Osoba: Kategória: Metácia Osoby a obce:
Synonymá: Michalhaza Úspešne uložené.
My Mikuláš, palatín Uhorského kráľovstva a sudca Kumánov, dávajúc na pamäť obsahom tejto listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka: Pán brat Vavrinec z rádu bratov pustovníkov svätého Augustína, z kláštora svätého Stanislava mučeníka zo Šariša, v mene priora a konventu toho istého kláštora, s ich splnomocňovacími listinami, vystúpil na našom všeobecnom zhromaždení šľachty Spišskej stolice, konanom roku Pána 1343 vo štvrtok najbližší po oktáve sviatku svätého Michala archanjela vo Varalji, spomedzi všetkých zhromaždených šľachticov proti magistrovi Rykolfovi, synovi Rykolfa z Torku, ktorý tam osobne stál. Podľa obsahu našich predchádzajúcich pamätných listín predniesol, že tento magister Rykolf obsadil istú čiastku zeme patriacu uvedenému kláštoru svätého Stanislava zo Šariša, z ich majetku nazývaného Reech, a pripojil ju k svojmu majetku nazývanému Werusalma. Preto žiadal, aby ten istý magister Rykolf na našom zhromaždení vysvetlil dôvod tohto záboru. Keďže uvedené strany chceli a dobromyseľne žiadali, aby bola táto vec zverená rozhodnutiu niekoľkých statočných mužov, rozhodli sme, že títo muži majú byť vyslaní na miesto uvedeného majetku Reeth do najbližšej oktávy sviatku Zjavenia Pána, za prítomnosti svedectva Spišskej kapituly, po preskúmaní listín strán. Ak by niektorá zo strán odmietla prijať rozhodnutie týchto statočných mužov, mala zaplatiť pokutu desať hrivien bez sudcovho podielu. Nasleduje obchôdzka a námietka proti hraničnému rozdeleniu, ktorú vykonal magister Rykolf. V ten istý deň a na tom istom mieste uvedené strany zverili seba i svoju vôľu vo veci sporného kúsku zeme, ktorý sa medzi nimi sporne rozprestieral medzi hraničnými líniami uvedenými v privilégiách oboch strán, do rúk našich ľudí, svedkov uvedenej kapituly a šľachticov z tej istej stolice, ktorí tam vtedy boli prítomní. Dohodli sa, že všetko, čo oni a uvedení šľachtici vo veci tohto sporného kúsku zeme podľa svedomia vykonajú a ustanovia, obe strany prijmú a budú medzi sebou zachovávať. Týmto spôsobom z uvedenej spornej časti zeme pripojili oveľa menšiu časť k tým istým rehoľným bratom a k ich majetku Reeth. Väčšiu časť tej istej zeme však ponechali podľa nižšie opísaných a navzájom odlíšených mét uvedenému magistrovi Rykolfovi a pripojili ju k jeho majetku Weresalma, pričom magister Rykolf aj prior s týmto rozhodnutím dobromyseľne súhlasili. Mety, ktorými sa tieto dve čiastky, teda väčšia a menšia, navzájom oddeľovali a rozlišovali, podľa správy našich ľudí a uvedenej kapituly postupovali takto:
Prvá meta sa začínala zo severnej strany na istom vrchu nazývanom Michalhaza. Na jeho vrchole boli dve mety, ktoré oddeľovali majetky Werusalma a Reeth. Od nich zostupujúc smerom na juh sa pripájala jedna zemná meta, položená a nachádzajúca sa pri úpätí toho istého vrchu. Od nej, postupujúc tým istým smerom po súvislých metách cez dosť veľký priestor, sa prichádzalo k dvom zemným metám na konci uvedeného vrchu, ležiacim pri istej verejnej ceste. Tam hranica vchádzala na túto verejnú cestu a pri úpätí, na krátkom úseku sa obracajúc a idúc smerom na východ, vchádzala do istého potoka nazývaného Linnopataka. Tam sa uvedené hranice končili.
Takto teda uvedené čiastky zeme mali natrvalo zostať: na východnej strane uvedeným bratom a na západnej strane magistrovi Rykolfovi, spolu s uvedenými telesne držanými majetkami. Keď nám boli predložené uvedené listiny kapituly jágerského kostola, ktoré opisovali vyššie spomenutú obchôdzku a uvedenie do držby, ako aj spôsob zmierlivého spojenia a dohody medzi uvedenými stranami, a keď boli splnomocnencom strán riadne prečítané, opýtali sme sa tých istých splnomocnencov strán, ako to podľa nášho úradu náležalo, viackrát a zákonným spôsobom, či sú spokojní s uvedenou zhodou a dohodou obsiahnutou v ich zmierovacích listinách. Uvedení splnomocnenci strán potom z vlastnej vôle prisľúbili, že ich páni, ktorých splnomocnencami boli, budú túto zmierlivú dohodu, vyššie opísanú v tejto našej listine, podľa moci svojho splnomocnenia natrvalo, neporušene a neodvolateľne, bez akejkoľvek zmeny zachovávať a dodržiavať. Požiadali nás, aby sme tú istú dohodu, ktorú pokladáme za platnú a prijatú, na večnú istotu veci potvrdili naším privilégiom. My teda, naklonení ich primeraným a právnym žiadostiam, uvedenú dohodu, ktorú nám oznámili v spomenutých listinách kapituly jágerského kostola a ktorá bola vyššie vložená do tejto našej privilegálnej listiny, a ktorú nám splnomocnenci strán na základe uvedenej splnomocňovacej moci slovne predniesli a žiadali, aby sme ju potvrdili, prijímame, ratifikujeme, schvaľujeme a potvrdzujeme ochranou tejto našej privilegálnej listiny. Na pamiatku tohto trvalého uvedenia do držby a rozlíšenia majetkov a na ich večnú stálosť sme obom stranám vydali túto našu privilegálnu listinu, posilnenú ochranou našej hodnovernej visiacej pečate. Dané vo Vyšehrade, dvanásteho dňa oktávy vyššie uvedeného sviatku narodenia blahoslaveného Jána Krstiteľa, roku Pána tisíctristoštyridsiateho piateho. S visiacou pečaťou.
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Nos Nicolaus, Regni Hungarie Palatinus et Judex Comanorum, Memorie commendantes tenore presencium significamus, quibus expedit universis. Quod Dominus Frater Laurencius Ordinis Fratrum Villermitarum Sancti Augustini de Claustro S. Stanizlay Martyris de Sarus pro priore et Conuentu de eodem Claustro cum procuratoriis Litteris eiusdem in congregatione nostra generali Universitati Nobilium Comitatus Scepsien. sub anno Domini millesimo CCCXL. tertio feria quinta proxima in octauas festi Beati Mychaelis Archangeli in Waralya celebrata de medio universorum Nobilium consurgendo, contra Magistrum Rycolphum, filium Rycolphi de Torkw, personaliter astantem iuxta continentiam priorum Litterarum nostrarum memorialium proposuerat eo modo, quod ipse Magister Rycolphus quandam particulam terre dicti Claustri S. Stanizlai de Sarus de possessione eiusdem Reech vocata occupasset et ad possessionem suam Werusalma nuncupatam applicasset; cuius occupationis rationem per eundem Magistrum Rycolphum postularat assignari ab eadem congregatione nostra; ipsam causam partibus predictis volentibus et benigne postulantibus ad arbitrium quorundam proborum virorum committere, tunc ad faciem possessionis Reeth predicte vsque octauas festi Epiphanearum Domini attunc venturas adducendorum, presente testimonio Capituli Ecclesie Scepusiensis visis Parlium instrumentis sub pena decem marcarum absque Iudicis portione, si qua partium arbitrium ipsorum proborum virorum refutando non acceptasset, fiendum duxerimus transmittenda.
Sequitur reambulatio et contradictio diuisioni metali per magistrum Rycolphum facta.
Pro eo eodem die et loco partes annotate se et suas voluntates in facto dicte litigiose particule terre, que inter eosdem metales cursus in privilegiis partium contentos contradictorie inter partes repanserat, in ipsorum hominum nostrorum et testimoniorum dicti Capituli ac Nobilium comprovincialium inibi tunc existentium manus commisisset, vt quidcunque ipsi et dicti Nobiles super facto ipsius litigiose particule terre conscienciose facerent et ordinarent, hoc totum dicte partes acceptarent, acceptatumque inter se vellent tollerare, quo pacto ipsi ex dicta particula terre litigiosa multo minorem portionem eisdem fratribus Religiosis et ad eandem possessionem ipsorum Reeth applicassent, maiorem vero portionem ex eadem, per metas ab infra declarandas et ab inuicem distinctas pretaxato Magistro Rycolpho reliquissent, et ad eandem possessionem suam Weresalma adnexuissent, consensu Dominorum Magistri Rycolphi et Prioris beneuole ad id accedentibus et assensu.
Mete autem quibus eedem due portiuncule videlicet maior et minor ab inuicem distinguerentur et separarentur, vt prefati Homines nostri et Capituli prenotati eis retulissent, hoc ordine procederent.
Prima enim meta inciperet a plaga septemtrionali super quodam monte Michalhaza vocato, in cuius vertice essent due mete, eandem possessiones Werusalma et Reeth ab inuicem distinguentes, a quibus versus plagam meridionalem descendendo annecteretur vna meta terrea in radice ipsius montis posita et existens, de qua ad eandem plagam per continuas metas satis per largum spacium currendo iungeret duas metas terreas in fine predicti montis, et iuxta quandam stratam publicam adiacentes, ubi etiam caderet in ipsam stratam publicam, et in radice per modicum spacium versus plagam orientalem regirando et currendo intraret in quendam fluuium Linnopataka vocatum et ibi terminarentur mete supradicte, ita videlicet quod a plaga orientali predictis fratribus et a parte occidentis Magistro Rycolpho, simul cum prelibatis corporalibus possessionibus perpetue remanerent portiuncule terre prenotate.
Exhibitis itaque premissis Litteris prefati Capituli Agriensis Ecclesie super prenemorata possessionaria reambulatione et statutione nobis per ipsum Capitulum Rescriptionalibus compositionarie vnionis modum inter prelatcas Partes habite declarantibus, et Partium Procuratoribus plene perlectis suo modo, cum nos eosdem Procuratores Partium in eo vtrum supra premissa concordia et compositione in premissis Literis eorum concordialibus habita et contenta contentarentur nec ne, legitime prout officio nostro incumbebat, pluries requisitos habuissemus; iam dicti Partium Procuratores premissam concordialem compositionem in presentibus Litteris nostris superius declaratam, inviolabiliter et irretractabiliter absque aliqua variatione prefatos Dominos eorum, quorum Procuratores existebant, prescripta procuratoria auctoritate perpetuo servare et tenere, spontanea ipsorum voluntate spoponderunt, et nos eandem compositionem ratam habentes et acceptam, ac ad perpetuam rei cautelam nostro privilegio confirmare postulant.
Nos itaque congruis et juridicis petitionibus eorundem inclinati, premissam compositionem in predictis Literis Capituli Ecclesie Agriensis nobis reportatam, et presentibus Literis nostris priuilegialibus superius insertam, verbo tenus etiam per Procuratores Partium premissa procuratoria auctoritate nobis recitatam et per nos confirmari postulatam, acceptamus, ratificamus, approbamus et presentium Litterarum nostrarum priuilegialium patrocinio confirmamus. In cuius possessionarie perpetualis statutionis et distinctionis memoriam perpetuamque stabilitatem presentes vtrisque Partibus concessimus Litteras nostras priuilegiales pendentis sigilli nostri autentici munimine roboratas.
Datum in Wyssegrado, duodecimo die octauarum Festi natiuitatis B. Ioannis Baptiste predictarum. Anno Domini millesimo trecentesimo quadragesimo quinto. L. S. pendentis.
|