|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoba: Detre Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenica Osoby a obce: Synonymá: Torkueley, WeresalmaČervenica pri Sabinove - Detre - vlastník Kamenica - Detre - vlastník 1248. Listina kráľa Bela IV., ktorou Mohol-ovmu synovi Detre-mu, ktorý v bitke s Tatármi pri rieke Slanej [Sayow] pozdržal útok nepriateľa, zachránil kráľovi život, pričom sám utrpel ťažkú ranu, za odmenu daruje ako sídlo poľovnícke revíry v Šarišskej župe pri poľských hraniciach, a síce pri Pustom Poli [Bachmezey], pri Kamenici [Torkueley] a pri Červenici [Weresalma], kráľ ho osobne aj uvedie do týchto majetkov. Hranice: od prameňa hraničnej riečky Ľutina [Lethene] až po jej ústie do rieky Torysy [Tarcha], odtiaľ na západ až po potok Kukenegerpotok, podľa tohto potoka na sever až po hranice mesta Torysa [Tarca], odtial opäť na sever po riečku Polucha, príslušne po jej ústie do Popradu, kde sú hranice majetku Plaveč [Polucha], napokon sledujúc rieku Poprad [Poprád] až po poľskú hranicu. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 29. marca 1320. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: Táto listina o údajnom darovaní Červenice v roku 1248 je falzum. (Uličný, 1990, s.388) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým veriacim v Krista, prítomným i budúcim, pozdrav v pravom Spasiteľovi. Hoci kráľovská zbožnosť má vystierať štedrú ruku ku všetkým, predsa toho, ktorého osvedčená statočnosť bola pochválená v priaznivých i nepriaznivých časoch, má nasledovať osobitnejším darom a priazňou, aby aj iní, povzbudení jeho príkladom, boli mocnejšie zapálení k skutkom vernosti. Preto sa stalo, že keď Detrik, syn Mohola, náš služobník, ktorý sa od najranejších čias svojej mladosti usiloval preukazovať nám milú a prijateľnú službu neúnavnej vernosti, v rozličných výpravách nášho kráľovstva, s vojenskými zbraňami a ozbrojenými mužmi, mužným spôsobom sa vystavujúc nástrahám osudu, a aj v iných veciach, ktoré by bolo zdĺhavé jednotlivo vypočítavať, staral sa prejavovať poslušnosť s oddanou ochotou a vždy pohotovou oddanosťou podľa našej vôle, nechcejúc šetriť ani majetok, ani vlastnú osobu; a osobitne, keď sme mali bitku pri rieke Slaná/Sajó s divokým národom Tatárov, ten istý Detrik sa mužným spôsobom postavil proti komusi z nepriateľského šíku, ktorý sa rútil na nás, a ním kruto zranený nás vyslobodil od smrti. Preto, vychádzajúc vďačnou odplatou v ústrety požiadavkám jeho zásluh, hoci to, čo teraz konáme, považujeme vzhľadom na jeho služby iba za malé, udeľujeme isté miesta našej poľovačky, ležiace za indaginami pri hraniciach našej zeme, na východe/smere k Poľsku, v Šarišskej stolici, so všetkými úžitkami a príslušenstvami tých istých miest, nazývané Bachamezey, Thorkveley a Vörösalma. Nedávame ich ako obyčajné donácie udelené z kráľovskej priazne, ale ako dedičný zostup/dedičný majetok uvedenému Detrikovi, synovi Mohola, a jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov; udelili sme, dali sme, darovali sme a odovzdali sme ich dedičným právom a neodvolateľne na večné vlastnenie. Do telesnej držby týchto zemí sme osobne uviedli uvedeného Detrika, syna Mohola. Dané roku milosti 1248, v štrnástom roku nášho kraľovania. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Detre; Eugen, syn Jána; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Mikuláša; Langeus, syn Detreho; Mikuláš; Mohol; Mykou, syn Dethmara; Peter, syn Jána; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole Osoby a obce: Synonymá: Bachamezey, Detrik, JaninKamenica - Dethbor - vlastník Kamenica - Dethmar - vlastník Pusté Pole - Dethbor - vlastník Pusté Pole - Dethmar - vlastník Dethmar a Dethbor, synovia Detrika, už od svojich chlapčenských rokov stojaci v službách Benedikta, aradského prepošta, nášho vicekancelára, sa snažili nám ustavične prejaviť vďačne a s ochotou verné služby spolu so svojím pánom. Statočne sa zachovali v rôznych vojenských ťaženiach so zbraňou v ruke v radoch našich bojovníkov, čo by bolo dlho rad radom jednotlivo vymenúvať. Preukázali nám službu s ochotou a vždy s plným nasadením, nešetriac pritom ani seba ani prostriedky, zvlášť keď sme bojovali s Henrichom a ostatnými služobníkmi kráľa, nášho drahého otca blahej pamäti, pri Isaszegu, kde títo Dethmar a Dethbor pri náhlom útoku a zrážke bojových šíkov sa nebojácne postavili proti bojovníkom druhej bojujúcej strany, až kým nevybojovali pochvaly hodné víťazstvo, ako sme to my a iní mohli vidieť. Sám Dethbor v tejto bitke utrpel ťažké zranenia. A preto kvôli ich zásluhám im vychádzame v ústrety, keďže už nastali lepšie časy, aj keď to, čo teraz robíme, je primálo k tomu, čo urobili oni, dávame spomínaným Dethmarovi a Dethborovi a skrze nich Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi, Langeovi ich rodným bratom ako aj Stephkovi, synovi Mohola, Janinovi, synovi Mikuláša, Eugenovi a Petrovi, synom Janina a ich dedičom, naše loviská Bachamezey a Torkueley za zásekmi, kde sa vychádza z nášho kráľovstva do Poľska, so všetkým čo k nim patrí, aby to vlastnili naveky.... Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.13-14) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Mikuláša; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Obce a miestne názvy: Kamenica Synonymá: Torkueley... ultra indagines prope terminos terre nostre existencia in exitu ad Poloniam, cum omnibus utilitatibus et pertinenciis eorumdem Bachamezey et Torkueley vocata, non ut donaciones a regia benignitate concessas, sed ut descensum hereditarium predictis Dethmar et Dethbor et per eos Dethk Simoni Herbordo Mykou Langueus carnalibus fratribus eorumdem, necnon Steplikoni filio Mohol, Janino filio Nicolai, Eugen et Petro filiis eiusdem Janini ... Referencie na listinu: V roku 1270 Štefan V., prívržencom svojho otca Bela IV., siedmim synom Detrika a ich spoločníkom, Moholovmu synovi Štefkovi, Mikulášovmu synovi Jánovi a jeho bratom Eugenovi a Petrovi daroval kráľovské loviská so všetkými prináležitosťami za zásekmi blízko hraníc s Poľskom, nazývané "Bachamezey et Torkueley". (Beňko, 1985, s.198) Zväčša zalesnené okolie Kamenice kráľ Štefan V. využíval ako poľovnícky revír, ktorý v roku 1270 daroval Detmarovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi, synom Detricha, ale aj ich spoločníkom Števkovi, synovi Mohola, a Jánovi, synovi Mikuláša. V revíri sa nachádzala aj dedina Kamenica. Pri darovaní vznikla o nej najstaršia spoľahlivá správa, z korej vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo aj pred rokom 1270. Darovacia listina, podobne ako aj iné písomnosti z 13. - 14. storočia uvádzajú dedinu pod maďarským názvom Torkueley, zloženom z troch slov. Tor z nemeckého Turm = veža, a maďarského ku = kameň, eley = pod, vo význame "Pod Kamennou Vežou". (Uličný, 1990, s.119-120)
Referencie na listinu: ...kráľ Štefan V. (1270-1272) daroval za zásluhy v bojoch proti kráľovi Belovi IV. (1235-1270) synom Detrika z Kércsu (Abovská stolica), pôvodom z rodu Apc (Detmarovi, Detborovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi) a ich spoločníkom (Števkovi, synovi Mohola, Jánovi, synovi Mikuláša a Petrovi a Eugenovi, synom Jána) kráľovský poľovnícky revír siahajúci až k poľským hraniciam, nazývaný Bachamezey (Bačovo pole) a Torkueley. Donácia sa týkala územia dnešných dedín Pusté Pole a Kamenica. Podľa F. Uličného, záznam zemepisného názvu Torkueley, vytvorený z nemeckého slova Turm (veža) a maďarských slov ku (kő-kameň) a eley (pod), svedčí o tom, že tento názov bol odvodený zo svojej polohy pod kamennou vežou, a teda pod hradom Kamenica (maď. Tarkő). Keďže vytvorenie názvu z jedného nemeckého a dvoch maďarských slov je dosť nepravdepodobné, naskytá sa možnosť, že slovo tor je skôr maďarské slovo tar, ktoré v preklade znamená holý či plešatý. Názov dediny tak mohol poukazovať na jej vznik pod holými skalami. (Haviarová, 2016, s.6)
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole ...Dethmar Dethbor ...fratres filii Detrici... Bachamezey et Torkueley vocatas...Dethk Simoni Herbordo Mykou Langueus
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho Všetkým Kristovým veriacim pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Dávame na vedomie všetkým obsahom týchto listov, že Lang a Herbordh z jednej strany, a z druhej strany Dethk, Symon a Dethbor, synovia Moholových (synovia Detricyho z Keech), sa osobne dostavili pred nás a žiadali od nás, aby sme im — podľa dovolenia a súhlasu nášho pána kráľa Štefana — ustanovili nášho človeka na vykonanie delenia majetkov. My sme teda na uvedené veci vyslali jedného z nás nie hocikoho, ale muža žiariaceho hodnosťou, totiž magistra Matúša, kantora a kanonika našej cirkvi. Keď sa k nám napokon vrátil, pod čistotou svojho svedomia nám takto oznámil: Že po tom, čo riadne zvolal a prizval susedov a spoluhraničníkov týchto majetkov, a keď boli prítomní na mieste pri uvedených majetkoch, pristúpil k ich územiu; staré medze, ktoré kedysi daroval a udelil kráľ Belo dobrej pamäti, obnovil obchôdzkou hraníc (reambuláciou) a pri tejto obchôdzke urobil a ustanovil medzi nimi takéto delenie: Že majetky Tharkweley, Veresalma, Bathiamezey, Kisaylthoth, Hennengfalua, Heginegwsfalua, nachádzajúce sa v Šarišskej stolici, pripadli a majú pripadnúť Langovi a Herbordhovi; ba pripadli a prešli na nich. Rovnako však aj presná polovica podielu z majetku Keech, nachádzajúceho sa v Abovskej stolici: od strany farského kostola sv. Jána ju oddeľuje a rozlišuje istý potok, ktorý tečie stredom tejto dediny. Naopak majetky nazývané Pechen, Miglez, Kechfw, a tiež isté usadlosti ležiace na východnej strane, nachádzajúce sa v Abovskej stolici, pripadli v tomto vykonanom delení Dethborovi, Symonovi a Dethkovi, a pripadli im s večnou platnosťou. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali tieto naše listy, spevnené ochranou (príveskom/odtlačkom) našej pečate. Prítomní boli však: magister Saul, lektor; Matúš, kantor; Myko, kustód; Marcho z Patah; Gregorius zo Zaboch; Stephanus zo Zemlen, a mnohí iní. Dané roku Pána 1271, za vlády Štefana, slávneho kráľa Uhorska, za Lukáša, arcibiskupa ostrihomského, za Mikuláša, arcibiskupa kolockého, a za nášho ctihodného otca pána Androa (Ondreja), z Božej milosti biskupa agrianskeho. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: ... v roku 1271 si mali Moholovi synovia Herbert a Lang a Detrikovi synovia rozdeliť viaceré majetky, medzi inými aj Červenicu, táto listina nezodpovedá vlastníckym pomerom v tejto oblasti a treba ju považovať za falzum. (Beňko, 1985, s.203)
Osoby: Dominik, syn Šimona; Eugen, syn Jána; Ján, syn Mikuláša; Kachy, dcéra Jána; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Šimona; Peter, syn Jána; Šimon, syn Demetera; Vavrinec, syn Šimona Synonymá: Thorkw, VeresalmaA szepesi káptalannak bizonyságlevele, hogy Vnd János comes fiainak beleegyezésével férjhez menő leányának Kachynak Thorkw v nevü földet átengedte. 1281 ...quod cum Comes Jan Vnd cum filiis suis, Ewgin videlicet et Petro, ad nostram accedentes personaliter (presenciam) ex vna parte, ab altera uero Symou gener ipsius cum quatuor filijs suis Petro, Paulo, Dominico et Laurencio coram nobis personaliter constituti; idem antedicti Jan et filij sui de consensu communi confessi sunt oraculo viue uocis, quandam terram eorum bereditariam, que wlgariter nuncupatur Thorkw, existentem inter duos riuulos Veresalma uocatum et Neneewyz, prenotato dicto Symoni genero ipsius, et filie sue que uocatur domina Kachy, et per ipsam filiam nepotibus suis in filios filiorum iure perpetuo possidendam...
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Polan, syn Rutkera; Rikolf I, syn Rutkera; Simon, syn Detreho; Štefan , syn Dethmara Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole Synonymá: Bachamezey...Rycolphus et Polonus nobiles de Scepus fratres vterini... Dethbor et Herbordo filiis Detrici...et pro Detk, Simone et Langeus fratribus suis... Detreh, Stephano et Myko filiis dethmar...defuncti...observata pro metis inter possessionem Tarcha... Torchueley et Bachamezey... ad finem... campi Bachamezey ... in stratam publicam, qua itur de Bachamezey versus Palowcham... Referencie na listinu: V roku 1287 Jágerská kapitula potvrdila dohodu medzi synmi Detrika, vlastníkmi panstva Kamenica a Rikolfom a Polanom, vlastníkmi panstva Torysa, o priebehu hranice medzi ich panstvami. V súvislosti s vytyčovaním hranice sa dozvedáme o krajinskej ceste, vedúcej z Bachamezey do Plavča. (Uličný, 1990, s.19) V roku 1287 došlo k dohode o vzájomnom vymedzení hraníc Spišskou kapitulou medzi šľachticmi z Veľkej Lomnice a šľachticmi s Fulókércs. (Rábik, 2006, s.62) "...hranica začína tam, kde potok 'Superior Nene' (Horná Nene) vteká do Torysy...". Pomenovanie "Nenepatak" alebo "Nene" označuje dva potoky, ktoré v súčasnosti sa nazývajú Lipiansky potok, predtým "Superior Nene" alebo "Nenepatak" a Blatný potok "Nenepatak". (Boleš, 2002, s.21) V roku 1287 sa Bachamezey spomína ako šíre pole, či planina: "...ad finem campi Bachamezey... in latere silvae..." (Boleš, 2002, s.24) ...šľachtici sa nakoniec dohodli, že hranica obidvoch panstiev [Torysské a Kamenické] bude prechádzať od ústia Lipianskeho potoka do Torysy, ktorý sa v tom čase nazýval Nenepatak, a stúpajúc proti prúdu potoka príde až na miesto, kde sa do neho vlieva z ľavej strany iný potok. Pokračuje ďalej proti prúdu toho druhého až k jeho prameňu a vyjdúc z prameňa prechádza lesom až k lúke Bachamezey. Po lesnatom úbočí ďalej pokračuje až k ceste, ktorá vedie do Plavča a po nej až k miestu, kde ju pretína riečka Ľubotínka, po ktorej toku nakoniec hranica zostupuje až od rieky Poprad. Predtým však Rikolf a Polan vyplatili synom Detrika sto hrivien striebra. (Boleš, 2002, s.24-25) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Jágerská kapitula potvrdzuje zmier medzi grófmi Rykolphom a Polanom zo Spiša a šľachticmi z Keechu vo veci hraníc majetkov Tarcha, Torchveley a Bachamezey. Rykolphus a Polanus zaplatili protistrane sto mariek čistého striebra a následne boli pokojne stanovené hranice sporných majetkov. Hraničná línia bola vedená od potoka Nene cez les, pole Bachamezey, verejnú cestu smerujúcu do Palowchy, rieku Lubicyn až k rieke Poprad, kde sa hranice uzatvárali. Listina bola vydaná roku 1287 pred jágerskou kapitulou. Všetkým veriacim v Krista, prítomným aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, Jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým: že grófi Rykolphus a Polanus, spišskí šľachtici, uterinní bratia, na jednej strane, a na druhej strane Dechbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba aj za svojich bratov Decka, Symona a Languea, ako aj za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dechmara, predstúpili pred nás a spoločne predniesli a oznámili, že keď medzi nimi dlhší čas trval spor o hranice medzi majetkom Tarcha patriacim uvedeným grófom Rykolphovi a Polanovi a majetkami uvedených šľachticov z Keechu, zvanými Torchveley a Bachamezey, napokon na základe rozhodnutia a dohody mnohých šľachetných mužov medzi sebou dospeli k takému spojeniu pokoja a svornosti a pred nami sa dohodli, že ten istý Rykolphus a Polanus sú povinní dať uvedeným šľachticom z Keechu sto mariek čistého striebra. Tieto im aj dali a pred nami vyplatili a hranice vyššie uvedených majetkov medzi sebou a svojimi potomkami určili pokojným spôsobom takto: prvý medzník sa začína na tom mieste, kde horný potôčik zvaný Nene vteká do rieky Tarcha, a po tom istom potôčiku Nene, smerom proti jeho toku, sa vystupuje vyššie k miestu, kde sa z ľavej strany vlieva do neho iný potôčik; a po tomto druhom potoku sa ide až k jeho prameňu; odtiaľ sa prechádza cez istý les smerom na sever ku kraju istého poľa nazývaného Bachamezey; potom sa po okraji toho lesa prichádza na verejnú cestu, ktorou sa chodí z Bachamezey smerom do Palowchy, a na tejto ceste sa prichádza k rieke zvanej Lubicyn; a po tejto rieke, zostupujúc po jej toku, sa prichádza k rieke zvanej Poprad, a tam sa hranice vyššie uvedených majetkov medzi nimi končia. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Simbrinu, Bernard z Borsuuy, Gregor zo Zabolchu, Štefan zo Semlina, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší. Roku Pána tisíceho dvestého osemdesiateho siedmeho. Za vlády Ladislava, slávneho kráľa Uhorska, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho pána, v Kristovi otca Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoba: Dethbor, syn Detreho Osoby a obce: Červenica pri Sabinove - Dethbor - vlastník Kamenica - Dethbor - vlastník Pusté Pole - Dethbor - vlastník Neuvedený rok (1290–1301). Listina Jágerskej kapituly je odpis donačnej listiny kráľa Bela IV. z roku 1248 na majetky Pusté pole [Bachamezey], Kamenica [Torkueley] a Červenica [Weresalma], vyhotovený na príkaz kráľa Andreja III. pre župana Dethbora, Detre-ho syna. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 29. marca 1320. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Synonymá: Symon 27. október neuvedený rok [1290–1301]. Ostrihom....... Listina kráľa Andreja III., ktorou poveruje Jágerskú kapitulu vyhotoviť odpis listiny kráľa Bela IV., ktorú sa Detre-ho synovia: Symon a Herbord pre intrigy svojich nepriateľov, najmä abovského [abuwywári] župana Petra, obávajú priniesť kvôli potvrdeniu na kráľovský dvor. Uvedená listina Bela IV. je donačná listina na majetky Pusté pole [Bachmezey], Kamenica [Torkueley] a Červenica [Weresalma]. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 29. marca 1320. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Milpošský potok Synonymá: Weresalma, WeresalmapatakaReferencie na listinu: Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove. Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54) "iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388) Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54) Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Listina kráľa Ladislava potvrdzuje darovanie štyroch pustých a neobývaných zemí pri Veresalme v šarišskom pohraničí Tomášovi, synovi Tekuleho, jeho bratom Ledomu a Martinovi, a Ondrejovi, synovi Buduna. Pred darovaním bolo úradne zistené, že tieto zeme sú skutočne opustené. Budka, syn Solnu, si na tri z nich robil nárok na základe staršej kráľovskej donácie, ale spor sa skončil zmierom: dve časti ponechal Tomášovi, Ondrejovi a ich bratom, tretia mu zostala. Túto tretiu časť však Tomáš, Ondrej a ich bratia od Budku následne odkúpili za 20 mariek. Kráľ potom schválil aj túto kúpu a definitívne rozhodol, že polovica všetkých uvedených zemí pripadne Tomášovi a jeho bratom a druhá polovica Ondrejovi, jeho synom a dedičom. Rod: Augustiniáni Obce a miestne názvy: Petrovenec Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánie a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, večný pozdrav v Pánovi. Kráľovskej velebnosti prináleží odmeniť zásluhy vernosti; lebo keď ochotne vyhovujeme prosbám, pripravujeme v mysliach poddaných trvalú horlivosť v službe. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpili pred našu prítomnosť gróf Tomáš, syn Tekuleho, so svojimi bratmi Ledom a Martinom, ako aj Ondrej, syn Buduna, a prosili, aby sme im z kráľovskej dobrotivosti udelili isté zeme patriace k Šarišu, ležiace za zásekami pri Veresalme, menovite Peturmezeu, Kuzurumezeu, Putrumezeu a Huziumezeu, ktoré boli pusté a bez obyvateľov, my sme, chcúc sa o povahe veci a o záležitosti náležite poučiť, aby sme nepokladali pochybné za isté, poverili šarišského plebána Ipolita, aby zistil pravdu. Ten nám oznámil, že uvedené zeme sú pusté a bez obyvateľov; a tak im boli prostredníctvom nášho človeka pridelené vyššie menované zeme. A hoci Budka, syn Solnu, vyvolal spor o udelenie troch týchto zemí pod zámienkou, že mu boli predtým kráľovsky darované, neskôr však od sporu ustúpil, pričom dve časti prenechal grófovi Tomášovi a Ondrejovi i ich vyššie menovaným bratom a tretia časť bola pridelená jemu, podľa spôsobu uzavretej dohody a zmierenia medzi nimi. Ale aby spoločné vlastníctvo, matka svárov, neplodilo ďalšie príčiny sporov, spomenutí Tomáš a Ondrej i ich bratia odkúpili túto tretiu časť od Budku, syna Solnu, za 20 mariek, zaplatených v prítomnosti bratov gilemitánov rádu svätého Augustína v Šariši. Ako sme to podrobne videli zaznamenané v listine týchto bratov. Keď teda chceme ich prosbám, totiž Tomáša, Ondreja a ich bratov, láskavo vyhovieť z kráľovskej štedrosti, berúc do úvahy ich služby, ktorými sa vyznačovali zjavnou vernosťou v časoch nášho starého otca i otca, slávnych kráľov, ako aj za našich čias, udelili sme im tieto vyššie menované zeme, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné držanie. Zároveň schvaľujeme a prijímame vyššie spomenutú dohodu a kúpnu zmluvu tak, že polovica týchto zemí má pripadnúť grófovi Tomášovi, Ledomu a Martinovi, jeho bratom, a druhá polovica má natrvalo zostať Ondrejovi a jeho synom i dedičom, ako to bolo medzi nimi dohodnuté. Dané rukou ctihodného muža magistra Tomáša, zvoleného biskupa albianskej cirkvi, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi, synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew, Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši, aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil, že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili - Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)
Osoby a obce: Synonymá: VeresalmaLúčka - Šimon - vlastník Lúčka - Kachy - vlastník Ján a jeho synovia (Eugen a Peter) vyhlásili (pred Spišskou kapitulou), že zem, ktorá je ich dedičstvom, a ktorá sa volá Torkw a leží medzi dvoma riečkami Veresalma a Nenevyze, daroval Šimonovi, svojmu zaťovi a dcére, ktorá sa volá Kachy a skrze ňu svojim vnukom, aby ju vlastnili naveky a to v istých starobylých hraniciach, ktoré ju z každej strany ohraničujú. Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.17) V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65) Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Lethene, Myhalhazatetey, WeresalmaČervenica pri Sabinove - Kokoš - vlastník Červenica pri Sabinove - Ján - vlastník Červenica pri Sabinove - Dethbor - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Simon - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Herbord - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Langeus - bývalý vlastník Kamenica - Ján - vlastník Kamenica - Kokoš - vlastník 1296. Listina Jágerskej kapituly popisuje výmennú kúpno-predajnú zmluvu, ktorú medzi sebou uzavreli synovia Rykolpha zo Spiša: Kokos a Ján, a tiež synovia Keechi Detre-ho: Dethbor, Symon, Herborth a Langeus, takým spôsobom, že synovia Rykolpha prepustia svoj majetok Gybart kúpený v Ujvárskej župe [myslí sa tu Aba-ujvárska župa, Gibárt je dedina v severnom Maďarsku] synom Detre-ho a ich potomkom, výmenou za to im synovia Detre-ho odovzdajú majetky, ktoré zakúpili v šarišskej župe: Kamenica [Torkow] a Červenica [Weresalma]. S uvedenou zmluvou súhlasili aj príbuzní Detre-ho synov [potenciálni rodoví spoluvlastníci]: Dethk, Dethmarov syn Štefan, Moholov syn Stephk a Bodunov syn Andrej. Hranice Weresalmy: na severe od prameňa riečky Weresalma na východ po vrch Michalka [Myhalhazatetey], odtiaľ na juh po riečke Ľutinka [Lethene] až po riečku Torysu [Taarcha]. Hranice Kamenice [Tarkow]: na juhu od potoka Kukenegurpothok smerom na sever pozdĺž riečky Polona až po ústie Wlwespothok-u [pravdepodobne to bude Sokolí potok; ölyv = jastrab alebo myšiar], proti prúdu Wlwespothok-u smerom na východ po prameň rieky Nenefew, napokon na juh po zem Andreja, syna Bodunovho. Na nepoškodenom pergamene, pečať chýba, ostali len zvyšky zeleno-červených povrázkov, na ktorých visela. Rovnaký obsah má aj listina Jágerskej kapituly zo 4. januára 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Rovnaký obsah bude zrejme aj v listine DL 68893 Referencie na listinu: V roku 1296 došlo k výmennej dohode medzi synmi Detrika a synmi Rikolfa, Kokošom a Jánom. Títo odovzdali Detrikovým synom dedinu Gibárt v Abovskej stolici, za čo dostali dedinu Kamenica a Červenica v Šarišskej stolici. Ako rozdiel hodnoty zaplatili synovia Rikolfa ešte 60 hrivien v striebre. (Haviarová, 2016, s.6-7)
Všetkým Kristovým veriacim, prítomným i budúcim, ktorí uvidia túto listinu, kapitula jágerského kostola posiela pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Obsahom tejto listiny chceme dať všetkým na známosť, že Kokoš a Ján, synovia Rykolfa zo Spiša, z jednej strany, a Dethbor, Šimon, Herborch a Langeus, synovia Detrika z Kechu, z druhej strany, osobne predstúpili pred nás a vyhlásili, že so vzájomným súhlasom strán medzi sebou vykonali takúto zámenu majetkov: tí istí synovia Rykolfa dali a odovzdali uvedeným synom Detrika a ich dedičom do večnej držby istý svoj majetok nazývaný Gybarth, ležiaci v stolici Nový hrad, ktorý na nich prešiel titulom kúpy a nijako sa netýkal ich ostatných bratov, so všetkými úžitkami a príslušenstvami, pod tými istými istými a starými hranicami, pod ktorými ho držal ich otec Rykolf a oni sami. Výmenou zaň tí istí synovia Detrika dali a odovzdali uvedeným synom Rykolfa a ich dedičom dve svoje držby, jednu kúpenú a jednu dedičnú, nazývané Torkow a Weresalma, ležiace za indaginami v Šarišskej stolici, pri zachovaní práv a podielov ostatných bratov v týchto držbách, podobne so všetkými ich úžitkami a príslušenstvami, oddelené od ostatných zemí nižšie opísanými hranicami, aby ich držali a vlastnili večným právom a neodvolateľne. A keďže uvedené držby synov Detrika boli lepšie a užitočnejšie než spomenutá držba Gybarth, tí istí synovia Rykolfa pridali synom Detrika navyše šesťdesiat hrivien čistého striebra, ktoré uvedení synovia Detrika priznali, že od nich úplne prijali. Aj Dethk, brat tých istých synov Detrika, za seba a za Štefana, syna Dethmara, svojho brata, takisto Štefk, syn Mohola, a Andrej, syn Boduna, pokrvní príbuzní a susedia tých istých synov Detrika, osobne predstúpili pred nás a dali k tejto zámene plný súhlas a privolenie. Okrem toho sa strany a ich dedičia zaviazali, že sa budú navzájom chrániť a brániť vlastnou námahou a na vlastné náklady proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu uvedených držieb odovzdaných im výmenou, a že sa v nich budú navzájom pokojne zachovávať. Hranice samotnej držby Weresalma strany pred nami opísali takto: prvá meta sa začína zo severnej strany pri prameni potoka nazývaného Weresalma. Odtiaľ vychádza na východ a postupujúc prichádza k istému miestu nazývanému Myhalhazatetey. Tam sa opäť obracia smerom na juh a idúc priamo, zostupujúc z toho miesta, prichádza k istej verejnej ceste. Na tejto ceste sa znovu obracia smerom na východ. Po krátkom úseku po nej z nej vychádza a opäť sa obracia smerom na juh. Idúc priamo padá/prichádza do potoka nazývaného Lythyne a idúc jeho korytom prichádza do rieky Taarcha. Po nej ide proti jej toku a znovu prichádza k už spomenutému potoku Weresalma. Idúc po ňom proti jeho toku znovu prichádza k jeho prameňu, odkiaľ začala, a tam sa končí. Hranice uvedenej držby Torkow tie isté strany podobne opísali takto: prvá meta sa začína z južnej strany na istom potoku nazývanom Kukenegurpothok. Odtiaľ vychádza na sever a idúc priamo prichádza k prameňu toho istého potoka. Potom prechádzajúc cez vrchy ide priamo a padá/prichádza do potoka nazývaného Polona. Idúc jeho korytom prichádza k istému miestu, kde potôčik nazývaný Wlwespothok vteká do samotného potoka Polona. Tam z neho vychádza a obracia sa proti toku potoka Wlwespothok smerom na východ. Idúc po ňom prichádza k jeho prameňu. Potom idúc priamo prichádza k prameňu istého potoka nazývaného Nencefw a tam sa obracia smerom na juh. Idúc priamo prichádza k hraniciam zeme vyššie uvedeného Andreja, syna Boduna, a tam sa končí. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú ochranou našej pečate. Prítomní boli magister Ján lektor, Mykow kustód, Martin z Pathy, Peter z Kemey, magister Ján z Hewes, archidiakoni, a mnohí iní. Roku Pána 1296. Za vlády Andreja, slávneho kráľa Uhorska; za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského; a za nášho pána, ctihodného otca Andreja, z Božej milosti jágerského biskupa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... |
| 1-10 / 67 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829328 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943194 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829328 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943194 s.. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online