Článok

Tlač Zobrazenie pre tlač

Regestár pohoria Čergov

Online regestár historických listín oblasti pohoria Čergov.

Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.

Aktuálny počet zaradených listín: 2159


Obdobie: od roku:     do roku: 
Osoba:
Obec:
Zdroj:
Referencie:
Full text:
Zoradenie podľa:
 
Vymazať filter Rozšírený filter
   
 

 
1274 Fejér, 1829, s.161-163LAT
LAT
2
Obce a miestne názvy: Kuchňa
Synonymá: Cuhnaallia


...Quod Thomas, Ite, et Andreas Comites ad nos accedentes, nobis instantissime sunt conquesti, quod Dominus Rex Colomanus, bonae memoriae, praedecessor noster, teram, seu possessionem eorum Cuhlaallia vocatam, in Comitatu de Sarus sitam, ab eis indebite abstulisset....

Referencie na listinu:

Majetok Kuchňa (Cuhnaallia) odobral Tekulovcom knieža Koloman niekedy v 30 - 40-tych rokoch 13. storočia a majetok nadobudol neprávom nejaký nemenovaný barón. O ďalších podrobnostiach sa obsah listiny nezmieňuje, no zdá sa, že sa časom majetok dostal do vlastníctva koruny. (Smoroň, 2015, s.25)

Členovia rodu Tekule, Comesi Tomáš, syn Tekuleho, Ite a Andrej, syn Boduna v roku 1274 predstúpili pred kráľa Ladislava IV. a požiadali ho o navrátenie majetku Kuchňa. Po preskúmaní ich žiadosti, kráľ vystavil novú donáciu a majetok udelil všetkým trom šľachticom a cez nich aj ich dedičom. (Smoroň, 2015, s.56)

Listina "...bola napísaná rukou nášho drahého a verného magistra Benedikta, Budinského prepošta, vicekancelára nášho dvora, v roku Pánovom 1274." (Smoroň, 2015, s.57)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1274 Wagner, 1780, s.288-290LAT
 
2



 
1278 MOL, listina: DL 68879, DL 68903LAT1
Kategória: Metácia
Synonymá: Weresalma, Weresalmapataka



Referencie na listinu:

Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove. Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54)

"iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388)

Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54)

Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1278 Fejér, 1829, s.432-434LAT
LAT
2
Abstract: Listina kráľa Ladislava potvrdzuje darovanie štyroch pustých a neobývaných zemí pri Veresalme v šarišskom pohraničí Tomášovi, synovi Tekuleho, jeho bratom Ledomu a Martinovi, a Ondrejovi, synovi Buduna. Pred darovaním bolo úradne zistené, že tieto zeme sú skutočne opustené. Budka, syn Solnu, si na tri z nich robil nárok na základe staršej kráľovskej donácie, ale spor sa skončil zmierom: dve časti ponechal Tomášovi, Ondrejovi a ich bratom, tretia mu zostala. Túto tretiu časť však Tomáš, Ondrej a ich bratia od Budku následne odkúpili za 20 mariek. Kráľ potom schválil aj túto kúpu a definitívne rozhodol, že polovica všetkých uvedených zemí pripadne Tomášovi a jeho bratom a druhá polovica Ondrejovi, jeho synom a dedičom.

Obce a miestne názvy: Petrovenec


Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánie a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, večný pozdrav v Pánovi. Kráľovskej velebnosti prináleží odmeniť zásluhy vernosti; lebo keď ochotne vyhovujeme prosbám, pripravujeme v mysliach poddaných trvalú horlivosť v službe. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpili pred našu prítomnosť gróf Tomáš, syn Tekuleho, so svojimi bratmi Ledom a Martinom, ako aj Ondrej, syn Buduna, a prosili, aby sme im z kráľovskej dobrotivosti udelili isté zeme patriace k Šarišu, ležiace za zásekami pri Veresalme, menovite Peturmezeu, Kuzurumezeu, Putrumezeu a Huziumezeu, ktoré boli pusté a bez obyvateľov, my sme, chcúc sa o povahe veci a o záležitosti náležite poučiť, aby sme nepokladali pochybné za isté, poverili šarišského plebána Ipolita, aby zistil pravdu. Ten nám oznámil, že uvedené zeme sú pusté a bez obyvateľov; a tak im boli prostredníctvom nášho človeka pridelené vyššie menované zeme. A hoci Budka, syn Solnu, vyvolal spor o udelenie troch týchto zemí pod zámienkou, že mu boli predtým kráľovsky darované, neskôr však od sporu ustúpil, pričom dve časti prenechal grófovi Tomášovi a Ondrejovi i ich vyššie menovaným bratom a tretia časť bola pridelená jemu, podľa spôsobu uzavretej dohody a zmierenia medzi nimi. Ale aby spoločné vlastníctvo, matka svárov, neplodilo ďalšie príčiny sporov, spomenutí Tomáš a Ondrej i ich bratia odkúpili túto tretiu časť od Budku, syna Solnu, za 20 mariek, zaplatených v prítomnosti bratov gilemitánov rádu svätého Augustína v Šariši. Ako sme to podrobne videli zaznamenané v listine týchto bratov. Keď teda chceme ich prosbám, totiž Tomáša, Ondreja a ich bratov, láskavo vyhovieť z kráľovskej štedrosti, berúc do úvahy ich služby, ktorými sa vyznačovali zjavnou vernosťou v časoch nášho starého otca i otca, slávnych kráľov, ako aj za našich čias, udelili sme im tieto vyššie menované zeme, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné držanie. Zároveň schvaľujeme a prijímame vyššie spomenutú dohodu a kúpnu zmluvu tak, že polovica týchto zemí má pripadnúť grófovi Tomášovi, Ledomu a Martinovi, jeho bratom, a druhá polovica má natrvalo zostať Ondrejovi a jeho synom i dedičom, ako to bolo medzi nimi dohodnuté. Dané rukou ctihodného muža magistra Tomáša, zvoleného biskupa albianskej cirkvi, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi, synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew, Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši, aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil, že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili - Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)



 
 
1278 Wagner, 1780, s.291-292, listina: 6/8LAT
 
2



 
 
1278 Borsa, 1961, s.206, listina: 2856HU
LAT
3



 
 
1293 MOL, listina: DL 68879LAT1
Obce a miestne názvy: Kamenica, Lúčka, Milpošský potok
Osoby a obce:
Lúčka - Šimon - vlastník
Lúčka - Kachy - vlastník
Synonymá: Veresalma


Ján a jeho synovia (Eugen a Peter) vyhlásili (pred Spišskou kapitulou), že zem, ktorá je ich dedičstvom, a ktorá sa volá Torkw a leží medzi dvoma riečkami Veresalma a Nenevyze, daroval Šimonovi, svojmu zaťovi a dcére, ktorá sa volá Kachy a skrze ňu svojim vnukom, aby ju vlastnili naveky a to v istých starobylých hraniciach, ktoré ju z každej strany ohraničujú.

Referencie na listinu:

Preklad použitý z publikácie  (Angelovič, Boleš, 2002, s.17)

V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65)

Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)



 
1287 Nagy, 1891, s.253-255, listina: 205LAT
LAT
2
Abstract: Jágerská kapitula dosvedčuje, že Štefan, syn Ewzeho, Makana, syn Merka, a Michal, syn Petra, predali svoju zem Weresalma v Šarišskej stolici, ležiacu za zásekmi smerom k Poľsku, za sto mariek. Tri štvrtiny zeme pripadli synom grófa Detricha z Keechu a jedna štvrtina grófovi Ondrejovi, synovi Boduna. Predávajúci sa zároveň zaviazali chrániť kupujúcich a ich dedičov proti všetkým právnym nárokom a zabezpečiť im pokojné držanie majetku. Listina obsahuje aj opis hraníc tejto zeme, vedených podľa riek Lytuna, Tarcha a Weresalma, vrchu Mychalhazatetev a verejnej cesty zo Šariša do Poľska.

Kategória: Metácia


Pred egerskou kapitulou Štefan, syn Ewzeho zo Šariša, kráľovský kľúčiar, a jeho bratia predávajú svoj majetok menom Veresalma v Šarišskej stolici, na poľskom pohraničí, z troch štvrtín synom Keechiho Detreho a z jednej štvrtiny grófovi Štefanovi, vnukovi Boduna, za sto mariek, v rámci uvedených hraníc. 1287.
Všetkým veriacim v Krista, tak prítomným ako aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, chceme oznámiť, že keď pred nás osobne predstúpili na jednej strane Štefan, syn Ewzeho, kľučník pánovho kráľa, Makana, syn Merka, a Michal, syn Petra, bratia uvedeného Štefana zo Šariša, a na druhej strane gróf Dethbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba i za svojich bratov Dethka, Šimona a Langeusa, ďalej za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dethmara, a tiež Štefan, syn grófa Ondreja, syna Boduna, v mene svojho otca, vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal ústne vyhlásili, že istú svoju zem, nazývanú Weresalma, nadobudnutú Ewzem a jeho vyššie uvedenými synmi, ležiacu v Šarišskej stolici za zásekmi na výjazde do Poľska, v medziach a starých hraniciach nižšie opísaných, v ktorých ju oni držali, so všetkými jej úžitkami a príslušenstvami predali a odovzdali, a to v troch štvrtinách vyššie uvedeným synom grófa Detricha a v jednej štvrtine vyššie uvedenému grófovi Ondrejovi, za sto mariek, ktoré od nich plne prijali, aby ju oni, ich dedičia a nástupcovia ich dedičov držali a pokojne užívali naveky a neodvolateľne. Okrem toho sa vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal, ako aj všetci ich dediči zaviazali chrániť uvedených synov grófa Detricha a grófa Ondreja i všetkých ich dedičov proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu tejto zeme, vlastnou prácou a na vlastné náklady, a zachovať ich v pokojnej držbe tejto zeme bez škody. Hranice, ktorými je táto zem ohraničená, ako ich strany pred nami vypočítali, sú tieto: prvý medzník sa začína pri rieke zvanej Lytuna na severnej strane, odtiaľ smeruje na juh a idúc po jej toku prichádza k inej rieke zvanej Tarcha; po nej sa obracia na západ a idúc proti jej toku prichádza k inej rieke zvanej Weresalma; po nej pokračuje proti jej toku na sever a prichádza k prameňu tejto rieky Weresalma; odtiaľ sa obracia na východ a vystupuje na istý vrch nazývaný Mychalhazatetev; odtiaľ zostupujúc cez istý berch prichádza na verejnú cestu, ktorá vedie zo Šariša do Poľska; tam vstupuje na túto cestu a idúc po nej sa znovu spája s vyššie uvedenou riekou Lytuna, a tam sa hranice končia. Strany zároveň uviedli, že táto zem nemá iných susedov. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Sumbunu, Bernard z Borsudu, Gregor zo Zabouchu, Štefan zo Zemplína, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší, roku Pána 1287; za vlády kráľa Ladislava v Uhorsku, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho ctihodného pána Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského.
Z odpisu jágerskej kapituly z roku 1353, ktorého originál sa nachádza v archíve rodiny Péchyovcov v Péchújfalu. Vydal: Frigyes Pesty.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

Az egri káptalan 1353 évi átíratából, melynek eredetije megvan a péchujfalusi Péchy cs. ltárában. Közli: Pesty Frigyes.

Referencie na listinu:

Čížov syn Štefan bol pre neustále znepokojovanie v držbe Červenice nútený v roku 1287 svoj majetok predať Detrikovým synom, majiteľom Kamenice a Tekulovcom. (Beňko, 1985, s.203-204)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1285 Gárdonyi, 1909, s.2, listina: 7HU
 
3

1285. Listina Jágerskej kapituly, podľa ktorej uzavreli kráľovský kľúčiar Štefan syn Euze- ho, spolu so svojimi bratmi či príbuznými: Makana syn Merka, Michal syn Petra, ďalej synovia župana Keechi Detre, Dethor a Herbord so synmi: Dethk, Simon a Langeus, Dethmarovi synovia: Detreh, Štefan a Mykou, Andrej Bodunov syn a županov syn Štefan dohodu o tom, že Euze-ovi synovia predajú svoj majetok Červenicu [Weresalma] z troch štvrtín synom župana Detre, z jednej štvrtiny županovi Andrejovi. Hranice Červenice [Weresalma]: na severe pozdĺž rieky Ľutinka [Lytune] až po rieku Torysu [Tharcha], ďalej proti prúdu Torysy po riečku Weresalma, od prameňa [ústia] Weresalmy po vrch Michalka [Mychalhazatetey], odtiaľ po hradskej ceste zo Šariša do Poľska až po riečku Ľutinka [Lytune].
Z prepisu v Jágerskej kapitule dňa 21.6.1353.
Preklad: Kveta Markušová, 2017  


 
5.6.1289 MOL, listina: DL 68763LAT1

...Petro filio Simonis de genere Thekule homine suo... possessionis Tarcha... Magistris Kokos... Bachamezey... Nene potoka... Prima meta incipit in capite cuiusdam fluvii Lubetyn appellati habentis ortum in monte vulgariter Scemene nuncupato, et per meatum eiusdem fluvii versus orientem descendit quousque pervenitur ad quandam viam magnam quae transit ipsum fluvium, qua itur de Bachamezey versus Plauch, ibi personaliter parvus Jordanus, et Comes Arnoldus cum filiis suis Theodorico et Jordano pro se, et fratribus eorum couimetanei ipsius possessionis, coram homine Domini nostri Regis et nostro antedictis cursui metarum jam dictarum consenserunt ac indicaverunt a capite ipsius fluvii Lubetyn, usque ad viam magnam praedictam, qua itur de Bachamezey versus Plauch veras metas esse Tharchenses deinde salit de ipso fluvio ad eandem viam magnam versus meridiem et tendit in ipso usque ad pratum praedictum, quod vulgariter Bachamezey vocatur. Inde progreditur versus meridiem inter ipsum pratum et sylvam usque ad finem ipsius prati, quosque pervenitur ad sylvam quandam, et ipsa sylva directe versus meridiem procedendo devenitur, ubi quidam rivulus cadit ad quendam alium rivulum Nene potoka vocatum, deinde per meatum ipsius rivuli versus meridiem protenditury et transit, quosque idem rivulus cadit in quendam fluvium Tharcza vocatum, in quo quidem loco Thodborius Herbordus, et Simon filii Theodorici pro se, et fratribus eorum aetantes personaliter coram homine Domini Regis, et nostro testimonio huic cursui metarum ab eo loco, ubi terminantur metae Comitis Arnoldi de Plauch scilicet ubi meta salit de fluvio Lubetyn ad viam magnam antedictam usque ad locum praedictum, ubi fluvius Nenepotoka cadit in Tharcham consenserunt, ac retulerunt, has esse veras metas Tarczenses. Deinde ascendit de ipso fluvio Tharcha ad modicam distantiam, et deinde salit de ipso fluvio versus meridiem inter duas aquas Dubou et Zech appellatas, et ibi sunt duae metae terrae, ab inde progreditur inter easdem aquas ad quendam collem, qui vulgariter Berch dicitur, ubi praedictae duae aquae oriuntur, inde ab ipso colle ascendit versus meridiem ad quendam montem altum, ubi Andreas filius Bodun, Thomas et Ledde filii Thekule pro se et filiis suis, et filiis fratris sui stantes personaliter coram homine Domini Regis et nostro testimonio cursui metarum a Tarcha fluvio antedicto, usque ad iam dictum altum montem consenserunt, veras has metas Tarcsenses fore asserentes, deinde ab illo monte transit ad sylvam per montes et valles et colles, quousque pervenitur ad quoddam pratum quod Zolonk vocatur, et in superiori parte illius prati est quidam monticulus, ubi quondam erat sessio cuiusdam Heremite a quo monticulo transit ad quendam fluvium Zolonk vocatum, et in eodem fluvio devenitur ad magnam viam, qua itur de Omnibus Sanctis versus Tarcham, deinde exit et procedit ad quendam rivulum alium, in quo versus occidentem ascendendo pervenitur ad unam metam terream, deinde ab illa meta procedendo, vergit ad sylvam, et transeundo per montes et colles versus occidentem pervenitur ad locum, ubi fluvius Tarcha habet ortum, inde procedit versus septemtrionem ad montem quendam, qui vulgariter Scemene nuncupatur, deinde versus occidentem transit per cacumen montis et postea in fine montis directe descendendo pervenitur ad caput fluvii Lubetyn antedicti ubi prima meta incipiebat, et sic metae ipsius possessionis terminantur...

Referencie na listinu:

Spišská kapitula vyslala kanonika Martina, v ktorého prítomnosti šľachtic Peter, syn Šimona z rodu Tekule ako kráľov človek uviedol Jána, Kokoša a ďalších ich bratov a synov Rikolfa do držby majetku Torysa. Po prevedení štatúcie kanonik Martin spolu so šľachticom Petrom podali o tom správu pre Spišskou kapitulou, ktorá vydala o tom písomné svedectvo 5. júna 1289. (Angelovič, Boleš, 2002, s.15-16)

Bachamezey sa spomína ako lúka: "...pratum...qui vulgariter Bachamezey nominatur...inter ipsum pratum et silvam usque ad finem ipsius prati..." (Boleš, 2002, s.24)



1296 MOL, listina: DL 68766LAT1



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1296 Gárdonyi, 1909, s.3, listina: 10HU
LAT
3
Kategória: Metácia
Osoby a obce:
Červenica pri Sabinove - Kokoš - vlastník
Červenica pri Sabinove - Ján - vlastník
Červenica pri Sabinove - Dethbor - bývalý vlastník
Červenica pri Sabinove - Simon - bývalý vlastník
Červenica pri Sabinove - Herbord - bývalý vlastník
Červenica pri Sabinove - Langeus - bývalý vlastník
Kamenica - Ján - vlastník
Kamenica - Kokoš - vlastník
Synonymá: Lethene, Myhalhazatetey, Weresalma


1296. Listina Jágerskej kapituly popisuje výmennú kúpno-predajnú zmluvu, ktorú medzi sebou uzavreli synovia Rykolpha zo Spiša: Kokos a Ján, a tiež synovia Keechi Detre-ho: Dethbor, Symon, Herborth a Langeus, takým spôsobom, že synovia Rykolpha prepustia svoj majetok Gybart kúpený v Ujvárskej župe [myslí sa tu Aba-ujvárska župa, Gibárt je dedina v severnom Maďarsku] synom Detre-ho a ich potomkom, výmenou za to im synovia Detre-ho odovzdajú majetky, ktoré zakúpili v šarišskej župe: Kamenica [Torkow] a Červenica [Weresalma]. S uvedenou zmluvou súhlasili aj príbuzní Detre-ho synov [potenciálni rodoví spoluvlastníci]: Dethk, Dethmarov syn Štefan, Moholov syn Stephk a Bodunov syn Andrej. Hranice Weresalmy: na severe od prameňa riečky Weresalma na východ po vrch Michalka [Myhalhazatetey], odtiaľ na juh po riečke Ľutinka [Lethene] až po riečku Torysu [Taarcha]. Hranice Kamenice [Tarkow]: na juhu od potoka Kukenegurpothok smerom na sever pozdĺž riečky Polona až po ústie Wlwespothok-u [pravdepodobne to bude Sokolí potok; ölyv = jastrab alebo myšiar], proti prúdu Wlwespothok-u smerom na východ po prameň rieky Nenefew, napokon na juh po zem Andreja, syna Bodunovho.
Na nepoškodenom pergamene, pečať chýba, ostali len zvyšky zeleno-červených povrázkov, na ktorých visela.
Rovnaký obsah má aj listina Jágerskej kapituly zo 4. januára 1349.

Preklad: Kveta Markušová, 2017  

Rovnaký obsah bude zrejme aj v listine DL 68893


Referencie na listinu:

V roku 1296 došlo k výmennej dohode medzi synmi Detrika a synmi Rikolfa, Kokošom a Jánom. Títo odovzdali Detrikovým synom dedinu Gibárt v Abovskej stolici, za čo dostali dedinu Kamenica a Červenica v Šarišskej stolici. Ako rozdiel hodnoty zaplatili synovia Rikolfa ešte 60 hrivien v striebre. (Haviarová, 2016, s.6-7)



 
 
1296 Wenzel, 1873, s.226-228, listina: 153 
 
2


Všetkým Kristovým veriacim, prítomným i budúcim, ktorí uvidia túto listinu, kapitula jágerského kostola posiela pozdrav v Spasiteľovi všetkých.

Obsahom tejto listiny chceme dať všetkým na známosť, že Kokoš a Ján, synovia Rykolfa zo Spiša, z jednej strany, a Dethbor, Šimon, Herborch a Langeus, synovia Detrika z Kechu, z druhej strany, osobne predstúpili pred nás a vyhlásili, že so vzájomným súhlasom strán medzi sebou vykonali takúto zámenu majetkov: tí istí synovia Rykolfa dali a odovzdali uvedeným synom Detrika a ich dedičom do večnej držby istý svoj majetok nazývaný Gybarth, ležiaci v stolici Nový hrad, ktorý na nich prešiel titulom kúpy a nijako sa netýkal ich ostatných bratov, so všetkými úžitkami a príslušenstvami, pod tými istými istými a starými hranicami, pod ktorými ho držal ich otec Rykolf a oni sami.

Výmenou zaň tí istí synovia Detrika dali a odovzdali uvedeným synom Rykolfa a ich dedičom dve svoje držby, jednu kúpenú a jednu dedičnú, nazývané Torkow a Weresalma, ležiace za indaginami v Šarišskej stolici, pri zachovaní práv a podielov ostatných bratov v týchto držbách, podobne so všetkými ich úžitkami a príslušenstvami, oddelené od ostatných zemí nižšie opísanými hranicami, aby ich držali a vlastnili večným právom a neodvolateľne.

A keďže uvedené držby synov Detrika boli lepšie a užitočnejšie než spomenutá držba Gybarth, tí istí synovia Rykolfa pridali synom Detrika navyše šesťdesiat hrivien čistého striebra, ktoré uvedení synovia Detrika priznali, že od nich úplne prijali.

Aj Dethk, brat tých istých synov Detrika, za seba a za Štefana, syna Dethmara, svojho brata, takisto Štefk, syn Mohola, a Andrej, syn Boduna, pokrvní príbuzní a susedia tých istých synov Detrika, osobne predstúpili pred nás a dali k tejto zámene plný súhlas a privolenie.

Okrem toho sa strany a ich dedičia zaviazali, že sa budú navzájom chrániť a brániť vlastnou námahou a na vlastné náklady proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu uvedených držieb odovzdaných im výmenou, a že sa v nich budú navzájom pokojne zachovávať.

Hranice samotnej držby Weresalma strany pred nami opísali takto: prvá meta sa začína zo severnej strany pri prameni potoka nazývaného Weresalma. Odtiaľ vychádza na východ a postupujúc prichádza k istému miestu nazývanému Myhalhazatetey. Tam sa opäť obracia smerom na juh a idúc priamo, zostupujúc z toho miesta, prichádza k istej verejnej ceste. Na tejto ceste sa znovu obracia smerom na východ. Po krátkom úseku po nej z nej vychádza a opäť sa obracia smerom na juh. Idúc priamo padá/prichádza do potoka nazývaného Lythyne a idúc jeho korytom prichádza do rieky Taarcha. Po nej ide proti jej toku a znovu prichádza k už spomenutému potoku Weresalma. Idúc po ňom proti jeho toku znovu prichádza k jeho prameňu, odkiaľ začala, a tam sa končí.

Hranice uvedenej držby Torkow tie isté strany podobne opísali takto: prvá meta sa začína z južnej strany na istom potoku nazývanom Kukenegurpothok. Odtiaľ vychádza na sever a idúc priamo prichádza k prameňu toho istého potoka. Potom prechádzajúc cez vrchy ide priamo a padá/prichádza do potoka nazývaného Polona. Idúc jeho korytom prichádza k istému miestu, kde potôčik nazývaný Wlwespothok vteká do samotného potoka Polona. Tam z neho vychádza a obracia sa proti toku potoka Wlwespothok smerom na východ. Idúc po ňom prichádza k jeho prameňu. Potom idúc priamo prichádza k prameňu istého potoka nazývaného Nencefw a tam sa obracia smerom na juh. Idúc priamo prichádza k hraniciam zeme vyššie uvedeného Andreja, syna Boduna, a tam sa končí.

Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú ochranou našej pečate.

Prítomní boli magister Ján lektor, Mykow kustód, Martin z Pathy, Peter z Kemey, magister Ján z Hewes, archidiakoni, a mnohí iní. Roku Pána 1296. Za vlády Andreja, slávneho kráľa Uhorska; za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského; a za nášho pána, ctihodného otca Andreja, z Božej milosti jágerského biskupa.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


 
15.6.1296 MOL, listina: DL 64647 (falzum)LAT1


...item Stephk filius Mohol et Andreas filius Budun consanguinei et commetanei...ipsorum filiorum Detrici...

Referencie na listinu:

Stephk, syn Mohola bol príbuzný bratov z Fulókércs, spomína sa to v listine z roku 1296. (Angelovič, Boleš, 2002, s.14)

Listina z roku 1296 však v porovnaní s neskorším jej opisom z roku 1359 sa na viacerých miestach, hlavne v opise hraníc Kamenického panstva, obsahovo líši. - MOL DL 64647; 68918; V mandáte z roku 1359 sa uvádza, že dôvodom prepísania listiny je strata vlastníckych listín majetkov, no neuvádza sa však ktorých - MOL 68918. (Boleš, 2002, s.19)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
15.6.1296 Gárdonyi, 1909, s.2-3, listina: 9 (falzum)HU
 
3


15. júna 1296. Je to listina jágerskej kapituly, popisujúca dohodu, ktorú uzavreli Demeter Ujvári [z Ujváru] a jeho synovia Peter a Ondrej, ďalej Dethbor, Simon, Herborth a Langeus, týkajúcu sa hradov šarišskej župy Gradisz a Ujvár, ako aj hraníc k nim patriacich majetkov Jakovany [Jakova], Sabinov [Ceben], Drienica [Schom], Kapolna [zaniknutá osada východne od Drienice], Šarišské Sokolovce [Thoth-Schelmes], Ratvaj, Osikov, Hertník [Hertnecht], Ľutina [Litinye], Olejníkov [Olajnik] a Bogliarka [Bekler]. Hranica začína tam, kde sa potok, ktorý vyviera pri obci Jakovany [Jakovánál], vlieva do potoka Ratvaj [dnešný Jakoviansky potok], postupuje po severnej časti vrchu Olajnik až po prameň Slatina, odtiaľ sa smerom na východ dostáva k upätiu vrchu Olajnik, ďalej pokračuje pozdĺž bardejovskej cesty k Malému Príslopu [Kis-Prislop], po vrchol Veľkého Príslopu [Nagy Prislop], prechádza cez vrch Lysá [Copas alebo Kopasz znamená lysý] až po vrchol vrchu Čergov [Csergő], odkiaľ zostúpi na cestu prichádzajúcu od hradu Gradisz [Hradek v Hradisku], odtiaľ postupuje cez lúku Čergov smerom na sever, pri Osikove [Osiko] a Hertníku [Hertneknél] odbočí z bardejovskej cesty doprava a popri Hertníku [Hertnecht] pokračuje na sever až po Bogliarka [Begler], kde sa končí pri potoku Begler.
Jednoduchý odpis z roku 1808
Preklad: Kveta Markušová, 2017  


 
1.6.1307 MOL, listina: DL 70148LAT1

Andreas filius Bodon... ac magister Chana Metheus et Tecelle filii Martini...Petri dicti Eze, castellani de Sarus...

Referencie na listinu:

V máji 1307 zorganizoval Benedikt z Meršeho rodu zhromaždenie svojich západných a severných susedov, šľachticov Poľana a Štefana z Babinca, Pangráca, magistra Kokoša, Jána a Rikolfa, šľachticov pochádzajúcich z Lomnice, Andreja, syna Bodona so svojimi synmi Pavlom a Petrom z rodu Tekule. Takisto sa zmierovacieho súdu zúčastnili magister Čaňa, Matúš a Tekule, synovia Martina, Štefan a Chunt, synovia Ladislava, taktiež všetci z rodu Tekule. Za zmierovacích sudcov (arbitrov) zvolili Comesa Petra nazývaného Eze, v tom čase kastelána hradu Šariš, magistra Jána, syna Juraja z Drienova, magistra Juraja, syna Šimona zo Solivaru a magistra Mikuláša, syna Pousa z Chmeľova. Na súde sa spresnili hranice panstva Svinia. (Smoroň, 2015, s.237)



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
1.6.1307 Sedlák, 1980, s.218LAT
LAT
2



 
23.6.1325 MOL, listina: DL 64651LAT1



Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:

 
 
23.6.1325 Gárdonyi, 1909, s.5, listina: 18HU
 
3

23. jún 1325. Listina Spišskej kapituly, ktorou oznamuje, že podľa nariadenia kráľa Karla I. kapitula vyslala s kráľovým poverencom Simonom synom Demetera, svojho kapitulného notára magistra Rycolpha syna župana Rycolpha, na majetok Červenica [Weresalma] a tiež na južnejšie od Weresalmy ležiaci majetok Jakubova Voľa [Jacabfalva]. Vlastníkom susedných majetkov, menovite synom Andreja syna Bodona, ako aj synom Andreja syna Ithe-ho z rodu Thekule, bolo zakázané využívať menované majetky.
Originál, nepoškodený pergamen, so stopami uzatvárajúcej kapitulskej pečate.
Preklad: Kveta Markušová, 2017  


 
  1-8 / 8  
 

Použitá literatúra:

Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online
  1. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
  2. Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
  3. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
  4. Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
  5. Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
  6. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
  7. Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
  8. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
  9. Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
  10. Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
  11. Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
  12. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
  13. Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
  14. Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online
Prečítané: 976 638× Publikované: 21. 9. 2019 Posledná aktualizácia: 30. 1. 2021