| Jaskyne okolia Hanigovského hradu nie sú výnimočné svojimi rozmermi. Najväčšia z nich má neprieleznú celkovú dĺžku 21 m, ostatné majú okolo 4-8 m. Tieto jaskyne sú však zaujímavé predovšetkým tým, že sa nachádzajú vo výbežku bradlového pásma, ktorý až nečakane hlboko zasahuje do oblasti čergovského flyšu. A tak, hoci by sme tu čakali typický pseudokras, tu na relatívne malom území nachádzame jaskyne v pekných bradlových vápencoch. |
|
Jaskynný komplex Peklo |
|
V tomto komplexe sa nachádzajú štyri jaskyne, ktoré sú sústredené v okolí výrazného, asi 10 m vysokého bradielka. |
| Jaskyňa Peklo |
|
k. ú. Olejníkov, dl. 21 m, zlomovo-korózna
|
| Nachádza sa v severovýchodnej časti bradielka. Vstupné abri je tvorené priestrannejšou dutinou, z ktorej ďalej neprielezne pokračujú dve pukliny. Jedna prebieha južným, druhá severozápadným smerom. Jaskyňa bola prvýkrát zaevidovaná jaskyniarmi speleoklubu Šariš dňa 30.12.2002. Ďalšie meranie jaskyne sa uskutočnilo 14.9.2003. Výskyt netopierov. |
 |  |  |
| Dvojvchodová pri Pekle a Puklinová pri Pekle |
|
Dvojvchodová pri Pekle - k. ú. Olejníkov, zlomovo-korózna; Puklinová pri Pekle - k. ú. Olejníkov, dl. 4 m, zlomovo-korózna
|
|
Jaskynky sa nachádzajú na južnej strane bradielka tesne vedľa seba.
Dvojvchodová jaskyňa má dve vchodové štrbiny, ktoré sa ďalej spájajú a pokračujú ďalej úzkou puklinou. Dĺžka je neznáma.
Puklinová jaskyňa je tvorená úzkou, ale prieleznou vertikálnou puklinou o dľžke 4 m. Za vstupom sa puklina v hornej časti rozširuje a je možné sa v nej aj postaviť. Jaskyne boli zamerané 14.9.2003. Výskyt netopierov. V zozname jaskýň SR (stav k 30.6.2007) je nesprávne uvedená jaskyňa Trojvchodová pri Pekle. Bol to pravdepodobne pôvodný názov oboch jaskýň. |
 |  |  |
| Biela jaskyňa | |
|
k. ú. Olejníkov
|
|
|
Jaskyňa bola objavená počas dokumentácie prvých troch jaskýň dňa 15.9.2009. Nachádza sa asi 80 m západne od bradielka Peklo. Jej vchod je vo východnej časti krásnej bielej vápencovej steny, podľa ktorej dostala aj meno. Nebola doposiaľ jaskyniarsky preskúmaná a oficiálne registrovaná. Jej dľžka je neznáma. |
| Hradné jaskyne | |
|
Priamo na hradnom vrchu a jeho predvrchole sa nachádzajú dve jaskyne. |
| Podhradová jaskyňa | |
|
k. ú. Hanigovce, dl. 6 m, zlomovo-sutinová
|
|
| Podhradová jaskyňa leží pár metrov pod hradbami Hanigovského hradu. Má dva vstupy, pričom hlavný a väčší vchod je situovaný nižšie. Puklinový plazivkový priestor jaskyne potom prebieha zhruba 2 metre pod povrchom kopírujúc terén a prielezne po šiestich metroch vyúsťuje na povrch. Je možné, že v minulosti jaskyňa pokračovala ďalej smerom k hradnému nádvoriu. | |
| Predhradová jaskyňa | |
|
k. ú. Hanigovce
|
|
| Predhradová jaskyňa bola objavená počas dokumentácie jaskýň okolia Hanigovského hradu dňa 15.9.2009 západne od Podhradovej jaskyne. Je tvorená úzkou vertikálnou puklinou predpokladanej dľžky 3-4 m. Jaskyňa nebola zatiaľ oficiálne registrovaná v zozname jaskýň a vyžaduje ďalší speleologický prieskum. | |
 |  |  |
|
Sústava rozsadlinových jaskýň |
| Priamo na rozhraní flyšu a bradlového výbežku sa nachádza sústava štyroch rozsadlinových jaskýň. |
| Jaskyňa pod bukom | |
|
k. ú. Olejníkov, dl. 10 m, rozsadlinová
|
|
|
Vchod do jaskyne leží tesne pri kmeni buka. Vertikálny komín sa na svojom dne napája na ďalšiu puklinu s možným postupom doľava. Objavená bola 30.12.2002, preskúmaná a zameraná 3.1.2003. Výskyt netopierov. |
| Koreňová jaskyňa | |
|
k. ú. Olejníkov, dl. 6 m, rozsadlinová
|
|
|
Nachádza sa zhruba 15 m juhozápadne od jaskyne Pod bukom. Názov dostala podľa koreňa buka vrasteného do vápencovej skaly. Bola objavená 3.1.2003 po rozhrabaní menšieho výduchu medzi koreňmi. |
| Jaskyňa Petrova sonda | |
|
k. ú. Olejníkov, dl. 6 m, rozsadlinová
|
|
|
Jaskyňa leží asi 60 m juhovýchodne od Koreňovej jaskyne. Bola objavená 14.9.2003 počas prieskumu centrálnej pukliny širokej 1-2 metre, ktorá v danej oblasti prebieha kolmo na vrstevnice. Má nestabilný strop, ktorý je tvorený v pukline zaklinenými balvanmi. |
| Jazvečia jaskyňa |
|
k. ú. Olejníkov
|
| Nachádza sa približne 30 m juhozápadne od Koreňovej jaskyne. Má štyri vstupy umiestnené v línii nad sebou. Je obývaná jazvecom, podľa čoho dostala aj meno. Pod najspodnejším z vstupov, ktorý jazvecovi slúži ako odpadový, je kopa trusu s viditeľnými, nestrávenými krovkami hmyzu. |
 |  |  |
Podklady a konzultácie:
|
||
Použitá literatúra:
Bella, P., Hlaváčová, I., Holúbek, P. a kol.: Zoznam jaskýň Slovenskej republiky (stav k 30. 6. 2007). Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš, Liptovský Mikuláš, 2007364 s.
- Bella, P., Hlaváčová, I., Holúbek, P. a kol.: Zoznam jaskýň Slovenskej republiky (stav k 30. 6. 2007). Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš, Liptovský Mikuláš, 2007364 s.