|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Detre; Eugen, syn Jána; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Mikuláša; Langeus, syn Detreho; Mikuláš; Mohol; Mykou, syn Dethmara; Peter, syn Jána; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole Osoby a obce: Synonymá: Bachamezey, Detrik, JaninKamenica - Dethbor - vlastník Kamenica - Dethmar - vlastník Pusté Pole - Dethbor - vlastník Pusté Pole - Dethmar - vlastník Dethmar a Dethbor, synovia Detrika, už od svojich chlapčenských rokov stojaci v službách Benedikta, aradského prepošta, nášho vicekancelára, sa snažili nám ustavične prejaviť vďačne a s ochotou verné služby spolu so svojím pánom. Statočne sa zachovali v rôznych vojenských ťaženiach so zbraňou v ruke v radoch našich bojovníkov, čo by bolo dlho rad radom jednotlivo vymenúvať. Preukázali nám službu s ochotou a vždy s plným nasadením, nešetriac pritom ani seba ani prostriedky, zvlášť keď sme bojovali s Henrichom a ostatnými služobníkmi kráľa, nášho drahého otca blahej pamäti, pri Isaszegu, kde títo Dethmar a Dethbor pri náhlom útoku a zrážke bojových šíkov sa nebojácne postavili proti bojovníkom druhej bojujúcej strany, až kým nevybojovali pochvaly hodné víťazstvo, ako sme to my a iní mohli vidieť. Sám Dethbor v tejto bitke utrpel ťažké zranenia. A preto kvôli ich zásluhám im vychádzame v ústrety, keďže už nastali lepšie časy, aj keď to, čo teraz robíme, je primálo k tomu, čo urobili oni, dávame spomínaným Dethmarovi a Dethborovi a skrze nich Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi, Langeovi ich rodným bratom ako aj Stephkovi, synovi Mohola, Janinovi, synovi Mikuláša, Eugenovi a Petrovi, synom Janina a ich dedičom, naše loviská Bachamezey a Torkueley za zásekmi, kde sa vychádza z nášho kráľovstva do Poľska, so všetkým čo k nim patrí, aby to vlastnili naveky.... Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.13-14) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Mikuláša; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Obce a miestne názvy: Kamenica Synonymá: Torkueley... ultra indagines prope terminos terre nostre existencia in exitu ad Poloniam, cum omnibus utilitatibus et pertinenciis eorumdem Bachamezey et Torkueley vocata, non ut donaciones a regia benignitate concessas, sed ut descensum hereditarium predictis Dethmar et Dethbor et per eos Dethk Simoni Herbordo Mykou Langueus carnalibus fratribus eorumdem, necnon Steplikoni filio Mohol, Janino filio Nicolai, Eugen et Petro filiis eiusdem Janini ... Referencie na listinu: V roku 1270 Štefan V., prívržencom svojho otca Bela IV., siedmim synom Detrika a ich spoločníkom, Moholovmu synovi Štefkovi, Mikulášovmu synovi Jánovi a jeho bratom Eugenovi a Petrovi daroval kráľovské loviská so všetkými prináležitosťami za zásekmi blízko hraníc s Poľskom, nazývané "Bachamezey et Torkueley". (Beňko, 1985, s.198) Zväčša zalesnené okolie Kamenice kráľ Štefan V. využíval ako poľovnícky revír, ktorý v roku 1270 daroval Detmarovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi, synom Detricha, ale aj ich spoločníkom Števkovi, synovi Mohola, a Jánovi, synovi Mikuláša. V revíri sa nachádzala aj dedina Kamenica. Pri darovaní vznikla o nej najstaršia spoľahlivá správa, z korej vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo aj pred rokom 1270. Darovacia listina, podobne ako aj iné písomnosti z 13. - 14. storočia uvádzajú dedinu pod maďarským názvom Torkueley, zloženom z troch slov. Tor z nemeckého Turm = veža, a maďarského ku = kameň, eley = pod, vo význame "Pod Kamennou Vežou". (Uličný, 1990, s.119-120)
Referencie na listinu: ...kráľ Štefan V. (1270-1272) daroval za zásluhy v bojoch proti kráľovi Belovi IV. (1235-1270) synom Detrika z Kércsu (Abovská stolica), pôvodom z rodu Apc (Detmarovi, Detborovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi) a ich spoločníkom (Števkovi, synovi Mohola, Jánovi, synovi Mikuláša a Petrovi a Eugenovi, synom Jána) kráľovský poľovnícky revír siahajúci až k poľským hraniciam, nazývaný Bachamezey (Bačovo pole) a Torkueley. Donácia sa týkala územia dnešných dedín Pusté Pole a Kamenica. Podľa F. Uličného, záznam zemepisného názvu Torkueley, vytvorený z nemeckého slova Turm (veža) a maďarských slov ku (kő-kameň) a eley (pod), svedčí o tom, že tento názov bol odvodený zo svojej polohy pod kamennou vežou, a teda pod hradom Kamenica (maď. Tarkő). Keďže vytvorenie názvu z jedného nemeckého a dvoch maďarských slov je dosť nepravdepodobné, naskytá sa možnosť, že slovo tor je skôr maďarské slovo tar, ktoré v preklade znamená holý či plešatý. Názov dediny tak mohol poukazovať na jej vznik pod holými skalami. (Haviarová, 2016, s.6)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Lethene, Myhalhazatetey, WeresalmaČervenica pri Sabinove - Kokoš - vlastník Červenica pri Sabinove - Ján - vlastník Červenica pri Sabinove - Dethbor - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Simon - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Herbord - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Langeus - bývalý vlastník Kamenica - Ján - vlastník Kamenica - Kokoš - vlastník 1296. Listina Jágerskej kapituly popisuje výmennú kúpno-predajnú zmluvu, ktorú medzi sebou uzavreli synovia Rykolpha zo Spiša: Kokos a Ján, a tiež synovia Keechi Detre-ho: Dethbor, Symon, Herborth a Langeus, takým spôsobom, že synovia Rykolpha prepustia svoj majetok Gybart kúpený v Ujvárskej župe [myslí sa tu Aba-ujvárska župa, Gibárt je dedina v severnom Maďarsku] synom Detre-ho a ich potomkom, výmenou za to im synovia Detre-ho odovzdajú majetky, ktoré zakúpili v šarišskej župe: Kamenica [Torkow] a Červenica [Weresalma]. S uvedenou zmluvou súhlasili aj príbuzní Detre-ho synov [potenciálni rodoví spoluvlastníci]: Dethk, Dethmarov syn Štefan, Moholov syn Stephk a Bodunov syn Andrej. Hranice Weresalmy: na severe od prameňa riečky Weresalma na východ po vrch Michalka [Myhalhazatetey], odtiaľ na juh po riečke Ľutinka [Lethene] až po riečku Torysu [Taarcha]. Hranice Kamenice [Tarkow]: na juhu od potoka Kukenegurpothok smerom na sever pozdĺž riečky Polona až po ústie Wlwespothok-u [pravdepodobne to bude Sokolí potok; ölyv = jastrab alebo myšiar], proti prúdu Wlwespothok-u smerom na východ po prameň rieky Nenefew, napokon na juh po zem Andreja, syna Bodunovho. Na nepoškodenom pergamene, pečať chýba, ostali len zvyšky zeleno-červených povrázkov, na ktorých visela. Rovnaký obsah má aj listina Jágerskej kapituly zo 4. januára 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Rovnaký obsah bude zrejme aj v listine DL 68893 Referencie na listinu: V roku 1296 došlo k výmennej dohode medzi synmi Detrika a synmi Rikolfa, Kokošom a Jánom. Títo odovzdali Detrikovým synom dedinu Gibárt v Abovskej stolici, za čo dostali dedinu Kamenica a Červenica v Šarišskej stolici. Ako rozdiel hodnoty zaplatili synovia Rikolfa ešte 60 hrivien v striebre. (Haviarová, 2016, s.6-7)
Všetkým Kristovým veriacim, prítomným i budúcim, ktorí uvidia túto listinu, kapitula jágerského kostola posiela pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Obsahom tejto listiny chceme dať všetkým na známosť, že Kokoš a Ján, synovia Rykolfa zo Spiša, z jednej strany, a Dethbor, Šimon, Herborch a Langeus, synovia Detrika z Kechu, z druhej strany, osobne predstúpili pred nás a vyhlásili, že so vzájomným súhlasom strán medzi sebou vykonali takúto zámenu majetkov: tí istí synovia Rykolfa dali a odovzdali uvedeným synom Detrika a ich dedičom do večnej držby istý svoj majetok nazývaný Gybarth, ležiaci v stolici Nový hrad, ktorý na nich prešiel titulom kúpy a nijako sa netýkal ich ostatných bratov, so všetkými úžitkami a príslušenstvami, pod tými istými istými a starými hranicami, pod ktorými ho držal ich otec Rykolf a oni sami. Výmenou zaň tí istí synovia Detrika dali a odovzdali uvedeným synom Rykolfa a ich dedičom dve svoje držby, jednu kúpenú a jednu dedičnú, nazývané Torkow a Weresalma, ležiace za indaginami v Šarišskej stolici, pri zachovaní práv a podielov ostatných bratov v týchto držbách, podobne so všetkými ich úžitkami a príslušenstvami, oddelené od ostatných zemí nižšie opísanými hranicami, aby ich držali a vlastnili večným právom a neodvolateľne. A keďže uvedené držby synov Detrika boli lepšie a užitočnejšie než spomenutá držba Gybarth, tí istí synovia Rykolfa pridali synom Detrika navyše šesťdesiat hrivien čistého striebra, ktoré uvedení synovia Detrika priznali, že od nich úplne prijali. Aj Dethk, brat tých istých synov Detrika, za seba a za Štefana, syna Dethmara, svojho brata, takisto Štefk, syn Mohola, a Andrej, syn Boduna, pokrvní príbuzní a susedia tých istých synov Detrika, osobne predstúpili pred nás a dali k tejto zámene plný súhlas a privolenie. Okrem toho sa strany a ich dedičia zaviazali, že sa budú navzájom chrániť a brániť vlastnou námahou a na vlastné náklady proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu uvedených držieb odovzdaných im výmenou, a že sa v nich budú navzájom pokojne zachovávať. Hranice samotnej držby Weresalma strany pred nami opísali takto: prvá meta sa začína zo severnej strany pri prameni potoka nazývaného Weresalma. Odtiaľ vychádza na východ a postupujúc prichádza k istému miestu nazývanému Myhalhazatetey. Tam sa opäť obracia smerom na juh a idúc priamo, zostupujúc z toho miesta, prichádza k istej verejnej ceste. Na tejto ceste sa znovu obracia smerom na východ. Po krátkom úseku po nej z nej vychádza a opäť sa obracia smerom na juh. Idúc priamo padá/prichádza do potoka nazývaného Lythyne a idúc jeho korytom prichádza do rieky Taarcha. Po nej ide proti jej toku a znovu prichádza k už spomenutému potoku Weresalma. Idúc po ňom proti jeho toku znovu prichádza k jeho prameňu, odkiaľ začala, a tam sa končí. Hranice uvedenej držby Torkow tie isté strany podobne opísali takto: prvá meta sa začína z južnej strany na istom potoku nazývanom Kukenegurpothok. Odtiaľ vychádza na sever a idúc priamo prichádza k prameňu toho istého potoka. Potom prechádzajúc cez vrchy ide priamo a padá/prichádza do potoka nazývaného Polona. Idúc jeho korytom prichádza k istému miestu, kde potôčik nazývaný Wlwespothok vteká do samotného potoka Polona. Tam z neho vychádza a obracia sa proti toku potoka Wlwespothok smerom na východ. Idúc po ňom prichádza k jeho prameňu. Potom idúc priamo prichádza k prameňu istého potoka nazývaného Nencefw a tam sa obracia smerom na juh. Idúc priamo prichádza k hraniciam zeme vyššie uvedeného Andreja, syna Boduna, a tam sa končí. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú ochranou našej pečate. Prítomní boli magister Ján lektor, Mykow kustód, Martin z Pathy, Peter z Kemey, magister Ján z Hewes, archidiakoni, a mnohí iní. Roku Pána 1296. Za vlády Andreja, slávneho kráľa Uhorska; za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského; a za nášho pána, ctihodného otca Andreja, z Božej milosti jágerského biskupa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby: Andrej, syn Boduna; Stephk, syn Mohola ...item Stephk filius Mohol et Andreas filius Budun consanguinei et commetanei...ipsorum filiorum Detrici... Referencie na listinu: Stephk, syn Mohola bol príbuzný bratov z Fulókércs, spomína sa to v listine z roku 1296. (Angelovič, Boleš, 2002, s.14) Listina z roku 1296 však v porovnaní s neskorším jej opisom z roku 1359 sa na viacerých miestach, hlavne v opise hraníc Kamenického panstva, obsahovo líši. - MOL DL 64647; 68918; V mandáte z roku 1359 sa uvádza, že dôvodom prepísania listiny je strata vlastníckych listín majetkov, no neuvádza sa však ktorých - MOL 68918. (Boleš, 2002, s.19) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Bogliarka, Drienica, Hertník, Jakovany, Kapolna, Ľutina, Olejníkov, Osikov, Ratvaj, Šarišské Sokolovce 15. júna 1296. Je to listina jágerskej kapituly, popisujúca dohodu, ktorú uzavreli Demeter Ujvári [z Ujváru] a jeho synovia Peter a Ondrej, ďalej Dethbor, Simon, Herborth a Langeus, týkajúcu sa hradov šarišskej župy Gradisz a Ujvár, ako aj hraníc k nim patriacich majetkov Jakovany [Jakova], Sabinov [Ceben], Drienica [Schom], Kapolna [zaniknutá osada východne od Drienice], Šarišské Sokolovce [Thoth-Schelmes], Ratvaj, Osikov, Hertník [Hertnecht], Ľutina [Litinye], Olejníkov [Olajnik] a Bogliarka [Bekler]. Hranica začína tam, kde sa potok, ktorý vyviera pri obci Jakovany [Jakovánál], vlieva do potoka Ratvaj [dnešný Jakoviansky potok], postupuje po severnej časti vrchu Olajnik až po prameň Slatina, odtiaľ sa smerom na východ dostáva k upätiu vrchu Olajnik, ďalej pokračuje pozdĺž bardejovskej cesty k Malému Príslopu [Kis-Prislop], po vrchol Veľkého Príslopu [Nagy Prislop], prechádza cez vrch Lysá [Copas alebo Kopasz znamená lysý] až po vrchol vrchu Čergov [Csergő], odkiaľ zostúpi na cestu prichádzajúcu od hradu Gradisz [Hradek v Hradisku], odtiaľ postupuje cez lúku Čergov smerom na sever, pri Osikove [Osiko] a Hertníku [Hertneknél] odbočí z bardejovskej cesty doprava a popri Hertníku [Hertnecht] pokračuje na sever až po Bogliarka [Begler], kde sa končí pri potoku Begler. Jednoduchý odpis z roku 1808 Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Kamenica, Stephk Rete Osoby a obce: Kamenica - Stephk - bývalý vlastník podielov Kamenica - Kokoš - vlastník podielov ...et Stephk rete vocatam... Referencie na listinu: Magister Kokoš kupuje pozemok nazývaný Štefkova lúka, patriaci ku Kamenici, od Štefka, syna Mohola za 14 hrivien. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25)
Referencie na listinu: Podiel jedného so spomínaných bratov Stephka kúpil za 14 hrivien Kokoš v roku 1308. (Boleš, 2002, s.23) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Kamenica, Stephk Rete Osoby a obce: Kamenica - Kokoš - bývalý vlastník podielov Kamenica - Rikolf II - vlastník podielov ...magister Kokos portionem suam, Stephk Rete vocatam, in possessione Kamenica (Torkew) existentem, magistro Rycolpho viginti marcis vendit. ...quod magister Kocos, filius quondam comitis Rycolphy ex una parte, magister Rycolphus, frater eiusdem ex altera, personaliter in nostri presencia constituti, idem magister Kocos porcionem suam de possessione Torkew vocata, Stephk Rete vocatam, quam ipse magister Kocos quondam a Stephk, filio Mahayl... Referencie na listinu: Magister Kokoš predáva pozemok nazývaný Štefkova lúka, patriaci ku Kamenici, ktorý kúpil od Štefka, syna Mohola za 14 hrivien, svojmu bratovi Rikolfovi za 20 hrivien. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25) |
| 1-5 / 5 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943194 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
- Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943194 s.. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online