|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Abstract: Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným,
ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku prebudovať pôvodný drevený hrad na kamenný kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča Rod: Mykch ...Mykch..magistrus Stephano, Akus et Ladislao.. Lorando et Nicolao...wyfalu, Lythene, karakow, strachina et keykmezew...in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum...nunc ligneum castrum...murali fabricandi construendi et edificandi facultatem...ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi... Referencie na listinu: V nasledujúcom roku 1342 Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným, ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku (in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum) prebudovať pôvodný drevený hrad (nunc ligneum castrum) na kamenný (murali fabricandi construendi et edificandi facultatem) kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Ľudovít I. vo svojom potvrdení o prebudovaní staršieho hradu ešte dopĺňa, že spomenutý hrad na kopci v strede Mikčovho majetku má byť riadne opevnený, teda obkolesený silným múrom a doplnený vežami (ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi). (Hudáček, 2017, s.301) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Kráľ rešpektoval Mikčovu žiadosť a v roku 1342 povolil postaviť na Hanigovskom hrade hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbiť priekopy. Osoby a obce: Synonymá: Karakow, Lythene, WyfaluKrakovec - Mikč - vlastník Ľutina - Mikč - vlastník My, Ľudovít, kráľ, oznamujeme, že Mykch, bán celej Slavónie, spolu s magistrami Stephanom Akus a Ladislausom, rytiermi nášho dvora, ako aj s Lorandom a Mikulášom, svojimi synmi, predstúpili pred našu vznešenú prítomnosť a s veľkým odporúčaním vyrozprávali, každý svojím spôsobom, svoje vernosti a záslužné služby, ktoré najprv preukázali Karolovi, kráľovi, a napokon aj našej veličenosti, a pripomenúc nám ich, pokorne žiadali našu vznešenosť, aby sme im na istom vrchu uprostred ich majetkov nazývaných Wyfalu, Lythene, Karakow, Strathyna a Keykmezew a k nim patriacich, ležiacich v Šarišskej stolici v susedstve a na hranici kráľovstiev Poľska a Ruska, priľahlých k tomu vrchu a obkolesujúcich ho, dovolili zriadiť hrad. Tieto majetky im dal spomenutý pán Karol, náš otec, za ich nepretržité, neúnavné a namáhavé služby, najmä pre smrť magistra Ladislava, syna Pavla, brata manželky uvedeného pána bana, niekdajšieho familiára nášho už spomenutého otca a mladíka jeho dvora, ktorého, ako sa uvádza, Budun, syn Juraja z Gyurke, a tiež Dionisius, Donch, Johannes, Georgius, Matheus, Michael, Nicolaus a Ladislaus, jeho synovia, služobníci niekdajšieho Matheusa z Trunchinio, notoricky neverní svätej kráľovskej korune a kráľovstvu, ľudia zavrhnutej pamäti, kruto umučili, keď sa neobával vystaviť sa priamo trestu smrti, aby zachoval vernosť nášmu otcovi. Rovnako aj preto, že ten istý pán bán vyhnal Petra, syna Petenye, notorického neverníka už spomenutého pána Karola, nášho otca, a uhorského kráľovstva, ktorý pokračoval v najprudších nevernostiach a v niektorých hradoch toho istého nášho otca, ako nenásytná šelma, neprestával páchať zlé skutky, nevýslovné lúpeže a pustošenie majetkov a dobier obyvateľov uhorského kráľovstva — kráľovstva, ktoré od čias vlády najsvätejších uhorských kráľov, počnúc vládou nášho už spomenutého otca až po naše nastúpenie a povýšenie, prekvitalo krásou pokoja. Tohto Petra pán bán mužne vypudil z uvedených hradov, ktoré držal proti vôli nášho otca; a hoci jeho samého, napriek priazni osudu, nemohol zajmúť, predsa vraj jedného z jeho synov odviedol nášmu otcovi v putách zajatia. A preto ich prosili, aby sme im z kráľovskej priazne ráčili udeliť možnosť na tom mieste, ktoré im bolo takto natrvalo dané a darované, kde teraz stojí nimi zhotovený a vystavaný drevený hrad, vystavať, zbudovať a vybudovať hrad murovaným dielom, čo najsolidnejší a najsilnejší, aby sa ním mohli chrániť a vyhnúť sa, keď to bude potrebné, nebezpečenstvám ohrozujúcim ich osoby, práva a majetky. My teda, ktorí z vrodenej milosti kráľovskej dobroty máme povinnosť priaznivou mysľou posudzovať zásluhy všetkých verne slúžiacich a sme povinní načúvať ich spravodlivým a oprávneným prosbám, a to jednak pre skvelé zásluhy v službách uvedeného pána bana a jeho synov, ako aj uvážiac ich úprimnú oddanosť, ktorou sa vo všetkých záležitostiach nášho už spomenutého otca, našich i nášho kráľovstva, a osobitne pri zachovávaní uvedeného bánstva od čias svojej mladosti, pri prelievaní vlastnej krvi a pri smrti veľmi mnohých svojich príbuzných a služobníkov, bez najmenšieho strachu vystavovali seba i svoj majetok rozličným úderom osudu pre povznesenie kráľovskej moci a cti a usilovali sa zapáčiť kráľovskej veličenosti a stať sa jej milými a prijateľnými; a jednak aj pre väčšiu a istejšiu ochranu a obranu hraníc nášho kráľovstva pri hraniciach spomenutých kráľovstiev Poľska a Ruska, chcúc z úprimnej, starostlivej a bedlivej starosti vyhovieť ich želaniu s kráľovskou priazňou a postarať sa o ich osoh, prospech a užitočný stav, aby aj iní, povzbudení ich príkladom, boli horlivejšie podnecovaní k podobným skutkom vernosti, na zbožnú prosbu spomenutého pána bana a jeho vyššie uvedených synov sme z osobitného dovolenia kráľovskej dobroty uznali za vhodné povoliť, aby na tom vrchu ležiacom uprostred ich vyššie uvedených majetkov a priľahlom k nim mali uvedený pán bán a jeho spomenutí synovia plnú moc z našho prítomného dovolenia vystavať, vybudovať a opevniť hrad s múrmi, opevneniami, tiež obývateľnými stavbami, strážnymi miestami a vežovými konštrukciami. Dané vo Wyssograd, v pondelok po sviatku svätého Matúša apoštola a evanjelistu, roku Pána 1342. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Mikč požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie opevniť hrad múrom, pričom zdôrazňoval, že hrádok leží v uhorskom pohraničí s Poľskom a Ruskom, čím by sa upevnilo aj pohraničné pásmo. Kráľ rešpektoval tieto zdôvodnenia a v roku 1342 povolil postaviť hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbením priekopy. (Uličný, 1990, s.99)
Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča Assisi brat Bernard, prepošt kostola Blahoslavenej Panny Márie v Glogoncha a generálny vizitátor pre Uhorsko a Slavóniu, ustanovený kapitulou rehole Svätého hrobu Pána, vydal 10. septembra 1343 v Glogoncha listinu, v ktorej po zvážení vernosti Mykcha, niekdajšieho bána celej Slavónie, a jeho synov Istvána, Akusa, Loranda, Ladislava a Miklósa, s akou slúžili uvedenému kostolu, prepoštovi a jeho predchodcom, najmä pri ochrane tohto kostola a jeho poddaných, ako aj pri platení zvyčajného censu, im so súhlasom svojich bratov prenechal do držby zem alebo majetok nazývaný Worbona, kde stojí kostol sv. Tomáša apoštola, so všetkými úžitkami v jeho hraniciach, tak ako ho od čias prepošta Ondreja držal tento kostol. Toto držanie udelil nebohému bánovi, jeho synom a ich dedičom, pokiaľ zostanú verní prepoštovi a jeho kostolu. Synovia Mykcha majú z tohto majetku každoročne platiť prepoštovi a jeho kostolu census a desiatok. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Synonymá: Uyvar21. október 1348. Budín. Listina krajinského sudcu Pavla, v ktorej predkladá, že 20. januára 1346 synovia slavónskeho bána Myckh-a: magistri Štefan, Akuš, Ladislav, Lorand a Mikuláš sa sťažovali, že keď ich kráľov splnomocnenec Mikuláš syn Martinov, spolu so spišským farárom Štefanom mali dňa 23. marca 1344 uviesť do všetkých majetkov v Zemplínskej aj Šarišskej župe, patriacich k ich hradu Nový hrad [Uyvar], medzi nimi aj do majetku zvaného Pečovská Nová Ves [Uyfalu], pri majetku Uyfalu a ešte pri časti jedného iného majetku im protirečili synovia magistra Rykolpha: magistri Vavrinec a Ladislav. Dňa 6. októbra 1348 predstúpili sporiace sa strany pred krajinského sudcu so svojimi listinami. V mene synov bána Mykch-a predstúpil magister Lorand a predložil dve donačné listiny od kráľa Karla I. a tiež potvrdzujúcu listinu kráľa Ľudovíta I. z roku 1345, podľa ktorých bol majetok Pečovská Nová Ves [Uyfalu] darovaný pokladníkovi kráľovnej a hlavnému županovi Šarišskej a Zemplínskej župy, magistrovi Mykch-ovi synovi Mykch-a z rodu Akuš [Akus] a do tohto majetku ho uviedol Kayul syn Mikuláša v prítomnosti magistra Rykolpha. Nato synovia magistra Rykolpha odpovedali donačnou listinou kráľa Karla I. z roku 1314, podľa ktorej kráľ daroval majetok Uyfalu Rykolphovmu synovi magistrovi Kokošovi, ďalej predložili potvrdzujúcu listinu Karla I. týkajúcu sa majetkov Pusté Pole [Bachaymezeye] a Kamenica [Tarkueleye], pôvodnú listinu Jágerskej kapituly týkajúcu sa majetkov Bachaymezeye a Tarkueleye, ktoré získali výmenou za majetok Gwebarth [Gibárt v Maďarsku] však nemohli predložiť, lebo keď túto listinu poslali so svojím sluhom Bartolomejom do Jágerskej kapituly kvôli hodnovernému prepisu, na mýtnici v Pečovskej Novej Vsi Mykch-ovi synovia túto listinu sluhovi násilím zobrali. Krajinský sudca prisúdil majetok Ujfalu aj spornú časť ďalšieho majetku synom bána Mykch-a, ale pre väčšiu istotu im uložil, aby dňa 23. decembra k svojej výpovedi zložili aj prísahu pred Vacovskou kapitulou, až potom ich dňa 8. januára 1349 uvedie do majetku študovaný [deák] magister Jakub a vyslaný človek z Vacovskej kapituly. Originál, na potrhanom papieri so znakmi premočenia, na rube so zlomkami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Mikuláš, syn Mikča; Peter, syn Ladislava; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Mikuláš, syn Mikča; Peter, syn Ladislava; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho 2. mája 1349. Listina Spišskej kapituly, v ktorej sa píše, že podľa dohody zapísanej na listine Vacovskej kapituly, mal magister Ladislav syn Rycolpha z Kamenice, povinnosť predstúpiť pred kapitulu spolu so svojím otcom a súrodencami dňa 1. mája alebo aj skôr, aby v súlade s listinami kráľov Karla I. a Ľudovíta I. odovzdal majetok Pečovská Nová Ves [Uyfalu] synom bána Mykch-a: Lorandovi, Štefanovi, Ákošovi a Mikulášovi, s ktorými sa oň súdil pred krajinským sudcom Pavlom. Následne mal magister Lorand vrátiť zmluvnú listinu Vacovskej kapituly pod ťarchou jej zničenia. Dňa 17. apríla sa síce magister Ladislav so svojím otcom a bratmi: magistrami Jánom, Kolomanom, Vavrincom, Jakubom, Rycolphom a Henrikom, a so svojimi synmi: Petrom, Mikulášom a Jánom, ďalej v zastúpení magister Peter, aradský prepošt, a jeho brat Mikuláš, dostavili a prepustili majetok Uyfalu synom bána Mykch-a, napriek tomu však Lorand dňa 1. mája vyslovil viaceré výhrady voči prepusteniu majetku a nechcel dostáť svojim povinnostiam. Originál, pergamen, na rube so zlomkami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-7 / 7 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
- Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.