|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
...Rycolphus et Hermannus, filii Ruthkerii, nepotes Adolphi, prepositi de Chipus...
17. júna 1275. Listina kráľa Ladislava IV., ktorou pre potreby spišského župana Rikolfa potvrdzuje donáciu príjmu z mýta pri Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu] patriacu šarišskému Novému hradu [Uyvár] podľa listiny kráľa Ondreja II. z roku 1209. Pergamen, so zlomkom pečate visiacej na červenom a fialovom povrázku. Falzifikát. Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: ...falšovatelia potrebovali za potrebné zvýšiť hodnovernosť falošného "originálu" rovnako falošnou jeho "konfirmáciou" Ladislavom IV. roku 1275. (Halaga, 1962, s.25)
...Ricolphus de Thorkv... circum castrum suum Thorkv... Referencie na listinu: Autor [Endrödi, v diele Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006.] chybne považuje listinu z roku 1282 o udelení výsad pre hrad Kamenica za prvú písomnú zmienku o hrade. Listina je však jednoznačným falzom. (Haviarová, 2016, s.6) Na majetku vzniklo hradné panstvo s desiatkou dedín. Niekedy pred rokom 1282 ho získal Rykolf z Lomnice, keďže k tomuto dátumu už žiada panovníka o jednotlivé privilégiá pre svoj hrad Kamenica. Táto listina je zároveň najstaršou priamou zmienkou o hrade. Explicitne a opakovane tu nie je uvedený iba "castrum Thorkv" ale aj jeho zemepán "Rikolphus de Thorkv". (Endrödi, 2006, s.53-54) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
...XVI—XVII. századi írása kétségtelenül hamisnak mutatja...
Abstract: Listina zachytáva spor o zem menom Rudna medzi grófom Rikolfom z Lumpniz a bratmi Michalom a Ondrejom, synmi Petra zo Segra. Keďže spor nebolo možné ukončiť inak, strany sa pod prísahou podrobili rozhodnutiu desiatich rozhodcov. Tí rozhodli, že zem má pripadnúť Michalovi a Ondrejovi ako dedičné vlastníctvo po ich otcovi a predkoch, avšak pod podmienkou, že Rikolfovi uhradia 24 mariek za námahu a náklady, ktoré na túto zem vynaložil. Ak by platby nezložili v určených termínoch, zem sa mala vrátiť Rikolfovi; ak by zaplatili všetko riadne, Rikolf sa mal vzdať všetkých svojich práv a odovzdať im príslušné listiny. Osoba: Rikolf I, syn Rutkera Osoby a obce: Lomnica - Rikolf I - pôvod My, magister Jakub, z Božieho milosrdenstva prepošt Kostola svätého Martina na Spiši. Dávame na pamiatku všetkým, ktorých sa to týka: Keďže sa pred nami a našou kapitulou viedol spor medzi grófom Rikolfom z Lumpniz na jednej strane a Michalom a Ondrejom, jeho bratmi, synmi Petra zo Segra, na strane druhej, o istú zem zvanú Rudna; a tento spor sa nijako inak nemohol nejako ukončiť než prostredníctvom rozhodcov; strany sa na radu rozvážnych mužov, bohabojných, zhodne zaviazali prísahou, zloženou voči desiatim dôveryhodným mužom, aby boli ich rozhodcami, pod pokutou dvadsiatich mariek, že čokoľvek týchto desať spolu s nami o ich spore rozhodne, to budú povinní a chcieť pevne a neporušiteľne zachovávať. Týmito rozhodcami bolo zo strany grófa Rikolfa päť mužov, totiž Arnold zvaný Malý, gróf, Ján z Gargou, Ján, sudca z Luchy (Leucha), Henrich z Kapusdorfu a Tylo, sudca z Bele; zo strany Michala a jeho brata Ondreja to bolo iných päť, a to: Mikuláš, syn Henricha, gróf šľachticov, gróf Peter, jeho brat, gróf Adam, syn Mochkona, gróf Ivan z Kaldbachu a gróf Abba, ktorí sa stali rozhodcami. Títo po prerokovaní sporu a po jeho dôkladnejšom preskúmaní napokon, vedení cestou spravodlivosti a práva, z úradu rozhodcovstva, ktorý im bol zverený, rozhodli, že tá istá zem má byť navrátená do držby vyššie uvedených Michala a jeho brata Ondreja; a to preto, lebo patrila ich otcovi, a tiež preto, lebo od dávnych ich predkov prešla na nich a na ich otcov od času, na ktorý nejestvuje pamiatka. Len s touto výhradou: že tí istí vyššie uvedení Michal a Ondrej, jeho brat, sú povinní zaplatiť tomu istému grófovi Rikolfovi za jeho námahu, ktorú podstúpil pre oslobodenie tej zeme, a za výdavky, ktoré vynaložil na zaujatie a zlepšenie tej istej zeme, dvadsaťštyri hrivien striebra, polovicu v striebre a polovicu v primeranom odhade, v troch nižšie zapísaných lehotách, totiž na Očisťovanie osem; na deň svätého Juraja osem; a na deň blahoslaveného Jána Krstiteľa osem; vždy, ako bolo povedané, polovicu v primeranom odhade a polovicu v striebre, pred nami, alebo ak budeme neprítomní, pred kapitulou. A ak by pri platení zameškali prvú lehotu, alebo po zaplatení prvej zanedbali druhú, alebo po zaplatení dvoch vynechali tretiu, tá istá zem by sa mala vrátiť do držby grófa Rikolfa a všetko, čo by zaplatili, by bolo neplatné a márne. Ak by však bez akéhokoľvek zameškania zaplatili celú sumu v horeuvedených lehotách, vtedy sa gróf Rikolf zriekne pred kapitulou a hodnovernými svedkami každého práva, ktoré na tej zemi mal, i žaloby, a pri tretej platbe odovzdá tým istým Michalovi a jeho bratovi Ondrejovi všetky listiny, ktoré o tej zemi mal. A aby vyššie uvedené mohlo nadobudnúť silu svedectva, dali sme vyššie uvedenému Michalovi a jeho bratovi túto listinu, označenú znakom našej pečate. Dané pri svätom Martinovi v jeho oktáve. V roku Pána tisíc dvesto osemdesiatom štvrtom. Z odpisu spišskej kapituly, ako nižšie, roku 1285. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoba: Rikolf I, syn Rutkera ...comes Ricolfus...portionem ipsius Marsilii in praedicta possessione Tharcza contingentem... Referencie na listinu: V roku 1285 Rikolf, syn Rutkera, za svoj majetok Poket výmenou získal iný diel toryského panstva, ktorý dovtedy vlastnil šľachtic Marsilius. (Angelovič, Boleš, 2002, s.15)
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Detreh, syn Dethmara; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Mykou, syn Dethmara; Polan, syn Rutkera; Rikolf I, syn Rutkera; Simon, syn Detreho; Štefan , syn Dethmara Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Kamenica, Pusté Pole Synonymá: Bachamezey...Rycolphus et Polonus nobiles de Scepus fratres vterini... Dethbor et Herbordo filiis Detrici...et pro Detk, Simone et Langeus fratribus suis... Detreh, Stephano et Myko filiis dethmar...defuncti...observata pro metis inter possessionem Tarcha... Torchueley et Bachamezey... ad finem... campi Bachamezey ... in stratam publicam, qua itur de Bachamezey versus Palowcham... Referencie na listinu: V roku 1287 Jágerská kapitula potvrdila dohodu medzi synmi Detrika, vlastníkmi panstva Kamenica a Rikolfom a Polanom, vlastníkmi panstva Torysa, o priebehu hranice medzi ich panstvami. V súvislosti s vytyčovaním hranice sa dozvedáme o krajinskej ceste, vedúcej z Bachamezey do Plavča. (Uličný, 1990, s.19) V roku 1287 došlo k dohode o vzájomnom vymedzení hraníc Spišskou kapitulou medzi šľachticmi z Veľkej Lomnice a šľachticmi s Fulókércs. (Rábik, 2006, s.62) "...hranica začína tam, kde potok 'Superior Nene' (Horná Nene) vteká do Torysy...". Pomenovanie "Nenepatak" alebo "Nene" označuje dva potoky, ktoré v súčasnosti sa nazývajú Lipiansky potok, predtým "Superior Nene" alebo "Nenepatak" a Blatný potok "Nenepatak". (Boleš, 2002, s.21) V roku 1287 sa Bachamezey spomína ako šíre pole, či planina: "...ad finem campi Bachamezey... in latere silvae..." (Boleš, 2002, s.24) ...šľachtici sa nakoniec dohodli, že hranica obidvoch panstiev [Torysské a Kamenické] bude prechádzať od ústia Lipianskeho potoka do Torysy, ktorý sa v tom čase nazýval Nenepatak, a stúpajúc proti prúdu potoka príde až na miesto, kde sa do neho vlieva z ľavej strany iný potok. Pokračuje ďalej proti prúdu toho druhého až k jeho prameňu a vyjdúc z prameňa prechádza lesom až k lúke Bachamezey. Po lesnatom úbočí ďalej pokračuje až k ceste, ktorá vedie do Plavča a po nej až k miestu, kde ju pretína riečka Ľubotínka, po ktorej toku nakoniec hranica zostupuje až od rieky Poprad. Predtým však Rikolf a Polan vyplatili synom Detrika sto hrivien striebra. (Boleš, 2002, s.24-25) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Jágerská kapitula potvrdzuje zmier medzi grófmi Rykolphom a Polanom zo Spiša a šľachticmi z Keechu vo veci hraníc majetkov Tarcha, Torchveley a Bachamezey. Rykolphus a Polanus zaplatili protistrane sto mariek čistého striebra a následne boli pokojne stanovené hranice sporných majetkov. Hraničná línia bola vedená od potoka Nene cez les, pole Bachamezey, verejnú cestu smerujúcu do Palowchy, rieku Lubicyn až k rieke Poprad, kde sa hranice uzatvárali. Listina bola vydaná roku 1287 pred jágerskou kapitulou. Všetkým veriacim v Krista, prítomným aj budúcim, ktorí budú nazerať do tejto listiny, Jágerská kapitula pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým: že grófi Rykolphus a Polanus, spišskí šľachtici, uterinní bratia, na jednej strane, a na druhej strane Dechbor a Herbord, synovia grófa Detricha z Keechu, za seba aj za svojich bratov Decka, Symona a Languea, ako aj za Detreha, Štefana a Myka, synov svojho už zosnulého brata Dechmara, predstúpili pred nás a spoločne predniesli a oznámili, že keď medzi nimi dlhší čas trval spor o hranice medzi majetkom Tarcha patriacim uvedeným grófom Rykolphovi a Polanovi a majetkami uvedených šľachticov z Keechu, zvanými Torchveley a Bachamezey, napokon na základe rozhodnutia a dohody mnohých šľachetných mužov medzi sebou dospeli k takému spojeniu pokoja a svornosti a pred nami sa dohodli, že ten istý Rykolphus a Polanus sú povinní dať uvedeným šľachticom z Keechu sto mariek čistého striebra. Tieto im aj dali a pred nami vyplatili a hranice vyššie uvedených majetkov medzi sebou a svojimi potomkami určili pokojným spôsobom takto: prvý medzník sa začína na tom mieste, kde horný potôčik zvaný Nene vteká do rieky Tarcha, a po tom istom potôčiku Nene, smerom proti jeho toku, sa vystupuje vyššie k miestu, kde sa z ľavej strany vlieva do neho iný potôčik; a po tomto druhom potoku sa ide až k jeho prameňu; odtiaľ sa prechádza cez istý les smerom na sever ku kraju istého poľa nazývaného Bachamezey; potom sa po okraji toho lesa prichádza na verejnú cestu, ktorou sa chodí z Bachamezey smerom do Palowchy, a na tejto ceste sa prichádza k rieke zvanej Lubicyn; a po tejto rieke, zostupujúc po jej toku, sa prichádza k rieke zvanej Poprad, a tam sa hranice vyššie uvedených majetkov medzi nimi končia. Na svedectvo o tejto veci sme na žiadosť strán vydali túto listinu, posilnenú našou pečaťou; prítomní boli však magister Saul, lektor, Myko, kustód, Mikuláš zo Simbrinu, Bernard z Borsuuy, Gregor zo Zabolchu, Štefan zo Semlina, Peter z Kemeya, archidiakoni, a mnohí ďalší. Roku Pána tisíceho dvestého osemdesiateho siedmeho. Za vlády Ladislava, slávneho kráľa Uhorska, za arcibiskupov Lodomeria ostrihomského a Jána kaločského a za nášho pána, v Kristovi otca Andreja, z Božej milosti biskupa jágerského. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoba: Rikolf I, syn Rutkera Nova Donatio super possessione Tarcha pro Comite Rykolpho de Scepus. ...Quod Comes Rykolphus de Scepus ad nostram accedens praesentiam, sua nobis conquestione denonstravit, quod Magister Lorandus filius Comitis Mark eo tempore...super quadam possessione sua Tharcha vocata... Referencie na listinu: Získaný toryský majetok si predkovia šľachticov z Brezovice nechali v roku 1288 potvrdiť kráľovskou donáciou od Ladislava IV. (Rábik, 2006, s.62)
Osoba: Rikolf I, syn Rutkera Referencie na listinu: Rikolf, syn Rutkera, na jar v roku 1288 predstúpil pred kráľa so sťažnosťou, že istý Roland, ktorý v tom čase prebýval na Spišskom hrade, mu odňal listiny týkajúce sa držby majetku Torysa. Požiadal preto kráľa, aby potvrdil jeho ako vlastníka Torysy. Panovní po overení si pravdivosti predkladanej záležitosti u šľachticov a aj so strany spišských Sasov jeho žiadosti vyhovel. Svojim listom preto požiadal Spišskú kapitulu, aby vyslala jedného zo svojich členov, v ktorého prítomnosti by osoba poverená kráľom uviedla Rikolfa a jeho bratov do držby majetku Torysa. (Boleš, 2002, s.25)
Osoby: Henrik, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Markolf, syn Rikolfa I-ho; Rikolf I, syn Rutkera; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenický hrad Osoby a obce: Synonymá: TarkewČervenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník ...quod Magister Kokos, Ioannes, Ricolphus, Henricus, et Marcolphus filii omnes quondam Ricolphi coram nobis personaliter constituti retuserant ...possessionem una veresalma...castrum Tharku... castrum Tarkew et ad enum pertinentibus cum villis et certis utilitatibus suis... si quis fratrum portionem alienari vellet quadraginta marcas dare debet... Referencie na listinu: Koncom zimy 1306 si synovia už nebohého Rikolfa zo Spiša podelili majetky. Jeho syn Rikolf II dostal štvrtú časť dediny Lomnica a vo Vlkovej jednu sedliacku usadlosť. Na šarišských dedičných majetkoch ako svoj podiel dostal dve dediny, Červenicu a Krivany, tiež Kamenický hrad so všetkými dedinami a územiami, spolu s podielmi svojich bratov, ktoré k tomuto hradu prináležali. (Angelovič, Boleš, 2002, s.16) Synovia nebohého Rikolfa zo Spiša Kokoš, Ján, Henrich, Markolf a Rikolf si podelili majetky. Rikolf sa stal pánom Kamenického hradu. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň: |
| 1-9 / 9 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici
Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006s. 43-57. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841640 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Tomus II. Vydavateľstvo Obzor, Bratiskava, 1987640 s.
Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961527 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Endrödi, J.: Ku genealógii a názvu rodu Berzeviczy. In: Annales historici Presovienses 6. Universum, Prešov, 2006s. 43-57. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1830520 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 7/5. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1841640 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Marsina, R.: Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Tomus II. Vydavateľstvo Obzor, Bratiskava, 1987640 s.
- Nagy, I.: Hazai okmánytár. Codex diplomaticus patrius. VIII. Sáuervein Géza betüivel, 1891. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae I. Veda, Bratislava, 1980672 s.
- Szentpétery, I.: Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. II/2-3. Akadémiai Kiadó, Budapest, 1961527 s.. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online