...in medio Geraltfalva de capite rivi halas vocati wlgariter autem Halaspotok few... Referencie na listinu: Geraltov jestvoval ako vyvinutá dedina už v roku 1339, keď Spišská kapitula podľa mandátu spišského podžupana Ižipa ešte z roku 1333 reambulovala susedný majetok Veľkého Slivníka, ku ktorému údajne patrila aj polovica Geraltova, proti čomu však protestovali šľachtici magister Tomáš, syn Tibu a Mikuláš, syn Bobula, v mene aj ďalších svojich príbuzných, ktorí boli držiteľmi susedného raslavického majetku. (Rábik, 2006, s.141) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Geraltov Spišská kapitula oznamuje palatínovi Drugetovi Viliamovi na príkaz palatínskeho podsudcu magistra Izsépa, vydaný vo Vizsolyi 27. septembra 1339, že na žiadosť magistra Jána, syna Michala z Méry, síce vykonala obchôdzku hraníc šarišského majetku Nagyszilva („Nagsylva“) — začínajúc ju uprostred Geraltfalva od prameňa potoka zvaného Halas, po domácky však Halaspotok-fej [in medio Geraltfalva de capite rivi halas vocati wlgariter autem Halaspotok few] — avšak proti vytýčeniu hraničných znakov protestovali Tomáš, syn Tybu, a Mikuláš, syn Bobula, vo vlastnom mene aj v mene iných. Na papieri, so zachovalou zatváracou pečaťou vtlačenou do čierneho vosku. Archívne číslo: 7/a. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Papiroson, fekete viaszba nyomott ép zárópecséttel. Levéltári száma: 7/a.
Obce a miestne názvy: Geraltov Spišská kapitula kostola sv. Martina na Spiši oznamuje palatínovi Drugethovi Vilmosovi (Wyllermus Drugetter), sudcovi Kumánov, že Ján, syn Benedikta, familiár magistra Jána, syna Michala z Mera, im predložil listinu palatínskeho podsudcu magistra Iseypa (pozri č. 579), a v súlade s ňou vyslali ako svedka Pavla, klerika svojho chóru. Pred ním palatínov človek Deseu 6. októbra [in oct. fe. S. Michaelis arch.] za prítomnosti susedov obišiel majetok Nogsylua, počnúc od prameňa potoka zvaného Halas, ležiaceho uprostred Geraltfolua [a caput-i fluminis Halas in medio Geraltfolua existentis], ktorý sa po domácky nazýva Halaspotokfew [wlgariter Halaspotokfew], až po miesto, kde sa tento potok vlieva do rieky Sekcheu. Keď však chcel vztýčiť hraničné znamenia, zabránili mu v tom magister Tamás, syn Tybu, a magister Miklós, syn Bobula, vo vlastnom mene, ako aj v mene Parabota, syna Lőrinca, a Imricha, syna Tibora. K ich predvolaniu však nedošlo, pretože už mali určený termín proti magistrovi Jánovi. Dané v piatok po uvedenej oktáve sviatku sv. Michala archanjela, v už vyššie uvedenom roku [1339]. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Iványi, B.: Eperjes szabad királyi város levéltára. 1245-1526.. Szeged, 1931234 s.. Dostupné online
Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXIII. 1339. Budapest–Szeged, 1999484 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Iványi, B.: Eperjes szabad királyi város levéltára. 1245-1526.. Szeged, 1931234 s.. Dostupné online
- Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXIII. 1339. Budapest–Szeged, 1999484 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.