Regestár pohoria Čergov

My, Ľudovít, kráľ, oznamujeme, že Mykch, bán celej Slavónie, spolu s magistrami Stephanom Akus a Ladislausom, rytiermi nášho dvora, ako aj s Lorandom a Mikulášom, svojimi synmi, predstúpili pred našu vznešenú prítomnosť a s veľkým odporúčaním vyrozprávali, každý svojím spôsobom, svoje vernosti a záslužné služby, ktoré najprv preukázali Karolovi, kráľovi, a napokon aj našej veličenosti, a pripomenúc nám ich, pokorne žiadali našu vznešenosť, aby sme im na istom vrchu uprostred ich majetkov nazývaných Wyfalu, Lythene, Karakow, Strathyna a Keykmezew a k nim patriacich, ležiacich v Šarišskej stolici v susedstve a na hranici kráľovstiev Poľska a Ruska, priľahlých k tomu vrchu a obkolesujúcich ho, dovolili zriadiť hrad. Tieto majetky im dal spomenutý pán Karol, náš otec, za ich nepretržité, neúnavné a namáhavé služby, najmä pre smrť magistra Ladislava, syna Pavla, brata manželky uvedeného pána bana, niekdajšieho familiára nášho už spomenutého otca a mladíka jeho dvora, ktorého, ako sa uvádza, Budun, syn Juraja z Gyurke, a tiež Dionisius, Donch, Johannes, Georgius, Matheus, Michael, Nicolaus a Ladislaus, jeho synovia, služobníci niekdajšieho Matheusa z Trunchinio, notoricky neverní svätej kráľovskej korune a kráľovstvu, ľudia zavrhnutej pamäti, kruto umučili, keď sa neobával vystaviť sa priamo trestu smrti, aby zachoval vernosť nášmu otcovi. Rovnako aj preto, že ten istý pán bán vyhnal Petra, syna Petenye, notorického neverníka už spomenutého pána Karola, nášho otca, a uhorského kráľovstva, ktorý pokračoval v najprudších nevernostiach a v niektorých hradoch toho istého nášho otca, ako nenásytná šelma, neprestával páchať zlé skutky, nevýslovné lúpeže a pustošenie majetkov a dobier obyvateľov uhorského kráľovstva — kráľovstva, ktoré od čias vlády najsvätejších uhorských kráľov, počnúc vládou nášho už spomenutého otca až po naše nastúpenie a povýšenie, prekvitalo krásou pokoja. Tohto Petra pán bán mužne vypudil z uvedených hradov, ktoré držal proti vôli nášho otca; a hoci jeho samého, napriek priazni osudu, nemohol zajmúť, predsa vraj jedného z jeho synov odviedol nášmu otcovi v putách zajatia. A preto ich prosili, aby sme im z kráľovskej priazne ráčili udeliť možnosť na tom mieste, ktoré im bolo takto natrvalo dané a darované, kde teraz stojí nimi zhotovený a vystavaný drevený hrad, vystavať, zbudovať a vybudovať hrad murovaným dielom, čo najsolidnejší a najsilnejší, aby sa ním mohli chrániť a vyhnúť sa, keď to bude potrebné, nebezpečenstvám ohrozujúcim ich osoby, práva a majetky. My teda, ktorí z vrodenej milosti kráľovskej dobroty máme povinnosť priaznivou mysľou posudzovať zásluhy všetkých verne slúžiacich a sme povinní načúvať ich spravodlivým a oprávneným prosbám, a to jednak pre skvelé zásluhy v službách uvedeného pána bana a jeho synov, ako aj uvážiac ich úprimnú oddanosť, ktorou sa vo všetkých záležitostiach nášho už spomenutého otca, našich i nášho kráľovstva, a osobitne pri zachovávaní uvedeného bánstva od čias svojej mladosti, pri prelievaní vlastnej krvi a pri smrti veľmi mnohých svojich príbuzných a služobníkov, bez najmenšieho strachu vystavovali seba i svoj majetok rozličným úderom osudu pre povznesenie kráľovskej moci a cti a usilovali sa zapáčiť kráľovskej veličenosti a stať sa jej milými a prijateľnými; a jednak aj pre väčšiu a istejšiu ochranu a obranu hraníc nášho kráľovstva pri hraniciach spomenutých kráľovstiev Poľska a Ruska, chcúc z úprimnej, starostlivej a bedlivej starosti vyhovieť ich želaniu s kráľovskou priazňou a postarať sa o ich osoh, prospech a užitočný stav, aby aj iní, povzbudení ich príkladom, boli horlivejšie podnecovaní k podobným skutkom vernosti, na zbožnú prosbu spomenutého pána bana a jeho vyššie uvedených synov sme z osobitného dovolenia kráľovskej dobroty uznali za vhodné povoliť, aby na tom vrchu ležiacom uprostred ich vyššie uvedených majetkov a priľahlom k nim mali uvedený pán bán a jeho spomenutí synovia plnú moc z našho prítomného dovolenia vystavať, vybudovať a opevniť hrad s múrmi, opevneniami, tiež obývateľnými stavbami, strážnymi miestami a vežovými konštrukciami. Dané vo Wyssograd, v pondelok po sviatku svätého Matúša apoštola a evanjelistu, roku Pána 1342.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Referencie na listinu