16.10.1323 - Sedlák, 1987, s.460, listina: 1059
Text listiny...totiž magistrom Kokošovi, Jánovi a Rykolfovi, synom Rykolfa, Jánovi, synovi Dethka, Jánovi, synovi Langa, Egídiovi, synovi Šimona, Bekemu, synovi Herborta, Blažejovi, synovi Dethbora, a ich bratom z Keych; ďalej magistrovi Chanovi, Matúšovi a Tekulemu, synom Martina, Chonkovi, synovi Ledeho, Pavlovi, synovi Ondreja, Jakubovi, Rolandovi a Jurajovi, synom Petra, Pavlovi, Dominikovi a Vavrincovi, synom Šimona, a Lukáčovi, synovi Petra... ...pri prameni rieky/potoka Lethune... ...Peturmezeye, Dubou, Ruzka, Harunchar a Luchka... Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinuV listine sa okrem iného píše, že desiatky na panstve Chana a jeho príbuzných, teda Tekulovcov, sa budú platiť
v peňažnej forme a nie v naturáliách, ako to bolo vtedy zvykom:
"Tiež na majetkoch Chene a jeho už spomínaných príbuzných na vyklčovanom území i na tom, ktoré ešte len treba vyklčovať, keď zhromaždili tam ľudí a ešte
keď privedú ďalších, totiž, ktorí sú na Petrovenci, Dubovici, Rožkovanoch, Hrnčiari a Lúčke, podobne týmže spôsobom, ako náš desiatok, nám zaplatia
v oktáve sv. Andreja 64 grošov, ako už bolo vyššie uvedené, pričom bude zachovaná štvrtina, ktorá zostáva kňazom..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.18) Najstaršia správa o obci Lúčka, kde sa už uvádza aj jej názov. Vzťahuje sa k riešeniu farských záležitostí. Podľa vtedajšej dohody medzi jágerským biskupom a Tekulovcami sa šľachtici zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. (Uličný, 1990, s.179) "in novalibus ... Luchka" (Uličný, 1990, s.416) V roku 1323 uzavrel jágerský biskup Čanád osobitnú dohodu so šľachticmi z Torysy a Brezovice, ktorej účastníkmi boli aj šľachtici z Kérczu a Tekulovci. Podľa tejto dohody tak mali s dedín Rikolfových synov a ich príbuzných, patriť všetky desiatky s výnimkou jednej štvrtiny, ktorá zostávala tamojším farárom, len jágerskému biskupovi, a to tak, že za každých päťdesiat usadlostí sa malo odovzdávať 64 českých grošov....Dohoda sa však vzťahovala aj na majetky Tekulovcov, ktorí mali podobne odvádzať tri štvrtiny desiatkov a tiež sa pritom zdôrazňuje, že ide o desiatky z "nových dedín, vybudovaných na klčoviskách, prípadne v budúcnosti vyklčovaných, v ktorých sú usídlení ľudia alebo sa ešte len usídlia", pričom menovite sa uvádza až päť takýchto sídel - *Petrovenec, Dubovica, Rožkovany, *Hrnčiar a Lúčka. V tejto časti dohody sa aj konkrétne uvádza, že desiatky sa majú odovzdávať na sviatok sv. Ondreja (7. december). (Rábik, 2006, s.64-65) |
Použitá literatúra:
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002, 209 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, 433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987, 640 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, 513 s.
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002, 209 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, 433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987, 640 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990, 513 s.