná
a neodvolateľná, pri zachovaní práv tretích osôb. My, Žigmund, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska atď. a markgróf brandenburský atď., dávame týmito listami na večnú pamäť vedieť všetkým, ktorých sa to týka: Keď sme v hĺbke našej úvahy zvažovali vernosť a zásluhy vo verných službách nášho verného šľachetného muža, magistra Tomáša, syna Vavrinca z Tarkeva, ktorými sa on pri niektorých našich záležitostiach, na rozličných miestach a v rozličných časoch, s najväčšou usilovnosťou, stálou pracovitosťou a neúnavnou starostlivosťou mnohonásobne zaslúžil o pochvalu pred našou velebnosťou a stal sa nám milým a prijateľným, chcejúc mu preto z ohľadu na uvedené prejaviť kráľovskú priazeň, na naliehavú prosbu toho istého, istý náš majetok nazývaný Henéng, patriaci k nášmu kráľovskému hradu zvanému Šariš, ležiaci v Šarišskej stolici a teraz opustený bez obyvateľov, vyňatím spod panstva a jurisdikcie uvedeného hradu, so všetkými jeho úžitkami a všetkým príslušenstvom, totiž s ornými zemami, lúkami, senohradiami, pasienkami, lesmi, hájmi, krovinami, vodami, vodnými tokmi a vôbec so všetkými úžitkami a celistvosťami tohto majetku, pod jeho pravými a starobylými hranicami, v akých ho až dosiaľ naša Veličenstvo držalo, užívalo a vlastnilo, z nášho istého vedomia a novým titulom našej donácie, a z našich kráľovských rúk, dali, darovali a udelili, ba dávame, darujeme a skutočne udeľujeme spomenutému magistrovi Tomášovi, synovi Vavrinca z Tarkeva, keď si to vyžiadali jeho verné a záslužné služby, a po ňom jeho dedičom, dedičom jeho dedičov, všetkým nástupcom a pozostalým, naveky a neodvolateľne, aby ho plným právom večne držal, vlastnil a užíval, pod ochranou tejto listiny, zachovávajúc len cudzie právo. Napokon túto listinu, ktorá nám bola takto predložená, dáme pre nich vydať v podobe privilégia. Dané v Senci v stredu najbližšie po nedeli Reminiscere roku Pána 1398. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoba: Mikuláš Poliak Obce a miestne názvy: Petrovenec Osoby a obce: Synonymá: Petermezew, PolonusPetrovenec - Mikuláš Poliak - obyvateľ 247. 14. augusta 1432. Šariš. Pred šarišským podžupanom Michalom zo Žehry (Sigray) a štyrmi slúžnymi svedčil Nic (Mikuláš ?) Poliak z Petrovenca. Na papieri, so štyrmi zlomkovitými pečaťami zvonka. Preklad: Kveta Markušová, 2018 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Ešte v prvej polovici 15. storočia však muselo dôjsť aj k pokusom o dosídlenie upadajúceho sídliska obyvateľstvom poľského pôvodu, ako tomu bolo aj v prípade blízkej Jakubovej Vole. Poukazuje na to listina šarišského podžupana a slúžnych roku 1432, podľa ktorej svedčil pred župným súdom aj istý Mikuláš Poliak (Polonus) z *Petrovenca. (Rábik, 2006, s.87)
Obce a miestne názvy: Petrovenec ...obhliadka majetku v katastri Dubovice a majetku Petrovenec; str. 236-241
Obce a miestne názvy: Petrovenec ...protest Žigmunda Dobayho proti Mikulášovi Dobaymu pre užívanie mlyna v Petrovenci (238a);... fol. 236b-239a |
| 1-10 / 10 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/6. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1838429 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832672 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/2. Budae, 1834832 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910530 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXXIII. 1349. Budapest–Szeged, 2015673 s.. Dostupné online
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/6. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1838429 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832672 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 10/2. Budae, 1834832 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910530 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXXIII. 1349. Budapest–Szeged, 2015673 s.. Dostupné online
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online