|
Národná prírodná rezervácia Hradová hora bola vyhlásená v roku 1981 ako prvá rezervácia v pohorí Čergov. Chránené územie sa nachádza na juhovýchodnom svahu hrebeňa vrchu Hradová hora. |
| Podľa pôdno-ekologických podmienok sa tu striedajú typické bučiny, lipové javoriny a jaseňové javoriny. Svahy sú miestami skeletovitejšie s niekoľkými vlhkými svahovými úžľabinami. Východnú a južnú časť ohraničuje hlboké koryto prítoku Veľkého potoka. | |
|
Hlavným motívom pre ochranu týchto lesných porastov je výskyt východokarpatsko-balkánskeho druhu čemerice purpurovej (Helleborus purpurascens), ktorý tu bol objavený len v roku 1971. Rastie tu s typickými druhmi bukových a javorových fytocenóz. Čemerica rastie najhojnejšie vo vlhkejších častiach juhovýchodného svahu, na presvetlenejších a skeletovitejších |
| miestach, ako aj na okraji pri lesnej lúčke. Keďže je hemikryptofyt, vyžaduje v období kvitnutia (marec-apríl) dostatok svetla. Rozmnožuje sa semenami, ktoré dozrievajú iba na úplne vyspelých jedincoch (rastliny kvitnú po prvý raz až vo veku 4-7 rokov). Druh je v SR na severozápadnej hranici svojho celkového rozšírenia. Najhojnejší výskyt je na území Národného parku a Biosférickej rezervácie Východné Karpaty. | |
 |  |  |
Použitá literatúra:
Palášthy, J., Dostál, Ľ., Cibuľková, Ľ.: Príroda okresu Prešov a jej ochrana. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1987165 s.
- Palášthy, J., Dostál, Ľ., Cibuľková, Ľ.: Príroda okresu Prešov a jej ochrana. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1987165 s.