|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Detre; Eugen, syn Jána; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Mikuláša; Langeus, syn Detreho; Mikuláš; Mohol; Mykou, syn Dethmara; Peter, syn Jána; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole Osoby a obce: Synonymá: Bachamezey, Detrik, JaninKamenica - Dethbor - vlastník Kamenica - Dethmar - vlastník Pusté Pole - Dethbor - vlastník Pusté Pole - Dethmar - vlastník Dethmar a Dethbor, synovia Detrika, už od svojich chlapčenských rokov stojaci v službách Benedikta, aradského prepošta, nášho vicekancelára, sa snažili nám ustavične prejaviť vďačne a s ochotou verné služby spolu so svojím pánom. Statočne sa zachovali v rôznych vojenských ťaženiach so zbraňou v ruke v radoch našich bojovníkov, čo by bolo dlho rad radom jednotlivo vymenúvať. Preukázali nám službu s ochotou a vždy s plným nasadením, nešetriac pritom ani seba ani prostriedky, zvlášť keď sme bojovali s Henrichom a ostatnými služobníkmi kráľa, nášho drahého otca blahej pamäti, pri Isaszegu, kde títo Dethmar a Dethbor pri náhlom útoku a zrážke bojových šíkov sa nebojácne postavili proti bojovníkom druhej bojujúcej strany, až kým nevybojovali pochvaly hodné víťazstvo, ako sme to my a iní mohli vidieť. Sám Dethbor v tejto bitke utrpel ťažké zranenia. A preto kvôli ich zásluhám im vychádzame v ústrety, keďže už nastali lepšie časy, aj keď to, čo teraz robíme, je primálo k tomu, čo urobili oni, dávame spomínaným Dethmarovi a Dethborovi a skrze nich Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi, Langeovi ich rodným bratom ako aj Stephkovi, synovi Mohola, Janinovi, synovi Mikuláša, Eugenovi a Petrovi, synom Janina a ich dedičom, naše loviská Bachamezey a Torkueley za zásekmi, kde sa vychádza z nášho kráľovstva do Poľska, so všetkým čo k nim patrí, aby to vlastnili naveky.... Referencie na listinu: Preklad použitý z publikácie (Angelovič, Boleš, 2002, s.13-14) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethmar, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Ján, syn Mikuláša; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Simon, syn Detreho; Stephk, syn Mohola Obce a miestne názvy: Kamenica Synonymá: Torkueley... ultra indagines prope terminos terre nostre existencia in exitu ad Poloniam, cum omnibus utilitatibus et pertinenciis eorumdem Bachamezey et Torkueley vocata, non ut donaciones a regia benignitate concessas, sed ut descensum hereditarium predictis Dethmar et Dethbor et per eos Dethk Simoni Herbordo Mykou Langueus carnalibus fratribus eorumdem, necnon Steplikoni filio Mohol, Janino filio Nicolai, Eugen et Petro filiis eiusdem Janini ... Referencie na listinu: V roku 1270 Štefan V., prívržencom svojho otca Bela IV., siedmim synom Detrika a ich spoločníkom, Moholovmu synovi Štefkovi, Mikulášovmu synovi Jánovi a jeho bratom Eugenovi a Petrovi daroval kráľovské loviská so všetkými prináležitosťami za zásekmi blízko hraníc s Poľskom, nazývané "Bachamezey et Torkueley". (Beňko, 1985, s.198) Zväčša zalesnené okolie Kamenice kráľ Štefan V. využíval ako poľovnícky revír, ktorý v roku 1270 daroval Detmarovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi, synom Detricha, ale aj ich spoločníkom Števkovi, synovi Mohola, a Jánovi, synovi Mikuláša. V revíri sa nachádzala aj dedina Kamenica. Pri darovaní vznikla o nej najstaršia spoľahlivá správa, z korej vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo aj pred rokom 1270. Darovacia listina, podobne ako aj iné písomnosti z 13. - 14. storočia uvádzajú dedinu pod maďarským názvom Torkueley, zloženom z troch slov. Tor z nemeckého Turm = veža, a maďarského ku = kameň, eley = pod, vo význame "Pod Kamennou Vežou". (Uličný, 1990, s.119-120)
Referencie na listinu: ...kráľ Štefan V. (1270-1272) daroval za zásluhy v bojoch proti kráľovi Belovi IV. (1235-1270) synom Detrika z Kércsu (Abovská stolica), pôvodom z rodu Apc (Detmarovi, Detborovi, Detkovi, Šimonovi, Herbordovi, Mikovi a Langovi) a ich spoločníkom (Števkovi, synovi Mohola, Jánovi, synovi Mikuláša a Petrovi a Eugenovi, synom Jána) kráľovský poľovnícky revír siahajúci až k poľským hraniciam, nazývaný Bachamezey (Bačovo pole) a Torkueley. Donácia sa týkala územia dnešných dedín Pusté Pole a Kamenica. Podľa F. Uličného, záznam zemepisného názvu Torkueley, vytvorený z nemeckého slova Turm (veža) a maďarských slov ku (kő-kameň) a eley (pod), svedčí o tom, že tento názov bol odvodený zo svojej polohy pod kamennou vežou, a teda pod hradom Kamenica (maď. Tarkő). Keďže vytvorenie názvu z jedného nemeckého a dvoch maďarských slov je dosť nepravdepodobné, naskytá sa možnosť, že slovo tor je skôr maďarské slovo tar, ktoré v preklade znamená holý či plešatý. Názov dediny tak mohol poukazovať na jej vznik pod holými skalami. (Haviarová, 2016, s.6)
Abstract: Jágerská kapitula dosvedčuje, že Štefan, syn Ewzeho, Makana, syn Merka, a Michal, syn Petra, predali svoju zem Weresalma v Šarišskej stolici, ležiacu za zásekmi smerom k Poľsku, za sto mariek. Tri štvrtiny zeme pripadli synom grófa Detricha z Keechu a jedna štvrtina grófovi Ondrejovi, synovi Boduna. Predávajúci sa zároveň zaviazali chrániť kupujúcich a ich dedičov proti všetkým právnym nárokom a zabezpečiť im pokojné držanie majetku. Listina obsahuje aj opis hraníc tejto zeme, vedených podľa riek Lytuna, Tarcha a Weresalma, vrchu Mychalhazatetev a verejnej cesty zo Šariša do Poľska. Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Simon, syn Detreho; Štefan , syn Dethmara; Štefan, syn Andreja; Štefan, syn Euzea Kategória: Metácia Pred egerskou kapitulou Štefan, syn Ewzeho zo Šariša, kráľovský kľúčiar, a jeho bratia predávajú svoj majetok menom Veresalma v Šarišskej stolici, na poľskom pohraničí, z troch štvrtín synom Keechiho Detreho a z jednej štvrtiny grófovi Štefanovi, vnukovi Boduna, za sto mariek, v rámci uvedených hraníc. 1287. Všetkým veriacim v Krista, tak prítomným ako aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Aby sa obsahom tejto listiny dostalo na vedomie všetkým, chceme oznámiť, že keď pred nás osobne predstúpili na jednej strane Štefan, syn Ewzeho, kľučník pánovho kráľa, Makana, syn Merka, a Michal, syn Petra, bratia uvedeného Štefana zo Šariša, a na druhej strane gróf Dethbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba i za svojich bratov Dethka, Šimona a Langeusa, ďalej za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dethmara, a tiež Štefan, syn grófa Ondreja, syna Boduna, v mene svojho otca, vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal ústne vyhlásili, že istú svoju zem, nazývanú Weresalma, nadobudnutú Ewzem a jeho vyššie uvedenými synmi, ležiacu v Šarišskej stolici za zásekmi na výjazde do Poľska, v medziach a starých hraniciach nižšie opísaných, v ktorých ju oni držali, so všetkými jej úžitkami a príslušenstvami predali a odovzdali, a to v troch štvrtinách vyššie uvedeným synom grófa Detricha a v jednej štvrtine vyššie uvedenému grófovi Ondrejovi, za sto mariek, ktoré od nich plne prijali, aby ju oni, ich dedičia a nástupcovia ich dedičov držali a pokojne užívali naveky a neodvolateľne. Okrem toho sa vyššie uvedení Štefan, syn Ewzeho, Makana a Michal, ako aj všetci ich dediči zaviazali chrániť uvedených synov grófa Detricha a grófa Ondreja i všetkých ich dedičov proti všetkým, ktorí by sa ich pokúšali obťažovať z dôvodu tejto zeme, vlastnou prácou a na vlastné náklady, a zachovať ich v pokojnej držbe tejto zeme bez škody. Hranice, ktorými je táto zem ohraničená, ako ich strany pred nami vypočítali, sú tieto: prvý medzník sa začína pri rieke zvanej Lytuna na severnej strane, odtiaľ smeruje na juh a idúc po jej toku prichádza k inej rieke zvanej Tarcha; po nej sa obracia na západ a idúc proti jej toku prichádza k inej rieke zvanej Weresalma; po nej pokračuje proti jej toku na sever a prichádza k prameňu tejto rieky Weresalma; odtiaľ sa obracia na východ a vystupuje na istý vrch nazývaný Mychalhazatetev; odtiaľ zostupujúc cez istý berch prichádza na verejnú cestu, ktorá vedie zo Šariša do Poľska; tam vstupuje na túto cestu a idúc po nej sa znovu spája s vyššie uvedenou riekou Lytuna, a tam sa hranice končia. Strany zároveň uviedli, že táto zem nemá iných susedov. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Sumbunu, Bernard z Borsudu, Gregor zo Zabouchu, Štefan zo Zemplína, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší, roku Pána 1287; za vlády kráľa Ladislava v Uhorsku, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho ctihodného pána Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského. Z odpisu jágerskej kapituly z roku 1353, ktorého originál sa nachádza v archíve rodiny Péchyovcov v Péchújfalu. Vydal: Frigyes Pesty. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Az egri káptalan 1353 évi átíratából, melynek eredetije megvan a péchujfalusi Péchy cs. ltárában. Közli: Pesty Frigyes. Referencie na listinu: Čížov syn Štefan bol pre neustále znepokojovanie v držbe Červenice nútený v roku 1287 svoj majetok predať Detrikovým synom, majiteľom Kamenice a Tekulovcom. (Beňko, 1985, s.203-204) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Andrej, syn Boduna; Bodun; Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Euze; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Simon, syn Detreho; Štefan , syn Dethmara; Štefan, syn Euzea Synonymá: Lytune, Mychalhazatetey, Weresalma1285. Listina Jágerskej kapituly, podľa ktorej uzavreli kráľovský kľúčiar Štefan syn Euze- ho, spolu so svojimi bratmi či príbuznými: Makana syn Merka, Michal syn Petra, ďalej synovia župana Keechi Detre, Dethor a Herbord so synmi: Dethk, Simon a Langeus, Dethmarovi synovia: Detreh, Štefan a Mykou, Andrej Bodunov syn a županov syn Štefan dohodu o tom, že Euze-ovi synovia predajú svoj majetok Červenicu [Weresalma] z troch štvrtín synom župana Detre, z jednej štvrtiny županovi Andrejovi. Hranice Červenice [Weresalma]: na severe pozdĺž rieky Ľutinka [Lytune] až po rieku Torysu [Tharcha], ďalej proti prúdu Torysy po riečku Weresalma, od prameňa [ústia] Weresalmy po vrch Michalka [Mychalhazatetey], odtiaľ po hradskej ceste zo Šariša do Poľska až po riečku Ľutinka [Lytune]. Z prepisu v Jágerskej kapitule dňa 21.6.1353. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Polan, syn Rutkera; Rikolf I, syn Rutkera; Simon, syn Detreho; Štefan , syn Dethmara Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole Synonymá: Bachamezey...Rycolphus et Polonus nobiles de Scepus fratres vterini... Dethbor et Herbordo filiis Detrici...et pro Detk, Simone et Langeus fratribus suis... Detreh, Stephano et Myko filiis dethmar...defuncti...observata pro metis inter possessionem Tarcha... Torchueley et Bachamezey... ad finem... campi Bachamezey ... in stratam publicam, qua itur de Bachamezey versus Palowcham... Referencie na listinu: V roku 1287 Jágerská kapitula potvrdila dohodu medzi synmi Detrika, vlastníkmi panstva Kamenica a Rikolfom a Polanom, vlastníkmi panstva Torysa, o priebehu hranice medzi ich panstvami. V súvislosti s vytyčovaním hranice sa dozvedáme o krajinskej ceste, vedúcej z Bachamezey do Plavča. (Uličný, 1990, s.19) V roku 1287 došlo k dohode o vzájomnom vymedzení hraníc Spišskou kapitulou medzi šľachticmi z Veľkej Lomnice a šľachticmi s Fulókércs. (Rábik, 2006, s.62) "...hranica začína tam, kde potok 'Superior Nene' (Horná Nene) vteká do Torysy...". Pomenovanie "Nenepatak" alebo "Nene" označuje dva potoky, ktoré v súčasnosti sa nazývajú Lipiansky potok, predtým "Superior Nene" alebo "Nenepatak" a Blatný potok "Nenepatak". (Boleš, 2002, s.21) V roku 1287 sa Bachamezey spomína ako šíre pole, či planina: "...ad finem campi Bachamezey... in latere silvae..." (Boleš, 2002, s.24) ...šľachtici sa nakoniec dohodli, že hranica obidvoch panstiev [Torysské a Kamenické] bude prechádzať od ústia Lipianskeho potoka do Torysy, ktorý sa v tom čase nazýval Nenepatak, a stúpajúc proti prúdu potoka príde až na miesto, kde sa do neho vlieva z ľavej strany iný potok. Pokračuje ďalej proti prúdu toho druhého až k jeho prameňu a vyjdúc z prameňa prechádza lesom až k lúke Bachamezey. Po lesnatom úbočí ďalej pokračuje až k ceste, ktorá vedie do Plavča a po nej až k miestu, kde ju pretína riečka Ľubotínka, po ktorej toku nakoniec hranica zostupuje až od rieky Poprad. Predtým však Rikolf a Polan vyplatili synom Detrika sto hrivien striebra. (Boleš, 2002, s.24-25) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Jágerská kapitula potvrdzuje zmier medzi grófmi Rykolphom a Polanom zo Spiša a šľachticmi z Keechu vo veci hraníc majetkov Tarcha, Torchveley a Bachamezey. Rykolphus a Polanus zaplatili protistrane sto mariek čistého striebra a následne boli pokojne stanovené hranice sporných majetkov. Hraničná línia bola vedená od potoka Nene cez les, pole Bachamezey, verejnú cestu smerujúcu do Palowchy, rieku Lubicyn až k rieke Poprad, kde sa hranice uzatvárali. Listina bola vydaná roku 1287 pred jágerskou kapitulou. Všetkým veriacim v Krista, prítomným aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, Jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým: že grófi Rykolphus a Polanus, spišskí šľachtici, uterinní bratia, na jednej strane, a na druhej strane Dechbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba aj za svojich bratov Decka, Symona a Languea, ako aj za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dechmara, predstúpili pred nás a spoločne predniesli a oznámili, že keď medzi nimi dlhší čas trval spor o hranice medzi majetkom Tarcha patriacim uvedeným grófom Rykolphovi a Polanovi a majetkami uvedených šľachticov z Keechu, zvanými Torchveley a Bachamezey, napokon na základe rozhodnutia a dohody mnohých šľachetných mužov medzi sebou dospeli k takému spojeniu pokoja a svornosti a pred nami sa dohodli, že ten istý Rykolphus a Polanus sú povinní dať uvedeným šľachticom z Keechu sto mariek čistého striebra. Tieto im aj dali a pred nami vyplatili a hranice vyššie uvedených majetkov medzi sebou a svojimi potomkami určili pokojným spôsobom takto: prvý medzník sa začína na tom mieste, kde horný potôčik zvaný Nene vteká do rieky Tarcha, a po tom istom potôčiku Nene, smerom proti jeho toku, sa vystupuje vyššie k miestu, kde sa z ľavej strany vlieva do neho iný potôčik; a po tomto druhom potoku sa ide až k jeho prameňu; odtiaľ sa prechádza cez istý les smerom na sever ku kraju istého poľa nazývaného Bachamezey; potom sa po okraji toho lesa prichádza na verejnú cestu, ktorou sa chodí z Bachamezey smerom do Palowchy, a na tejto ceste sa prichádza k rieke zvanej Lubicyn; a po tejto rieke, zostupujúc po jej toku, sa prichádza k rieke zvanej Poprad, a tam sa hranice vyššie uvedených majetkov medzi nimi končia. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Simbrinu, Bernard z Borsuuy, Gregor zo Zabolchu, Štefan zo Semlina, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší. Roku Pána tisíceho dvestého osemdesiateho siedmeho. Za vlády Ladislava, slávneho kráľa Uhorska, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho pána, v Kristovi otca Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... |
| 1-3 / 3 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943194 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/1. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1943194 s.. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.