Všetkým Kristovým veriacim, prítomným i budúcim, ktorí uvidia túto listinu, kapitula jágerského kostola posiela pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Obsahom tejto listiny chceme dať všetkým na známosť, že Kokoš a Ján, synovia Rykolfa zo Spiša, z jednej strany, a Dethbor, Šimon, Herborch a Langeus, synovia Detrika z Kechu, z druhej strany, osobne predstúpili pred nás a vyhlásili, že so vzájomným súhlasom strán medzi sebou vykonali takúto zámenu majetkov: tí istí synovia Rykolfa dali a odovzdali uvedeným synom Detrika a ich dedičom do večnej držby istý svoj majetok nazývaný Gybarth, ležiaci v stolici Nový hrad, ktorý na nich prešiel titulom kúpy a nijako sa netýkal ich ostatných bratov, so všetkými úžitkami a príslušenstvami, pod tými istými istými a starými hranicami, pod ktorými ho držal ich otec Rykolf a oni sami. Výmenou zaň tí istí synovia Detrika dali a odovzdali uvedeným synom Rykolfa a ich dedičom dve svoje držby, jednu kúpenú a jednu dedičnú, nazývané Torkow a Weresalma, ležiace za indaginami v Šarišskej stolici, pri zachovaní práv a podielov ostatných bratov v týchto držbách, podobne so všetkými ich úžitkami a príslušenstvami, oddelené od ostatných zemí nižšie opísanými hranicami, aby ich držali a vlastnili večným právom a neodvolateľne. A keďže uvedené držby synov Detrika boli lepšie a užitočnejšie než spomenutá držba Gybarth, tí istí synovia Rykolfa pridali synom Detrika navyše šesťdesiat hrivien čistého striebra, ktoré uvedení synovia Detrika priznali, že od nich úplne prijali. Aj Dethk, brat tých istých synov Detrika, za seba a za Štefana, syna Dethmara, svojho brata, takisto Štefk, syn Mohola, a Andrej, syn Boduna, pokrvní príbuzní a susedia tých istých synov Detrika, osobne predstúpili pred nás a dali k tejto zámene plný súhlas a privolenie. Okrem toho sa strany a ich dedičia zaviazali, že sa budú navzájom chrániť a brániť vlastnou námahou a na vlastné náklady proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu uvedených držieb odovzdaných im výmenou, a že sa v nich budú navzájom pokojne zachovávať. Hranice samotnej držby Weresalma strany pred nami opísali takto: prvá meta sa začína zo severnej strany pri prameni potoka nazývaného Weresalma. Odtiaľ vychádza na východ a postupujúc prichádza k istému miestu nazývanému Myhalhazatetey. Tam sa opäť obracia smerom na juh a idúc priamo, zostupujúc z toho miesta, prichádza k istej verejnej ceste. Na tejto ceste sa znovu obracia smerom na východ. Po krátkom úseku po nej z nej vychádza a opäť sa obracia smerom na juh. Idúc priamo padá/prichádza do potoka nazývaného Lythyne a idúc jeho korytom prichádza do rieky Taarcha. Po nej ide proti jej toku a znovu prichádza k už spomenutému potoku Weresalma. Idúc po ňom proti jeho toku znovu prichádza k jeho prameňu, odkiaľ začala, a tam sa končí. Hranice uvedenej držby Torkow tie isté strany podobne opísali takto: prvá meta sa začína z južnej strany na istom potoku nazývanom Kukenegurpothok. Odtiaľ vychádza na sever a idúc priamo prichádza k prameňu toho istého potoka. Potom prechádzajúc cez vrchy ide priamo a padá/prichádza do potoka nazývaného Polona. Idúc jeho korytom prichádza k istému miestu, kde potôčik nazývaný Wlwespothok vteká do samotného potoka Polona. Tam z neho vychádza a obracia sa proti toku potoka Wlwespothok smerom na východ. Idúc po ňom prichádza k jeho prameňu. Potom idúc priamo prichádza k prameňu istého potoka nazývaného Nencefw a tam sa obracia smerom na juh. Idúc priamo prichádza k hraniciam zeme vyššie uvedeného Andreja, syna Boduna, a tam sa končí. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú ochranou našej pečate. Prítomní boli magister Ján lektor, Mykow kustód, Martin z Pathy, Peter z Kemey, magister Ján z Hewes, archidiakoni, a mnohí iní. Roku Pána 1296. Za vlády Andreja, slávneho kráľa Uhorska; za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského; a za nášho pána, ctihodného otca Andreja, z Božej milosti jágerského biskupa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... |
Použitá literatúra:
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online