|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Abstract: Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným,
ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku prebudovať pôvodný drevený hrad na kamenný kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča Rod: Mykch ...Mykch..magistrus Stephano, Akus et Ladislao.. Lorando et Nicolao...wyfalu, Lythene, karakow, strachina et keykmezew...in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum...nunc ligneum castrum...murali fabricandi construendi et edificandi facultatem...ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi... Referencie na listinu: V nasledujúcom roku 1342 Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným, ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku (in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum) prebudovať pôvodný drevený hrad (nunc ligneum castrum) na kamenný (murali fabricandi construendi et edificandi facultatem) kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Ľudovít I. vo svojom potvrdení o prebudovaní staršieho hradu ešte dopĺňa, že spomenutý hrad na kopci v strede Mikčovho majetku má byť riadne opevnený, teda obkolesený silným múrom a doplnený vežami (ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi). (Hudáček, 2017, s.301) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Kráľ rešpektoval Mikčovu žiadosť a v roku 1342 povolil postaviť na Hanigovskom hrade hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbiť priekopy. Osoby a obce: Synonymá: Karakow, Lythene, WyfaluKrakovec - Mikč - vlastník Ľutina - Mikč - vlastník My, Ľudovít, kráľ, oznamujeme, že Mykch, bán celej Slavónie, spolu s magistrami Stephanom Akus a Ladislausom, rytiermi nášho dvora, ako aj s Lorandom a Mikulášom, svojimi synmi, predstúpili pred našu vznešenú prítomnosť a s veľkým odporúčaním vyrozprávali, každý svojím spôsobom, svoje vernosti a záslužné služby, ktoré najprv preukázali Karolovi, kráľovi, a napokon aj našej veličenosti, a pripomenúc nám ich, pokorne žiadali našu vznešenosť, aby sme im na istom vrchu uprostred ich majetkov nazývaných Wyfalu, Lythene, Karakow, Strathyna a Keykmezew a k nim patriacich, ležiacich v Šarišskej stolici v susedstve a na hranici kráľovstiev Poľska a Ruska, priľahlých k tomu vrchu a obkolesujúcich ho, dovolili zriadiť hrad. Tieto majetky im dal spomenutý pán Karol, náš otec, za ich nepretržité, neúnavné a namáhavé služby, najmä pre smrť magistra Ladislava, syna Pavla, brata manželky uvedeného pána bana, niekdajšieho familiára nášho už spomenutého otca a mladíka jeho dvora, ktorého, ako sa uvádza, Budun, syn Juraja z Gyurke, a tiež Dionisius, Donch, Johannes, Georgius, Matheus, Michael, Nicolaus a Ladislaus, jeho synovia, služobníci niekdajšieho Matheusa z Trunchinio, notoricky neverní svätej kráľovskej korune a kráľovstvu, ľudia zavrhnutej pamäti, kruto umučili, keď sa neobával vystaviť sa priamo trestu smrti, aby zachoval vernosť nášmu otcovi. Rovnako aj preto, že ten istý pán bán vyhnal Petra, syna Petenye, notorického neverníka už spomenutého pána Karola, nášho otca, a uhorského kráľovstva, ktorý pokračoval v najprudších nevernostiach a v niektorých hradoch toho istého nášho otca, ako nenásytná šelma, neprestával páchať zlé skutky, nevýslovné lúpeže a pustošenie majetkov a dobier obyvateľov uhorského kráľovstva — kráľovstva, ktoré od čias vlády najsvätejších uhorských kráľov, počnúc vládou nášho už spomenutého otca až po naše nastúpenie a povýšenie, prekvitalo krásou pokoja. Tohto Petra pán bán mužne vypudil z uvedených hradov, ktoré držal proti vôli nášho otca; a hoci jeho samého, napriek priazni osudu, nemohol zajmúť, predsa vraj jedného z jeho synov odviedol nášmu otcovi v putách zajatia. A preto ich prosili, aby sme im z kráľovskej priazne ráčili udeliť možnosť na tom mieste, ktoré im bolo takto natrvalo dané a darované, kde teraz stojí nimi zhotovený a vystavaný drevený hrad, vystavať, zbudovať a vybudovať hrad murovaným dielom, čo najsolidnejší a najsilnejší, aby sa ním mohli chrániť a vyhnúť sa, keď to bude potrebné, nebezpečenstvám ohrozujúcim ich osoby, práva a majetky. My teda, ktorí z vrodenej milosti kráľovskej dobroty máme povinnosť priaznivou mysľou posudzovať zásluhy všetkých verne slúžiacich a sme povinní načúvať ich spravodlivým a oprávneným prosbám, a to jednak pre skvelé zásluhy v službách uvedeného pána bana a jeho synov, ako aj uvážiac ich úprimnú oddanosť, ktorou sa vo všetkých záležitostiach nášho už spomenutého otca, našich i nášho kráľovstva, a osobitne pri zachovávaní uvedeného bánstva od čias svojej mladosti, pri prelievaní vlastnej krvi a pri smrti veľmi mnohých svojich príbuzných a služobníkov, bez najmenšieho strachu vystavovali seba i svoj majetok rozličným úderom osudu pre povznesenie kráľovskej moci a cti a usilovali sa zapáčiť kráľovskej veličenosti a stať sa jej milými a prijateľnými; a jednak aj pre väčšiu a istejšiu ochranu a obranu hraníc nášho kráľovstva pri hraniciach spomenutých kráľovstiev Poľska a Ruska, chcúc z úprimnej, starostlivej a bedlivej starosti vyhovieť ich želaniu s kráľovskou priazňou a postarať sa o ich osoh, prospech a užitočný stav, aby aj iní, povzbudení ich príkladom, boli horlivejšie podnecovaní k podobným skutkom vernosti, na zbožnú prosbu spomenutého pána bana a jeho vyššie uvedených synov sme z osobitného dovolenia kráľovskej dobroty uznali za vhodné povoliť, aby na tom vrchu ležiacom uprostred ich vyššie uvedených majetkov a priľahlom k nim mali uvedený pán bán a jeho spomenutí synovia plnú moc z našho prítomného dovolenia vystavať, vybudovať a opevniť hrad s múrmi, opevneniami, tiež obývateľnými stavbami, strážnymi miestami a vežovými konštrukciami. Dané vo Wyssograd, v pondelok po sviatku svätého Matúša apoštola a evanjelistu, roku Pána 1342. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Mikč požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie opevniť hrad múrom, pričom zdôrazňoval, že hrádok leží v uhorskom pohraničí s Poľskom a Ruskom, čím by sa upevnilo aj pohraničné pásmo. Kráľ rešpektoval tieto zdôvodnenia a v roku 1342 povolil postaviť hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbením priekopy. (Uličný, 1990, s.99)
Osoby: Ján, syn Rikolfa II-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Synonymá: uyfalu18. marca 1347. Listina Spišskej kapituly pojednávajúca o tom, že synovia magistra Rycolpha z Kamenice: magistri Ján a Mikuláš držia niektoré dôležité dokumenty u seba a nevracajú ich na miesto, kde sa majú uchovávať. Ide o tieto dokumenty: donačná listina kráľa Karla I., týkajúca sa majetku Pečovská Nová Ves [Uyfalu] ktorý dal kráľ ich strýkovi magistrovi Kokošovi, ďalej nariadenie toho istého kráľa adresované spišskému a ujvárskemu [abovskému] županovi magistrovi Wyllermus-ovi vo veci vrátenia obsadených majetkov magistrovi Kokošovi. Uvedené listiny magister Rycolph a jeho synovia spolu s magistrom Jánom Lumpnyci-m a jeho synmi Jánom a Jakubom uložili na úschovu do levočského kláštora. So súhlasom Jána a Jakuba [Lumpnyci-ovci] synovia magistra Rycolpha Ján a Mikuláš tieto dokumenty vybrali z úschovy a držali u seba, ich vrátenie viackrát odsúvali, až napokon Ján [Lumpnyci] už nesúhlasil s týmto počínaním, v dôsledku čoho v zmysle nariadenia kráľa Ľudovíta I. dala kapitula uložiť tieto listiny v prítomnosti kráľovho poverenca Jána Michalovho syna, a kanonika Tomáša. Proti takémuto riešeniu však protestovali magister Rycolph a jeho syn Ján, obávajúc sa, že by to mohlo uškodiť procesu magistrov Ladislava a Vavrinca pred krajinským sudcom Pavlom. Originál, na papieri, na rube s polámanou pečaťou. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Henrik, syn Jána; Jakub, syn Jána; Ján, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Jána; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Michal, syn Jána Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Synonymá: Fogaš, Uyfalu28. júna 1347. Spišské Podhradie [Váralja]. Listina palatína Mikuláša, v ktorej vysvetľuje, že na verejnom zhromaždení Spišskej župy, konanom dňa 25. júna v Spišskom Podhradí, Rykolphov syn Ladislav vyhlásil, že spolu so svojimi príbuznými, a síce bratom, Rykolfovým synom magistrom Jánom a jeho synmi: Michalom, Jánom, Jakubom a Henrikom, vlastnia listiny, zdedené po magistrovi Kokošovi, ktoré sa týkajú majetku Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu] v šarišskej župe a ktoré umiestnili pre uchovanie do levočského mariánskeho kláštora. Teraz by potreboval preukázať tieto dokumenty pri súdnom prejednávaní jeho sporu s Lorandom synom bána Mykcha, a jeho súrodencami, ale bez súhlasu jeho príbuzných mu ich nevydajú; po poverení Rykolfovým synom magistrom Jánom a jeho synom Henrikom však svoj súhlas dá aj Marek, ktorý je synom Pouka, palatín preto vydáva príkaz, aby dňa 9. júla zašli Matúš syn Myke-a zo Žehry [Sygrai] alebo Hannus syn Chank-a, spolu s prísažnou osobou zo Spišskej kapituly do menovaného kláštora, nechali si vydať príslušné listiny, ktoré budú povinní rovnakým spôsobom opäť vrátiť dňa 18. novembra. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Synonymá: Lytene 31. august 1348. Budín. Nariadenie kráľa Ľudovíta I. pre Budínsku kapitulu, v zmysle ktorého ju poveruje prešetriť súdny spor, týkajúci sa majetku Pečovskej Novej Vsi [Ujfalu], ktorý vypukol medzi magistrami Ladislavom a Vavrincom, Rycolphovými synmi, na jednej strane a magistrom Lorandom synom bána Mykcha, a jeho príbuznými na druhej strane, z toho dôvodu, že tento majetok je od majetku Červenica [Weresalma], ktorú vlastnia Rycolphovi synovia, oddelený iba riečkou Ľutinka [Lytene], a ktorej tok magister Lorand a jeho príbuzní dňa 25. augusta násilne odklonili od pôvodného koryta. Kapitula má tento spor prešetriť za prítomnosti Ladislava syna Petra zo Žehry [Sygrei], Matúša syna Myke-a, Teodora z Tročian [Trochani], Jakuba Sixtovho syna, Ladislava syna Michala Ulchichai-ho, Jána syna Jakuba Ulchichai-ho, alebo Mikuláša Komlosfolvai-ho, ktorí menovaní sú kráľovi ľudia. Zo správy Budínskej kapituly spísanej 5. októbra 1348. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Ladislao laurentio filii Rykolphy... vyfalu et Veresalama ...Lorandus filius Mykch...aquam Lytene vocata...
...ladislao laurentio filii Rycolphy...possessionem wyfalu...lorandus filius Mykch...litene ...weresalma...
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Synonymá: Uyvar21. október 1348. Budín. Listina krajinského sudcu Pavla, v ktorej predkladá, že 20. januára 1346 synovia slavónskeho bána Myckh-a: magistri Štefan, Akuš, Ladislav, Lorand a Mikuláš sa sťažovali, že keď ich kráľov splnomocnenec Mikuláš syn Martinov, spolu so spišským farárom Štefanom mali dňa 23. marca 1344 uviesť do všetkých majetkov v Zemplínskej aj Šarišskej župe, patriacich k ich hradu Nový hrad [Uyvar], medzi nimi aj do majetku zvaného Pečovská Nová Ves [Uyfalu], pri majetku Uyfalu a ešte pri časti jedného iného majetku im protirečili synovia magistra Rykolpha: magistri Vavrinec a Ladislav. Dňa 6. októbra 1348 predstúpili sporiace sa strany pred krajinského sudcu so svojimi listinami. V mene synov bána Mykch-a predstúpil magister Lorand a predložil dve donačné listiny od kráľa Karla I. a tiež potvrdzujúcu listinu kráľa Ľudovíta I. z roku 1345, podľa ktorých bol majetok Pečovská Nová Ves [Uyfalu] darovaný pokladníkovi kráľovnej a hlavnému županovi Šarišskej a Zemplínskej župy, magistrovi Mykch-ovi synovi Mykch-a z rodu Akuš [Akus] a do tohto majetku ho uviedol Kayul syn Mikuláša v prítomnosti magistra Rykolpha. Nato synovia magistra Rykolpha odpovedali donačnou listinou kráľa Karla I. z roku 1314, podľa ktorej kráľ daroval majetok Uyfalu Rykolphovmu synovi magistrovi Kokošovi, ďalej predložili potvrdzujúcu listinu Karla I. týkajúcu sa majetkov Pusté Pole [Bachaymezeye] a Kamenica [Tarkueleye], pôvodnú listinu Jágerskej kapituly týkajúcu sa majetkov Bachaymezeye a Tarkueleye, ktoré získali výmenou za majetok Gwebarth [Gibárt v Maďarsku] však nemohli predložiť, lebo keď túto listinu poslali so svojím sluhom Bartolomejom do Jágerskej kapituly kvôli hodnovernému prepisu, na mýtnici v Pečovskej Novej Vsi Mykch-ovi synovia túto listinu sluhovi násilím zobrali. Krajinský sudca prisúdil majetok Ujfalu aj spornú časť ďalšieho majetku synom bána Mykch-a, ale pre väčšiu istotu im uložil, aby dňa 23. decembra k svojej výpovedi zložili aj prísahu pred Vacovskou kapitulou, až potom ich dňa 8. januára 1349 uvedie do majetku študovaný [deák] magister Jakub a vyslaný človek z Vacovskej kapituly. Originál, na potrhanom papieri so znakmi premočenia, na rube so zlomkami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves 24. marec 1349. Budín. List krajinského sudcu Pavla adresovaný synom magistra Rykolpha: magistrom Ladislavovi a Vavrincovi. Menovaní protirečili [kládli odpor?] pri uvádzaní majetku Pečovská Nová Ves [Uyfalu] do vlastníctva synov bána Mykch-a, v následnom súdnom spore prehrali a súd ich zaviazal zaplatiť pokutu 3000 mariek, zodpovedajúcich hodnote majetku, ale na prosbu magistrov Rykolpha a Chykou-a im boli odpustené na nich pripadajúce dve tretiny pokuty s tým, že k 5. máju sú povinní zaplatiť 50 mariek. [Zvyšok pravdepodobne neskôr] Originál, na papieri, na rube so zlomkami pečate. (Kruhový nápis: S. Comitis : Pauli : Judicis : Curie : Regis.) Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Mikuláš, syn Mikča; Peter, syn Ladislava; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves |
|
11-20 / 146 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.