|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoba: Jakub Lengen Obce a miestne názvy: Šarišské Sokolovce Osoby a obce: Synonymá: SolmusŠarišské Sokolovce - Jakub Lengen - pôvod ... Jacobi, dicti Lengen de Solmus ...
Osoba: Jakub Lengen ...Comes Iacobus filius Adam vna cum Ladislao filio suo similiter pro se et pro Rorando et Adam duobus filys suis... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Fabián, syn Šalamúna; Gregor, syn Demetera; Imrich, syn Demetera; Ladislav, syn Šalamúna; Lachk, syn Štefana; Michal, syn Demetera; Šimon, syn Demetera Kategória: Metácia Synonymá: Babapothokakuzy, Geycheholma, Geycheholma, Thyrna...quod Ladizlaus, filius Salomnis, pro se et pro Fabiano, fratre suo, ac magister Symon, filius comitis Demeteri, similiter pro se et pro Emrico, Endree et pro Michaele ac Gregorio, fratribus suis, et Ladizlao, filio Stephani, nobiles de provincia Sarus ab una parte, ab altera vero comes Iacobus, filius Adam, una cum Ladizlao, filio suo, similiter pro se et pro Rorando et Adam, duobus filiis suis, coram ipsis personaliter constituerunt. Iidem filii Salominis et Demetrii et Stephani possessionem ipsorum hereditariam, Tyrna et Babapothokakuzy vocatam, in comitatu Abawywar iacentem, sub tali signo ubi exhyt clausula molendini Stephani de Thyrna, infra ad unam mansionem incipiens vadit versus occidentem ad Babapothoka vocatam et in eadem tendit versus aquilonem et perveniet ad metas Cona et ibi resiliendo vadit versus orientem, ubi cadit ad fluvium Thyrna et in eodem fluvio eundo scindit ipsam villam ad duas partes partem ipsius ville ex parte aquilonis cum duobus molendinis et omnibus utilitatibus suis ac eciam partem ipsorum, quam habent in Geycheholma, Iacobo praedicto et filiis suis in concambium iure haereditario dederunt. Idem Iacobus similiter suam possessionem Thyrna et Ziluuapothokakuzi vocata, preter particulam illam, de ea abcisam, quam filiis Demetrii nominatis pro septem marcis vendiderat, ipsis filiis Salomnis et Demetrii et Stephani eodem modo dedit. Referencie na listinu: V roku 1310 si viacerí šarišskí zemania vymenili majetky ležiace pri Babinom potoku. Výmena sa vzťahovala aj na majetok s maďarským názvom Geycheholma. (Uličný, 1990, s.249) Tekulovci vlastnili severnú časť Terne. (Smoroň, 2015, s.26) Časť majetku medzi Terňou a majetkom Slivnického potoka predal Demeter [oprava - asi Demeterovi synovia] za 7 mariek. (Smoroň, 2015, s.44) Comes Jakub, syn Adama svoje južné majetky Terne spolu s časťou majetku okolo Slivnického potoka vymenil synom Šalamúna, Štefana a Demetera za ich severnú časť majetkov, súčasťou ktorej boli i dva mlyny. (Smoroň, 2015, s.54)
My, magister Michal, župan Nového hradu (Abaújvár), dávame na pamäť: že magister Ricolphus, syn Ricolphov, a Ján, syn Jána z rodu Thekule, predstúpili pred nás a sťažovali sa, že Mikuláš a Peter zvaný Tot, synovia Benedikta, a Peter, syn Jakuba zvaného Lengen, zabili Beka, syna Jána, a to na jeho slobodnej ceste a na majetku toho istého magistra Ricolpha, zvanom Zalokmezeje, bez jeho zavinenia, a vzali mu veci v hodnote tridsiatich mariek; a požiadali nás, aby sme na zistenie a prešetrenie pravdy vyslali dôveryhodného človeka. My sme teda, ako sme povinní, vyslali vhodného človeka, ktorý po preskúmaní a zistení celej pravdy od susedov a spolusediacich sa k nám vrátil a oznámil: že spomínaní synovia Benedikta a Peter, syn Mikuláša, zabili Beka, syna Jána, na jeho slobodnej ceste bez jeho zavinenia a vzali mu veci v hodnote tridsiatich mariek. Dané v sobotu pred sviatkom obrátenia svätého Pavla, roku Pána 1312. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: V januári 1312 prepadli Jánovho syna Bekeho traja šľachtici - Mikuláš a Peter nazývaný Tót (Slovák), obaja synovia magistra Benedikta z rodu Merše a Peter, syn Jakuba nazývaného Lengen (Poliak) a zavraždili ho na ceste nachádzajúcej sa na majetku Nižného Slavkova. Tento majetok bol v tom čase vo vlastníctve Comesa Rikolfa. Otec usmrteného spolu s Comesom Rikolfom sa po tom strašnom čine vydal za Abovským (Novum Castrum) comesom magistrom Michalom, aby pred ním "plačúc protestoval" proti zločinu, ktorý sa stal. Magister Michal po vypočutí sťažnosti vyslal svojho človeka, aby prešetril zločin. Otcovi poškodeného ponúkali spomenutí šľachtici ako homágium za smrť jeho syna 30 mariek, no on takéto vyrovnanie odmietal. (Smoroň, 2015, s.115) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Kráľ Karol daroval Mikulášovi, synovi Matúša z Kawasy, majetok Tothsolumus v Šarišskej stolici za jeho verné a záslužné služby. Pred udelením daru dal prostredníctvom jasovského prepošta a konventu preveriť, či majetok patrí do kráľovskej dispozície a aké sú jeho staré hranice; pri obchôdzke nebol vznesený nijaký odpor. Listina podrobne opisuje hranice majetku a uvádza, že na východe susedil s rodom Thekele a na západe so synmi Jakuba zvaného Poloni. Kráľ osobitne pripomína Mikulášove zásluhy pri bojoch o hrad Šariš proti ľuďom magistra Doncha, pri ktorých Mikuláš preukázal statočnosť a jeho brat Peter tam padol. Ako odmenu za tieto služby a za bratovu smrť mu bol majetok Tothsolumus potvrdený na večné držanie jemu i jeho dedičom. Rody: Jakub Lengen - Poloni, Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Čierny les, Jakubovany Synonymá: Fekete Erdeu, villae filiorum Iacobi, dicti PoloniKarol, z Božej milosti kráľ uhorský, dalmátsky, chorvátsky, ramský, srbský, haličský, lodomérsky, kumánsky a bulharský, všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým, prítomným i budúcim, že Mikuláš, syn Matúša z Kawasy, náš milý a verný, predstúpil pred nás a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby dali istý náš majetok nazývaný Thowtsolumus, ležiaci v Šarišskej stolici. Keďže nám však nebola známa pravda o povahe a rozsahu tohto majetku, totiž či patrí do našej darovacej právomoci alebo nie, pevne sme prikázali našim verným, prepoštovi a konventu v Jasove, aby spolu s Petrom, synom Ondreja, naším človekom, vyslali svojho hodnoverného človeka ako svedka, pred ktorým by náš človek po zvolaní susedov a medzníkov uvedený majetok Thowtsolumus obišiel, a tomu istému Mikulášovi, synovi Matúša, ho ustanovil na večné držanie, ak by nenastal odpor; ak by sa však našli odporcovia, mali ich predvolať pred našu prítomnosť a potom nám po poriadku verne odpísať deň predvolania, lehotu, mená predvolaných, ako aj priebeh hraníc uvedeného majetku spolu s jeho povahou a rozsahom. Napokon nám ten istý prepošt a konvent odpísali v týchto slovách: Najvznešenejšiemu pánovi svojmu Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi uhorskému, prepošt a konvent svätého Jána v Jasove ustavičné a oddané modlitby v Pánovi. Prijali sme list Vašej Výsosti tohto znenia: aby sme spolu s Petrom, synom Ondreja, Vaším človekom z rodu Thekele, poslali nášho hodnoverného človeka, pred ktorým by ten istý Váš človek šiel a pristúpil k majetku v Šarišskej stolici zvanému Thotsolumus, ktorý bezprostredne patrí k Vášmu hradu Šariš, a aby so všetkými jeho úžitkami a príslušenstvom, obchodiac jeho hranice a po zvolaní susedov a medzníkov toho majetku, tento majetok obišiel a z daru a udelenia Vašej Veličenstva ho naveky ustanovil a pridelil grófovi Mikulášovi, synovi Matúša, na večné držanie, pre jeho vernosti a záslužné služby, ak by nenastal odpor; odporcov by však mal predvolať pred Vašu prítomnosť na primeraný termín a deň a termín by sme Vám odpísali v našich listoch. My teda, vyhovujúc Vašim príkazom, sme poslali nášho človeka Akwsa, ako sme boli povinní; ten sa k nám spolu s Vaším človekom vrátil a živým slovom povedali, že podľa Vášho príkazu pristúpili k uvedenému majetku Thotsolumus v utorok pred sviatkom Turíc a stojac na mieste tohto majetku, po zvolaní jeho susedov a medzníkov, a osobitne synov Jakuba Poloniho, ako aj pre väčšiu istotu aj okolitých šľachticov, pred nimi tento majetok či zem Tothsolumus, patriacu k hradu Šariš, podľa starých medzí a dávnych hraníc obišli a podľa Vášho príkazu a mandátu ustanovili spomenutému Mikulášovi na večné a neodvolateľné držanie podľa Vášho darovania, a po ňom jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, pričom nikto neodporoval. Medze a hranice tohto majetku či zeme Tothsolumus sa opisujú takto: prvý medzník začína vo Feketeerdeu, odtiaľ zostupuje k prameňu potoka nazývaného Konyawizy, po ňom smerom na juh; z východnej strany vystupuje z tohto potoka k jednému miestu mlyna, potom smeruje na sever; ďalej vedie jednou cestou k Berche a na nej sú staré zemné medze; odtiaľ ide k vrchu porastenému krovinami, prechádzajúc k strane dediny synov Jakuba zvaného Poloni, k jednému brodu, pod potokom padá k Hyspotoke, a potom sa opäť vracia k Fekete Erdeu, kde prvý medzník začínal, a takto obopína celý tento majetok dookola; uvedený majetok susedí na východe s rodom Thekele a na západe so synmi Jakuba zvaného Poloni. Dané v piatok pred sviatkom Turíc roku Pána 1313. My však, uvážiac vernosť a zásluhy v službách toho istého Mikuláša, syna Matúša, ktoré nám v našich záležitostiach a úlohách ochotne a s horlivosťou najvyššej vernosti preukazoval a poskytoval, a najmä keď ľudia magistra Doncha vystupovali proti našej Veličenstvu, aby držali náš hrad zvaný Šariš, ten istý Mikuláš sa spolu s magistrom Henrichom, synom Rykolpha, nebál vystaviť sa nebezpečenstvám pri dobýjaní uvedeného hradu a preukázal svoju statočnosť preliatím vlastnej krvi spolu s uvedeným magistrom Henrichom; tam bol aj jeho brat menom Peter zabitý. Hoci by si teda pre svoje služby, ktoré nám opakovane preukazoval, a pre smrť svojho vyššie uvedeného brata zasluhoval od nás omnoho viac, predsa aspoň ako určitú odmenu a na znak našej priazne sme uvedený majetok Tothsolumus v Šarišskej stolici so všetkými jeho úžitkami a príslušenstvami dali, darovali a udelili jemu, Mikulášovi, a po ňom jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, pod starými medzami a dávnymi hranicami, na večné držanie, užívanie a vlastnenie. Na pamiatku tejto veci a jej trvalú pevnosť sme vydali túto listinu, potvrdenú privesením našej dvojitej pečate. Dané rukou rozvážneho muža magistra Jána, prepošta albskej cirkvi a archidiakona z Kukullevu, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného, šestnásteho dňa pred májovými kalendami, roku Pána 1314, a zároveň v štrnástom roku našej vlády. Z originálu. Analecta Diplomatica od Wagnera a Jankovicsa, zväzok I, strana 33. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Ex autographo. Anal. Dipl. Wagnerio - Jankovics Tomo I. p. 33. Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoba: Jakub Lengen Rod: Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Čierny les, Šarišské Sokolovce Synonymá: Fekete Erdeu, Totsolumus...specialiter filiis Iacobi Poloni ac propter uberiorem cautelam nobilibus circumquaque iacentibus possessionem seu terram Šarišské Sokolovce (Totsolumus), ad castrarum Šariš (Saros) pertinentem reambulaverunt at comiti Nicolao, filio Matthiae sine contradictione statuerunt. Metae ipsius possessionis teliter describuntur: Prima meta incipit de Feketheerdeu descendendo ad caput rivuli Konyawyzy vocati, descendendo per eandem versus meridiem; de oriente saliendo de ipso rivulo ad unum locum molendini, versus septemtrionalem vadit supra; deinde in una via ad Berche et super eundem sunt mete terreea antique; et vadit ad montem rubesam transeundo ad partem ville filiorum Iacobi, dicti Poloni, ad unum portum; infra rivulum cadit ad Hys potoka et deinde iterum regreditur ad Fekete Erdeu, unde prima meta inchoata extitit. Possessioni predicte vicinantur ab oriente generaciones Thekele, ab occidente vero filii Iacobi, dicti Poloni.
Abstract: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Osoby: Andrej, syn Iteho; Ite; Langeus, syn Detreho; Mikč, syn Michala; Mikuláš; Peter, syn Jakuba (Lengen) ; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Jakub Lengen Rody: Augustiniáni, Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Jakovany, Kisayto, Michalka, Pečovská Nová Ves, Slupec Osoby a obce: Synonymá: Kyrallesey, Myhalzatety, Rykolphus, Wrusalma, WyfoluČervenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník Jakovany - Peter - vlastník Kisayto - Langeus - vlastník Pečovská Nová Ves - Mikč - vlastník Prvá meta sa začína po strane dediny magistra Rykolfa, zvanej Červenica (Wrusalma) od západného okraja rieky Torysy, kde potok Ľucina (Lythona) vteká do Torysy a odtiaľ pokračuje na sever popri toku Ľuciny a príde k miestu zvanému brána (Kopu) k zemi frátrov pustovníkov rádu sv. Augustína z (Veľkého) Šariša a tu je pri starom koryte Ľuciny meta zo zeminy. Potom, stúpajúc po starom koryte Ľuciny, smeruje na východ, prekračujúc tento potok, a hneď tu je meta zo zeminy. Nato sa (hranica) stáča na juh do nového koryta Ľuciny a tu na brehu tohto potoka je meta zo zeme. Potom po novom koryte tohto potoka stúpa na východ a príde do starého koryta tohto potoka a tu je zemná meta. Nato po starom koryte potoka stúpa nahor východne a príde do nového koryta potoka, kde sa Ľucina rozdvojuje a na priedele tohto potoka je meta. Potom v smere tohože potoka ide ďalej na východ a pod nejakým (okrasným) stromom platanom, je pri ceste meta. Nato stúpa hranica na horu Myhal/ha/zatety (vrcholec Michalovho domu) a po vrcholci tejto hory na sever. Na tejto hore sú dve zemné mety, z ktorých po boku tejto hory (hranica) zostupuje do údolia, opäť k dvom zemným metam v lese. Nato padá do potoka zvaného Tarbocheynpotoka (Tarbočin potok), v ktoromto potoku stúpa vyššie k jeho prameňu, od ktorého (prameňa) vychádza a stúpa k vrcholu hory Javor a na vrcholci tejto hory beží až k rieke zvanej Thopl (Topľa alebo iný prítok) na sever. A tu sa delia mety od zeme grófa Langha a synov Dechk (Dečkových), zvanej Kisajtó (t.j. malé dvere), a tak, zostupujúc cez potok Thopl, príde k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan), zvanej Akoriš-Jakovany, na horu, ktorá sa nazýva Javor: a tu je meta zo zeminy. Nato, zostupujúc na juh, príde (hranica) k nejakému stromu zvanému gertyanfoa (hrab), pod ktorým je zemná meta, potom zostupuje do potoka zvaného Rothuvay (Ratvaj), a tu na vŕšku je meta zemná blízo cesty. Prejdúc tento potok príde hranica k vrchu zvanému Kyrallesey, zostupujúc z tohto vrchu na východ príde (hranica) k mete-hranici Sabinovčanov a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan) a tu sú tri mety: jedna Sabinovčanov, druhá meta zeme Novej Vsi (Wyfolu) a tretia spomínaných synov Jakuba. A od týchto troch mét pokračuje (hranica Pečovskej Novej Vsi) ďalej na juh po veľkej ceste, na ktorej je meta pod stromom duba. A tak zostupujúc po tejto ceste, pod nejakým vŕškom, pri nej, je meta zemná, a tá po tejto ceste v dobrej vzdialenosti nad vrchom príde k zemi Sabinovčanov a okolo cesty sú dve mety: jedna Novej Vsi a druhá Sabinovčanov. A tak idúc na juh zostupuje do rieky Torysy-Tarcha a prejdúc tu rieku je meta. A odtiaľ stúpa k vrchu dosť veľkému a príde k zemi synov Andreja, Itovho syna, a v tomto vrchu je meta. A odtiaľ postupuje (hranica Novej Vsi) na západ a zostupujúc priamo príde k hraniciam (metám) magistra Rykolfa a tak zostupujúc priamo, prekračujú túto rieku Torysu-Tarcha a príde k prvotnej mete i tak končia hranice. K stavaniu mét (t.j. k vytyčovaniu hraníc) dali súhlas, osobne sa zúčastniac, magister Rykolf, fráter Mikuláš, prior pustovníkov rádu sv. Augustína v Šariši za seba a za celý svoj konvent, gróf Langh, syn Dečka (Dechk), s bratmi a s ich príbuznými, taktiež synovia Jakuba, zvaného Lengen. Tak prekladali maďari osobné meno Poľan. Tiež richtár a ľudia zo Sabinova aj synovia Andreja, syna Itovho. Dané 6. deň po oktáve Paschy r. P. 1322 (= 23.4 1322). Referencie na listinu: Z latinského originálu preložil v roku 1977 O. R. Halaga. (Pado, 1998, s.17-18) Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
Obce a miestne názvy: Jakubovany De Villa Jacobi Legel solvit VI. Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Jakubovany De Villa Jacobi Lengen solvit VI. Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
... ville filiorum Jacobi dicti Polom ... |
| 1-8 / 8 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny ústredný archív. Bratislava
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
Ipolyi, A.: Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungariae Illustrantia I-1. Budapešť, 1887. Dostupné online
Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
Sedlák, V.: Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332–1337.. Trnavská univerzita, 2008236 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny ústredný archív. Bratislava
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832626 s.. Dostupné online
- Ipolyi, A.: Monumenta Vaticana Historiam Regni Hungariae Illustrantia I-1. Budapešť, 1887. Dostupné online
- Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
- Sedlák, V.: Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Rationes collectorum pontificiorum in annis 1332–1337.. Trnavská univerzita, 2008236 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.