|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho Všetkým Kristovým veriacim pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Dávame na vedomie všetkým obsahom týchto listov, že Lang a Herbordh z jednej strany, a z druhej strany Dethk, Symon a Dethbor, synovia Moholových (synovia Detricyho z Keech), sa osobne dostavili pred nás a žiadali od nás, aby sme im — podľa dovolenia a súhlasu nášho pána kráľa Štefana — ustanovili nášho človeka na vykonanie delenia majetkov. My sme teda na uvedené veci vyslali jedného z nás nie hocikoho, ale muža žiariaceho hodnosťou, totiž magistra Matúša, kantora a kanonika našej cirkvi. Keď sa k nám napokon vrátil, pod čistotou svojho svedomia nám takto oznámil: Že po tom, čo riadne zvolal a prizval susedov a spoluhraničníkov týchto majetkov, a keď boli prítomní na mieste pri uvedených majetkoch, pristúpil k ich územiu; staré medze, ktoré kedysi daroval a udelil kráľ Belo dobrej pamäti, obnovil obchôdzkou hraníc (reambuláciou) a pri tejto obchôdzke urobil a ustanovil medzi nimi takéto delenie: Že majetky Tharkweley, Veresalma, Bathiamezey, Kisaylthoth, Hennengfalua, Heginegwsfalua, nachádzajúce sa v Šarišskej stolici, pripadli a majú pripadnúť Langovi a Herbordhovi; ba pripadli a prešli na nich. Rovnako však aj presná polovica podielu z majetku Keech, nachádzajúceho sa v Abovskej stolici: od strany farského kostola sv. Jána ju oddeľuje a rozlišuje istý potok, ktorý tečie stredom tejto dediny. Naopak majetky nazývané Pechen, Miglez, Kechfw, a tiež isté usadlosti ležiace na východnej strane, nachádzajúce sa v Abovskej stolici, pripadli v tomto vykonanom delení Dethborovi, Symonovi a Dethkovi, a pripadli im s večnou platnosťou. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali tieto naše listy, spevnené ochranou (príveskom/odtlačkom) našej pečate. Prítomní boli však: magister Saul, lektor; Matúš, kantor; Myko, kustód; Marcho z Patah; Gregorius zo Zaboch; Stephanus zo Zemlen, a mnohí iní. Dané roku Pána 1271, za vlády Štefana, slávneho kráľa Uhorska, za Lukáša, arcibiskupa ostrihomského, za Mikuláša, arcibiskupa kolockého, a za nášho ctihodného otca pána Androa (Ondreja), z Božej milosti biskupa agrianskeho. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: ... v roku 1271 si mali Moholovi synovia Herbert a Lang a Detrikovi synovia rozdeliť viaceré majetky, medzi inými aj Červenicu, táto listina nezodpovedá vlastníckym pomerom v tejto oblasti a treba ju považovať za falzum. (Beňko, 1985, s.203)
Abstract: Spišský rotulus: Tridsať farárov z Toryského dištriktu spísalo protest pápežovi Jánovi XXII proti
počínaniu jágerského biskupa Čanáda. Osoby a obce: Synonymá: Doppredorf, Henigsdorf, Henrigidorf, ScirnczČervenica pri Sabinove - Benedikt - farár Čirč - Henrich - farár Hanigovce - Wynnand - farár Hrnčiar - Ján - farár Kamenica - Gotfrid - farár Lúčka - Ján - farár Milpoš - Wynnand - farár ...Gotfridus de Lapide [Kamenica]...ecclesiarum plebani Strigoniensis dyocesis... Henricus de Scyrna/Scirncz [Čirč]... ecclesarium plebani Strigoniensis dyocesis... Referencie na listinu: Čanadín však bol vtedy už ostrihomským arcibiskupom a on ani nový jágerský biskup sa na súd nedostavil. (Uličný, 1990, s.452) V roku 1329 kráľ Karol Róbert so sprievodom tiahol torysskou cestou na Spiš a sprevádzal ho aj jágerský biskup Čanád. Vtedy dal biskup zhabať desiatky z Torysy, Starej Ľubovni a Plavča a za aktívnej pomoci prešovského farára Henricha uväzil farárov Mikuláša zo Šarišských Draviec, Juraja z Plavča a Lukáša z Jakubovej Vole. Proti takémuto počínaniu biskupa spísalo v roku 1330 tridsať farárov z Toryského dištriktu protest pápežovi Jánovi XXII., ktorý nariadil celý spor vyšetriť na neutrálenj pôde v Nowom Sączi. Vznikol tak zaujímavý dokument, známy v literatúre ako levočský rotulus, z ktorého sa dozvedáme o existencii viacerých obcí v doline Torysy. Toryský dištrikt reprezentovali farári: Tomáš z Torysy, Ján z Nižného Slavkova, Hermann z Vyšného Slavkova (Nouo Slauka), Herbord z Brezovičky (Keymbucz / Heinburk), Gregor z Vysokej, Martin z Brezovice (Briswicz / Brezouicz), Mikuláš z Blažova (Blasinhow / Blasnhaw), Pavol z Polomy, Henrich z Krásnej Lúky (Schonwyse / Schonewyse), Mikuláš zo Šarišských Draviec, Václav z Oľšova, Michal z Krivian, Thilo z *Lačnova (Pasinthow / Paschinow), Henrich z Dačova (Chossinchaw / Cchindorf), Mikuláš z *Phiferhaw (Phiferdorf), Štefan z Ľubotína, Gregor z Plavča, Theodorin z Plavnice, Henrich z Čirču, Gotfrid z Kamenice, Ján z Lúčky, Ján z *Hrnčiara (Doppredorf), Wynnand z Hanigoviec (Henigsdorf / Henrigidorf), Benedikt z Červenice, Lukáš z Jakubovej Vole (Jacobsdorf), Michal z Roškovian (Roschowicz / Roscouicz), Mikuláš z Krivian (Criga / Kyga), Štefan z *Petrovenca (Petran / Petraw), Henrich z Wytosinaw (zrejme Dubovica) a napokon aj Henrich z Lipian (Sybinlindin / Septemtiliis / Sybmlyndin). (Rábik, 2006, s.65)
Kategória: Metácia Synonymá: Hennygi, Veresalma... hranica začína v potoku Nenepataka (potok Nene) kde zo severu sa k nemu pripája iný potok, ktorý je tretí a vystupujúc z miesta, kde sa do potoka Nenepataka vlieva potok Kalnapataka (potok Kalinov) smerom na východ ide vystupuje na vrchol istého vysokého vrchu, ktorý leží medzi potokmi Veresalama a Nenepataka a na vrchole hranica ide smerom na juh a okrem toho prechádza cez kopec, alebo vrchol a zatáča sa smerom k potoku Veresalma a zostupujúc z kopca, ľudove nazývaného Berch, pri dolnom okraji dediny Hennygi vstupuje do potoka Veresalma a odtiaľ v tomto potoku zostupuje... Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.19) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Uvedenie Ladislava syna magistra Rycolpha, spolu s jeho otcom a bratom do užívania majetku Lúčka a metácia tohto majetku. Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Hennyg, Luzka, WeresalmaLúčka - Koloman - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník 19. augusta 1346. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Ľudovítovi I., že na jeho príkaz zdôraznený odtlačkom pečatného prsteňa, vyslali s kráľovým človekom Jánom synom Jozefa Kuaki, svojho prísažného notára magistra Pavla a menovaní 14. augusta uviedli Ladislava syna magistra Rycolpha, spolu s jeho otcom a bratom do užívania majetku Lúčka [Luzka] v Šarišskej župe, pričom hranice tohto majetku sú nasledovné: na severe od ústia jedného potoka do riečky Nenepataka, pričom toto ústie je tretie v poradí, počítajúc smerom nahor od ústia potoka Kalnapataka, odtiaľto smerom na juh až po vrchol hory, ktorá leží medzi riečkami Weresalma a Nenepataka, odtiaľ opäť na juh, potom sa skrúti smerom k riečke Weresalma, dotkne sa dolnej polovice mesta Hennyg a pozdĺž riečky Weresalma dôjde až k majetku Lúčka [Luzka]. Z listiny kráľa Ľudovíta I. zo dňa 20. decembra 1346. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Lúčka Osoby a obce: Lúčka - Koloman - vlastník Lúčka - Ladislav - vlastník Lúčka - Rikolf II - vlastník 20. decembra 1346. Budín. Listina kráľa Ľudovíta I., ktorou pre potreby syna magistra Rycolpha z Kamenice Ladislava [aule nostre miles doslovne znamená „sieň našich vojakov“], pre jeho otca Rycolpha a brata Kolomana prepisuje a potvrdzuje listinu Spišskej kapituly o ich uvedení do majetku Lúčka [Luzka] v Šarišskej župe a o stanovení hraníc tohto majetku. Originál, pergamen, na rube so stopami veľkej kráľovskej pečate. (Na mieste pečate a nad listinou: Relacio Nicolai de Zeech bani.) Preklad: Kveta Markušová, 2017
...populi villarum Henyngfalua et Kysaytou vocatarum... Referencie na listinu: ...posledná správa o dedine Kisayto pochádza z roku 1349, keď sa tunajší obyvatelia spoločne s obyvateľmi Hanigoviec sťažovali vojvodovi Štefanovi na zabratie ich zeme magistrom Rikolfom. To už poukazuje aj na dôvody zániku tunajšieho sídla. (Rábik, 2006, s.90) Ďalšie poznámky: Obec Kisayto nezanikla, zaniklo len jej pôvodné pomenovanie a bolo v priebehu rokov 1349 - 1392 nahradené pomenovaním Veľké Hanigovce, neskôr Staré Hanigovce a Hanigovce. Viac v článku Stredoveká obec Kisayto(Roškanin, 2014) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
11. augusta 1349. Listina Šarišskej župy, ktorá hlási, že obyvatelia obcí Hanigovce [Henyng] [pozn.: v listine je tvar Henyng falua] a Kysaytou podali u princa Štefana sťažnosť na magistra Rycolpha z Kamenice za zneužívanie moci, princ preto vyzval obžalovaného, aby na valné zhromaždenie dňa 10. augusta doniesol a ukázal svoje listiny, čo sa aj stalo. Originál, na papieri, na rube so zlomkami dvoch pečatí. (Tretia pečať je vytrhnutá.) Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce Synonymá: Hennengfalua25. augusta 1355. Budín. Listina kráľa Ľudovíta I., ktorou nariaďuje šarišskému županovi Petrovi Zudurovi, aby preskúmal privilégiá dané magistrovi Rycolphovi z Kamenice a jeho synovi a ochránil hranice majetku Červenica [Verusalma] pred násilenstvom zo strany hradného ľudu [hradných poddaných] z Hanigoviec [Hennegfalva] [pozn.: v listine Hennengfalua]. Z listiny Spišskej kapituly zo dňa 6. septembra 1355. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce 6. septembra 1355. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Ľudovítovi I., že podľa kráľovho nariadenia zo dňa 25. augusta, vyslala s Ladislavom Kis-om zo Žehry [Sygrei] magistra Pavla, a títo dňa 5. septembra odovzdali šarišskému podžupanovi Michalovi Monaki-mu kráľovo nariadenie zo dňa 25. augusta. V súlade s týmto nariadením podžupan ešte toho istého dňa zvolal hanigovský [hennengfalvai] hradný ľud, a po prečítaní privilégia od kráľa Karola I. mu zakázal v zmysle tohto privilégia porušovať hranice Červenice [Verusalma]. Originál, na papieri, s pečaťou na uzávere. (Kruhový nápis : S · Capituli · Ecclesie · Beati · Martini · De · Scepus.) Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce Synonymá: Hennenkfolua10. júna 1356. Vyssegrad. Listina krajinského sudcu a turieckeho župana Mikuláša Zeechi [neskôr si tento rod písal „Széchy“], v ktorej nariaďuje Spišskej kapitule, aby vo veci synov Rykolpha z Kamenice: Jakuba a jeho bratov Jána, Ladislava, Kolomana, Vavrinca, Mikuláša, Rykolpha a Henrika, vyslala svojho prísažného človeka s kráľovými splnomocnencami Ladislavom synom Petra Egrei-ho, Pavlom synom Vavrinca z Vaniškoviec [Janusfolvai], alebo s Jánom, synom Michala z Oľšova [Elsovichai], aby vyšetrili, či kráľovskí poddaní z Hanigoviec [Hennekfolva] [pozn.: v listine Hennenkfolua] skutočne obsadili 31. marca ornú pôdu patriacu k Červenici [Veresalma]. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 27. júla 1356. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce 27. júla 1356. Listina Spišskej kapituly, ktorou odpovedá na nariadenie krajinského sudcu a turieckeho župana Mikuláša Zeechi [Széchy] zo dňa 10. júna, a v ktorej hlási, že s Pavlom synom Vavrinca vyslala kanonika magistra Pavla, a tí dňa 25. júla zistili, že hanigovskí [hennengfolvai] poddaní napriek protestom Rykolphových synov skutočne obsadili červenické [veresalmai] polia v čase, keď boli šarišskými podžupanmi Frankovi synovia Michal a Jakub. Originál, na papieri, na rube s nepoškodenou pečaťou. Preklad: Kveta Markušová, 2017
...Nicolaus scultetus de sendler et Petrus hospites de eadem item Nicolaus sreber Dictus filius fux ac hank scultetus de pelch nec non Nicolaus filius kunch de dechnen... ...Jacobum...famulum eiusdem Nicolai duobus letalibus... ...duos equos ipsorum cum sellis et frenius ac duodecim florenos eorum ac arma ipsorum auferendo... ...inter metas possessionis hennegfalua uocate... ...in via libera in vadendo interfecissent Referencie na listinu: Medzi útočníkmi na Mikuláša, ktorému hovorili Mikuláš zo Sedmohradska, familiára Mikuláša z Močidlian a jeho ľudí, boli Mikuláš (Šindliar?), škultét zo Šindliara, Peter, akýsi hosť tiež zo Šindliara, Mikuláš nazývaný Sreber, syn Foxa, Hank škultét z dediny Pelch a Mikuláš, syn Koncha z dediny Dechnen. Prepad sa uskutočnil v lesoch na majetku Hanigoviec "... keď išli (Mikulášovi ľudia) po slobodnej ceste, postavili sa im..." Útočníci počas prepadu vážne zranili Jakuba, jedného z Mikulášových familiárov. (Smoroň, 2016, s.157)
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Hanigovce Osoby a obce: Synonymá: NaghennyngHanigovce - Juraj Schenchei - vlastník Hanigovce - Peter Schenchei - vlastník Hanigovce - Mikuláš Schenchei - vlastník 9. marca 1392. Budín. Listina kráľa Žigmunda, ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby s kráľovými ľuďmi Mikulášom synom Jána Zorkai-ho, Ladislavom synom Jána Zenthannaazzonfalvai-ho [zo Svätej Anny – dediny, Szent(h)annaasszonyfalva.] alebo s Ladislavom synom Juraja Novai-ho [z Novy, Maďarsko] vyslala svojho poverenca, aby uviedli Petra a jeho bratov Juraja a Mikuláša, všetko synov Štefana syna Jána Schenchei-ho do majetku Veľké Hanigovce [Naghennyng] v Šarišskej župe. Z listiny Spišskej kapituly zo dňa 28. apríla 1392. Preklad: Kveta Markušová, 2017
28. apríla 1392. Listina Spišskej kapituly, ktorá hlási kráľovi Žigmundovi, že v súlade s jeho nariadením zo dňa 9. marca vyslala s Ladislavom, synom Juraja Novai-ho [z Novy], žehrianskeho plebána Ladislava, a títo dňa 7. apríla uviedli Štefanových synov do majetku Veľké Hanigovce [Naghennyng] v Šarišskej župe bez akéhokoľvek protivenstva. Originál, na pergamene, so zlámanou pečaťou visiacou na ľanovom povrázku. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-10 / 77 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny oblastný archív (ŠOBA). Levoča
Štátny archív (ŠA). Prešov
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829328 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Roškanin, M.: Stredoveká obec Kisayto. 2014. Dostupné online
Smoroň, M.: Rod Merše. Michal Vaško - vydavateľstvo, Prešov, 2016182 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny oblastný archív (ŠOBA). Levoča
- Štátny archív (ŠA). Prešov
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829328 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Roškanin, M.: Stredoveká obec Kisayto. 2014. Dostupné online
- Smoroň, M.: Rod Merše. Michal Vaško - vydavateľstvo, Prešov, 2016182 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.