Abstract: Barkóciho vizitácia farnosti Pečovská Nová Ves. Rod: Péchy Osoby a obce: Synonymá: CurlasHanigovce - Ján Tarasovič - farár Ľutina - Ján Tarasovič - farár Pečovská Nová Ves - Martin Klaraj - učiteľ Pečovská Nová Ves - Ján Sartoris - obyvateľ Pečovská Nová Ves - Martin Javčák - farár Referencie na listinu: Pečovská Nová Ves: Kostol sv. Andreja apoštola nemal znaky konsekrácie. Pred piatimi rokmi [cca 1744] bola urobená nová strecha. V interiéri stáli tri oltáre, hlavný bol zasvätený sv. Andrejovi (bol postavený len nedávno, obraz fundoval Andrej Peči a pozlátenie oltára financoval Alexander Peči), v lodi kostola na epištolovej strane stál bočný oltár so sochou Panny Márie a na evanjeliovej strane stál oltár so sochou Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorý sa rozpadol, ale bol postavený nanovo. Z trinástich kazúl bolo sedem starobylých, zo siedmich álb boli tri starobylé, mali tu tri starobylé misály. Vo veži viseli tri benedikované zvony. Pri kostole pôsobila slovenská kongregácia Krista umierajúceho na kríži, ktorá dala v kostole postaviť bočný oltár s obrazom Ukrižovaného...Procesie sa konali na sviatok sv. Anny do Nižného Slavkova, na Narodenie Panny Márie do Lipian a na Nanebovzatie Panny Márie do Sabinova. Na verejnom priestore sa nachádzali štyri stĺpy s obrazom ukrižovaného Krista. Patronátne právo mala rodina Peči (Pechi). Obyvatelia boli Slováci. Farárom bol 39-ročný Martin Javčák (Javcsak). Hanigovce: v obci bolo sídlo gréckokatolíckej farnosti, ktorá mala dve filiálky: Ľutinu a Olejníkov. Cerkev bola zasvätená sv. Demeterovi a bola konsekrovaná, pred štyrmi rokmi bola vymenená strecha [1745]. Cintorín bol oplotený a benedikovaný. Na verejnej ceste stál jeden kríž s korpusom. Obyvatelia rozprávali po rusínsky. Patronátne právo mala rodina Péčiovcov. Presbyter sa volal Ján Tarasovič (Tarasovics), mal asi 32 rokov, rozprával len po rusínsky. Ľutina: v obci stála starobylá drevená cerkev sv. Kozmu a Damiána, bola konsekrovaná. Chodieval sem presbyter z Hanigoviec i z Drienice. Patronátne právo mala rodina Péčiovcov. Obyvatelia rozprávali po rusínsky. Evanjelici konvertovali ku gréckokatolíkom. Olejníkov: v obci nestála žiadna cerkev. Všetci boli Rusíni. V obci nemali ani cintorín, nebohých pochovávali na cintoríne v Ľutine. O veriacich sa staral presbyter z Hanigoviec. Jakovany: vo obci stála kamenná cerkev náchylná na spadnutie. O veriacich sa staral presbyter z Drienice. Počet veriacich vo farnosti Pečovská Nová Ves: Pečovská Nová Ves rímskokatolíci(471+140), gréckokatolíci(119+27), evanjelici(68+22); Hanigovce: rímskokatolíci(10+6), gréckokatolíci(180+55), evanjelici(0); Ľutina: rímskokatolíci(16), gréckokatolíci(319+90), evanjelici(4); Olejníkov: rímskokatolíci(0), gréckokatolíci(60+24), evanjelici(0); Jakovany: rímskokatolíci(20), gréckokatolíci(100), evanjelici(2); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.55-57) ...Príjmy mu [kostolu v Pečovskej Novej Vsi] plynuli z desiatkov a z polí, ktoré boli okolo rieky Torysy, pri katastri Sabinova, Ľutiny, Jakovian a tiež mal jednu lúku na vrchu zvanom Kurlaš (Curlas), pri hranici s katastrom Jakubovej Vole. Celkový ročný príjem mal vtedy kostol vo výške 50 rýnskych florénov... (Sedlák, 2018, s.82) Jeho [farára Martina Javčáka] spolupracovníkmi v Pečovskej Novej Vsi boli kantor - učiteľ Martin Klaraj (Claray, Clarai) a kostolník Ján Sartoris, ktorý bol konvertitom z luteranizmu. (Sedlák, 2018, s.83) |
Použitá literatúra:
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Sedlák, P.: Cirkevné dejiny obce Pečovská Nová Ves. In: Pečovská Nová Ves. Potulky dejinami. Vydavateľsvto Universum-EU, Prešov, 2018s. 75-130
Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia
Šarišského archidiakonátu (1749)
. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Sedlák, P.: Cirkevné dejiny obce Pečovská Nová Ves. In: Pečovská Nová Ves. Potulky dejinami. Vydavateľsvto Universum-EU, Prešov, 2018s. 75-130
- Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online