|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Andrej, syn Pavla; Gregor, syn Pavla; Jakub, syn Pavla; Juraj, syn Jakuba; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš; Mikuláš, syn Pavla; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Pavla; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Babin Potok, Lúčka Osoby a obce: Babin Potok - Andrej - pôvod Babin Potok - Juraj - pôvod Lúčka - Jakub - vlastník podielov Lúčka - Peter - vlastník podielov Lúčka - Gregor - vlastník podielov Perín - Mikuláš - pôvod ...Andreas filius Pauli de Babapataka... contra Georgium filium Jacobi, filii Pauli de eadem Babapataka... possessionis Babapataka et Luchka vocatanum ... magister Laurentius, Clemens, et Nicolaus, filii Ricolfii de Tarkeo...quod Andreas, filius Pauli, filii Simeonis de Sancto Georgio... Nicolai de Peren...quod Nicolaus filius comitis Pauli ab una parte, Jacobus, Andreas, Petrus, et Gregorius filii eiusdem Comitis Pauli de genere Tekele ab altera...Item dimidia pars possessionis ipsorum Luchka vocate sub castro Tarkeo existentis ex parte meridionali cum omnibus vtilitatibus et pertinentiis suis cessit in portionem Iacobi, Petri, et Georgii praenotatorum, perpetualiter possidenda... Referencie na listinu: V roku 1334 si po Pavlovej smrti jeho piati synovia podelili majetky Babin Potok a južná časť Lúčky. Majetok Babin Potok si rozdelili tak, že severná časť pripadla Mikulášovi ("Nicolao, filio Pauli, ex parte Septemtrionali") a južná Andrejovi ("item altera pars eiusdem possessionis Babapataka vocatae, ex parte meridionali, cum omnibus vtilitatibus et pertinentiis suis cessit in portionem Andreae supradicti"). Južná časť Lúčky prešla na ostatných troch synov Jakuba, Petra a Juraja [oprava - Gregora]. Lesy pri oboch majetkoch zostali v spoločnom užívaní. (Smoroň, 2015, s.106) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Spišská kapitula potvrdzuje listinu o rozdelení dedičných majetkov medzi Mikulášom, synom grófa Pavla, a Jakubom, Ondrejom, Petrom a Gregorom, synmi toho istého Pavla z rodu Thekele. Majetok Babapataka bol rozdelený na dve polovice medzi Mikuláša a Ondreja, zatiaľ čo polovica majetku Lutka pripadla Jakubovi, Petrovi a Gregorovi. Dohoda obsahovala aj povinnosť strán presťahovať sa do pridelených dedičných majetkov v stanovených lehotách a ustanovenie o spoločnom užívaní lesov Babapataky a Lutky. Ak by sa niektorá strana včas nepresťahovala, druhá mala zostať v držbe spornej polovice. Spišská kapitula na Ondrejovu žiadosť dala túto zmierovaciu listinu prepísať a potvrdiť. My, kapitula kostola svätého Martina na Spiši, dávame týmto na večnú pamäť vedieť všetkým, ktorých sa to týka, že Ondrej, syn Pavla, syna Šimona zo Svätého Juraja, osobne predstúpil pred nás a predložil nám zmierovacie listiny grófa Mikuláša z Perína a s pokornou prosbou nás žiadal, aby sme ich ráčili prepísať pod svedectvom našej pečate; ich znenie je toto: My, gróf Mikuláš, zástupca sudcu palatína Viliama, a štyria sudcovia šľachticov Šarišskej stolice týmto vyhlasujeme všetkým, ktorých sa to týka, že Mikuláš, syn grófa Pavla, na jednej strane, a Jakub, Ondrej, Peter a Gregor, synovia toho istého grófa Pavla z rodu Thekele, na druhej strane, keď osobne predstúpili pred nás, svorne nám oznámili, že si medzi sebou vykonali takýto rozdeľ dedičných majetkov: z ich majetkového podielu zvaného Babapataka pripadla polovica tohto majetku so všetkými úžitkami a príslušenstvom Mikulášovi, synovi Pavla, zo severnej strany; druhá polovica toho istého majetku zvaného Babapataka z južnej strany so všetkými úžitkami a príslušenstvom pripadla do podielu vyššie uvedeného Ondreja. Ďalej polovica ich majetku zvaného Lutka, ležiaceho pod hradom Tarkew na južnej strane, so všetkými úžitkami a príslušenstvom pripadla do podielu vyššie uvedeným Jakubovi, Petrovi a Gregorovi, aby ju naveky držali. Uvedené podiely mali držať oni sami, ich dediči a nástupcovia ich dedičov naveky, pokojne a neodvolateľne. Strany pred nami ďalej dodali, že v nastávajúcej oktáve sviatku svätého archanjela Michala predstúpia pred spišskú kapitulu a toto medzi nimi vykonané rozdelenie potvrdia listinou tej istej kapituly. Ďalej ustanovili, že vyššie uvedení Mikuláš a Ondrej sa majú každý do oktávy sviatku svätého Juraja mučeníka presťahovať na svoj dedičný majetok aj so všetkými svojimi stavbami; s tým dodatkom, že lesy patriace k uvedeným majetkom Babapataka a Lutka budú užívať spoločne a budú ich mať v spoločnom užívaní. Rovnako sa aj bratia Mikuláša, syna Pavla, majú do sviatku svätého archanjela Michala vysťahovať z majetku zvaného Lutka. Strany sa pred nami tiež zaviazali, že ak by sa niektorá z nich do uvedeného sviatku zanedbala presťahovať, druhá strana zostane v držbe tejto polovice. Dané v Šariši v pondelok najbližšie pred sviatkom Narodenia svätého Jána Krstiteľa roku Pána 1334. My teda, priaznivo vyhovejúci spravodlivým prosbám vyššie uvedeného Ondreja, sme dali tieto listiny, ktoré nám predložil, a ktoré neboli vyškrabané ani zrušené, prepísať doslova pod tým istým znením a tieto prítomné, keď nám budú predložené, dáme prepísať do formy privilégia. Dané v oktáve sviatku svätého archanjela Michala roku Pána 1334. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoba: Mikuláš, syn Rikolfa II-ho ...Nicolaus filii magister Rycolphii... Referencie na listinu: V roku 1336 začal spor Tekulovcov [ktorí Lúčku vlastnili] o majetok Lúčky so šľachticmi z Kamenice, ktorým predtým zálohovali jej časť. (Beňko, 1985, s.212)
...simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis... Referencie na listinu: Predpoklad o Rikolfových zásluhách na výstavbe hradu nám napokon potvrdzuje dosiaľ málo známa listina Jágerskej kapituly z roku 1343, v ktorej si bratia Ján a Rikolf vymedzili hranice medzi svojimi majetkami. Medzi Rikolfovými majetkami (ako aj jeho potomkov) sa spomína aj hrad Kamenica, pri ktorom je poznamenané, že ho nechal vybudovať práve Rikolf na vlastné náklady. (Haviarová, 2016, s.10) 1343: simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis; (Haviarová, 2016, s.10) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Henrik, syn Jána; Jakub, syn Jána; Ján, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Jána; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Jána; Michal, syn Jána; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf, syn Jána; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Kamenický hrad Pred jágerskou kapitulou sa dostavili na jednej strane magister János, syn Rikolpha, so svojimi synmi Mihállyom, Rikolphom, Jánosom, Lászlóom, Jakabbom a Henricom, a na druhej strane magister Rikolph, uterinný brat magistra Jánosa, so svojimi synmi Jánosom, Lászlóom, Kelemennom, Lőrincom, Miklósom a Istvánom, a vyhlásili, že medzi svojimi šarišskými majetkami, ktoré si už skôr medzi sebou rozdelili, vztýčili hraničné znamenia. Týmito hraničnými bodmi sú: prameň medzi majetkami Henbrugh a Vyzoka; potok; iný potok, ktorý preteká obcou Vyzoka; suché údolie; vrch; hraničné znamenia Yosipha z Koak; Nadalpataka; potok Grespataka; voda Tarcha; potok Lypaa; Seek; vrch; voda Tarcha; prameň; voda Goduzou; vrch; hraničné znamenie Olsua; vrch medzi hraničnými znameniami Dorouch a Olsua; vrch Jauor; cesta vedúca smerom k Plauch; potok ležiaci pri tejto ceste; veľký vrch; voda Lybitina. Majetky ležiace od týchto hraníc na západ majú držať magister János, jeho synovia a ich potomkovia; tie, ktoré ležia na východ, magister Rikolph, jeho synovia a dediči, a tiež hrad Torkeu, ktorý Rikolph vystaval na vlastné náklady. Vo veci týchto hraníc sa strany zaviazali vo vlastnom mene aj v mene svojich dedičov k večnému mlčaniu, teda že už nebudú vznášať ďalšie spory. O tom kapitula vydala listinu potvrdenú svojou pečaťou, v prítomnosti lektora Miklósa, kantora Mártona, kustóda Jánosa a archidiakonov Domokosa z Abbavyuar, Petra zo Zemlen, Dávida zo Zabolch, Petra z Heues a Györgya z Maramoris, roku Pána 1343, za vlády kráľa Ľudovíta, ostrihomského arcibiskupa Csanáda, kaločského arcibiskupa Lászlóa a jágerského biskupa Miklósa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby: Ján, syn Rikolfa II-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Synonymá: uyfalu18. marca 1347. Listina Spišskej kapituly pojednávajúca o tom, že synovia magistra Rycolpha z Kamenice: magistri Ján a Mikuláš držia niektoré dôležité dokumenty u seba a nevracajú ich na miesto, kde sa majú uchovávať. Ide o tieto dokumenty: donačná listina kráľa Karla I., týkajúca sa majetku Pečovská Nová Ves [Uyfalu] ktorý dal kráľ ich strýkovi magistrovi Kokošovi, ďalej nariadenie toho istého kráľa adresované spišskému a ujvárskemu [abovskému] županovi magistrovi Wyllermus-ovi vo veci vrátenia obsadených majetkov magistrovi Kokošovi. Uvedené listiny magister Rycolph a jeho synovia spolu s magistrom Jánom Lumpnyci-m a jeho synmi Jánom a Jakubom uložili na úschovu do levočského kláštora. So súhlasom Jána a Jakuba [Lumpnyci-ovci] synovia magistra Rycolpha Ján a Mikuláš tieto dokumenty vybrali z úschovy a držali u seba, ich vrátenie viackrát odsúvali, až napokon Ján [Lumpnyci] už nesúhlasil s týmto počínaním, v dôsledku čoho v zmysle nariadenia kráľa Ľudovíta I. dala kapitula uložiť tieto listiny v prítomnosti kráľovho poverenca Jána Michalovho syna, a kanonika Tomáša. Proti takémuto riešeniu však protestovali magister Rycolph a jeho syn Ján, obávajúc sa, že by to mohlo uškodiť procesu magistrov Ladislava a Vavrinca pred krajinským sudcom Pavlom. Originál, na papieri, na rube s polámanou pečaťou. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove 20. januára 1350. Listina Jágerskej kapituly vyhotovená pre Michala syna Dedbor-a Keechi, a pre magistra Mikuláša syna Rykolpha, ako odpis donačnej listiny kráľa Ladislava IV. zo dňa 18. júla 1285, týkajúci sa majetku Červenica [Veresalma]. Originál, nepoškodený pergamen, so zvyškami zeleno-žltého povrázka, z ktorého sa stratila pečať. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoba: Mikuláš, syn Rikolfa II-ho
Osoby: Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce Synonymá: Hennenkfolua10. júna 1356. Vyssegrad. Listina krajinského sudcu a turieckeho župana Mikuláša Zeechi [neskôr si tento rod písal „Széchy“], v ktorej nariaďuje Spišskej kapitule, aby vo veci synov Rykolpha z Kamenice: Jakuba a jeho bratov Jána, Ladislava, Kolomana, Vavrinca, Mikuláša, Rykolpha a Henrika, vyslala svojho prísažného človeka s kráľovými splnomocnencami Ladislavom synom Petra Egrei-ho, Pavlom synom Vavrinca z Vaniškoviec [Janusfolvai], alebo s Jánom, synom Michala z Oľšova [Elsovichai], aby vyšetrili, či kráľovskí poddaní z Hanigoviec [Hennekfolva] [pozn.: v listine Hennenkfolua] skutočne obsadili 31. marca ornú pôdu patriacu k Červenici [Veresalma]. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 27. júla 1356. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-7 / 7 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832768 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/3. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832768 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.