|
|
||||||||||||||||||||||||||||||
Osoba: Bernard Baran Obce a miestne názvy: Osikov Osoby a obce: Synonymá: OssikoOsikov - Bernard Baran - vlastník Referencie na listinu: V tomto roku [1527] však išlo len o formálnu kráľovskú donáciu, pretože do roku 1528 reálne vlastnil toto panstvo ešte Ján Zápoľský. Bernard Baran bol preto až po skončení bojov v roku 1528 Spišskou Kapitulou a Jasovským konventom oficiálne uvedený do držby tohto panstva [Bartošovské panstvo], vrátane Osikova (Ossiko). (Hudáček, 2013, s.18)
Referencie na listinu: ...v roku 1529 sa spomína Peter z Osikova (Peter Oschickowa), ktorý slúžil v Bardejove ako žoldnier. (Hudáček, 2013, s.18)
Obce a miestne názvy: Osikov Referencie na listinu: Výška desiatku [obce Osikov] v roku 1538 bola 8 florénov, okrem farárovej štvrtiny (quarta plebani). (Hudáček, 2013, s.19)
Abstract: Zoznam dedín pre výber desiatku, kde nájomcami desiatku boli prevažne poddaní jednotlivej dediny. Bolo ich spolu 57. Referencie na listinu: Hertník, ..., Osikov, Čipkés (súčasť Šarišských Sokoloviec), Drienica, Jakovany, Bodovce, ..., Vyšné Hanigovce, ... (Gácsová, 1979, s.209)
Obce a miestne názvy: Osikov Referencie na listinu:
Referencie na listinu: Bernard Baran dokázateľne vlastnil Osikov a Bartošovské panstvo spolu s kúrou ešte aj v roku 1540. Vtedy si totiž nechal potvrdiť staršie donačné listiny Spišskou kapitulou. (Hudáček, 2013, s.18)
Abstract: Desiatok v dedinách, v ktorých ho vyberal Šarišský hrad. Referencie na listinu: Desiatky zo pšenice a raže sú v kopách, jačmeňa a ovsa od Drienice v mandeľoch. [1 mandeľ = 20 snopov, 1 kopa = 52 snopov] Osikov: [desiatok zo pšenice a raže:] 1/2, [desiatok z jačmeňa:] 3-5 [3 kopy a 5 snopov], [desiatok z ovsa:] 10-1/2; Drienica: [desiatok zo pšenice a raže:] 4 1/2 - 10, [desiatok z jačmeňa:] 3-1 [3 mandele a 1 snop], [desiatok z ovsa:] 9-3; Pečovská Nová Ves: [desiatok zo pšenice a raže:] 10 - 13, [desiatok z jačmeňa:] 10-8, [desiatok z ovsa:] 6-3; Jakovany: [desiatok zo pšenice a raže:] 1 - 1/2, [desiatok z jačmeňa:] 5-11, [desiatok z ovsa:] 7-13; V Červenici sa neurodili ani oziminy ani jariny. (Gácsová, 1979, s.231-233)
Referencie na listinu: Niekedy po oku 1540 sa za neznámych okolností stal dočasne vlastníkom Bartošovského panstva vrátane Osikova Matej Labocký (Laboczky). Nevieme však momentálne zistiť, či ho odkúpil od Bernarda Barana, alebo ho získal iným spôsobom. Túto skutočnosť dokladá portálny súpis Šarišskej župy z roku 1543. Vtedy bolo v Osikove len 7 port, 1 porta richtára (iudex), 12 chudobných (pauperes) a 6 želiari (inguilini-chudobní poddaní). Ale aj v tomto období patril [Osikov] ešte stále k najväčším dedinám na panstve. Fara bola vtedy v Bartošovclach. V tomto roku tam totiž sídlil farár (plebanus). (Hudáček, 2013, s.18-19)
Osoba: Matej Labocký Osoby a obce: Hertník - Matej Labocký - vlastník Osikov - Matej Labocký - vlastník Referencie na listinu: V rokoch 1548 a 1550 naďalej vlastnil Osikov a Hertník Matej Labocký. Vtedy bolo v Osikove už 10 port, 4 želiari a 1 porta richtára. (Hudáček, 2013, s.19)
Referencie na listinu: ...Šimon Forgáč z Gýmeša (Forgachs de Gymes), predstaviteľ významného uhorského rodu, ktorý vlastnil Osikov až do 18. stor. Tento mal v rokoch 1550 a 1551 v Osikove a Hertníku prenajatý len výber desiatkov. (Hudáček, 2013, s.19) |
|
11-20 / 57 |
|
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny archív (ŠA). Bardejov
Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny archív (ŠA). Bardejov
- Gácsová, A.: Desiatkové registre v Šarišskej župe v polovici 16. storočia. In: Historické štúdie XXIII.. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1979s. 203-245
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online

