|
|
Regestár pohoria Čergov |   |
|
|
|
Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte
spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.
Aktuálny počet zaradených listín: 2159
| 1.5.1322 | Sedlák, 1987, s.348, listina: 788 | LAT
LAT | 2 |
...quo Symon filius Demetrii de genere Thekwle, homo regius accederet ad superfaciem possessionis sive terre ipsius magistri Rykolfy Weresalma vocate, in comitate de Sarus existentis...
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 1.5.1322 | Gárdonyi, 1909, s.4-5, listina: 17 | HU
| 3 |
|
Kategória: Metácia Osoby a obce:
Synonymá: Lythene, Weresalmapataka 1. mája 1322. Listina Spišskej kapituly, podľa ktorej magister Rykolf syn župana Rykolfa,
oboznámil kapitulu s výnosom kráľa Karla I. adresovaným kapitule, aby táto s kráľovým
poverencom Simonom synom Demetera z rodu Thekule, vyslala prísažného dôveryhodného
človeka pre stanovenie hraníc majetku Červenica [Veresalma] v Šarišskej župe. Kapitula
vyslala kapitulného notára magistra Mikuláša a hranice boli stanovené nasledovne: Od
vrcholu vrchu Michalka [Mychalhazatetey] smerom na juh, potom na východ po rieku Ľutinka [Lythene], po nej
po Torysu [Tarcha], prekročiac Torysu na juh po rieku Suyne, pozdĺž Suyne až po jej prameň,
potom na sever po jeden horský vrchol, odtiaľ na východ, potom opäť na sever medzi dvoma
potokmi až po ich sútok, po sútoku pozdĺž potoka až po Torysu, prekročiac Torysu na sever
až po rieku Weresalmapataka, pozdĺž tejto medzi 2 vrchmi na východ po jeden potok,
napokon dôjdeme opäť po Michalka [Michalhazatetey].
Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 28. októbra 1336.
To isté sa nachádza v listine Jágerskej kapituly zo dňa 31. decembra 1349.
Preklad: Kveta Markušová, 2017 | | 1.5.1322 | Sedlák, 1987, s.349, listina: 789 | LAT
LAT | 2 |
|
Osoba: Kategória: Metácia Osoby a obce:
Synonymá: Michalhazatetey Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 24.7.1322 | Sedlák, 1987, s.369-370, listina: 847 | LAT
LAT | 2 |
|
Osoby a obce:
Synonymá: Torkeu
O pár mesiacov neskôr [od 7.3.1322] sa spomínaní šľachtici dohodli,
že územie, ktoré sa rozprestiera na východ až k potoku Veresalma (Milpošský potok), patrí
do vlastníctva synov Šimona z rodu Tekule. Územie na západ od Neny, teda majetky Torku a Bachamezey bude vo vlastníctve Rikolfa a
jeho dedičov. (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)
Abstract: Kráľ potvrdil darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. Kategória: Metácia Osoby a obce:
Karol, kráľ, chceme touto listinou dať na známosť všetkým, že keď urodzený muž magister Mykch, syn Michala z rodu Ákoš, sudca dvora našej najmilšej manželky, pani kráľovnej, župan Šariša a Zemplína, predložil nám svoje verné služby a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby natrvalo dali istú dedinu nášho hradu Šariš, nazývanú Wyfolu, dali sme príkaz kapitule kostola svätého Martina na Spiši, aby vyslala svojho človeka. Pred ním mal náš človek Kael, syn Mikuláša, prísť na miesto uvedenej dediny Wyfolu, obísť ju po starých a dávnych hraniciach a odovzdať ju uvedenému magistrovi Mykchovi do večnej držby. Táto kapitula nám potom odpísala týmto spôsobom: „Najvznešenejšiemu svojmu pánovi Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi Uhorska, kapitula kostola blahoslaveného Martina na Spiši…“
Obchôdzka hraníc Wyfolu Prvá hranica sa začína od strany dediny magistra Rykolfa, nazývanej Wrusalma, na západnej strane pri rieke Tarcha, tam, kde potok nazývaný Lythoua vteká do tej istej rieky Tarcha. Odtiaľ postupuje na sever vyššie popri tom istom potoku Lythoua a prichádza na miesto, ktoré sa nazýva Kopu, k zemi bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša. Tam, pri starom koryte potoka Lythoua, je zemná meta. Potom vystupuje po koryte toho istého potoka a smeruje na východ, prekračuje tento potok a hneď tam je zemná meta. Potom sa obracia na juh k novému korytu potoka Lythoua a tam, pri brehu toho istého potoka, je zemná meta. Odtiaľ vystupuje po novom koryte toho istého potoka smerom na východ a prichádza k starému korytu toho istého potoka; tam je zemná meta. Potom po starom koryte toho istého potoka smeruje vystupujúc na východ a prichádza k novému korytu toho istého potoka, kde sa samotný potok rozdeľuje na dve ramená. V mieste rozdelenia toho potoka je meta. Odtiaľ ďalej popri tom istom potoku smeruje stále na východ a pod akýmsi platanom pri ceste je meta. Potom vystupuje na vrch nazývaný Myhalzatety / Mihalza-tety, po hrebeni toho istého vrchu smerom na sever. Na tom istom vrchu sú dve zemné mety. Od nich schádza po boku toho istého vrchu do doliny, opäť k dvom zemným metám nachádzajúcim sa v lese. Potom padá/schádza do potoka nazývaného Tarbocheynpothoka. V tomto potoku postupuje vyššie až k prameňu toho istého potoka, z ktorého vychádza a vystupuje na vrchol vrchu nazývaného Javor. Po vrchole toho istého vrchu pokračuje až k potoku nazývanému Thopl, smerom na sever. Tam sa hranice oddeľujú od zeme grófa Laangha a synov Dechka, nazývanej Kyusaytou. Takto zostupujúc po potoku Thopl prichádza k zemi synov Jakuba zvaného Lengen, nazývanej Jakorezey, k vrchu, ktorý sa nazýva Javor, a tam je zemná meta. Potom zostupujúc smerom na juh prichádza k istému stromu nazývanému gertyanfoa, pod ktorým je zemná meta. Potom zostupuje k potoku nazývanému Rothuvay a tam, na malom kopčeku pri ceste, je zemná meta. Prekročiac tento potok prichádza k vrchu nazývanému Kyrallesey. Z toho vrchu zostupujúc smerom na východ prichádza k hranici ľudí zo Zybenu a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen. Tam sú tri mety: jedna patrí ľuďom zo Zybenu, druhá zemi Wyfolu a tretia uvedeným synom Jakuba. Od týchto troch mét postupuje smerom na juh po veľkej ceste. Pri tej istej ceste je meta pod stromom nazývaným kerchy. Takto zostupujúc po tej istej ceste, pod akýmsi malým kopcom pri tej istej ceste, je zemná meta. Potom po tej istej ceste cez značný úsek nad byrch / vrch prichádza k zemi ľudí zo Zybenu. Pri ceste sú dve mety: jedna patrí Wyfolu a druhá ľuďom zo Zybenu. Takto idúc smerom na juh zostupuje k rieke Tarcha. Prekročiac túto rieku je tam meta. Odtiaľ vystupuje na dosť veľký vrch a prichádza k zemi synov Andreja, syna Iteho. Na tom istom vrchu je meta. Odtiaľ ide smerom na západ a priamym zostupom prichádza k hraniciam magistra Rykolfa. Takto priamo zostupujúc prekračuje samotnú rieku Tarcha a prichádza k prvej mete; tam sa hranice končia.
S vytýčením hraníc vyjadrili súhlas a schválenie: magister Rykolf, brat Mikuláš, prior bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša, ktorý sa osobne dostavil pred nás za seba i za celý svoj konvent, ďalej gróf Laangh, syn Dechka, so svojimi bratmi a príbuznými, takisto synovia Jakuba zvaného Lengen, sudca a ľudia zo Zybenu, ako aj synovia Andreja, syna Iteho. Dané v piatok najbližší po oktáve Veľkej noci roku Pána 1322.
Kráľovské potvrdenie darovania
My teda, berúc do úvahy verné služby a záslužné činy už menovaného magistra Mykcha, ktoré nám preukazoval od času, keď sme z Božej vôle nastúpili do Uhorského kráľovstva, ktoré nám patrilo právom a poriadkom rodenia, pričom sa v šťastných i nepriaznivých udalostiach podroboval neistým prípadom osudu s pevnosťou viery; a zvlášť keď náš hrad nazývaný Nevičke, ktorý držal mocnou rukou Ladislav, syn Omodeja, náš neverník, na potupu našej vlády, dobyl a po dobytí ho odovzdal našej kráľovskej vznešenosti, pričom sám magister Mykch utrpel smrteľné zranenie a mnohí jeho príbuzní a služobníci boli zabití a padli; a keď potom aj hrady Petra, syna Petuneja, nášho neverníka, nazývané Purustyan, Budrugzeg a Borko, vyzbrojený horlivosťou vytrvalosti a osvedčenou vernou mysľou, aby k vernosti pripojil ďalšiu vernosť, po dlhšej námahe dobyl a po ich získaní ich odovzdal našej jasnosti, kde podobne ten istý magister Mykch pre zveľadenie našej cti prijal na seba smrteľné zranenia a mnohí z jeho významnejších príbuzných a služobníkov boli usmrtení; uznávajúc, že toto všetko si zasluhuje primeranú kráľovskú odmenu, dávame a darujeme spomenutú dedinu alebo majetok nášho hradu Šariš, nazývaný Wyfolu, ležiaci v stolici Wyuar / Novum Castrum, keďže podľa práva patril k nášmu hradu a k našej donácii, spolu s mýtom/poplatkom, ktorý sa v tej istej Wyfolu vyberá a podľa ustanovenia má vyberať, po rade našich barónov uvedenému magistrovi Mykchovi a skrze neho jeho dedičom, aby ju držali neodvolateľne. Dané rukou rozvážneho muža magistra Ladislava, prepošta titelského, zvoleného prepošta albenského kostola, nášho milého a verného vicekancelára dvora, roku Pána 1322, piateho dňa pred augustovými kalendami, teda 28. júla 1322, v dvadsiatom druhom roku nášho kraľovania.
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
I. Károly király Újfalu nevű Sáros vármegyei birtokot, miután határát a szepesi káptalannal meg járatta, az Ákos nemzetségből való Mihály fiának Mychknek adományozza.
Karolus .. rex .. ad universorum noticiam .. harum serie volumus pervenire, quod cum magnificus vir magister Mykch filius Michaelis de genere Akus iudex curie domine regine consortis nostre carissime comes de Sarus et de Zemleyn .. sue fidelitatis servicia nobis proponens .. quandam villam castri nostri Sarus Wyfolu vocatam pro suis meritoriis serviciis a nobis sibi dari perpetuo postulasset .. capitulo ecclesie sancti Martini de Scepus dedimus .. in mandatis, ut ipsorum mitterent hominem .. coram quo Kael filius Nicolai homo noster accedens super faciem dicte ville Wyfolu reambulando per veteres metas et antiquas statueret dicto magistro Mykch perpetuo possidendam .. quod quidem capitulum postmodum nobis rescripsit in hunc modum.
Excellentissimo domino suo Karolo dei gracia illustri regi Hungarie capitulum ecclesie beati Martini de Scepus .. stb.
Prima meta incipit ex parte ville magistri Rykolphy Wrusalma vocate a plaga occidentali iuxta fluvium Tarcha, ubi fluvius Lythoua vocatus cadit in eundem fluvium Tarcha, et inde procedit versus aquilonem supra iuxta eundem fluvium Lythoua et pervenit ad locum qui Kopu dicitur ad terram fratrum heremitarum ordinis sancti Augustini de Sarus, et ibidem iuxta antiquum meatum fluvii Lythoua vocati est meta terrea, deinde super meatum eiusdem fluvii ascendendo tendit versus orientem, traseundo ipsum fluvium et statim ibi est meta terrea, deinde reflectitur versus meridiem ad novum meatum fluvii Lythoua, et ibi iuxta litus eiusdem fluvii est meta terrea, deinde per novum meatum eiusdem fluvii ascendit versus orientem et pervenit ad antiquum meatum eiusdem fluvii et ibidem est meta terrea, deinde per antiquum meatum eiusdem fluvii tendit ascendendo versus orientem et pervenit ad novum meatum eiusdem fluvii ubi ipse fluvius duplicatur et in divisione ipsius fluvii est meta, deinde super eundem fluvium tendit adhuc versus orientem et sub quadam arbore platani iuxta viam est meta, deinde ascendit ad montem Myhalzatety (igy) vocatum per acuciem eiusdem montis versus aquilonem et super eundem montem sunt due mete terree de quibus in latere eiusdem montis descendit ad vallem iterum ad duas terreas metas in silva existentes, deinde cadit in fluvium Tarbocheynpothoka vocatum, in quoquidem fluvio currit supra ad eiusdem fluvii caput, de quo exit et ascendit ad verticem montis Javor dicti et in eiusdem montis vertice currit usque ad fluvium Thopl vocatum versus aquilonem et ibi separantur mete a terra comitis Laangh et filiorum Dechk Kyusaytou vocata et sic descendendo per fluvium Thopl pervenit ad terram filiorum Jacobi dicti Lengen Jakorezey vocatam ad montem qui Javor dicitur et ibi est meta terrea, deinde descendendo versus meridiem pervenit ad quandam arborem gertyanfoa vocatam sub qua est terrea meta, deinde descendit ad fluvium Rothuvay vocatum et ibi in monticulo est meta terrea prope viam et transeundo ipsum fluvium pervenit ad montem Kyrallesey vocatum et de ipso monte descendendo versus orientem pervenit ad metam populorum de Zyben et ad terram filiorum Jacobi dicti Lengen et ibi sunt tres mete, una populorum de Zyben alia terre Wyfolu et tercia predictorum filiorum Jacobi, et ab eisdem tribus metis procedit versus meridiem per magnam viam, iuxta eandem viam est meta sub arbore kerchy et sic descendendo per eandem viam sub quodam monticulo circa eandem viam est meta terrea et sic per eandem viam per bonum spacium supra byrch pervenit ad terram populorum de Zyben et circa viam sunt due mete una de Wyfolu et alia populorum de Zeben, et sic eundo versus meridiem descendit ad fluvium Tarcha et transeundo ipsum fluvium est meta et inde ascendit ad montem satis magnum et pervenit ad terram filiorum Andree filii Ite et in eodem monte est meta, et inde vadit versus occidentem et directe descendendo pervenit ad metas magistri Rykolphy et sic descendendo directe transit ipsum fluvium Tarcha et pervenit ad priorem metam et ibi terminantur mete;
ereccioni autem metarum magister Rykolphus, frater Nicolaus prior fratrum heremitarum ordinis sancti Augustini de Sarus pro se et toto conventu suo in nostri personaliter comparens presencia, comes Laangh filius Dechk cum fratribus et proximis eorum, item filii Jacobi dicti Lengen item iudex et populi de Zyben ac filii Andree filii Ite consensum prebuerunt et assensum.
Datum feria sexta proxima post octavas Pasce anno domini millesimo CCC° vicesimo secundo.
Nos siquidem fidelitatum obsequia et obsequiosa merita magistri Mykch prenominati, que idem a tempore quo regnum Hungarie iure et ordine geniture nobis debitum nutu divino intravimus, in secundis et adversis nostris processibus fidei constancia dubiis fortune casibus se submittens et specialiter cum castrum nostrum Neuichke nuncupatum quod per Ladislaum filium Omodey infidelem nostrum in obprobrium regiminis nostri detinebatur manu potenti expugnasset et expugnatum nostre maiestati applicasset ubi ipse magister Mykch letale pertulit vulnus et quamplures proximi et servientes ipsius cesi fuerunt et occisi, tunc eciam castra Petri filii Petunei infidelis nostri Purustyan, Budrugzeg et Borko vocata zelo constancie et expiato fidelitatis animo prearmatus ut fidelitatem fidelitati aggregaret expugnasset diucius sub eisdem insudando et eadem obtinendo nostre serenitati assignasset, ubi similiter idem magister Mykch letalia vulnera pro nostri honoris augmento in se receperat et multi de suis proximis et servientibus pocioribus sunt interemti, exhibuit et inpendit, digna regali remuneracione fore attendentes, predictam villam seu possessionem castri nostri Sarus Wyfolu vocatam in comitatu de Wyuar existentem et ex hoc quod ius erat castri nostri nostre collacioni pertinentem cum tributo quod in eadem Wyfolu exigitur et exigi statutum est .. ex consilio baronum nostrorum memorato magistro Mykch et per eum suis heredibus .. damus donamus .. irrevocabiliter possidendam ..
Datum per manus discreti viri magistri Ladizlai prepositi Thytulensis Albiensis ecclesie electi et aule nostre vicecancellarii dilecti et fidelis nostri, anno domini millesimo CCC° vicesimo secundo, quinto kalendas Augusti, regni autem nostri similiter anno vicesimo secundo.
Referencie na listinu:
Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú
proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa
nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta
šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Osoby: Andrej, syn Iteho; Čaňa, syn Martina; Dežo, syn Ladislava; Fabián, syn Šalamúna; Gregor, syn Demetera; Imrich, syn Demetera; Jakub, syn Andreja; Ján, syn Uza; Ladislav; Lachk, syn Štefana; Matúš, syn Martina; Michal, syn Demetera; Mikuláš, syn Petra; Mikuláš, syn Andreja; Pavol, syn Andreja; Peter, syn Petra; Peter, syn Andreja; Peter, syn Andreja; Šimon, syn Demetera; Štefan, syn Štefana; Tekule, syn Martina; Tomáš, syn Itemera; Uz, syn Iteho ... Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Capitulum Scepus pro Chana et fratribus suis super 19. iugeribus terrae expeditorias largitur.
...Lachk, filius Stephani, Fabianus Filius Salamonis, Deseu filius Ladislai, Nicolaus et Petrus fily Petri, Magistro Chana, Mattheo et Thekule filys Martini, Petro et Paulo filys Andree, filys Budun, Gregorio et Thoma filys Itymery, Petro et Jacobo, et Nicolao, filys Andree, et Joanni filio Vz...
Symonis, Gregory, Emerici, et Michaelis, filiorum Demetry, Fabiani, et Deseu, Nicolai et Petri...
Referencie na listinu:
Tekulovci si vysporiadali sporné majetky na polovicu, pričom potomkovia Štefana dostali 19 jutier a potomkovia Tekuleho a Bodona 20. Hodnota rozdielu bola
doplatená v peniazoch. (Smoroň, 2015, s.89)
| 16.6.1323 | Sedlák, 1987, s.427, listina: 984 | LAT
LAT | 2 |
Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
...ipsum magistrum Ricolffum et suos heredes a iudicio...
Referencie na listinu:
Kráľ Karol v roku 1323 vyňal Rikolfa a jeho synov zo súdnej právomoci župných súdov a podriadil ho i jeho potomkov
priamo kráľovskému súdu a Rikolfovi a jeho potomkom udelil právo meča. (Angelovič, Boleš, 2002, s.26)
| 29.6.1323 | Sedlák, 1987, s.434-435, listina: 1001 | LAT
LAT | 2 |
Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Karolus, rex Hungariae ad petitionem Petri, Iacobi et Nicolai, filiorum Andreae, filii Ivte de genere Thekule, privilegium suum, 4. ian. 1315 datum, super donacione possessionis seu terre Naasfeu vocate, et alio nomine Totfolu nuncupate, in comitatu de Sarus existentis concessum transscribit... cum in conflictu, quem filii Rykolphi contra regiam maiestatem procedentes cum magistro Mykch, fideli regio, domino ipsius Iacobi...
Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 22.9.1323 | Sedlák, 1987, s.456-457, listina: 1050 | LAT
LAT | 2 |
|
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Kategória: Metácia Osoby a obce:
Synonymá: Harumchar, Petermezeye
... Rykolphus fiainak: Kokos, János és Rykolphus mestereknek, Keych-i Dethk fia János, Lang fia János, Simon fia Egyed, Herbortus fia Beke, Dethbor fia Balász nemeseknek megengedi ... Hegy a capite fluvii Lethune usque dum cadit in fluvium Tarcha et eundo supra per ipsum fluvium Tarcha donec pervenitur usque ad caput eiusdem fluvii Tarcha nuncupate ex utraque parte gyarapodhassanyk ... Petermezeye, Dubou, Ruzka, Harumchar és Luchka birtokok ...
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 16.10.1323 | Sedlák, 1987, s.460, listina: 1059 | LAT
LAT | 2 |
|
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Dethka; Ján, syn Langeusa; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Šimona; Pavol, syn Andreja; Peter, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; Vavrinec, syn Šimona ... Osoby a obce:
Synonymá: Blasio, Luchka, Rolando
V listine sa okrem iného píše, že desiatky na panstve Chana a jeho príbuzných, teda Tekulovcov, sa budú platiť
v peňažnej forme a nie v naturáliách, ako to bolo vtedy zvykom:
"Tiež na majetkoch Chene a jeho už spomínaných príbuzných na vyklčovanom území i na tom, ktoré ešte len treba vyklčovať, keď zhromaždili tam ľudí a ešte
keď privedú ďalších, totiž, ktorí sú na Petrovenci, Dubovici, Rožkovanoch, Hrnčiari a Lúčke, podobne týmže spôsobom, ako náš desiatok, nám zaplatia
v oktáve sv. Andreja 64 grošov, ako už bolo vyššie uvedené, pričom bude zachovaná štvrtina, ktorá zostáva kňazom..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.18)
Najstaršia správa o obci Lúčka, kde sa už uvádza aj jej názov. Vzťahuje sa k riešeniu farských záležitostí. Podľa vtedajšej dohody medzi
jágerským biskupom a Tekulovcami sa šľachtici zaviazali ročne vyplácať biskupovi
stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila
aj Lúčka. (Uličný, 1990, s.179)
"in novalibus ... Luchka" (Uličný, 1990, s.416)
V roku 1323 uzavrel jágerský biskup Čanád osobitnú dohodu so šľachticmi z Torysy a Brezovice, ktorej účastníkmi boli aj šľachtici z Kérczu a Tekulovci. Podľa tejto dohody tak mali s dedín Rikolfových synov a ich príbuzných, patriť všetky desiatky s výnimkou jednej štvrtiny, ktorá zostávala tamojším farárom, len jágerskému biskupovi, a to tak, že za každých päťdesiat usadlostí sa malo odovzdávať 64 českých grošov....Dohoda sa však vzťahovala aj na majetky Tekulovcov, ktorí mali podobne odvádzať tri štvrtiny desiatkov a tiež sa pritom zdôrazňuje, že ide o desiatky z "nových dedín, vybudovaných na klčoviskách, prípadne v budúcnosti vyklčovaných, v ktorých sú usídlení ľudia alebo sa ešte len usídlia", pričom menovite sa uvádza až päť takýchto sídel - *Petrovenec, Dubovica, Rožkovany, *Hrnčiar a Lúčka. V tejto časti dohody sa aj konkrétne uvádza, že desiatky sa majú odovzdávať na sviatok sv. Ondreja (7. december). (Rábik, 2006, s.64-65)
Osoba: Obce a miestne názvy: Osoby a obce:
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 23.6.1325 | Gárdonyi, 1909, s.5, listina: 18 | HU
| 3 |
|
23. jún 1325. Listina Spišskej kapituly, ktorou oznamuje, že podľa nariadenia kráľa Karla I.
kapitula vyslala s kráľovým poverencom Simonom synom Demetera, svojho kapitulného
notára magistra Rycolpha syna župana Rycolpha, na majetok Červenica [Weresalma] a tiež
na južnejšie od Weresalmy ležiaci majetok Jakubova Voľa [Jacabfalva]. Vlastníkom susedných
majetkov, menovite synom Andreja syna Bodona, ako aj synom Andreja syna Ithe-ho z rodu
Thekule, bolo zakázané využívať menované majetky. Originál, nepoškodený pergamen, so stopami uzatvárajúcej kapitulskej pečate.
Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
|
71-80 / 2159
|
|
|
|
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002
- Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/7. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842. Dostupné online
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006
|
|
|
|
Prečítané: 958986x, publikované: 21.9.2019, posledná aktualizácia: 30.1.2021
|
|
| Čergov na Facebooku |
|
| Naposledy pridané |  |
| Náhodná fotografia |  |
| Aktuálny záber - Lysá |
|
|
