Abstract: Kráľ Karol daroval Mikulášovi, synovi Matúša z Kawasy, majetok Tothsolumus v Šarišskej stolici za jeho verné a záslužné služby. Pred udelením daru dal prostredníctvom jasovského prepošta a konventu preveriť, či majetok patrí do kráľovskej dispozície a aké sú jeho staré hranice; pri obchôdzke nebol vznesený nijaký odpor. Listina podrobne opisuje hranice majetku a uvádza, že na východe susedil s rodom Thekele a na západe so synmi Jakuba zvaného Poloni. Kráľ osobitne pripomína Mikulášove zásluhy pri bojoch o hrad Šariš proti ľuďom magistra Doncha, pri ktorých Mikuláš preukázal statočnosť a jeho brat Peter tam padol. Ako odmenu za tieto služby a za bratovu smrť mu bol majetok Tothsolumus potvrdený na večné držanie jemu i jeho dedičom. Kategória: Metácia Osoby a obce:
Synonymá: Fekete Erdeu, villae filiorum Iacobi, dicti Poloni
Karol, z Božej milosti kráľ uhorský, dalmátsky, chorvátsky, ramský, srbský, haličský, lodomérsky, kumánsky a bulharský, všetkým veriacim v Krista, ktorí uvidia túto listinu, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým, prítomným i budúcim, že Mikuláš, syn Matúša z Kawasy, náš milý a verný, predstúpil pred nás a žiadal, aby sme mu za jeho záslužné služby dali istý náš majetok nazývaný Thowtsolumus, ležiaci v Šarišskej stolici. Keďže nám však nebola známa pravda o povahe a rozsahu tohto majetku, totiž či patrí do našej darovacej právomoci alebo nie, pevne sme prikázali našim verným, prepoštovi a konventu v Jasove, aby spolu s Petrom, synom Ondreja, naším človekom, vyslali svojho hodnoverného človeka ako svedka, pred ktorým by náš človek po zvolaní susedov a medzníkov uvedený majetok Thowtsolumus obišiel, a tomu istému Mikulášovi, synovi Matúša, ho ustanovil na večné držanie, ak by nenastal odpor; ak by sa však našli odporcovia, mali ich predvolať pred našu prítomnosť a potom nám po poriadku verne odpísať deň predvolania, lehotu, mená predvolaných, ako aj priebeh hraníc uvedeného majetku spolu s jeho povahou a rozsahom. Napokon nám ten istý prepošt a konvent odpísali v týchto slovách: Najvznešenejšiemu pánovi svojmu Karolovi, z Božej milosti slávnemu kráľovi uhorskému, prepošt a konvent svätého Jána v Jasove ustavičné a oddané modlitby v Pánovi. Prijali sme list Vašej Výsosti tohto znenia: aby sme spolu s Petrom, synom Ondreja, Vaším človekom z rodu Thekele, poslali nášho hodnoverného človeka, pred ktorým by ten istý Váš človek šiel a pristúpil k majetku v Šarišskej stolici zvanému Thotsolumus, ktorý bezprostredne patrí k Vášmu hradu Šariš, a aby so všetkými jeho úžitkami a príslušenstvom, obchodiac jeho hranice a po zvolaní susedov a medzníkov toho majetku, tento majetok obišiel a z daru a udelenia Vašej Veličenstva ho naveky ustanovil a pridelil grófovi Mikulášovi, synovi Matúša, na večné držanie, pre jeho vernosti a záslužné služby, ak by nenastal odpor; odporcov by však mal predvolať pred Vašu prítomnosť na primeraný termín a deň a termín by sme Vám odpísali v našich listoch. My teda, vyhovujúc Vašim príkazom, sme poslali nášho človeka Akwsa, ako sme boli povinní; ten sa k nám spolu s Vaším človekom vrátil a živým slovom povedali, že podľa Vášho príkazu pristúpili k uvedenému majetku Thotsolumus v utorok pred sviatkom Turíc a stojac na mieste tohto majetku, po zvolaní jeho susedov a medzníkov, a osobitne synov Jakuba Poloniho, ako aj pre väčšiu istotu aj okolitých šľachticov, pred nimi tento majetok či zem Tothsolumus, patriacu k hradu Šariš, podľa starých medzí a dávnych hraníc obišli a podľa Vášho príkazu a mandátu ustanovili spomenutému Mikulášovi na večné a neodvolateľné držanie podľa Vášho darovania, a po ňom jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, pričom nikto neodporoval. Medze a hranice tohto majetku či zeme Tothsolumus sa opisujú takto: prvý medzník začína vo Feketeerdeu, odtiaľ zostupuje k prameňu potoka nazývaného Konyawizy, po ňom smerom na juh; z východnej strany vystupuje z tohto potoka k jednému miestu mlyna, potom smeruje na sever; ďalej vedie jednou cestou k Berche a na nej sú staré zemné medze; odtiaľ ide k vrchu porastenému krovinami, prechádzajúc k strane dediny synov Jakuba zvaného Poloni, k jednému brodu, pod potokom padá k Hyspotoke, a potom sa opäť vracia k Fekete Erdeu, kde prvý medzník začínal, a takto obopína celý tento majetok dookola; uvedený majetok susedí na východe s rodom Thekele a na západe so synmi Jakuba zvaného Poloni. Dané v piatok pred sviatkom Turíc roku Pána 1313. My však, uvážiac vernosť a zásluhy v službách toho istého Mikuláša, syna Matúša, ktoré nám v našich záležitostiach a úlohách ochotne a s horlivosťou najvyššej vernosti preukazoval a poskytoval, a najmä keď ľudia magistra Doncha vystupovali proti našej Veličenstvu, aby držali náš hrad zvaný Šariš, ten istý Mikuláš sa spolu s magistrom Henrichom, synom Rykolpha, nebál vystaviť sa nebezpečenstvám pri dobýjaní uvedeného hradu a preukázal svoju statočnosť preliatím vlastnej krvi spolu s uvedeným magistrom Henrichom; tam bol aj jeho brat menom Peter zabitý. Hoci by si teda pre svoje služby, ktoré nám opakovane preukazoval, a pre smrť svojho vyššie uvedeného brata zasluhoval od nás omnoho viac, predsa aspoň ako určitú odmenu a na znak našej priazne sme uvedený majetok Tothsolumus v Šarišskej stolici so všetkými jeho úžitkami a príslušenstvami dali, darovali a udelili jemu, Mikulášovi, a po ňom jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, pod starými medzami a dávnymi hranicami, na večné držanie, užívanie a vlastnenie. Na pamiatku tejto veci a jej trvalú pevnosť sme vydali túto listinu, potvrdenú privesením našej dvojitej pečate. Dané rukou rozvážneho muža magistra Jána, prepošta albskej cirkvi a archidiakona z Kukullevu, vicekancelára nášho dvora, nášho milého a verného, šestnásteho dňa pred májovými kalendami, roku Pána 1314, a zároveň v štrnástom roku našej vlády.
Z originálu. Analecta Diplomatica od Wagnera a Jankovicsa, zväzok I, strana 33.
Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Carolus, Dei gratia, Hung. Dalm. Croat. Ram. Seru. Gallic. Lodomer. Comaniae, Bulgariaeque Rex, omnibus Christi fidelibus, praesens scriptum inspecturis, salutem in omnium Saluatore. Ad vniuersorum notitiam, tam praesentium quam futurorum, tenore praesentium volumus peruenire: quod Nicolaus, filius Mathiae de Kawasy, dilectus et fidelis noster, ad nostram accedens praesentiam, quandam possessionem nostram, Thowtsolumus vocatam, in Comitatu Sáros existentem, pro meritoriis suis seruitiis a nobis sibi dari postulauit; verum quia de qualitate et quantitate ipsius possessionis nobis veritas non constabat, vtrum ad nostram collationem pertineat nec ne? Fidelibus nostris Praeposito et Conuentui de Iaszou firmiter dedimus in mandatis, vt cum Petro, filio Andreae, homine nostro, suum mitterent hominem idoneum pro testimonio, coram quo idem homo noster conuocatis commetaneis et vicinis dictam possessionem Thowtsolumus reambularet, et eidem Nicolao, filio Mathiae statueret perpetuo possidendam, si non fieret contradictum; contradictoribus vero ad nostram praesentiam euocatis, et post hoc diem citationis et terminum, ac nomina citatorum, cum cursu metarum possessionis praedictae, cum qualitate et quantitate simul nobis fideliter rescribere deberent seriatim. Demum iidem Praepositus et conuentus nobis rescripserunt in haec verba: Excellentissimo Domino eorum Carolo, Dei gratia, illustri Regi Hungariae, Praepositus et Conuentus S. Ioannis de Iaszou orationes in Domino continuas et deuotas. Literas Vestrae Excellentiae recepimus hunc tenorem continentes: quod cum Petro, filio Andreae, homine Vestro, de genere Thekele, nostrum mitteremus hominem, fide dignum, coram quo idem homo vester iret et accederet ad faciem possessionis in Comitatu Sáros, Thotsolumus vocatam, quae spectat ad castrum vestrum Sarus immediate, et cum omnibus vtilitatibus suis et pertinentiis suis, supra metas circueundo, conuocatis vicinis et commetaneis ipsius possessionis reambularet, et dono ac collatione Vestrae Maiestatis perpetuo iure possidendam statueret et assignaret Comiti Nicolao, filio Mathiae, propter fidelitates et seruitia meritoria ipsius, si non fieret contradictum; contradictores autem contra eumdem ad Vestram citaret praesentiam, ad terminum competentem, diem et terminum vobis in nostris literis rescriberemus. Nos itaque Vestris mandatis satisfacientes, hominem nostrum Akws misimus, prout tenemur; qui ad nos vna cum homine Vestro reuersi dixerunt viua voce: quod iussent secundum praeceptum Vestrum ad faciem ipsius possessionis Thotsolumus vocatae, feria tertia proxima ante festum Pentecostes, et super faciem ipsius possessionis Thotsolumus vocatae astando, conuocatis vicinis et commetaneis ipsius, et specialiter filios Iacobi Poloni, ac propter vberiorem cautelam Nobiles circumquaque iacentes; coram eisdem ipsam possessionem, seu terram Tothsolumus vocatam, ad castrum Sáros pertinentem, super antiquas metas et veteres circumambulando, secundum Vestrum praeceptum et mandatum perpetuo iure possidendam et irreuocabiliter tenendam statuisset, secundum Vestram donationem ipsi Nicolao praenotato, et per ipsum suis haeredibus, haeredumque successoribus, et nemo contradixisset. Metae autem et termini ipsius possessionis seu terrae Tothsolumus taliter describuntur: prima meta incipit de Feketeerdeu, descendendo ad caput riuuli Konyawizy vocati, descendendo per eandem versus meridiem, de oriente saliendo de ipso riuulo ad vnum locum molendini, versus septemtrionem vadit supra; deinde in vna via ad Berche, et super eumdem sunt metae terreae antiquae; et vadit ad montem rubetam, transeundo ad partem villae filiorum Iacobi, dicti Poloni, ad vnum portum, infra riuulum cadit ad Hyspotoka, et deinde iterum regreditur ad Fekete Erdeu, vnde prima meta inchoata extitit, et sic circumdat ipsam possessionem circumcirca; et possessioni praedictae vicinantur ab oriente generationes Thekele, ab occidente vero filii Iacobi, dicti Poloni. Datum feria V. proxima ante festum Pentecostes anno Domini MCCCXIII. Nos autem consideratis fidelitatibus et seruitiorum meritis ipsius Nicolai, filii Mathiae, quae nobis in nostris negotiis et agendis cum feruore supremae fidelitatis alacriter exhibuit et impendit, et specialiter cum homines Magistri Donch contra nostram Maiestatem ad tenendum castrum nostrum Sarus vocatum interessent, idem Nicolaus, cum Magistro Henrico, filio Rycolphi in occupatione praedicti castri se fortuitis casibus committere, et exponere non formidans, suas probitates cum effusione sanguinis sui cum praedicto Magistro Henrico demonstrauit; vbi et frater suus nomine Petrus extitit interemptus. Vnde licet respectu suorum seruitiorum, identidem nobis exhibitorum, et pro morte fratris sui supradicti multo plura a nobis mereretur; tamen ad praesens ad aliquam recompensationem et in nostrae dilectionis indicium, praedictam possessionem Tothsolumus in Comitatu Sáros existentem, cum omnibus vtilitatibus suis et pertinentiis vniuersis dedimus, donauimus, contulimus ipsi Nicolao, et per eum suis haeredibus, haeredumque suorum successoribus, sub veteribus metis et antiquis terminis perpetuo iure possidendam, tenendam et habendam. In cuius rei memoriam, perpetuamque firmitatem, praesentes concessimus litteras, duppllicis sigilli nostri appensione communitas. Datum per manus discreti viri Magistri Iohannis, Albensis Ecclesiae Praepositi, et Archidiaconi de Kukullev, aulae nostrae Vice Cancellarii, dilecti et fidelis nostri, sedecimo kalend. May, anno Domini MCCCXIV. regni autem nostri anno similiter decimo quarto.
Ex autographo. Anal. Dipl. Wagnerio - Jankovics Tomo I. p. 33.
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
| | 31.5.1313 | Sedlák, 1980, s.472-473, listina: 1110 | LAT
LAT | 2 |
|
Kategória: Metácia Osoby a obce:
Synonymá: Fekete Erdeu, Totsolumus |
