|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoba: Detre Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenica Osoby a obce: Synonymá: Torkueley, WeresalmaČervenica pri Sabinove - Detre - vlastník Kamenica - Detre - vlastník 1248. Listina kráľa Bela IV., ktorou Mohol-ovmu synovi Detre-mu, ktorý v bitke s Tatármi pri rieke Slanej [Sayow] pozdržal útok nepriateľa, zachránil kráľovi život, pričom sám utrpel ťažkú ranu, za odmenu daruje ako sídlo poľovnícke revíry v Šarišskej župe pri poľských hraniciach, a síce pri Pustom Poli [Bachmezey], pri Kamenici [Torkueley] a pri Červenici [Weresalma], kráľ ho osobne aj uvedie do týchto majetkov. Hranice: od prameňa hraničnej riečky Ľutina [Lethene] až po jej ústie do rieky Torysy [Tarcha], odtiaľ na západ až po potok Kukenegerpotok, podľa tohto potoka na sever až po hranice mesta Torysa [Tarca], odtial opäť na sever po riečku Polucha, príslušne po jej ústie do Popradu, kde sú hranice majetku Plaveč [Polucha], napokon sledujúc rieku Poprad [Poprád] až po poľskú hranicu. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 29. marca 1320. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: Táto listina o údajnom darovaní Červenice v roku 1248 je falzum. (Uličný, 1990, s.388) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým veriacim v Krista, prítomným i budúcim, pozdrav v pravom Spasiteľovi. Hoci kráľovská zbožnosť má vystierať štedrú ruku ku všetkým, predsa toho, ktorého osvedčená statočnosť bola pochválená v priaznivých i nepriaznivých časoch, má nasledovať osobitnejším darom a priazňou, aby aj iní, povzbudení jeho príkladom, boli mocnejšie zapálení k skutkom vernosti. Preto sa stalo, že keď Detrik, syn Mohola, náš služobník, ktorý sa od najranejších čias svojej mladosti usiloval preukazovať nám milú a prijateľnú službu neúnavnej vernosti, v rozličných výpravách nášho kráľovstva, s vojenskými zbraňami a ozbrojenými mužmi, mužným spôsobom sa vystavujúc nástrahám osudu, a aj v iných veciach, ktoré by bolo zdĺhavé jednotlivo vypočítavať, staral sa prejavovať poslušnosť s oddanou ochotou a vždy pohotovou oddanosťou podľa našej vôle, nechcejúc šetriť ani majetok, ani vlastnú osobu; a osobitne, keď sme mali bitku pri rieke Slaná/Sajó s divokým národom Tatárov, ten istý Detrik sa mužným spôsobom postavil proti komusi z nepriateľského šíku, ktorý sa rútil na nás, a ním kruto zranený nás vyslobodil od smrti. Preto, vychádzajúc vďačnou odplatou v ústrety požiadavkám jeho zásluh, hoci to, čo teraz konáme, považujeme vzhľadom na jeho služby iba za malé, udeľujeme isté miesta našej poľovačky, ležiace za indaginami pri hraniciach našej zeme, na východe/smere k Poľsku, v Šarišskej stolici, so všetkými úžitkami a príslušenstvami tých istých miest, nazývané Bachamezey, Thorkveley a Vörösalma. Nedávame ich ako obyčajné donácie udelené z kráľovskej priazne, ale ako dedičný zostup/dedičný majetok uvedenému Detrikovi, synovi Mohola, a jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov; udelili sme, dali sme, darovali sme a odovzdali sme ich dedičným právom a neodvolateľne na večné vlastnenie. Do telesnej držby týchto zemí sme osobne uviedli uvedeného Detrika, syna Mohola. Dané roku milosti 1248, v štrnástom roku nášho kraľovania. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho Všetkým Kristovým veriacim pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Dávame na vedomie všetkým obsahom týchto listov, že Lang a Herbordh z jednej strany, a z druhej strany Dethk, Symon a Dethbor, synovia Moholových (synovia Detricyho z Keech), sa osobne dostavili pred nás a žiadali od nás, aby sme im — podľa dovolenia a súhlasu nášho pána kráľa Štefana — ustanovili nášho človeka na vykonanie delenia majetkov. My sme teda na uvedené veci vyslali jedného z nás nie hocikoho, ale muža žiariaceho hodnosťou, totiž magistra Matúša, kantora a kanonika našej cirkvi. Keď sa k nám napokon vrátil, pod čistotou svojho svedomia nám takto oznámil: Že po tom, čo riadne zvolal a prizval susedov a spoluhraničníkov týchto majetkov, a keď boli prítomní na mieste pri uvedených majetkoch, pristúpil k ich územiu; staré medze, ktoré kedysi daroval a udelil kráľ Belo dobrej pamäti, obnovil obchôdzkou hraníc (reambuláciou) a pri tejto obchôdzke urobil a ustanovil medzi nimi takéto delenie: Že majetky Tharkweley, Veresalma, Bathiamezey, Kisaylthoth, Hennengfalua, Heginegwsfalua, nachádzajúce sa v Šarišskej stolici, pripadli a majú pripadnúť Langovi a Herbordhovi; ba pripadli a prešli na nich. Rovnako však aj presná polovica podielu z majetku Keech, nachádzajúceho sa v Abovskej stolici: od strany farského kostola sv. Jána ju oddeľuje a rozlišuje istý potok, ktorý tečie stredom tejto dediny. Naopak majetky nazývané Pechen, Miglez, Kechfw, a tiež isté usadlosti ležiace na východnej strane, nachádzajúce sa v Abovskej stolici, pripadli v tomto vykonanom delení Dethborovi, Symonovi a Dethkovi, a pripadli im s večnou platnosťou. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali tieto naše listy, spevnené ochranou (príveskom/odtlačkom) našej pečate. Prítomní boli však: magister Saul, lektor; Matúš, kantor; Myko, kustód; Marcho z Patah; Gregorius zo Zaboch; Stephanus zo Zemlen, a mnohí iní. Dané roku Pána 1271, za vlády Štefana, slávneho kráľa Uhorska, za Lukáša, arcibiskupa ostrihomského, za Mikuláša, arcibiskupa kolockého, a za nášho ctihodného otca pána Androa (Ondreja), z Božej milosti biskupa agrianskeho. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: ... v roku 1271 si mali Moholovi synovia Herbert a Lang a Detrikovi synovia rozdeliť viaceré majetky, medzi inými aj Červenicu, táto listina nezodpovedá vlastníckym pomerom v tejto oblasti a treba ju považovať za falzum. (Beňko, 1985, s.203)
Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Milpošský potok Synonymá: Weresalma, WeresalmapatakaReferencie na listinu: Najstaršia priama a spoľahlivá písomná zmienka o Červenici pri Sabinove. Vznikla pri darovaní územného majetku, ležiaceho v susedstve Červenice Tekulovcom. (Uličný, 1990, s.54) "iuxta Weresalma" (MOL DL 68879, 68903) (Uličný, 1990, s.388) Východná časť uvedeného majetku zahŕňala oblasť dnešnej obce Lúčka, ktorá sa však pod týmto názvom v darovacej listine neuvádza. (Uličný, 1990, s.54) Juhovýchodná časť chotára smerovala "ad alium locum ... Nena ... per silvas ... ad locum Weresalmapataka". (Uličný, 1990, s.416) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Listina kráľa Ladislava potvrdzuje darovanie štyroch pustých a neobývaných zemí pri Veresalme v šarišskom pohraničí Tomášovi, synovi Tekuleho, jeho bratom Ledomu a Martinovi, a Ondrejovi, synovi Buduna. Pred darovaním bolo úradne zistené, že tieto zeme sú skutočne opustené. Budka, syn Solnu, si na tri z nich robil nárok na základe staršej kráľovskej donácie, ale spor sa skončil zmierom: dve časti ponechal Tomášovi, Ondrejovi a ich bratom, tretia mu zostala. Túto tretiu časť však Tomáš, Ondrej a ich bratia od Budku následne odkúpili za 20 mariek. Kráľ potom schválil aj túto kúpu a definitívne rozhodol, že polovica všetkých uvedených zemí pripadne Tomášovi a jeho bratom a druhá polovica Ondrejovi, jeho synom a dedičom. Rod: Augustiniáni Obce a miestne názvy: Petrovenec Ladislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánie a Bulharska. Všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, večný pozdrav v Pánovi. Kráľovskej velebnosti prináleží odmeniť zásluhy vernosti; lebo keď ochotne vyhovujeme prosbám, pripravujeme v mysliach poddaných trvalú horlivosť v službe. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpili pred našu prítomnosť gróf Tomáš, syn Tekuleho, so svojimi bratmi Ledom a Martinom, ako aj Ondrej, syn Buduna, a prosili, aby sme im z kráľovskej dobrotivosti udelili isté zeme patriace k Šarišu, ležiace za zásekami pri Veresalme, menovite Peturmezeu, Kuzurumezeu, Putrumezeu a Huziumezeu, ktoré boli pusté a bez obyvateľov, my sme, chcúc sa o povahe veci a o záležitosti náležite poučiť, aby sme nepokladali pochybné za isté, poverili šarišského plebána Ipolita, aby zistil pravdu. Ten nám oznámil, že uvedené zeme sú pusté a bez obyvateľov; a tak im boli prostredníctvom nášho človeka pridelené vyššie menované zeme. A hoci Budka, syn Solnu, vyvolal spor o udelenie troch týchto zemí pod zámienkou, že mu boli predtým kráľovsky darované, neskôr však od sporu ustúpil, pričom dve časti prenechal grófovi Tomášovi a Ondrejovi i ich vyššie menovaným bratom a tretia časť bola pridelená jemu, podľa spôsobu uzavretej dohody a zmierenia medzi nimi. Ale aby spoločné vlastníctvo, matka svárov, neplodilo ďalšie príčiny sporov, spomenutí Tomáš a Ondrej i ich bratia odkúpili túto tretiu časť od Budku, syna Solnu, za 20 mariek, zaplatených v prítomnosti bratov gilemitánov rádu svätého Augustína v Šariši. Ako sme to podrobne videli zaznamenané v listine týchto bratov. Keď teda chceme ich prosbám, totiž Tomáša, Ondreja a ich bratov, láskavo vyhovieť z kráľovskej štedrosti, berúc do úvahy ich služby, ktorými sa vyznačovali zjavnou vernosťou v časoch nášho starého otca i otca, slávnych kráľov, ako aj za našich čias, udelili sme im tieto vyššie menované zeme, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné držanie. Zároveň schvaľujeme a prijímame vyššie spomenutú dohodu a kúpnu zmluvu tak, že polovica týchto zemí má pripadnúť grófovi Tomášovi, Ledomu a Martinovi, jeho bratom, a druhá polovica má natrvalo zostať Ondrejovi a jeho synom i dedičom, ako to bolo medzi nimi dohodnuté. Dané rukou ctihodného muža magistra Tomáša, zvoleného biskupa albianskej cirkvi, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: V roku 1278 kráľ Ladislav IV. daroval šľachticom Comesovi Tomášovi, Ledemu a Martinovi, synom Tekuleho a Andrejovi, synovi Bodona z rudu Tekule "akési zeme k Šarišu patriace, ležiace za zásekami, blízko Červenice, a to Peturmezey, Kuzurumezew, Putromezew, et Huzyumezew nazývané...", ktoré boli súčasťou majetkov patriacich pod obvod kráľovského hradu Šariš. Išlo o majetky patriace korune a keďže sa ich kráľ rozhodol udeliť Tekulovcom, poveril Hypolita, farára v tom čase pôsobiaceho vo Veľkom Šariši, aby zistil, či sú tieto majetky bez majiteľa, teda iba kráľovským vlastníctvom, a zároveň aj v akom sú stave. Hypolit po preverení a obchôdzke majetkov zistil, že tretina týchto majetkov bola v tom čase vo vlastníctve Budka, syna Golnu. Šľachtic Budko využil svoje právo a postavil sa proti darovaniu majetkov, ktoré mu patrili - Petrovenec, Dubovica a Kuzurumezew. Svoje podiely Budko odstúpil, až keď mu Tekulovci vyplatili náhradu vpodobe dvadsiatich hrivien striebra. Svedkom tejto kúpy bol mních Gilermo z Rádu sv. Augustiánov z Veľkého Šariša. (Smoroň, 2015, s.208-209)
Osoby a obce: Synonymá: VeresalmaLúčka - Šimon - vlastník Lúčka - Kachy - vlastník Ján a jeho synovia (Eugen a Peter) vyhlásili (pred Spišskou kapitulou), že zem, ktorá je ich dedičstvom, a ktorá sa volá Torkw a leží medzi dvoma riečkami Veresalma a Nenevyze, daroval Šimonovi, svojmu zaťovi a dcére, ktorá sa volá Kachy a skrze ňu svojim vnukom, aby ju vlastnili naveky a to v istých starobylých hraniciach, ktoré ju z každej strany ohraničujú. Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.17) V roku 1348 vznikol spor šľachticov z Petrovenca a tými, ktorí mali svoje majetky v Lúčke o kus zeme vo veľkosti jedného poplužia. Šľachtici ako listinu vlastníctva predložili citovanú listinu z roku 1293. (Angelovič, Boleš, 2002, s.65) Pomenovanie Nenevis či Neneewyz sa spomína v listine z roku 1293, kde sa táto riečka spolu s riečkou Veresalma (Miľpošský potok) uvádza ako ohraničenie dedičného majetku Torkw (Kamenica). V spomínanej listine má tvar Nenevyze. (Boleš, 2002, s.22)
... terra Verusalma...
Osoby: Euze; Štefan, syn Euzea Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove Osoby a obce: Synonymá: EwzeČervenica pri Sabinove - Štefan - vlastník 18. júl 1285. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre svojho kľúčiara Štefana syna Ewze, obnovuje donáciu majetku Červenica [Weresalma] pôvodne darovanú jeho otcom kráľom Štefanom V. Podľa listiny vydanej Jágerskou kapitulou 20. januára 1350. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Abstract: Jágerská kapitula dosvedčuje, že Štefan, syn Ewzeho, Makana, syn Merka, a Michal, syn Petra, predali svoju zem Weresalma v Šarišskej stolici, ležiacu za zásekmi smerom k Poľsku, za sto mariek. Tri štvrtiny zeme pripadli synom grófa Detricha z Keechu a jedna štvrtina grófovi Ondrejovi, synovi Boduna. Predávajúci sa zároveň zaviazali chrániť kupujúcich a ich dedičov proti všetkým právnym nárokom a zabezpečiť im pokojné držanie majetku. Listina obsahuje aj opis hraníc tejto zeme, vedených podľa riek Lytuna, Tarcha a Weresalma, vrchu Mychalhazatetev a verejnej cesty zo Šariša do Poľska. Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Simon, syn Detreho; Štefan , syn Dethmara; Štefan, syn Andreja; Štefan, syn Euzea Kategória: Metácia Pred egerskou kapitulou Štefan, syn Ewzeho zo Šariša, kráľovský kľúčiar, a jeho bratia predávajú svoj majetok menom Veresalma v Šarišskej stolici, na poľskom pohraničí, z troch štvrtín synom Keechiho Detreho a z jednej štvrtiny grófovi Štefanovi, vnukovi Boduna, za sto mariek, v rámci uvedených hraníc. 1287. Všetkým veriacim v Krista, tak prítomným ako aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, chceme oznámiť, že keď pred nás osobne predstúpili na jednej strane Štefan, syn Ewzeho, kľučník pánovho kráľa, Makana, syn Merka, a Michal, syn Petra, bratia uvedeného Štefana zo Šariša, a na druhej strane gróf Dethbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba i za svojich bratov Dethka, Šimona a Langeusa, ďalej za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dethmara, a tiež Štefan, syn grófa Ondreja, syna Boduna, v mene svojho otca, vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal ústne vyhlásili, že istú svoju zem, nazývanú Weresalma, nadobudnutú Ewzem a jeho vyššie uvedenými synmi, ležiacu v Šarišskej stolici za zásekmi na výjazde do Poľska, v medziach a starých hraniciach nižšie opísaných, v ktorých ju oni držali, so všetkými jej úžitkami a príslušenstvami predali a odovzdali, a to v troch štvrtinách vyššie uvedeným synom grófa Detricha a v jednej štvrtine vyššie uvedenému grófovi Ondrejovi, za sto mariek, ktoré od nich plne prijali, aby ju oni, ich dedičia a nástupcovia ich dedičov držali a pokojne užívali naveky a neodvolateľne. Okrem toho sa vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal, ako aj všetci ich dediči zaviazali chrániť uvedených synov grófa Detricha a grófa Ondreja i všetkých ich dedičov proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu tejto zeme, vlastnou prácou a na vlastné náklady, a zachovať ich v pokojnej držbe tejto zeme bez škody. Hranice, ktorými je táto zem ohraničená, ako ich strany pred nami vypočítali, sú tieto: prvý medzník sa začína pri rieke zvanej Lytuna na severnej strane, odtiaľ smeruje na juh a idúc po jej toku prichádza k inej rieke zvanej Tarcha; po nej sa obracia na západ a idúc proti jej toku prichádza k inej rieke zvanej Weresalma; po nej pokračuje proti jej toku na sever a prichádza k prameňu tejto rieky Weresalma; odtiaľ sa obracia na východ a vystupuje na istý vrch nazývaný Mychalhazatetev; odtiaľ zostupujúc cez istý berch prichádza na verejnú cestu, ktorá vedie zo Šariša do Poľska; tam vstupuje na túto cestu a idúc po nej sa znovu spája s vyššie uvedenou riekou Lytuna, a tam sa hranice končia. Strany zároveň uviedli, že táto zem nemá iných susedov. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Sumbunu, Bernard z Borsudu, Gregor zo Zabouchu, Štefan zo Zemplína, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší, roku Pána 1287; za vlády kráľa Ladislava v Uhorsku, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho ctihodného pána Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského. Z odpisu jágerskej kapituly z roku 1353, ktorého originál sa nachádza v archíve rodiny Péchyovcov v Péchújfalu. Vydal: Frigyes Pesty. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Az egri káptalan 1353 évi átíratából, melynek eredetije megvan a péchujfalusi Péchy cs. ltárában. Közli: Pesty Frigyes. Referencie na listinu: Čížov syn Štefan bol pre neustále znepokojovanie v držbe Červenice nútený v roku 1287 svoj majetok predať Detrikovým synom, majiteľom Kamenice a Tekulovcom. (Beňko, 1985, s.203-204) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Euze; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Simon, syn Detreho; Štefan, syn Euzea; Štefan , syn Dethmara Synonymá: Lytune, Mychalhazatetey, Weresalma1285. Listina Jágerskej kapituly, podľa ktorej uzavreli kráľovský kľúčiar Štefan syn Euze- ho, spolu so svojimi bratmi či príbuznými: Makana syn Merka, Michal syn Petra, ďalej synovia župana Keechi Detre, Dethor a Herbord so synmi: Dethk, Simon a Langeus, Dethmarovi synovia: Detreh, Štefan a Mykou, Andrej Bodunov syn a županov syn Štefan dohodu o tom, že Euze-ovi synovia predajú svoj majetok Červenicu [Weresalma] z troch štvrtín synom župana Detre, z jednej štvrtiny županovi Andrejovi. Hranice Červenice [Weresalma]: na severe pozdĺž rieky Ľutinka [Lytune] až po rieku Torysu [Tharcha], ďalej proti prúdu Torysy po riečku Weresalma, od prameňa [ústia] Weresalmy po vrch Michalka [Mychalhazatetey], odtiaľ po hradskej ceste zo Šariša do Poľska až po riečku Ľutinka [Lytune]. Z prepisu v Jágerskej kapitule dňa 21.6.1353. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Kategória: Metácia Synonymá: de domo ipsius Michaelis, LytigheLadislav, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska, Kumánska a Bulharska, všetkým veriacim v Krista, ktorí budú čítať tento list, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Je kráľovsky vhodné a užitočné odmeňovať štedrosťou tých, ktorí sa osvedčujú v službách svojmu pánovi, aby ostatní, povzbudení ich príkladom, boli vedení k väčším skutkom vernosti a aby sa učili účinnejšie sa pridŕžať svojho prirodzeného pána. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, že keď predstúpil pred našu prítomnosť Peter, syn grófa Juraja, župan Nového hradu, náš milý a verný, žiadal, aby sme mu dali istú zem nazývanú Weresalma, ležiacu v Šarišskej stolici, ktorú držal Ewze a jeho synovia. Keďže nám však vo veci tejto zeme nebola pravda známa, prikázali sme našimi listami verným našim, Jágerskej kapitule, aby vyslali dôveryhodného muža ako svedka, pred ktorým by náš človek Ján zvaný Fynta prišiel na miesto tejto zeme a uviedol ju do držby menovanému grófovi Petrovi, ak by nebol vznesený odpor, a aby tých, čo by odporovali, predvolal pred našu prítomnosť na primeraný termín. Táto Jágerská kapitula nám potom odpísala v tom zmysle, že uvedený gróf Ján, náš človek, prišiel na miesto tejto zeme a v prítomnosti človeka tej istej kapituly uviedol túto zem do držby grófa Petra, pričom nikto neodporoval. A tak my, ktorí sme z úradu zvereného nám panovania povinní zvažovať zásluhy jednotlivcov a každému odpovedať podľa miery jeho zásluh, uvážiac mnohé a chvályhodné služby uvedeného grófa Petra a jeho brata Jowanka, ktoré nám obaja preukázali s najväčšou horlivosťou vernosti pri rozličných výpravách nášho kráľovstva, a osobitne vtedy, keď vierolomný národ Tattarorum napadol nepriateľsky naše kráľovstvo a páchal v ňom spúšť, skazu, požiare a veľmi mnohé škody, títo gróf Peter a Jowanka sa z vernosti dlžnej kráľovskej korune a na obranu obyvateľov nášho kráľovstva postavili proti týmto Tatárom do boja, kde ten istý Jowanka, utrpiac od tých Tatárov smrteľné rany, skonal. Preto teda ako istú náhradu za služby toho istého grófa Petra, pre smrť uvedeného Jowanka a pre služby samého grófa Petra, hoci je to len malá odmena vzhľadom na to, čo teraz konáme, a hoci by si ten istý gróf Peter zaslúžil väčšiu odmenu a povýšenie, sme túto zem nazývanú Weresalma so všetkými jej úžitkami dali, darovali a udelili tomu istému grófovi Petrovi a jeho dedičom i nástupcom jeho dedičov do večnej a neodvolateľnej držby. Hranice tejto zeme, ako sme videli uvedené v listine tej istej kapituly, sa určujú takto: Prvá hranica prechádza spoza Copou a po prekročení vody menom Lytighe od tejto hranice smeruje až k zemi Weresalma; potom odtiaľ pokračuje až k istej vode nazývanej Tarcha; ďalej od Tarcha ide stredom Syn po veľkej ceste k malej vode, ktorá sa nazýva Ozyu potok, a po nej postupuje nahor až k jednej veľkej lúke, ktorá leží v strede vyššie uvedenej zeme; odtiaľ z lúky zostupuje vyššie až k domu Michaelis; a od domu toho istého Michaelis zostupuje táto hranica k istej bahnitej vode, ktorá sa nazýva Sarus potok; potom vedie až k Litene, a odtiaľ tá istá hranica pokračuje až k rieke Tarcha a tak sa vracia k prvej hranici tejto zeme. Na pamiatku tejto veci a na jej večné potvrdenie sme vydali tento list, upevnený ochranou našej dvojitej pečate. Dané rukou ctihodného muža Tomáša, z Božej milosti vacovského biskupa, kancelára nášho dvora, nášho milého a verného, roku Pána 1288, v šestnástom roku nášho panovania. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Ďalšia časť majetku Číža [Ewze] a jeho synov v Červenici sa v roku 1288 dostala do vlastníctva Abanovohradu, Jurajovho syna Petra. (Beňko, 1985, s.204)
Osoba: Dethbor, syn Detreho Osoby a obce: Červenica pri Sabinove - Dethbor - vlastník Kamenica - Dethbor - vlastník Pusté Pole - Dethbor - vlastník Neuvedený rok (1290–1301). Listina Jágerskej kapituly je odpis donačnej listiny kráľa Bela IV. z roku 1248 na majetky Pusté pole [Bachamezey], Kamenica [Torkueley] a Červenica [Weresalma], vyhotovený na príkaz kráľa Andreja III. pre župana Dethbora, Detre-ho syna. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 29. marca 1320. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Synonymá: Symon 27. október neuvedený rok [1290–1301]. Ostrihom....... Listina kráľa Andreja III., ktorou poveruje Jágerskú kapitulu vyhotoviť odpis listiny kráľa Bela IV., ktorú sa Detre-ho synovia: Symon a Herbord pre intrigy svojich nepriateľov, najmä abovského [abuwywári] župana Petra, obávajú priniesť kvôli potvrdeniu na kráľovský dvor. Uvedená listina Bela IV. je donačná listina na majetky Pusté pole [Bachmezey], Kamenica [Torkueley] a Červenica [Weresalma]. Z listiny kráľa Karla I. zo dňa 29. marca 1320. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Kategória: Metácia Osoby a obce: Synonymá: Lethene, Myhalhazatetey, WeresalmaČervenica pri Sabinove - Kokoš - vlastník Červenica pri Sabinove - Ján - vlastník Červenica pri Sabinove - Dethbor - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Simon - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Herbord - bývalý vlastník Červenica pri Sabinove - Langeus - bývalý vlastník Kamenica - Ján - vlastník Kamenica - Kokoš - vlastník 1296. Listina Jágerskej kapituly popisuje výmennú kúpno-predajnú zmluvu, ktorú medzi sebou uzavreli synovia Rykolpha zo Spiša: Kokos a Ján, a tiež synovia Keechi Detre-ho: Dethbor, Symon, Herborth a Langeus, takým spôsobom, že synovia Rykolpha prepustia svoj majetok Gybart kúpený v Ujvárskej župe [myslí sa tu Aba-ujvárska župa, Gibárt je dedina v severnom Maďarsku] synom Detre-ho a ich potomkom, výmenou za to im synovia Detre-ho odovzdajú majetky, ktoré zakúpili v šarišskej župe: Kamenica [Torkow] a Červenica [Weresalma]. S uvedenou zmluvou súhlasili aj príbuzní Detre-ho synov [potenciálni rodoví spoluvlastníci]: Dethk, Dethmarov syn Štefan, Moholov syn Stephk a Bodunov syn Andrej. Hranice Weresalmy: na severe od prameňa riečky Weresalma na východ po vrch Michalka [Myhalhazatetey], odtiaľ na juh po riečke Ľutinka [Lethene] až po riečku Torysu [Taarcha]. Hranice Kamenice [Tarkow]: na juhu od potoka Kukenegurpothok smerom na sever pozdĺž riečky Polona až po ústie Wlwespothok-u [pravdepodobne to bude Sokolí potok; ölyv = jastrab alebo myšiar], proti prúdu Wlwespothok-u smerom na východ po prameň rieky Nenefew, napokon na juh po zem Andreja, syna Bodunovho. Na nepoškodenom pergamene, pečať chýba, ostali len zvyšky zeleno-červených povrázkov, na ktorých visela. Rovnaký obsah má aj listina Jágerskej kapituly zo 4. januára 1349. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Rovnaký obsah bude zrejme aj v listine DL 68893 Referencie na listinu: V roku 1296 došlo k výmennej dohode medzi synmi Detrika a synmi Rikolfa, Kokošom a Jánom. Títo odovzdali Detrikovým synom dedinu Gibárt v Abovskej stolici, za čo dostali dedinu Kamenica a Červenica v Šarišskej stolici. Ako rozdiel hodnoty zaplatili synovia Rikolfa ešte 60 hrivien v striebre. (Haviarová, 2016, s.6-7)
Všetkým Kristovým veriacim, prítomným i budúcim, ktorí uvidia túto listinu, kapitula jágerského kostola posiela pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Obsahom tejto listiny chceme dať všetkým na známosť, že Kokoš a Ján, synovia Rykolfa zo Spiša, z jednej strany, a Dethbor, Šimon, Herborch a Langeus, synovia Detrika z Kechu, z druhej strany, osobne predstúpili pred nás a vyhlásili, že so vzájomným súhlasom strán medzi sebou vykonali takúto zámenu majetkov: tí istí synovia Rykolfa dali a odovzdali uvedeným synom Detrika a ich dedičom do večnej držby istý svoj majetok nazývaný Gybarth, ležiaci v stolici Nový hrad, ktorý na nich prešiel titulom kúpy a nijako sa netýkal ich ostatných bratov, so všetkými úžitkami a príslušenstvami, pod tými istými istými a starými hranicami, pod ktorými ho držal ich otec Rykolf a oni sami. Výmenou zaň tí istí synovia Detrika dali a odovzdali uvedeným synom Rykolfa a ich dedičom dve svoje držby, jednu kúpenú a jednu dedičnú, nazývané Torkow a Weresalma, ležiace za indaginami v Šarišskej stolici, pri zachovaní práv a podielov ostatných bratov v týchto držbách, podobne so všetkými ich úžitkami a príslušenstvami, oddelené od ostatných zemí nižšie opísanými hranicami, aby ich držali a vlastnili večným právom a neodvolateľne. A keďže uvedené držby synov Detrika boli lepšie a užitočnejšie než spomenutá držba Gybarth, tí istí synovia Rykolfa pridali synom Detrika navyše šesťdesiat hrivien čistého striebra, ktoré uvedení synovia Detrika priznali, že od nich úplne prijali. Aj Dethk, brat tých istých synov Detrika, za seba a za Štefana, syna Dethmara, svojho brata, takisto Štefk, syn Mohola, a Andrej, syn Boduna, pokrvní príbuzní a susedia tých istých synov Detrika, osobne predstúpili pred nás a dali k tejto zámene plný súhlas a privolenie. Okrem toho sa strany a ich dedičia zaviazali, že sa budú navzájom chrániť a brániť vlastnou námahou a na vlastné náklady proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu uvedených držieb odovzdaných im výmenou, a že sa v nich budú navzájom pokojne zachovávať. Hranice samotnej držby Weresalma strany pred nami opísali takto: prvá meta sa začína zo severnej strany pri prameni potoka nazývaného Weresalma. Odtiaľ vychádza na východ a postupujúc prichádza k istému miestu nazývanému Myhalhazatetey. Tam sa opäť obracia smerom na juh a idúc priamo, zostupujúc z toho miesta, prichádza k istej verejnej ceste. Na tejto ceste sa znovu obracia smerom na východ. Po krátkom úseku po nej z nej vychádza a opäť sa obracia smerom na juh. Idúc priamo padá/prichádza do potoka nazývaného Lythyne a idúc jeho korytom prichádza do rieky Taarcha. Po nej ide proti jej toku a znovu prichádza k už spomenutému potoku Weresalma. Idúc po ňom proti jeho toku znovu prichádza k jeho prameňu, odkiaľ začala, a tam sa končí. Hranice uvedenej držby Torkow tie isté strany podobne opísali takto: prvá meta sa začína z južnej strany na istom potoku nazývanom Kukenegurpothok. Odtiaľ vychádza na sever a idúc priamo prichádza k prameňu toho istého potoka. Potom prechádzajúc cez vrchy ide priamo a padá/prichádza do potoka nazývaného Polona. Idúc jeho korytom prichádza k istému miestu, kde potôčik nazývaný Wlwespothok vteká do samotného potoka Polona. Tam z neho vychádza a obracia sa proti toku potoka Wlwespothok smerom na východ. Idúc po ňom prichádza k jeho prameňu. Potom idúc priamo prichádza k prameňu istého potoka nazývaného Nencefw a tam sa obracia smerom na juh. Idúc priamo prichádza k hraniciam zeme vyššie uvedeného Andreja, syna Boduna, a tam sa končí. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú ochranou našej pečate. Prítomní boli magister Ján lektor, Mykow kustód, Martin z Pathy, Peter z Kemey, magister Ján z Hewes, archidiakoni, a mnohí iní. Roku Pána 1296. Za vlády Andreja, slávneho kráľa Uhorska; za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského; a za nášho pána, ctihodného otca Andreja, z Božej milosti jágerského biskupa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... |
| 1-10 / 93 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829328 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online
Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Borsa, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829608 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829328 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. IX. 1272–1290.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1871584 s.. Dostupné online
- Wenzel, G.: Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus. X.. Eggenberger Ferdinánd Akademiai, Pest, 1873468 s.. Dostupné online