24.1.1356 - Nagy, Nagy, 1891, s.423-428, listina: 271
Abstract: Palatín Mikuláš, sudca Kumánov, potvrdzuje zmier v dlhoročnom spore medzi Petrom, synom Ladislava, a Ladislavom, synom Jána, šľachticmi z Rozhanoviec, na jednej strane, a Lorandom, synom niekdajšieho bána Michka, na strane druhej. Spor sa týkal majetku Lomné, ktorý podľa Rozhanovcov ležal v Zemplínskej stolici medzi riekami Topľa Bodrog a mal patriť k hradu Čičava, kým Lorand tvrdil, že sa nachádza v Šarišskej stolici pri jeho majetku Kekmezeu. Rozhanovci obviňovali Loranda, že na Lomné násilne vtrhol, vypálil ho a spustošil. Po viacerých predvolaniach, odročeniach a odkazoch na kráľovské listiny Ľudovíta, ktoré umožňovali odklad pre neprítomnosť Lorandovho brata Štefana v kráľovskej službe v zámorí, strany uzavreli zmier. Peter a Ladislav z Rozhanoviec odpustili Lorandovi násilné skutky, vypálenie a škody, zatiaľ čo Lorand uznal, že majetok Lomného právom patrí Rozhanovcom, a natrvalo im ho odstúpil so všetkými úžitkami a hranicami. Listina bola vydaná vo Vyšehrade roku 1356. Kategória: Bulvár Text listinyMy, Mikuláš, palatín a sudca Kumánov, oznamujeme, že na našom všeobecnom zhromaždení pre všetku šľachtu Šarišskej a Abovskej stolice, slávenom v pondelok najbližší pred sviatkom Narodenia svätého Jána Krstiteľa pri meste Košice roku Pána 1347, vystúpili spomedzi ostatných osobne majster Peter, syn Ladislava, a Ladislav, syn Jána, šľachtici z Rozhanoviec. Predložili nám tri páry listín župana a slúžnych šľachticov Zemplínskej stolice. V ich znení sme nachádzali, že majster Lorand, syn niekdajšieho bána Michka, bol riadne predvolaný po prvé na utorok najbližší po pätnástom dni po sviatku Veľkej noci, po druhé na utorok najbližší po nedeli Quasimodo a po tretie na utorok najbližší po sviatku svätého pápeža Gregora v uvedenom roku, a to proti týmže majstrom Petrovi, synovi Ladislava, a Ladislavovi, synovi Jána, pred spomenutého župana a slúžnych šľachticov. Neprišiel však ani nikoho neposlal. Tento majster Lorand, syn niekdajšieho bána Michka, hoci ho spomenutí majstri Peter, syn Ladislava, a Ladislav, syn Jána, počas piatich dní nášho zhromaždenia riadne očakávali, neprišiel ani neposlal zástupcu, čím sa proti nim vystavil súdnemu bremenu. Napokon na inom našom všeobecnom zhromaždení pre všetku šľachtu Zemplínskej a Užskej stolice, slávenom v pondelok najbližší po oktáve spomenutého sviatku Narodenia svätého Jána Krstiteľa v tom istom roku pri meste Patak, spomenutí majstri Peter, syn Ladislava, a Ladislav, syn Jána, vystúpili spomedzi ostatných a ukázali nám listiny župana a slúžnych šľachticov uvedenej Zemplínskej stolice. V nich sme okrem iného videli, že v sobotu najbližšiu pred sviatkom svätého pápeža Gregora, ktorý vtedy práve uplynul, majster Lorand, syn niekdajšieho bána Michka, prišiel mocensky a násilne na ich majetok zvaný Lomné, ležiaci medzi riekami Tapuľ a Bodrog, a ten istý majetok spustošil vypálením ohňom. Tam nás naliehavo žiadali, aby sme vyzvali slúžnych šľachticov a prísažných prísediacich uvedených stolíc, aby vypovedali, akú pravdu o uvedených veciach poznajú. Títo slúžni šľachtici a prísažní prísediaci tej istej Zemplínskej stolice, viazaní vierou dlžnou Bohu a vernosťou nášmu pánovi kráľovi a jeho svätej kráľovskej korune, dotknúc sa dreva živonosného kríža pre vypovedanie pravdy a zachovanie spravodlivosti, jednomyseľnou a zhodnou svedeckou výpoveďou potvrdili, že spomenuté skutky vykonal majster Lorand voči majstrom Petrovi a Ladislavovi tak, ako bolo uvedené. Keď sme po vypočutí týchto vecí vyzvali Tomáša, syna Matúša, ktorý za majstra Loranda vystupoval s našimi prokurátorskými listinami, aby odpovedal v mene toho istého majstra Loranda na uvedené veci, Tomáš odmietol bez osobnej prítomnosti majstra Loranda odpovedať a žiadal, aby sme jeho pánovi určili ďalší termín. A keďže spomenutý Tomáš, zákonný prokurátor majstra Loranda, odmietal na uvedené veci odpovedať a bez uvedenia zjavného dôvodu sa usiloval vec ďalej odkladať, rozhodli sme, že ju odročíme na najbližšiu oktávu sviatku svätého Michala archanjela tak, aby sa vtedy majster Lorand dostavil pred nás, zaplatil pred vstupom do sporu súdny poplatok troch mariek a odpovedal na uvedené veci. Od tejto oktávy svätého Michala archanjela bola vec preložená na ročné opakovanie tej istej oktávy na príkaz kráľovskej majestátnosti, pretože majster Ladislav, syn Jána, odišiel do talianskych krajín a majster Peter vyhlásil, že bez toho istého majstra Ladislava, s ktorým má nerozdelené majetky, nemôže odpovedať. Keď napokon prišla oktáva sviatku svätého Michala archanjela v ďalšom ročnom obehu a spomenutý majster Ladislav, syn Jána, sa dostavil pred nás osobne za seba a aj za majstra z Rozhanoviec a žiadal, aby sme mu proti majstrovi Lorandovi poskytli súd a spravodlivosť, boli nám za majstra Loranda predložené otvorené listiny kráľa Ľudovíta. Jedna bola vydaná s väčšou pečaťou na sviatok svätého Františka vyznávača, ktorý vtedy uplynul, druhá s jeho prstennou pečaťou v Budíne v nedeľu najbližšiu pred spomenutým sviatkom svätého Michala archanjela. V prvej listine, spečatenej väčšou pečaťou, stálo, že majster Lorand, syn niekdajšieho bána Michka, v mene svojom aj v mene ostatných svojich bratov oznámil kráľovskej výsosti, že ich listinné doklady sa nachádzajú u ich brata, majstra Štefana. Keďže tento majster Štefan bol na základe kráľovského poverenia zaneprázdnený v najnaliehavejšej kráľovskej službe v zámorských krajinách, nemohli tieto svoje listiny predložiť. Preto kráľ nám, ako aj ostatným sudcom svojho kráľovstva, prísne prikázal, aby sme všetky kauzy synov bána Michka, v ktorých by bez osobnej prítomnosti ich brata majstra Štefana nemohli odpovedať ani predkladať akékoľvek listinné dôkazy, vedené alebo v budúcnosti vedené pred nami proti komukoľvek, odložili bez akejkoľvek ujmy v tom istom stave až na termín, na ktorý boli odročené kauzy toho istého majstra Štefana. V druhej listine, spečatenej jeho prstennou pečaťou, nám náš pán kráľ prikazoval, aby sme, keďže majster Štefan, syn niekdajšieho bána Michka, bol zaneprázdnený najnaliehavejšími kráľovskými službami v zámorských krajinách a nemohol sa preto dostaviť pred nás vo svojich kauzách, všetky kauzy toho istého majstra Štefana, či už ním vedené proti iným, alebo inými vedené proti nemu, bez akejkoľvek ujmy od najbližšej oktávy sviatku svätého Michala archanjela až do ďalšieho ročného opakovania tej istej oktávy, teda na jeden celý rok, odročili pri zachovaní predošlého stavu. Po prezretí a prečítaní znenia týchto kráľovských listín majster Ladislav namietal, že podľa toho, ako chápe ich obsah, tieto listiny hovoria o odklade majetkových sporov a predkladania listinných dôkazov, no vôbec nespomínajú násilné skutky ani ostatné jeho žalobné nároky. Preto žiadal, aby sa vo veci násilného skutku, vypálenia a spustošenia majetku zo strany majstra Loranda konal súd a spravodlivosť bez ďalšieho odkladu, ako to vyžaduje poriadok práva, keďže tieto skutky mu spôsobil majster Lorand bez svojich bratov. Keď to majster Lorand pochopil a videl, že jeho kauza by sa na základe uvedených kráľovských listín ďalej odkladať nemohla, osobne vystúpil a dal nami vyzvať majstra Ladislava, syna Jána, aby uviedol, v ktorej stolici alebo časti tohto kráľovstva leží či prilieha majetok Lomné, na ktorého území podľa jeho tvrdenia došlo k uvedenému násilnému skutku, vypáleniu a spustošeniu majetku. Majster Ladislav tvrdil, že tento majetok Lomné leží v Zemplínskej stolici medzi riekami Tapuľ a Bodrog a podľa listinných dokladov má patriť k ich hradu zvanému Čičava. Naopak majster Lorand uvádzal, že majetok Lomné leží v Šarišskej stolici pred jeho majetkom Kekmezeu a na základe veľmi účinných listinných dokladov má patriť k jeho majetku zvanému Kekmezeu. Keďže obe strany tvrdili, že spomenutý majetok Lomné patrí im na základe veľmi silných listinných dokladov, a keďže majster Lorand tvrdil, že svoje listiny nemôže predložiť bez svojho brata majstra Štefana, a keďže náš pán kráľ prikazoval odročiť všetky také kauzy synov niekdajšieho bána Michka, v ktorých by bez majstra Štefana nemohli odpovedať ani predložiť svoje listiny, až do ďalšieho ročného opakovania uvedenej oktávy sviatku svätého Michala archanjela, rozhodli sme sa spísanú kauzu pri úplnom zachovaní predošlého stavu a poriadku odročiť na toto ďalšie ročné opakovanie tej istej oktávy svätého Michala archanjela. Od tejto oktávy sviatku svätého Michala archanjela, ktorá mala prísť v ďalšom ročnom obehu, bolo predkladanie uvedených listín pomocou rozličných odkladných opatrení a podľa obsahu mnohých našich odkladných listín predĺžené až na oktávu sviatku svätého Michala archanjela, ktorá uplynula v najbližšie predchádzajúcom roku. Na túto oktávu sviatku svätého Michala archanjela sa však spomenutý majster Lorand nedostavil, aby predložil svoje listiny, ani nikoho neposlal, hoci ho Štefan, syn Mikuláša, zákonný prokurátor majstrov Ladislava, syna Jána, a Petra, syna Ladislava z Rozhanoviec, očakával dvadsaťjeden nepretržitých dní. Tým sa vystavil súdnemu bremenu. Napokon spomenutí majstri Peter, syn Ladislava, a Ladislav, syn Jána, po prijatí nášho človeka a svedectva konventu v Jasove prostredníctvom našich predvolávacích listín riadnym spôsobom predvolania pritiahli uvedeného majstra Loranda proti sebe pred nás na oktávu sviatku svätého Ondreja apoštola, ktorá práve uplynula. Od tejto oktávy svätého Ondreja apoštola bola vec na žiadosť a so súhlasom prokurátorov strán odročená v záujme uzavretia mieru na terajšiu oktávu sviatku Zjavenia Pána. Napokon, keď nastala táto oktáva sviatku Zjavenia Pána, pristúpili pred nás spomenutý Štefan, syn Mikuláša, za uvedených majstrov Petra, syna Ladislava, a Ladislava, syna Jána, šľachticov z Rozhanoviec, z jednej strany, a Ján zvaný Elus za majstra Loranda z druhej strany. Oznámili, že uvedené strany sa po predchádzajúcom získaní nášho sudcovského povolenia na zmier dohodli prostredníctvom opravnej dohody mnohých statočných a urodzených mužov takto: spomenutí majstri Peter a Ladislav z Rozhanoviec majstrovi Lorandovi úplne a v celom rozsahu odpustili a prepustili všetky uvedené násilné skutky, vypálenie a spustošenie majetku, čím toho istého majstra Loranda v uvedených násilných skutkoch úplne zbavili záväzku. Ba spomenutý Štefan, prokurátor tých istých majstrov Petra a Ladislava, v mene svojich pánov toho istého majstra Loranda, syna bána Michka, vo všetkých uvedených veciach a v každej jednej z nich vyhlásil za oslobodeného. Na druhej strane majster Lorand uznal, že uvedený majetok Lomné patrí právom majstrom Petrovi a Ladislavovi z Rozhanoviec, a odstúpil im ho so všetkými jeho úžitkami, v jeho pravých métach, hraniciach a rozlíšeniach. Aj Ján zvaný Elus v mene svojho pána majstra Loranda tento majetok čistým a jednoduchým spôsobom odovzdal spomenutým majstrom Petrovi a Ladislavovi na večnú držbu. Strany nás požiadali, aby sme túto dohodu prijali, ratifikovali a schválili a aby sme ju potvrdili ochranou našej privilégiálnej listiny. My teda prijímame spomenuté pokojne nám prednesené majetkové zjednotenie strán spolu s odpustením a prepustením uvedených násilných skutkov, majetkových spustošení a vypálení, ako aj s večným odstúpením spomenutého majetku Lomné; ratifikujeme ho a potvrdzujeme ochranou tejto našej privilégiálnej listiny na záruku večnej nerozlučiteľnosti. Dané vo Vyšehrade, v dvanásty deň oktávy uvedeného sviatku Zjavenia Pána, roku Pána 1356. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinuV roku 1347 Peter a Ladislav z Rozhanoviec požadovali na župnej kongregácii Šarišskej a Abovskej župy v Košiciach, vyšetriť spor medzi nimi a magistrom Lorandom, synom Mikča, kedysi slavónskeho bána, týkajúci sa dediny Lomné, ktorý tvrdil, že Lomné patrí k jeho dedine Turany nad Ondavou (Kekmezeu) a leží už v Šarišskej župe. Spor sa už predtým usilovala riešiť aj župná kongregácia Zemplínskej a Užskej župy, no na jej predvolanie magister Lorand nereagoval, ba podľa jej svedectva násilne vtrhol do Lomného a dedinu vypálil. (Rábik, 2006, s.289) |
Použitá literatúra:
Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. VI. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1891, 658 s. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, 433 s.
- Nagy, I., Nagy, G.: Codex diplomaticus hungaricus andegavensis. Anjoukori okmánytár. VI. A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1891, 658 s. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006, 433 s.