|
|
||||
Obce a miestne názvy: Osikov Osoby a obce: Osikov - Adam - obyvateľ Osikov - Pavol Korbalya - obyvateľ Osikov - Zoška - obyvateľ ...Zoska vidua... Referencie na listinu: Ďalší urbár z roku 1682 je rovnako veľmi podrobný a okrem opisu hertníckeho kaštieľa (castellum Hertnekt), prináša množstvo informácii aj o Osikove. Hospodársky správca celého panstva (allodiator) býval v Hertníku. Ako súpis dokladá, v Osikove bola sýpka (horreum), kde sa v tomto roku nachádzala úroda pšenice, ozimnej pšenice, jačmeňa, ovsa, prosa a zvozené seno v množstve 27 vozov. Priamo sa spomína, že v chotári Osikova bol mlyn o jednom kameni (mola unius lapidis), ktorý mal v prenájme mlynár (molitor) Adam. Ročne za to odvádzal 12 košických meríc obilia a 2 vykŕmené svine (saginatum). Významné postavenie Osikova ako dôležitej dediny na Hertníckom panstve dokladá aj to, že bol v nej zriadený špitál (hospitale). Ten slúžil ako miesto pre starých alebo chorých ľudí a zároveň plnil aj funkciu útulne pre pocestných. V stredovekých mestách bývalo bežným zvykom, že jeho chod zabezpečoval mníšsky rád (augustiniáni, dominikáni, františkáni a pod.) alebo starosť o jeho fungovanie pripadla miestnemu farárovi. Zrejme ináč to nebolo ani v tomto prípade, pretože práve v Osikove existovala v druhej polovici 17 stor. fara s farárom, ktorý sa staral o duchovné potreby veriacich panstva (parochia Romano-Catholici sacerdotis). Či fara fungovala v Osikove aj pred rokom 1612, kedy bol postavený nový kostol, nevieme. Nebudeme iste ďaleko od pravdy ak budeme predpokladať, že fara v dedine bola zriadená až niekedy po tomto roku. ... už v tomto období tam bola krčma (educillum), ktorú prevádzkoval Pavol Korbalya a kde sa v prevažnej miere čapovalo víno. ... Súčasťou urbára je aj súpis poddaných. V tomto roku všetci hospodárili len na polovičnej usadlosti a okrem záznamov o hospodárskych zvieratách sa navyše spomína, koľko synov mali jednotliví gazdovia. Podľa neho mali všetci obyvatelia Osikova minimálne jednu a niektorí aj viac kráv (vacca). Väčšina vlastnila aj voly, ale len tí najbohatší chovali niekoľko koní. Takmer v každej - domácnosti boli minimálne 2 synovia. Urbár neuvádza počet dievčat v rodine, pretože to nebolo pre majiteľov panstva dôležité. V Osikove bolo vtedy 17 sedliakov, ktorí hospodárili na polovičnej usadlosti. V jednom prípade viedla hospodárstvo po svojom zosnulom manželovi vdova Zoška (Zoska vidua), ktorá mala len jednu kravu a dvoch nedospelých synov. V dedine žilo ďalej 9 želiarov a 4 želiari, ktorí bývali v časti dediny nazvanej Pažiť (inguilini Pásitos dicti). Z tohto urbára sa dozvedáme aj informáciu o zaniknutých usadlostiach (deserta colonicales), ktorých bolo 10 a čo je udivujúce, z toho až 4 boli celé. Zaniknutých bolo ešte aj 6 želiarskych usadlosti. Taký veľký počet napovedá, že nezanikli zrejme prirodzeným spôsobom. Dôvodom mohol byť vojenský konflikt v okolí, kedy boli pustošené šľachtické majetky, epidémia, odsťahovanie sa časti obyvateľov z dediny alebo ich schudobnenie a neschopnosť splácať poddanské dávky. (Hudáček, 2013, s.22-24) |
| 1-1 / 1 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Hudáček, P.: Dejiny Osikova od stredoveku až do konca 18. storočia. In: MANÍKOVÁ, Ľ. (ed.) Osikov 1296 - 2013. Osikov, 2013s. 7-27. Dostupné online