|
|
|||||||||||||||||||
...rokovanie o úbytku port na panstve Makovica, na panstve Plaveč, tiež v Jakovanoch, Olejníkove a Ľutine, ďalej v Ražňanoch /1000/; v dedinách patriacich Bardejovu /1004/. s. 994-1006
Referencie na listinu:
Abstract: Barkóciho vizitácia farnosti Pečovská Nová Ves. Rod: Péchy Osoby a obce: Synonymá: CurlasHanigovce - Ján Tarasovič - farár Ľutina - Ján Tarasovič - farár Pečovská Nová Ves - Martin Klaraj - učiteľ Pečovská Nová Ves - Ján Sartoris - obyvateľ Pečovská Nová Ves - Martin Javčák - farár Referencie na listinu: Pečovská Nová Ves: Kostol sv. Andreja apoštola nemal znaky konsekrácie. Pred piatimi rokmi [cca 1744] bola urobená nová strecha. V interiéri stáli tri oltáre, hlavný bol zasvätený sv. Andrejovi (bol postavený len nedávno, obraz fundoval Andrej Peči a pozlátenie oltára financoval Alexander Peči), v lodi kostola na epištolovej strane stál bočný oltár so sochou Panny Márie a na evanjeliovej strane stál oltár so sochou Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorý sa rozpadol, ale bol postavený nanovo. Z trinástich kazúl bolo sedem starobylých, zo siedmich álb boli tri starobylé, mali tu tri starobylé misály. Vo veži viseli tri benedikované zvony. Pri kostole pôsobila slovenská kongregácia Krista umierajúceho na kríži, ktorá dala v kostole postaviť bočný oltár s obrazom Ukrižovaného...Procesie sa konali na sviatok sv. Anny do Nižného Slavkova, na Narodenie Panny Márie do Lipian a na Nanebovzatie Panny Márie do Sabinova. Na verejnom priestore sa nachádzali štyri stĺpy s obrazom ukrižovaného Krista. Patronátne právo mala rodina Peči (Pechi). Obyvatelia boli Slováci. Farárom bol 39-ročný Martin Javčák (Javcsak). Hanigovce: v obci bolo sídlo gréckokatolíckej farnosti, ktorá mala dve filiálky: Ľutinu a Olejníkov. Cerkev bola zasvätená sv. Demeterovi a bola konsekrovaná, pred štyrmi rokmi bola vymenená strecha [1745]. Cintorín bol oplotený a benedikovaný. Na verejnej ceste stál jeden kríž s korpusom. Obyvatelia rozprávali po rusínsky. Patronátne právo mala rodina Péčiovcov. Presbyter sa volal Ján Tarasovič (Tarasovics), mal asi 32 rokov, rozprával len po rusínsky. Ľutina: v obci stála starobylá drevená cerkev sv. Kozmu a Damiána, bola konsekrovaná. Chodieval sem presbyter z Hanigoviec i z Drienice. Patronátne právo mala rodina Péčiovcov. Obyvatelia rozprávali po rusínsky. Evanjelici konvertovali ku gréckokatolíkom. Olejníkov: v obci nestála žiadna cerkev. Všetci boli Rusíni. V obci nemali ani cintorín, nebohých pochovávali na cintoríne v Ľutine. O veriacich sa staral presbyter z Hanigoviec. Jakovany: vo obci stála kamenná cerkev náchylná na spadnutie. O veriacich sa staral presbyter z Drienice. Počet veriacich vo farnosti Pečovská Nová Ves: Pečovská Nová Ves rímskokatolíci(471+140), gréckokatolíci(119+27), evanjelici(68+22); Hanigovce: rímskokatolíci(10+6), gréckokatolíci(180+55), evanjelici(0); Ľutina: rímskokatolíci(16), gréckokatolíci(319+90), evanjelici(4); Olejníkov: rímskokatolíci(0), gréckokatolíci(60+24), evanjelici(0); Jakovany: rímskokatolíci(20), gréckokatolíci(100), evanjelici(2); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.55-57) ...Príjmy mu [kostolu v Pečovskej Novej Vsi] plynuli z desiatkov a z polí, ktoré boli okolo rieky Torysy, pri katastri Sabinova, Ľutiny, Jakovian a tiež mal jednu lúku na vrchu zvanom Kurlaš (Curlas), pri hranici s katastrom Jakubovej Vole. Celkový ročný príjem mal vtedy kostol vo výške 50 rýnskych florénov... (Sedlák, 2018, s.82) Jeho [farára Martina Javčáka] spolupracovníkmi v Pečovskej Novej Vsi boli kantor - učiteľ Martin Klaraj (Claray, Clarai) a kostolník Ján Sartoris, ktorý bol konvertitom z luteranizmu. (Sedlák, 2018, s.83)
Obce a miestne názvy: Bodovce, Bogliarka, Červenica pri Sabinove, Čirč, Drienica, Geraltov, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Jakovany, Kamenica, Krivé, Kríže, Kružlov, Kyjov, Lenartov, Livov, Lúčka, Lukov, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Obručné, Olejníkov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Ratvaj, Richvald, Ruská Voľa, Šarišské Jastrabie, Šiba, Terňa, Závadka Synonymá: Bodolak, Boglarka, Cserwenicza, Cžircž, Geralt, Hadisska, Hanigowez, Harcsar Lucska, Hertnecht, Herwaltuw, Jakowjany, Jastrebe, Kamenicza, Kriwe, Križe, Kružlow, Kygow, Lenartow, Liwowf, Luczina, Lucžka, Lukuw, Malczuw, Mossurow, Obrucžno, Olenikuw, Orosz Volya, Ossikow, Pecžowska Nowawes, Ratvaj, Richwald, Ruska Wolya, Siba, Soma, Terna, Weneczia, ZawadkaIn Procesu Zomboriano: Adamőlde, Mossurow (Preadium) - Slavonica; Bodonlaka, Bodolak - Slavonica; Boglyarka, Bolyarka, Boglarka - Slav. Ruth.;Geralth, Geralt - Ruthenica; Henigh, Henigs Dorff, Hanigowez - Slavon. Ruth; Hertnek, Hertnecht - Slavonica; Hervalto, Hervaltó, Herwaltuw - Slavonica; Hradiszka, Hradiszla, Hadisska - Ruthenica; Jakabfalva, Jacabs Dorff, Uherske Jakubowecz - Slavonica; Jakoris, Jakowjany - Ruthenica; Krizse, Križe - Ruthenica; Kriva, Kriwe - Ruthenica; Kruslyó, Kruszló, Kružlow - Ruthenica; Lenartó, Lenarto, Lenartow - Slav. Ruth.; Litinye, Luczina - Slav. Ruth; Livo, Livó, Liwowf - Ruthenica; Luko, Lukuw- Ruthenica; Malczo, Malczuw - Slav. Ruth.; Olegnok, Olenikuw - Ruthenica; Ossiko, Ossikow - Slavonica; Ratvaj - Slavonica; Richvald, Richwald - Slavonica; Siba - Slavonica; Som, Soma - Ruthenica; Ternye, Terna - Slavonica; Pechi-Ujfalu, Pechj Ujfalu, Pecžowska Nowawes - Slavonica; Veneczia, Weneczia - Ruthenica; Zavadka, Zawadka - Ruthenica; In processu Dessőfiano: Csircs, Cžircž - Ruthenica; Jasztreb, Jastrebe - Ruthenica; Kijo, Kijó, Kygow - Ruthenica; Harcsar Lucska, Lucžka - Slavonica; Obrucsno, Obrucžno - Ruthenica; Tarkeő, Kamenicza - Slavonica; Orosz Volya, Ruska Wolya - Ruthenica; Vörős Alma, Cserwenicza - Slavonica;
Osoby: Ignác Engel; Ján Péchy Kategória: Demografia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce, Jakovany, Ľutina, Milpoš, Olejníkov, Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Červenica pri Sabinove - Ignác Engel - farár Hanigovce - Ignác Engel - farár Jakovany - Ignác Engel - farár Ľutina - Ignác Engel - farár Milpoš - Ignác Engel - farár Olejníkov - Ignác Engel - farár Referencie na listinu: V roku 1774 žilo v obci [Pečovská Nová Ves] 1027 obyvateľov, z toho bolo 803 rímskokatolíkov (610 dospelých, 193 detí), 149 gréckokatolíkov (133 dospelých, 16 detí) a 75 luteránov (58 dospelých, 17 detí). Žilo tu však aj 78 židov (46 dospelých, 32 detí). Mali tu dokonca synagógu, ktorú im v dome želiara dovolil zriadiť Ján Péči. Vizitačný dekrét píše, že katolíkov slovne napádali, nadávali im a podvádzali. Dekretálne sviatky nesvätili. Keď ich farár napomínal, chránili ich zemepáni, v ktorých domoch (želiarskych) bývali. (Sedlák, 2018, s.88-89) Ignác Engel pastoračne spravoval aj rožkovianske fílie: Červenicu, kde bolo 217 rímskokatolíkov (173 dospelých, 44 detí), a Jakubovu Voľu, kde bolo 166 rímskokatolíkov (127 dospelých, 39 detí). Vo svojich vlastných fíliách v Jakovanoch mal 59 rímskokatolíkov, v Ľutine 67 rímskokatolíkov, v Hanigovciach 24 rímskokatolíkov, v Olejníkove 53 rímskokatolíkov a v Milpoši 47 rímskokatolíkov. V Milpoši vtedy žilo 37 gréckokatolíkov. (Sedlák, 2018, s.89)
Kategória: Demografia Osoby a obce: Pečovská Nová Ves - Imrich Kaliský - farár Pečovská Nová Ves - Ján Pundaj - učiteľ Pečovská Nová Ves - Ján Baričko - obyvateľ Pečovská Nová Ves - Juraj Štvarták - obyvateľ Pečovská Nová Ves - Mária Palečková - obyvateľ Referencie na listinu: Prvý košický biskup Andrej Sabo vykonal v novoveskej farnosti kanonickú vizitáciu 16. júla 1813. Píše sa v nej že cintorín bol v obci zriadení okolo roku 1775. V roku 1813 bolo v obci 1086 rímskokatolíkov, 168 gréckokatolíkov, 37 luteránov a izraelitov nad 180. Vo fílii v Ľutine žilo 72, v Olejníkove 68, v Milpoši 38, v Jakovanoch 59 a v Hanigovciach 21 rímskokatolíkov. V rokoch 1807 -1831 tu pôsobil ako farár Imrich Kaliský. ... Počas pôsobenia v Pečovskej Novej Vsi mu pomáhal kantor - učiteľ Ján Pundaj, ktorý sem prišiel z Rožkovian, kostolník Ján Baričko, hrobár Juraj Štvarták a pôrodná babica Mária Palečková. V roku 1813 už mal kostol päť kalichov päť starobylých misálov a veľa kníh. (Sedlák, 2018, s.95-96) |
|
31-36 / 36 |
Použitá literatúra:
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
Sedlák, P.: Cirkevné dejiny obce Pečovská Nová Ves. In: Pečovská Nová Ves. Potulky dejinami. Vydavateľsvto Universum-EU, Prešov, 2018s. 75-130
Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online
Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia
Šarišského archidiakonátu (1749)
. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Lexicon locorum Regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Typografia V. Hornyánszky, Budapestini, 1920335 s.
- Sedlák, P.: Cirkevné dejiny obce Pečovská Nová Ves. In: Pečovská Nová Ves. Potulky dejinami. Vydavateľsvto Universum-EU, Prešov, 2018s. 75-130
- Uličný, F.: Zápisnice zo zhromaždení Šarišskej župy z rokov 1681-1695. ŠOBA rukopis, 1986
- Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online
- Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online