Regestár pohoria Čergov

My, Mychel, bán celej Slavónie, a magister Stephanus Akus a Ladislaus, jeho synovia, oznamujeme, že keďže sme si želali usporiadať pokoj a ticho a ustanoviť pokojný stav medzi našimi synmi, po zrelej porade, ako aj so súhlasom a vôľou vyššie uvedených magistrov Stephana Akus a Ladislava, našich najmilších synov, sme rozhodli takto: že náš hrad nazývaný Wyuar, so všetkými majetkami patriacimi k tomuto hradu, menovite Wyfalu, Lythenya, Keyknezeu a Strachina, ako aj so všetkými dedinami, či už obývanými alebo pustými miestami dedín, patriacimi k uvedenému hradu a k vyššie vymenovaným majetkom, a takisto so všetkými ostatnými ich úžitkami, sme sa rozhodli natrvalo udeliť udatnému mladíkovi, magistrovi Lorandovi, nášmu milému synovi, ako jeho dedičný podiel. A to takým spôsobom, že ak by pri spoločnom a rovnakom rozdelení, ktoré sa má následne vykonať medzi nami a našimi vyššie spomenutými najmilšími synmi v ostatných našich hradoch a majetkoch, nepripadol každému z nás podiel rovnaký kvalitou a množstvom, a keby sám magister Lorandus držal a mal v majetkoch a majetkových úžitkoch patriacich k vyššie spomenutému hradu Wyuar viac než by pripadlo niektorému z nás pri uvedenom spoločnom a rovnakom rozdelení ostatných hradov a majetkov, vtedy by ten istý magister Lorandus bol povinný z majetkov a majetkových úžitkov patriacich k už spomenutému hradu Wyuar vyčleniť a prideliť do toho spoločného a rovnakého delenia toľko, koľko by bolo potrebné. A naopak, ak by mu pri uvedenom spoločnom a rovnakom delení majetkov a majetkových úžitkov malo pripadnúť viac, než mu bolo ponechané, vtedy by sme boli povinní jeho už skôr určený podiel, ako sa patrí, zväčšiť. A výslovne sa ustanovuje, že ak by spomenutý magister Lorandus, náš syn, odteraz a v budúcnosti vlastným zlomyseľným konaním niečo zo svojho podielu stratil alebo scudzil, chceme, aby sa to započítalo na ťarchu jeho podielu. Ak by však samotného magistra Loranda, skôr než by medzi nami došlo k vyššie uvedenému spoločnému rozdeleniu, násilie alebo súdny spor obťažoval v jeho už spomenutom podiele alebo v nejakej jeho časti, vtedy sme povinní ho v tom spoločne podporovať a brániť proti takým zásahom. A nechceme zamlčať ani to, že ak by niektorý z našich uvedených synov, totiž Stephanus Akus, Ladislaus alebo Lorandus, neskôr tvrdil, že toto naše ustanovenie urobené v prospech magistra Loranda je voči nemu nespravodlivé, potom bude ten istý magister Lorandus povinný ponechať a vzdať sa vyššie uvedeného hradu Wyuar so všetkými majetkami k nemu patriacimi pre vyššie uvedené spoločné a rovnaké rozdelenie. Ďalej chceme, aby uvedený magister Lorandus bol povinný dať pre nás vyhotoviť v tejto veci listiny nášho pána kráľa a tiež listiny budínskej kapituly. Hovoríme tiež, že už spomenutý magister Lorandus, náš syn, je povinný vrátiť a postúpiť nám ostatné naše majetky, tak dedičné ako aj nadobudnuté, ktoré doteraz držal a užíval, aby sme ich mohli získať späť. Na väčšiu pamiatku tejto veci a pre väčšiu opatrnosť sme tomu istému magistrovi Lorandovi, nášmu najmilšiemu synovi, udelili túto našu privilégiovú listinu, spevnenú ochranou nášho pravého visiaceho pečatného znamenia. Dané v Prodauiz, na nedeľu Circumdederunt, roku Pána 1341.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

Mykch, egész Sclauonia bánja és fiai: István, Ákos és László mr.-ek hírül adják: a bán Wyuar várát, valamint a hozzá tartozó Wyfalu, Lythenya, Keykmezeu és Strachina birtokokat, ...Wyuar várhoz ...

Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča

Obce a miestne názvy: Hanigovský hrad (Nový hrad), Krakovec, Ľutina, Pečovská Nová Ves

My, Ľudovít, kráľ, oznamujeme, že Mykch, bán celej Slavónie, spolu s magistrami Stephanom Akus a Ladislausom, rytiermi nášho dvora, ako aj s Lorandom a Mikulášom, svojimi synmi, predstúpili pred našu vznešenú prítomnosť a s veľkým odporúčaním vyrozprávali, každý svojím spôsobom, svoje vernosti a záslužné služby, ktoré najprv preukázali Karolovi, kráľovi, a napokon aj našej veličenosti, a pripomenúc nám ich, pokorne žiadali našu vznešenosť, aby sme im na istom vrchu uprostred ich majetkov nazývaných Wyfalu, Lythene, Karakow, Strathyna a Keykmezew a k nim patriacich, ležiacich v Šarišskej stolici v susedstve a na hranici kráľovstiev Poľska a Ruska, priľahlých k tomu vrchu a obkolesujúcich ho, dovolili zriadiť hrad. Tieto majetky im dal spomenutý pán Karol, náš otec, za ich nepretržité, neúnavné a namáhavé služby, najmä pre smrť magistra Ladislava, syna Pavla, brata manželky uvedeného pána bana, niekdajšieho familiára nášho už spomenutého otca a mladíka jeho dvora, ktorého, ako sa uvádza, Budun, syn Juraja z Gyurke, a tiež Dionisius, Donch, Johannes, Georgius, Matheus, Michael, Nicolaus a Ladislaus, jeho synovia, služobníci niekdajšieho Matheusa z Trunchinio, notoricky neverní svätej kráľovskej korune a kráľovstvu, ľudia zavrhnutej pamäti, kruto umučili, keď sa neobával vystaviť sa priamo trestu smrti, aby zachoval vernosť nášmu otcovi. Rovnako aj preto, že ten istý pán bán vyhnal Petra, syna Petenye, notorického neverníka už spomenutého pána Karola, nášho otca, a uhorského kráľovstva, ktorý pokračoval v najprudších nevernostiach a v niektorých hradoch toho istého nášho otca, ako nenásytná šelma, neprestával páchať zlé skutky, nevýslovné lúpeže a pustošenie majetkov a dobier obyvateľov uhorského kráľovstva — kráľovstva, ktoré od čias vlády najsvätejších uhorských kráľov, počnúc vládou nášho už spomenutého otca až po naše nastúpenie a povýšenie, prekvitalo krásou pokoja. Tohto Petra pán bán mužne vypudil z uvedených hradov, ktoré držal proti vôli nášho otca; a hoci jeho samého, napriek priazni osudu, nemohol zajmúť, predsa vraj jedného z jeho synov odviedol nášmu otcovi v putách zajatia. A preto ich prosili, aby sme im z kráľovskej priazne ráčili udeliť možnosť na tom mieste, ktoré im bolo takto natrvalo dané a darované, kde teraz stojí nimi zhotovený a vystavaný drevený hrad, vystavať, zbudovať a vybudovať hrad murovaným dielom, čo najsolidnejší a najsilnejší, aby sa ním mohli chrániť a vyhnúť sa, keď to bude potrebné, nebezpečenstvám ohrozujúcim ich osoby, práva a majetky. My teda, ktorí z vrodenej milosti kráľovskej dobroty máme povinnosť priaznivou mysľou posudzovať zásluhy všetkých verne slúžiacich a sme povinní načúvať ich spravodlivým a oprávneným prosbám, a to jednak pre skvelé zásluhy v službách uvedeného pána bana a jeho synov, ako aj uvážiac ich úprimnú oddanosť, ktorou sa vo všetkých záležitostiach nášho už spomenutého otca, našich i nášho kráľovstva, a osobitne pri zachovávaní uvedeného bánstva od čias svojej mladosti, pri prelievaní vlastnej krvi a pri smrti veľmi mnohých svojich príbuzných a služobníkov, bez najmenšieho strachu vystavovali seba i svoj majetok rozličným úderom osudu pre povznesenie kráľovskej moci a cti a usilovali sa zapáčiť kráľovskej veličenosti a stať sa jej milými a prijateľnými; a jednak aj pre väčšiu a istejšiu ochranu a obranu hraníc nášho kráľovstva pri hraniciach spomenutých kráľovstiev Poľska a Ruska, chcúc z úprimnej, starostlivej a bedlivej starosti vyhovieť ich želaniu s kráľovskou priazňou a postarať sa o ich osoh, prospech a užitočný stav, aby aj iní, povzbudení ich príkladom, boli horlivejšie podnecovaní k podobným skutkom vernosti, na zbožnú prosbu spomenutého pána bana a jeho vyššie uvedených synov sme z osobitného dovolenia kráľovskej dobroty uznali za vhodné povoliť, aby na tom vrchu ležiacom uprostred ich vyššie uvedených majetkov a priľahlom k nim mali uvedený pán bán a jeho spomenutí synovia plnú moc z našho prítomného dovolenia vystavať, vybudovať a opevniť hrad s múrmi, opevneniami, tiež obývateľnými stavbami, strážnymi miestami a vežovými konštrukciami. Dané vo Wyssograd, v pondelok po sviatku svätého Matúša apoštola a evanjelistu, roku Pána 1342.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...


Referencie na listinu:

Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča

Assisi brat Bernard, prepošt kostola Blahoslavenej Panny Márie v Glogoncha a generálny vizitátor pre Uhorsko a Slavóniu, ustanovený kapitulou rehole Svätého hrobu Pána, vydal 10. septembra 1343 v Glogoncha listinu, v ktorej po zvážení vernosti Mykcha, niekdajšieho bána celej Slavónie, a jeho synov Istvána, Akusa, Loranda, Ladislava a Miklósa, s akou slúžili uvedenému kostolu, prepoštovi a jeho predchodcom, najmä pri ochrane tohto kostola a jeho poddaných, ako aj pri platení zvyčajného censu, im so súhlasom svojich bratov prenechal do držby zem alebo majetok nazývaný Worbona, kde stojí kostol sv. Tomáša apoštola, so všetkými úžitkami v jeho hraniciach, tak ako ho od čias prepošta Ondreja držal tento kostol. Toto držanie udelil nebohému bánovi, jeho synom a ich dedičom, pokiaľ zostanú verní prepoštovi a jeho kostolu. Synovia Mykcha majú z tohto majetku každoročne platiť prepoštovi a jeho kostolu census a desiatok.
Preklad: Chat GPT, 2026  Zobraziť originálny text...

21. október 1348. Budín. Listina krajinského sudcu Pavla, v ktorej predkladá, že 20. januára 1346 synovia slavónskeho bána Myckh-a: magistri Štefan, Akuš, Ladislav, Lorand a Mikuláš sa sťažovali, že keď ich kráľov splnomocnenec Mikuláš syn Martinov, spolu so spišským farárom Štefanom mali dňa 23. marca 1344 uviesť do všetkých majetkov v Zemplínskej aj Šarišskej župe, patriacich k ich hradu Nový hrad [Uyvar], medzi nimi aj do majetku zvaného Pečovská Nová Ves [Uyfalu], pri majetku Uyfalu a ešte pri časti jedného iného majetku im protirečili synovia magistra Rykolpha: magistri Vavrinec a Ladislav. Dňa 6. októbra 1348 predstúpili sporiace sa strany pred krajinského sudcu so svojimi listinami. V mene synov bána Mykch-a predstúpil magister Lorand a predložil dve donačné listiny od kráľa Karla I. a tiež potvrdzujúcu listinu kráľa Ľudovíta I. z roku 1345, podľa ktorých bol majetok Pečovská Nová Ves [Uyfalu] darovaný pokladníkovi kráľovnej a hlavnému županovi Šarišskej a Zemplínskej župy, magistrovi Mykch-ovi synovi Mykch-a z rodu Akuš [Akus] a do tohto majetku ho uviedol Kayul syn Mikuláša v prítomnosti magistra Rykolpha. Nato synovia magistra Rykolpha odpovedali donačnou listinou kráľa Karla I. z roku 1314, podľa ktorej kráľ daroval majetok Uyfalu Rykolphovmu synovi magistrovi Kokošovi, ďalej predložili potvrdzujúcu listinu Karla I. týkajúcu sa majetkov Pusté Pole [Bachaymezeye] a  Kamenica [Tarkueleye], pôvodnú listinu Jágerskej kapituly týkajúcu sa majetkov Bachaymezeye a Tarkueleye, ktoré získali výmenou za majetok Gwebarth [Gibárt v Maďarsku] však nemohli predložiť, lebo keď túto listinu poslali so svojím sluhom Bartolomejom do Jágerskej kapituly kvôli hodnovernému prepisu, na mýtnici v Pečovskej Novej Vsi Mykch-ovi synovia túto listinu sluhovi násilím zobrali. Krajinský sudca prisúdil majetok Ujfalu aj spornú časť ďalšieho majetku synom bána Mykch-a, ale pre väčšiu istotu im uložil, aby dňa 23. decembra k svojej výpovedi zložili aj prísahu pred Vacovskou kapitulou, až potom ich dňa 8. januára 1349 uvedie do majetku študovaný [deák] magister Jakub a vyslaný človek z Vacovskej kapituly.
Originál, na potrhanom papieri so znakmi premočenia, na rube so zlomkami pečate.
Preklad: Kveta Markušová, 2017