|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Andrej, syn Boduna; Stephk, syn Mohola ...item Stephk filius Mohol et Andreas filius Budun consanguinei et commetanei...ipsorum filiorum Detrici... Referencie na listinu: Stephk, syn Mohola bol príbuzný bratov z Fulókércs, spomína sa to v listine z roku 1296. (Angelovič, Boleš, 2002, s.14) Listina z roku 1296 však v porovnaní s neskorším jej opisom z roku 1359 sa na viacerých miestach, hlavne v opise hraníc Kamenického panstva, obsahovo líši. - MOL DL 64647; 68918; V mandáte z roku 1359 sa uvádza, že dôvodom prepísania listiny je strata vlastníckych listín majetkov, no neuvádza sa však ktorých - MOL 68918. (Boleš, 2002, s.19) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Bogliarka, Drienica, Hertník, Jakovany, Kapolna, Ľutina, Olejníkov, Osikov, Ratvaj, Šarišské Sokolovce 15. júna 1296. Je to listina jágerskej kapituly, popisujúca dohodu, ktorú uzavreli Demeter Ujvári [z Ujváru] a jeho synovia Peter a Ondrej, ďalej Dethbor, Simon, Herborth a Langeus, týkajúcu sa hradov šarišskej župy Gradisz a Ujvár, ako aj hraníc k nim patriacich majetkov Jakovany [Jakova], Sabinov [Ceben], Drienica [Schom], Kapolna [zaniknutá osada východne od Drienice], Šarišské Sokolovce [Thoth-Schelmes], Ratvaj, Osikov, Hertník [Hertnecht], Ľutina [Litinye], Olejníkov [Olajnik] a Bogliarka [Bekler]. Hranica začína tam, kde sa potok, ktorý vyviera pri obci Jakovany [Jakovánál], vlieva do potoka Ratvaj [dnešný Jakoviansky potok], postupuje po severnej časti vrchu Olajnik až po prameň Slatina, odtiaľ sa smerom na východ dostáva k upätiu vrchu Olajnik, ďalej pokračuje pozdĺž bardejovskej cesty k Malému Príslopu [Kis-Prislop], po vrchol Veľkého Príslopu [Nagy Prislop], prechádza cez vrch Lysá [Copas alebo Kopasz znamená lysý] až po vrchol vrchu Čergov [Csergő], odkiaľ zostúpi na cestu prichádzajúcu od hradu Gradisz [Hradek v Hradisku], odtiaľ postupuje cez lúku Čergov smerom na sever, pri Osikove [Osiko] a Hertníku [Hertneknél] odbočí z bardejovskej cesty doprava a popri Hertníku [Hertnecht] pokračuje na sever až po Bogliarka [Begler], kde sa končí pri potoku Begler. Jednoduchý odpis z roku 1808 Preklad: Kveta Markušová, 2017
...possessione Osykov... Referencie na listinu: Postupom času tento prvý názov [Kajtarova Poruba/Kaytarwagasa] zanikol a ujal sa dnešný názov Osikov (Osykov, Vzykew, Osyko, Ossiko, Ossyko). (Hudáček, 2013, s.9-10) Ďalšia správa o Osikove, ktorá sa dodnes mylne považuje za najstarší doklad o obci, pochádza z roku 1372. Vtedy sa delili majetky na Spiši a Šariši medzi Martou, dcérou Štefana, syna Mikuláša, syna Urbana z Perína, ktorá bola manželka Andreja, syna Pankráca zo sv. Mikuláša v Liptove a Jánom, synom spomenutého Štefana, ktorý bol bratom Marty. Išlo o predstaviteľov vetvy pánov z Perína, ktorá vlastnila panstvo Kobyly a jednu tretine panstva Janovce. Predmetom deľby boli dediny Vaniškovce, Bartošovce(Nemethfalva) a Osikov(Osykov). V tomto roku sa Osikov objavuje prvýkrát pod názvom, ktorý sa používa dodnes. V tejto súvislosti je veľmi zaujímavé delenie Osikova, kde sa spomína, že pani Marta mala nárok na dva lány (lanus) z chotára dediny, ktoré sa nachádzali neďaleko Bartošoviec. Je to jasný doklad o tom, že Osikov bol skutočne založený na nemeckom práve a jeho stotožnenie s Kajtarovou Porubou má preto historické opodstatnenie. (Hudáček, 2013, s.13-14)
Abstract: Metácia dediny Vaniškovce. Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Osikov, Osikovský potok Synonymá: fluvius Osyka...fluvius Osyka... Referencie na listinu: Nové pomenovanie [osady Osikov] súviselo s názvom potoka, ktorý tadiaľ pretekal a prýkrát sa spomína v roku 1374 ako Osikovský potok (fluvius Osyka). (Hudáček, 2013, s.10) ... v roku 1374 došlo už k dôkladnému deleniu dediny Vaniškovce. Vtedy môžeme po prvýkrát zrekonštruovať juhovýchodnú časť chotára Osikova. Ako hranica sa spomína Sekčov (Sekchew), potok Halaš (rivulus Halas, dnešný Poddubinský Jarok, ľavý prítok Sekčova južne od Raslavíc), vrch Pout/magnus mons (dnešný kopec Buč, 508 m. n. m.), Suchá dolina (vallis Zarazlavelg, z maď. szárazvölgy), rieka Olšavica (Olsoviche, dnešný potok Diaľne, prítok Potôčika), Osikovský potok (Osyka, ide o Potôčik, ľavý prítok dnešného Osikovského potoka) a Bartošovský potok (Barthuspataka, dnešný Fričkovský potok), kde sa nachádzal aj mlyn (molendinum). Nakoniec hranica pokračovala ďalej k Sekčovu. (Hudáček, 2013, s.14-15)
Referencie na listinu: Postupom času tento prvý názov [Kajtarova Poruba/Kaytarwagasa] zanikol a ujal sa dnešný názov Osikov (Osykov, Vzykew, Osyko, Ossiko, Ossyko). (Hudáček, 2013, s.9-10) Aj v roku 1392 sa pri ohraničovaní Raslavíc spomínajú susedné dediny Vaniškovce a Osikov (Vzykew), ale už bez ďalších informácii o opise ich chotára, alebo o ich vlastníckej príslušnosti. (Hudáček, 2013, s.15)
Osoby a obce: Synonymá: Ebirharthwagasa, Herknecht, Osyko, Reychwald, ZpiskwagasaHertník - Daniel z Perína - vlastník Hervartov - Daniel z Perína - vlastník Osikov - Daniel z Perína - vlastník Richvald - Daniel z Perína - vlastník Jan. 17. (Bude, in Anthonii) Zs. a szepesi káptalanhoz. Iktassa be Peryn-i István fia János fiait : Dánielt és Miklóst a szepesmegyei Rychno, Crompach, Plicno, Wyuagasa, Jacabuagasa, Pothproch, Kalow, Ludweg, Gyenkfelde, a sáros-megyei Bartosfalua, Osyko, Herknecht, Cluso, Ebirharthwagasa, Kerekwagasa, Reychwald, Zpiskwagasa, Peturwagasa, Jacabwagasa, a szabolcsmegyei Karaz- zeles és az abaujvármegyei Peren, Dethk birtokok felébe, amelyhez osztály útján jutottak. A szepesi káptalan 1408. márc. 30. okl.-böl. Szepesi káptalan orsz. lt. Intr. Scepus. f. 1. nr. 26. O. L. Fkgy. (1/30.) Referencie na listinu: ...až v roku 1408 sa dozvedáme, že Osikov (Osyko) bol ešte naďalej súčasťou majetku pánov z Perína, vlastníkov panstva Kobyly. V tomto roku s totiž svoj rodové majetky na Spiši, Šariši, Above a v Sabolčskej župe delili Daniel a Mikuláš synovia Jána z tohto rodu. Zaujímavé je, že predmetom deľby neboli Kobyly, kedysi hlavná dedia ich panstva na Šariši. Podľa neskorších údajov vlastnili Kobyly už Pavol, syn Daniela z Perína, V roku 1408 sa deľba týkala už len Bartošoviec, Osikova, Hertníka, Kľušova, Hervartova, Šiby (Kerekwagasa), Richvaldu, Krivého, Vyšnej a Nižnej Vole. Podľa uvedeného sa nové centrum Danielovho podiely nachádzalo už v Bartošovciach. Od tohto roku môžeme preto hovoriť o tzv. Bartošovskom panstve. Druhou najvýznamnejšou a zrejme aj najľudnatejšou dedinou panstva bol Osikov. (Hudáček, 2013, s.15)
Abstract: Súpis port Šarišskej stolice Osoby: Bartolomej, syn Jána; Filip; Ján, syn Jána; Martha; Sebastián, syn Petra; Andrej de Lipthowia; Ján Gombos; Ján Kapy; Nicolai Nemeth; Ladislav syn Henrika; Ján Vdyn; Daniel z Perína; Štefan z Úpora Obce a miestne názvy: Bodovce, Čirč, Drienica, Fričkovce, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Hrnčiar, Jakubovany, Kamenica, Kapolna, Krivé, Lenartov, Lúčka, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Pusté Pole, Ratvaj, Richvald, Šiba, Terňa Osoby a obce: Synonymá: Adamfelde, Alsoterne, Bachamezo, Bodonlaka, Cerne, Eberhard, Felsoterne, Frychchaw, Hennyngh, Hercelhawo, Herkethh, Hradista, Cherne, Jacabfalua, Kapolna, Lithine, Luchka, Lwchka , Malchou, Ozykow, Rathuay, Ryhuald, Siba, Som, Sorm, Spychuagasa, Tharkw, VenecheČirč - Ladislav syn Henrika - vlastník Čirč - Bartolomej - vlastník Čirč - Ján - vlastník Drienica - Štefan z Úpora - vlastník Drienica - Filip - vlastník Drienica - Filip - pôvod Fričkovce - Ján Vdyn - vlastník Hanigovce - Ján Vitani - vlastník Hertník - Daniel z Perína - vlastník Hervartov - Daniel z Perína - vlastník Hrnčiar - Ján - vlastník Hrnčiar - Martha - vlastník Jakubovany - Štefan z Úpora - vlastník Kamenica - Bartolomej - vlastník podielov Kamenica - Ján - vlastník podielov Kapolna - Štefan z Úpora - vlastník Lenartov - Andrej de Lipthowia - vlastník Lúčka - Ladislav syn Henrika - vlastník Lúčka - Bartolomej - vlastník Lúčka - Ján - vlastník ... Súpis port Šarišskej stolice Referencie na listinu: Item Hennyngh, Sebastiani de eadem (Hennyngh), porte XI. Item Hennyngh, Joannis de Peren, porte XVI. (Uličný, 1990, s.394) Item Cherne, Bartholomei de Tarcha, porte VIII. Item Cerne, Joannis Fogas, porte X. Cerne, Ladislai (filii) Herricy, porte IX. (Uličný, 1990, s.388) Item Som, Stephani de Vpor, porte XXI... Sorm Philipi de eadem (Sorm), porte XIII. (Uličný, 1990, s.390) Item Frychchaw, Joannis Vdyn, porte XXIV. (Uličný, 1990, s.392) Herkethh (?), Danielis (de Peren), porte XXXI. (Uličný, 1990, s.396) Eberhard, Danielis de Peren, porte XX. (Uličný, 1990, s.396) Hradista, regis, porte IV. (Uličný, 1990, s.397) Najstaršia správa o obci Hradisko, ktorá bola súčasťou panstva hradu Šariš. (Uličný, 1990, s.98) Hercelhawo, Joannis Fogas, porte VII ... Hercelhawo, domine Marthe, porte VII. (Uličný, 1990, s.398) Jacabfalua, Stephani de Vpor, porte XXIX. (Uličný, 1990, s.401) Tharkw, Bartholomei de eadem, porte XIII... Joannis Fogas, porte XVIII (Uličný, 1990, s.402) Kapolna, Stephani de Vpor, porte XIV (Uličný, 1990, s.403) Spychuagasa, Danielis de Peren, porte XI (Uličný, 1990, s.409) Lwchka Ladislai eiusdem (filii Herrici de Tharkw), porte VII... Luchka, Bartholomei de Tarcha, porte VIII... Luchka Joannis de Fogas, porte VIII... Luchka, dominorum de Tarkw, porte XVII (Uličný, 1990, s.416) Lithine, Joannis de Peren, porte XXII (Uličný, 1990, s.417) Malchou, Joannis de Kapy, porte LI (Uličný, 1990, s.418) Adamfelde, relicte Nicolai Nemeth, porte XIV (Uličný, 1990, s.422) Ozykow, Danielis Peren, porte LII (Uličný, 1990, s.426) Wyfalw, Joannis de Peren, porte LX (Uličný, 1990, s.428) Rathuay, Johannis Gombus, porte XVIII (Uličný, 1990, s.435) Ryhuald, Danielis de Peren, porte LII (Uličný, 1990, s.437) Siba, Danielis de Peren, porte XXII (Uličný, 1990, s.449) Alsoterne, nobilium de eadem (Alsoterne), porte IV... Felsoterne, nobilium de eadem (Felsoterne), porte VIII (Uličný, 1990, s.451) Janusfalua, Andree castellani, porte XVI (Uličný, 1990, s.455) Veneche, Joannis de Kapy, porte VII (Uličný, 1990, s.456) Menarth, Andree de Lipthowia, porte XXIII (Uličný, 1990, s.413) Item Bachamezo, Joannis Fogas, porte IV (Uličný, 1990, s.379) Item Bachamezo, domine Marthe de eadem (Bachamezo), porte V (Uličný, 1990, s.379) Item Bachamezo, Ladislai (filii) Herrici, porte V. (Uličný, 1990, s.379) Item Bodonlaka, abbatis Sacri Montis, porte XV. (Uličný, 1990, s.383)
Osoba: Peter Baran Obce a miestne názvy: Osikov Osoby a obce: Synonymá: OssikoOsikov - Peter Baran - vlastník Referencie na listinu: Po smrti významného uhorského panovníka Žigmunda Luxemburského sa v roku 1437 dostal Osikov (Ossiko), spolu s celým Bartošovským panstvom, vrátane Kobýl, do rúk Petra Barana. Ten bol jedným z najvýznamnejších bardejovských obchodníkov. Nie je nám však známe za akých okolnosti ho ziskal. (Hudáček, 2013, s.16)
Osoba: Pavol Peren Rod: Tharczay Osoby a obce: Synonymá: Herknecht, Krywa, Oberharth, Ossiko, Rychvald, SchybaOsikov - Pavol Peren - vlastník ...Quod Nicolaus filius Clementis Tarczai de Tarköi sua ac Thome filii Petri similiter Tarczai de eadem fratris sui in pertonis nostram...Paulus de Perén...Ossiko, Herknecht, Schyba, Oberharth, Rychvald, Krywa, Referencie na listinu: Postupom času tento prvý názov [Kajtarova Poruba/Kaytarwagasa] zanikol a ujal sa dnešný názov Osikov (Osykov, Vzykew, Osyko, Ossiko, Ossyko). (Hudáček, 2013, s.9-10) ...v roku 1454 sa už spomína ako majiteľ Osikova Pavol, syn Mikuláša, ktorý bol synom Mikuláša z Perína (ten bol bratom spomenutého Daniela). Vtedy sa totiž Mikuláš a Tomáš, páni z Kamenice (Tharczay), domáhal svojej časti z majetkov panstva, na ktorú mali nárok po ich ženskej príbuznej. Pravdepodobne sa jednalo o veno a dievčenskú štvrtinu. To je doklad o tom, že niektorí z príslušníkov pánov z Perína mal niekedy v prvej polovici 15. stor. za ženu šľachtičnú z Kamenice. Ich majetkové nároky sa týkali aj dediny Osikov (Ossyko). (Hudáček, 2013, s.16)
. O . REX . GLORIE . WENI . CVM . PACE . ME . [FEC]IT [.RI]ERY . YACODYS . YVDEX . ANNO . DOMINI . M . D XI Ó kráľ slávy, príď v pokoji. Vyhotoviť ma dal richtár Jakodys, roku Pána 1511. Nápis na zvone Kostola sv. Michala v Osikove.
Osoby: Bernard Baran; Ján Zápoľský Obce a miestne názvy: Osikov Osoby a obce: Synonymá: OssykoBardejov - Bernard Baran - obyvateľ Osikov - Bernard Baran - vlastník Osikov - Ján Zápoľský - bývalý vlastník Referencie na listinu: Ferdinand I. vtedy [1527] oficiálne udelil Bartošovské panstvo spolu s kúriou (curia) v tejto dedine, do ktorého v tomto období okrem iných dedin patril aj Osikov (Ossyko), bardejovskému mešťanovi Bernardovi Baranovi (Bernardus Baran de Barthfa). Ako sa priamo v listine spomína, pôvodne ho vlastnil Ján Zápoľský. Bernard Baran ho dostal od Ferdinanda iste za vojenskú alebo finančnú pomoc, ktorú mu preukázal pri bojoch proti Jánovi. (Hudáček, 2013, s.18) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...Bernardi Baran de Barthphis... eadem possessione Bartosfalwa ac villas Orkutha, Jakabfalwa, Hrzesso, Ossyko, Herknechth, Syba, Klussow, Kabalafalwa inter Barthfam et Epperyes... Referencie na listinu: Dediny Hervartov, Kľušov, Richvald a Šiba sa do majetku Bardejova trvalo vrátili až v roku 1529, keď ich mestu odstúpil šľachtic Bernard Baran, sám pôvodom Bardejovčan, ktorému celý tunajší majetkový komplex so sídlom v Bartošovciach, kde bola aj šľachtická kúria a majer, daroval v roku 1527 kráľ Ferdinand I., potom, čo ho predtým odňal Jánovi Zápoľskému. (Rábik, 2006, s.140) |
| 1-10 / 57 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny archív (ŠA). Bardejov
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Tlačiareň P+M, Martin, 2016336 s.
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
Janota, E.: Bardyjów : historyczno-topograficzny opis miasta i okolicy. Druk. C. K. Uniwersytetu Jagiellońskiego, Kraków, 1862221 s.. Dostupné online
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958630 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny archív (ŠA). Bardejov
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Tlačiareň P+M, Martin, 2016336 s.
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Janota, E.: Bardyjów : historyczno-topograficzny opis miasta i okolicy. Druk. C. K. Uniwersytetu Jagiellońskiego, Kraków, 1862221 s.. Dostupné online
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1410) - časť (1407–1410). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1958630 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.