|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves 1209. Listina kráľa Ondreja II., ktorou potvrdzuje, že mýtnicu v Pečovskej Novej Vsi [uyfalusi] v Šarišskej župe, ležiacu pod Novým hradom [Uyvár] a zriadenú v prospech tohto hradu, daruje Demeterovi Raschai-mu, hlavnému majstrovi-pohárnikovi kráľovnej. Na pergamene; veľká opotrebovaná pečať bochníkovitého tvaru, visiaca na ružovom a modrom hodvábnom povrázku, sa oddelila. To isté je potvrdené v listine kráľa Ferdinanda I., vydanej 9. marca 1543. Falzifikát. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Demeterio de Raska, ad conservatoniem Castri Ujvár, confertur Telonium in Villa Ujfalu. ...in Comitatu de Sárus, in Uj-Kochma, quae nunc Ujfalu vocatur, ex antiquo tempore per nostros Praedecessores datum, & approbatuni propter conservationem Castri Ujvár, in pralibato Comitatu situati in finibus Polonorum confirmamus, imo de novo damus in perpetuum ad conservarionem praefati Caftri, & hoc ideo, quia dictum Castrum est de novo erectum ex fingulari Praedecessorum nostrorum admissione in montibus defertis, ut eo commodius, & fecurius homines per illa loca deserta possent ambulare, utque ibidem insimul facilius convenirent homines, & Villas in montis radice plantarent. ...a praefata Ujfalu incipiendo, versus partem superiorem, usque ad montem Symena nuncupatum, & usque ad fluvium Poprad versus Muchina, a monte & Castro dicto Symena directe procedendo, versus autem partem inferiorem usque ad pedem montis Sárus, & hoc fub amiffione omnium rerum, & mercantiarum, quas duxerit, & ut praelibatum Teloneum integrum, & illibatum permaneat, illud Demetrio, & per illum illius haeredibus in perpetuum, ufibus praefati Caftri damus & donamus in perpetuum.
17. júna 1275. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre potreby spišského župana Rikolfa potvrdzuje donáciu príjmu z mýta pri Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu] patriacu šarišskému Novému hradu [Uyvár] podľa listiny kráľa Ondreja II. z roku 1209. Pergamen, so zlomkom pečate visiacej na červenom a fialovom povrázku. Falzifikát. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: ...falšovatelia potrebovali za potrebné zvýšiť hodnovernosť falošného "originálu" rovnako falošnou jeho "konfirmáciou" Ladislavom IV. roku 1275. (Halaga, 1962, s.25)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Blasio, syn Langeusa; Dixit, syn Simona; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Langeus, syn Detreho; Mikou, syn Dethka; Pavol, syn Simona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Herborda Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenica, Kisayto, Ľutinka, Michalka, Milpošský potok, Pečovská Nová Ves, Pusté Pole Osoby a obce: Synonymá: Kysaytoud, Myhelhazatetey , Noua Villa, Torkuheley, Verusalmafalua, VerusalmapotokaKisayto - Balász - vlastník Kisayto - Štefan - vlastník Kisayto - Ján - vlastník Kisayto - Mikou - vlastník Kisayto - Rikolf II - bývalý vlastník …s istým magistrom Rykolphom, jeho verný človek, na jednej strane, a Langom, synom Detriciho, v svojom mene i v mene svojich synov Blažia a Jána, ďalej Jánom a Mykom, synmi Detka, Štefanom, synom Herbordiho, a Blažom, synom Detbora, osobne za seba i za Egídia, Pavla a Dixita, synov Symona, Bekem, synom Herbordiho, ako aj Mikulášom, synom Detka, a za iných bratov… (ohľadne) majetku/possesie Torku, Torkuheley, Hethas, Bachamezey, Verusalmafalua a istej Novej Vsi, ktorá leží pri rieke Tarcha z južnej strany, ktorá sa teraz nazýva Jakubfolua, a (possesie) zvanej Kysaotod… Hranice (medze) tejto obce či majetku Kysaytoud, ako ich uvedené strany predniesli, sa vymedzujú v tomto poradí: prvá medza tejto possesie začína pri prameni rieky zvanej Letune; zostupuje sa po tejto rieke až k vrchu smerom na juh, ktorý leží medzi vyššie menovanými majetkami Verusalmafalua a Kysaytoud a nazýva sa Myhelhazatetey; potom sa pri tomto vrchu vychádza z uvedenej rieky a stúpa sa na hrebeň toho vrchu smerom na západ; odtiaľ sa priamo zostupuje a prichádza sa k istému potoku, prekračuje sa tento potok, prechádza sa cez istý kopec (berch) a prichádza sa k rieke nazývanej Verusalmapotoka; po tejto rieke sa potom stúpa až k jej prameňu; odtiaľ sa ide znovu k prameňu rieky Letune, kde sa začalo, a tam sa hranica končí… Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Spomenuli sme už, že niekde v susedstve Hanigoviec (pod úpätím hory Michalka - kóta 652,3) jestvovalo aj neskôr zaniknuté sídlo s názvom *Kysaytod. Jeho poloha je sa pomerne presne opisuje už v roku 1315, keď šľachtici z Brezovice prepustili túto dedinu Jánovi, Mikulášovi, synom Detka (Dietricha), Štefanovi, synovi Herborda a Blažejovi, synovi Detbora. (Rábik, 2006, s.89)
Abstract: Šľachtic Mikč v roku 1319 požiadal kráľa Róberta o darovanie Novej Vsi Osoba: Mikč, syn Michala Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Synonymá: WyfoluPečovská Nová Ves - Kráľ - vlastník Referencie na listinu: Šľachtic Mikčo v roku 1319 požiadal kráľa Róberta o darovanie Novej Vsi, ktorá dovtedy patrila ku kráľovským majetkom hradu Šariš. (Uličný, 1990, s.233) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...Magister Mykch comes de Sarus ad nostram accedens presenciam et sue fidelitatis seruicia nostre maiestati inpense rememorans et exponens quandam villám Castri nostri Sarus Wyfolu uocatam pro suis fidelibus
Abstract: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Osoby: Andrej, syn Iteho; Ite; Langeus, syn Detreho; Mikč, syn Michala; Mikuláš; Peter, syn Jakuba (Lengen) ; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Jakub Lengen Rody: Augustiniáni, Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Jakovany, Kisayto, Michalka, Pečovská Nová Ves, Slupec Osoby a obce: Synonymá: Kyrallesey, Myhalzatety, Rykolphus, Wrusalma, WyfoluČervenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník Jakovany - Peter - vlastník Kisayto - Langeus - vlastník Pečovská Nová Ves - Mikč - vlastník Prvá meta sa začína po strane dediny magistra Rykolfa, zvanej Červenica (Wrusalma) od západného okraja rieky Torysy, kde potok Ľucina (Lythona) vteká do Torysy a odtiaľ pokračuje na sever popri toku Ľuciny a príde k miestu zvanému brána (Kopu) k zemi frátrov pustovníkov rádu sv. Augustína z (Veľkého) Šariša a tu je pri starom koryte Ľuciny meta zo zeminy. Potom, stúpajúc po starom koryte Ľuciny, smeruje na východ, prekračujúc tento potok, a hneď tu je meta zo zeminy. Nato sa (hranica) stáča na juh do nového koryta Ľuciny a tu na brehu tohto potoka je meta zo zeme. Potom po novom koryte tohto potoka stúpa na východ a príde do starého koryta tohto potoka a tu je zemná meta. Nato po starom koryte potoka stúpa nahor východne a príde do nového koryta potoka, kde sa Ľucina rozdvojuje a na priedele tohto potoka je meta. Potom v smere tohože potoka ide ďalej na východ a pod nejakým (okrasným) stromom platanom, je pri ceste meta. Nato stúpa hranica na horu Myhal/ha/zatety (vrcholec Michalovho domu) a po vrcholci tejto hory na sever. Na tejto hore sú dve zemné mety, z ktorých po boku tejto hory (hranica) zostupuje do údolia, opäť k dvom zemným metam v lese. Nato padá do potoka zvaného Tarbocheynpotoka (Tarbočin potok), v ktoromto potoku stúpa vyššie k jeho prameňu, od ktorého (prameňa) vychádza a stúpa k vrcholu hory Javor a na vrcholci tejto hory beží až k rieke zvanej Thopl (Topľa alebo iný prítok) na sever. A tu sa delia mety od zeme grófa Langha a synov Dechk (Dečkových), zvanej Kisajtó (t.j. malé dvere), a tak, zostupujúc cez potok Thopl, príde k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan), zvanej Akoriš-Jakovany, na horu, ktorá sa nazýva Javor: a tu je meta zo zeminy. Nato, zostupujúc na juh, príde (hranica) k nejakému stromu zvanému gertyanfoa (hrab), pod ktorým je zemná meta, potom zostupuje do potoka zvaného Rothuvay (Ratvaj), a tu na vŕšku je meta zemná blízo cesty. Prejdúc tento potok príde hranica k vrchu zvanému Kyrallesey, zostupujúc z tohto vrchu na východ príde (hranica) k mete-hranici Sabinovčanov a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan) a tu sú tri mety: jedna Sabinovčanov, druhá meta zeme Novej Vsi (Wyfolu) a tretia spomínaných synov Jakuba. A od týchto troch mét pokračuje (hranica Pečovskej Novej Vsi) ďalej na juh po veľkej ceste, na ktorej je meta pod stromom duba. A tak zostupujúc po tejto ceste, pod nejakým vŕškom, pri nej, je meta zemná, a tá po tejto ceste v dobrej vzdialenosti nad vrchom príde k zemi Sabinovčanov a okolo cesty sú dve mety: jedna Novej Vsi a druhá Sabinovčanov. A tak idúc na juh zostupuje do rieky Torysy-Tarcha a prejdúc tu rieku je meta. A odtiaľ stúpa k vrchu dosť veľkému a príde k zemi synov Andreja, Itovho syna, a v tomto vrchu je meta. A odtiaľ postupuje (hranica Novej Vsi) na západ a zostupujúc priamo príde k hraniciam (metám) magistra Rykolfa a tak zostupujúc priamo, prekračujú túto rieku Torysu-Tarcha a príde k prvotnej mete i tak končia hranice. K stavaniu mét (t.j. k vytyčovaniu hraníc) dali súhlas, osobne sa zúčastniac, magister Rykolf, fráter Mikuláš, prior pustovníkov rádu sv. Augustína v Šariši za seba a za celý svoj konvent, gróf Langh, syn Dečka (Dechk), s bratmi a s ich príbuznými, taktiež synovia Jakuba, zvaného Lengen. Tak prekladali maďari osobné meno Poľan. Tiež richtár a ľudia zo Sabinova aj synovia Andreja, syna Itovho. Dané 6. deň po oktáve Paschy r. P. 1322 (= 23.4 1322). Referencie na listinu: Z latinského originálu preložil v roku 1977 O. R. Halaga. (Pado, 1998, s.17-18) Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Abstract: Kráľ potvrdil darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. Osoba: Mikč, syn Michala Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Pečovská Nová Ves Karol, kráľ, chceme touto listinou dať na známosť všetkým, že keď urodzený muž magister Mykch, syn Michala z rodu Ákoš, sudca dvora našej najmilšej manželky, pani kráľovnej, župan Šariša a Zemplína, predložil nám svoje verné služby a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby natrvalo dali istú dedinu nášho hradu Šariš, nazývanú Wyfolu, dali sme príkaz kapitule kostola svätého Martina na Spiši, aby vyslala svojho človeka. Pred ním mal náš človek Kael, syn Mikuláša, prísť na miesto uvedenej dediny Wyfolu, obísť ju po starých a dávnych hraniciach a odovzdať ju uvedenému magistrovi Mykchovi do večnej držby. Táto kapitula nám potom odpísala týmto spôsobom: „Najvznešenejšiemu svojmu pánovi Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi Uhorska, kapitula kostola blahoslaveného Martina na Spiši…“ Obchôdzka hraníc Wyfolu Prvá hranica sa začína od strany dediny magistra Rykolfa, nazývanej Wrusalma, na západnej strane pri rieke Tarcha, tam, kde potok nazývaný Lythoua vteká do tej istej rieky Tarcha. Odtiaľ postupuje na sever vyššie popri tom istom potoku Lythoua a prichádza na miesto, ktoré sa nazýva Kopu, k zemi bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša. Tam, pri starom koryte potoka Lythoua, je zemná meta. Potom vystupuje po koryte toho istého potoka a smeruje na východ, prekračuje tento potok a hneď tam je zemná meta. Potom sa obracia na juh k novému korytu potoka Lythoua a tam, pri brehu toho istého potoka, je zemná meta. Odtiaľ vystupuje po novom koryte toho istého potoka smerom na východ a prichádza k starému korytu toho istého potoka; tam je zemná meta. Potom po starom koryte toho istého potoka smeruje vystupujúc na východ a prichádza k novému korytu toho istého potoka, kde sa samotný potok rozdeľuje na dve ramená. V mieste rozdelenia toho potoka je meta. Odtiaľ ďalej popri tom istom potoku smeruje stále na východ a pod akýmsi platanom pri ceste je meta. Potom vystupuje na vrch nazývaný Myhalzatety / Mihalza-tety, po hrebeni toho istého vrchu smerom na sever. Na tom istom vrchu sú dve zemné mety. Od nich schádza po boku toho istého vrchu do doliny, opäť k dvom zemným metám nachádzajúcim sa v lese. Potom padá/schádza do potoka nazývaného Tarbocheynpothoka. V tomto potoku postupuje vyššie až k prameňu toho istého potoka, z ktorého vychádza a vystupuje na vrchol vrchu nazývaného Javor. Po vrchole toho istého vrchu pokračuje až k potoku nazývanému Thopl, smerom na sever. Tam sa hranice oddeľujú od zeme grófa Laangha a synov Dechka, nazývanej Kyusaytou. Takto zostupujúc po potoku Thopl prichádza k zemi synov Jakuba zvaného Lengen, nazývanej Jakorezey, k vrchu, ktorý sa nazýva Javor, a tam je zemná meta. Potom zostupujúc smerom na juh prichádza k istému stromu nazývanému gertyanfoa, pod ktorým je zemná meta. Potom zostupuje k potoku nazývanému Rothuvay a tam, na malom kopčeku pri ceste, je zemná meta. Prekročiac tento potok prichádza k vrchu nazývanému Kyrallesey. Z toho vrchu zostupujúc smerom na východ prichádza k hranici ľudí zo Zybenu a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen. Tam sú tri mety: jedna patrí ľuďom zo Zybenu, druhá zemi Wyfolu a tretia uvedeným synom Jakuba. Od týchto troch mét postupuje smerom na juh po veľkej ceste. Pri tej istej ceste je meta pod stromom nazývaným kerchy. Takto zostupujúc po tej istej ceste, pod akýmsi malým kopcom pri tej istej ceste, je zemná meta. Potom po tej istej ceste cez značný úsek nad byrch / vrch prichádza k zemi ľudí zo Zybenu. Pri ceste sú dve mety: jedna patrí Wyfolu a druhá ľuďom zo Zybenu. Takto idúc smerom na juh zostupuje k rieke Tarcha. Prekročiac túto rieku je tam meta. Odtiaľ vystupuje na dosť veľký vrch a prichádza k zemi synov Andreja, syna Iteho. Na tom istom vrchu je meta. Odtiaľ ide smerom na západ a priamym zostupom prichádza k hraniciam magistra Rykolfa. Takto priamo zostupujúc prekračuje samotnú rieku Tarcha a prichádza k prvej mete; tam sa hranice končia. S vytýčením hraníc vyjadrili súhlas a schválenie: magister Rykolf, brat Mikuláš, prior bratov pustovníkov rádu svätého Augustína zo Šariša, ktorý sa osobne dostavil pred nás za seba i za celý svoj konvent, ďalej gróf Laangh, syn Dechka, so svojimi bratmi a príbuznými, takisto synovia Jakuba zvaného Lengen, sudca a ľudia zo Zybenu, ako aj synovia Andreja, syna Iteho. Dané v piatok najbližší po oktáve Veľkej noci roku Pána 1322. Kráľovské potvrdenie darovania My teda, berúc do úvahy verné služby a záslužné činy už menovaného magistra Mykcha, ktoré nám preukazoval od času, keď sme z Božej vôle nastúpili do Uhorského kráľovstva, ktoré nám patrilo právom a poriadkom rodenia, pričom sa v šťastných i nepriaznivých udalostiach podroboval neistým prípadom osudu s pevnosťou viery; a zvlášť keď náš hrad nazývaný Nevičke, ktorý držal mocnou rukou Ladislav, syn Omodeja, náš neverník, na potupu našej vlády, dobyl a po dobytí ho odovzdal našej kráľovskej vznešenosti, pričom sám magister Mykch utrpel smrteľné zranenie a mnohí jeho príbuzní a služobníci boli zabití a padli; a keď potom aj hrady Petra, syna Petuneja, nášho neverníka, nazývané Purustyan, Budrugzeg a Borko, vyzbrojený horlivosťou vytrvalosti a osvedčenou vernou mysľou, aby k vernosti pripojil ďalšiu vernosť, po dlhšej námahe dobyl a po ich získaní ich odovzdal našej jasnosti, kde podobne ten istý magister Mykch pre zveľadenie našej cti prijal na seba smrteľné zranenia a mnohí z jeho významnejších príbuzných a služobníkov boli usmrtení; uznávajúc, že toto všetko si zasluhuje primeranú kráľovskú odmenu, dávame a darujeme spomenutú dedinu alebo majetok nášho hradu Šariš, nazývaný Wyfolu, ležiaci v stolici Wyuar / Novum Castrum, keďže podľa práva patril k nášmu hradu a k našej donácii, spolu s mýtom/poplatkom, ktorý sa v tej istej Wyfolu vyberá a podľa ustanovenia má vyberať, po rade našich barónov uvedenému magistrovi Mykchovi a skrze neho jeho dedičom, aby ju držali neodvolateľne. Dané rukou rozvážneho muža magistra Ladislava, prepošta titelského, zvoleného prepošta albenského kostola, nášho milého a verného vicekancelára dvora, roku Pána 1322, piateho dňa pred augustovými kalendami, teda 28. júla 1322, v dvadsiatom druhom roku nášho kraľovania. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Osoba: Filip Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Synonymá: Nova Villa, PhilippusPečovská Nová Ves - Filip - farár Philippus sacerdos ecclesie de Nova Villa iuratus extimavit decimam ad XIIII grossos, et non ultra, quos solvit. Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Item Philippus sacerdos de Nova Villa iuratus extimavit decimam ad XIIII. grossos, quos solvit.
Phillippus de Nova Villa iuratus solvit XV grossos. Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Item dominus Phillippus de Nova Villa iuratus solvit XV. grossos.
Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves De Wyfolu. Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Mikč vydelil svojmu synovi Lorandovi Nový hrad spolu s dedinami (Pečovská) Nová Ves a Ľutina. Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Štefan, syn Mikča Synonymá: castrum nostrum Wyuar, LythenyaMy, Mychel, bán celej Slavónie, a magister Stephanus Akus a Ladislaus, jeho synovia, oznamujeme, že keďže sme si želali usporiadať pokoj a ticho a ustanoviť pokojný stav medzi našimi synmi, po zrelej porade, ako aj so súhlasom a vôľou vyššie uvedených magistrov Stephana Akus a Ladislava, našich najmilších synov, sme rozhodli takto: že náš hrad nazývaný Wyuar, so všetkými majetkami patriacimi k tomuto hradu, menovite Wyfalu, Lythenya, Keyknezeu a Strachina, ako aj so všetkými dedinami, či už obývanými alebo pustými miestami dedín, patriacimi k uvedenému hradu a k vyššie vymenovaným majetkom, a takisto so všetkými ostatnými ich úžitkami, sme sa rozhodli natrvalo udeliť udatnému mladíkovi, magistrovi Lorandovi, nášmu milému synovi, ako jeho dedičný podiel. A to takým spôsobom, že ak by pri spoločnom a rovnakom rozdelení, ktoré sa má následne vykonať medzi nami a našimi vyššie spomenutými najmilšími synmi v ostatných našich hradoch a majetkoch, nepripadol každému z nás podiel rovnaký kvalitou a množstvom, a keby sám magister Lorandus držal a mal v majetkoch a majetkových úžitkoch patriacich k vyššie spomenutému hradu Wyuar viac než by pripadlo niektorému z nás pri uvedenom spoločnom a rovnakom rozdelení ostatných hradov a majetkov, vtedy by ten istý magister Lorandus bol povinný z majetkov a majetkových úžitkov patriacich k už spomenutému hradu Wyuar vyčleniť a prideliť do toho spoločného a rovnakého delenia toľko, koľko by bolo potrebné. A naopak, ak by mu pri uvedenom spoločnom a rovnakom delení majetkov a majetkových úžitkov malo pripadnúť viac, než mu bolo ponechané, vtedy by sme boli povinní jeho už skôr určený podiel, ako sa patrí, zväčšiť. A výslovne sa ustanovuje, že ak by spomenutý magister Lorandus, náš syn, odteraz a v budúcnosti vlastným zlomyseľným konaním niečo zo svojho podielu stratil alebo scudzil, chceme, aby sa to započítalo na ťarchu jeho podielu. Ak by však samotného magistra Loranda, skôr než by medzi nami došlo k vyššie uvedenému spoločnému rozdeleniu, násilie alebo súdny spor obťažoval v jeho už spomenutom podiele alebo v nejakej jeho časti, vtedy sme povinní ho v tom spoločne podporovať a brániť proti takým zásahom. A nechceme zamlčať ani to, že ak by niektorý z našich uvedených synov, totiž Stephanus Akus, Ladislaus alebo Lorandus, neskôr tvrdil, že toto naše ustanovenie urobené v prospech magistra Loranda je voči nemu nespravodlivé, potom bude ten istý magister Lorandus povinný ponechať a vzdať sa vyššie uvedeného hradu Wyuar so všetkými majetkami k nemu patriacimi pre vyššie uvedené spoločné a rovnaké rozdelenie. Ďalej chceme, aby uvedený magister Lorandus bol povinný dať pre nás vyhotoviť v tejto veci listiny nášho pána kráľa a tiež listiny budínskej kapituly. Hovoríme tiež, že už spomenutý magister Lorandus, náš syn, je povinný vrátiť a postúpiť nám ostatné naše majetky, tak dedičné ako aj nadobudnuté, ktoré doteraz držal a užíval, aby sme ich mohli získať späť. Na väčšiu pamiatku tejto veci a pre väčšiu opatrnosť sme tomu istému magistrovi Lorandovi, nášmu najmilšiemu synovi, udelili túto našu privilégiovú listinu, spevnenú ochranou nášho pravého visiaceho pečatného znamenia. Dané v Prodauiz, na nedeľu Circumdederunt, roku Pána 1341. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Prvá správa o hrade je z roku 1341, kedy ho Mikč, spolu s dedinami (Pečovská) Nová Ves a Ľutina, vydelil svojmu synovi Lorandovi. (Uličný, 1990, s.99)
Mykch, egész Sclauonia bánja és fiai: István, Ákos és László mr.-ek hírül adják: a bán Wyuar várát, valamint a hozzá tartozó Wyfalu, Lythenya, Keykmezeu és Strachina birtokokat, ...Wyuar várhoz ... |
| 1-10 / 146 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Ipolyi, A.: Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungariae Illustrantia I-1. Budapešť, 1887. Dostupné online
Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. I. (1301–1321). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1878680 s.. Dostupné online
Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881668 s.. Dostupné online
Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004586 s.. Dostupné online
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Sedlák, V.: Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332–1337.. Trnavská univerzita, 2008236 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Ipolyi, A.: Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungariae Illustrantia I-1. Budapešť, 1887. Dostupné online
- Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. I. (1301–1321). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1878680 s.. Dostupné online
- Nagy, I.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. II. (1322–1332). Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1881668 s.. Dostupné online
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
- Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXV. 1341. Budapest–Szeged, 2004586 s.. Dostupné online
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Sedlák, V.: Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332–1337.. Trnavská univerzita, 2008236 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online