Abstract: Poddaní z dediny Dubovica podžupanovi Šarišskej stolice: sťažujú sa na svojich zemepánov, že im zvýšili počet usadlostí, prenasledujú ich veľmi
robotami, nútia ich platiť a robiť i od opustených hospodárstiev, ktoré sami
zaujali a iným spôsobom ich prenasledujú a vykorisťujú. Vysoce rodeny pan viceišpan a slavna stolice! Ponevač my ubohi a mizerni valalu Dubovickeho obyvatele juž pred davnymi časy v našej uskosti a krivde se jak pred slavnu stolicu, tak pred slavnu našu familiu žalovali, rovnym spusobem i teraznejšiho času v prichode pana ich milosti oršackeho pana Roskevanyi Mikluša predložice vec našu vyložili, kteru rozkazal vec pred slav. stolicu vysvetliti, však nicmenej my nehodni z pokornu a uniženu inštanciu pristupujeme: Pervne: Že sme celyma sedlakami popravene, a to na nas se nepreukaže nebo nemožna vec, aby to istotne bylo, co jestli ku polechčeni, aneb vymerani našich poloch a roloch nepride, teda všecki na nič prideme a zahyneme. Po druhe: Pustyne a grunty od sedlakoch pozochabene my mizeraci odplacac musime a jich neuživame. Pravda nam ich davaju, ale my sme nedostatečni. To panove drža. Po treti: Naša slavna familia a panove naše na urbar a na zlahodu nas napominaju. Urbar nemožne jest potrimac v našem valale. Pričina ne inša, nebo statku slabeho sme, za jeden den dva dni žadali, a když do lesa sme išli, teda za jeden den dva razy dreva dovest, a když dovezel, za pul dne rachovano. Ale my radu mezi sebu vzali, aby na nas lechčejši padlo. Za urbarsky jeden den dva dni cugom robic me se podvolili a na kontrakt, na ktery nas napominali slavne panstvo naše, nic me nepodvolili, len jak od slavnej stolici vynde, k temu privolujeme. Po čtverte: Od počatku urbara, ktery sme pred neboščika pana viceišpana pana Pechi Zigmonda do Novej Vsi nosili, pan viceišpan odpoved dal, že v našim urbaru nemame a nepovinovati sme prest. Stavili sme se, že nebudeme, ale sl. familia nas karac dala. To i včilejšiho času, jak panom slavnym našim, tak i panu jich milosti p. oršackemu sme predložili, ktere nam naučeni dali, aby sme pred sl. stolicu inštanciu podali, jak nektere i v lese sme neslobodne byli. Za kteru opaternost a lasku po milym panu Bohu my obyvatele ubohi slavnej stolici z našima nehodnyma modlitbami se budeme usilovati odezdavat. Nehodni služebnici obyvatele a cela obec Dubovicka. Michael Ferjansky, notarius loci m. p. Referencie na listinu: Prepis textu listiny bol použitý z publikácie (Horváth, 1955, s.235-236) |
Použitá literatúra:
Štátny archív (ŠA). Prešov
Horváth, P.: Listy poddaných z rokov 1538-1848. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1955375 s.
- Štátny archív (ŠA). Prešov
- Horváth, P.: Listy poddaných z rokov 1538-1848. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1955375 s.