Geomorfologické začlenenie územia je znázornené v nasledujúcej tabuľke:
|
||||||||||
|
Čergov predstavuje samostatnú jednotku v oblasti Východných Beskýd, kde vystupuje ako
najmasívnejší horský celok. Na severe susedí s Ľubovianskou vrchovinou, na severovýchode a východe s
Ondavskou vrchovinou a na juhu a západe so Spišsko-šarišským medzihorím. Pre Čergov je z hľadiska geomorfologickej stavby typické to, že sa v ňom vyníma z plošín, vplyvom retrográdnej erózie vyzdvihnutý kľukatý centrálny chrbát. Jeho dĺžka je približne 30 km a jednotlivými vrcholmi dosahuje výšku nad 1000 m n.m. |
||||||||||
|
Začína na severozápade vrchom Dlhá (1006 m) a vedie cez Malý Minčol (1054 m) na
najvyšší vrch pohoria -
Minčol (1157 m). Odtiaľ chrbát klesá do
sedla Ždiare (972 m), vedie
sedlom Uhlisko a
vrch Dvoriská (1057 m)
až do najhlbšie položeného sedla hlavného chrbta -
sedla Priehyby (822 m). V tomto mieste chrbát eróziou
znížili zdrojnice Ľutinky a Tople.
Východná časť hlavného chrbta ďalej pokračuje cez vrch Hrašovík (1009 m), lúkami Pastierčaky na vrch Solisko a odtiaľ cez sedlo Lysina, vrch Veľká Javorina (1099 m) až na najvýchodnejší vrch hlavného chrbta - vrch Čergov (1050 m). |
||||||||||
| Z chrbta na všetky strany pohoria vybiehajú početné cca 900 m n.m. vysoké rázsochy (Ostrý kameň 1001 m - Lysá 1068 m - Trepeš 912 m, Pálenica 996 m - Jaseňov 914 m - Čekošov 842 m, Bukový vrch 1019 m - Žobrák 920 m a i.), navzájom oddelené úzkymi dolinami potokov, ktoré sa spätnou eróziou dostali hlboko do pohoria. Súbežne s hlavným chrbtom sa tiahne po jeho severnej strane podružný nižší chrbát pohoria. | ||||||||||
Použitá literatúra:
Ďurček, J.: Čergov. Branisko. Šport, Bratislava, 1991221 s.
Midriak, R.: Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu. (Prípadová štúdia z Čergova). Technická univerzita Zvolen, Zvolen, 199552 s.
- Ďurček, J.: Čergov. Branisko. Šport, Bratislava, 1991221 s.
- Midriak, R.: Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu. (Prípadová štúdia z Čergova). Technická univerzita Zvolen, Zvolen, 199552 s.