|
|
||||||
Referencie na listinu: Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí, vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034. Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok): (a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu. (b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine. (c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ? (d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)? (e) Ide o farský alebo filiálny kostol? (f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol? (g) Či je tu jediný farár a aký? (h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo až od získania (cesie)? (i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady? (j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu možno slúžiť iné bohoslužby? (k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne neustúpil druhý obrad? (l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku? (Zubko, 2017, s.182-183) Lenartov (Šariš). (a) 1814 Lenartó, dekanát Sekčov. (b) Patronátne právo má zemepán Ján Kapi (Kapy). (c) Zakladateľ kostola neznámy, pravdepodobne ním je rodiny Kapiovcov (Kapy), pretože má patronátne právo odnepamäti. (d) Zvony sa používajú odnepamäti, nevie sa, kto ich odlial, používa ich spoločenstvo. (e) Tento kostol je farský latinského rítu, gréckokatolíckeho filiálny. (h) Kostol je spoločný obidvom obradom, pôvodne v mnohých súpisoch prechodne, postavený bol však pre latinský obrad. (i) Kostol patriaci spoločenstvám obidvoch obradov. (j) Ikonostas. Organ postavený. Oltáre tri, vybavené; jeden je prispôsobený pre obidvoje bohoslužby, z ostatných dvoch môže byť ktorýkoľvek prispôsobený pre ktorýkoľvek obrad. Knihy, oblečenie, nádoby, rozličné pre obidva obrady, len kalich je spoločný. (k) Spoločné používanie od dlhších čias, pokladnica je však spoločná, vytváraná z obiet, je spravovaná a dišpenzovaná farárom latinského obradu, kostol sa udržiava z tejto pokladnice, mnohokrát však prispel na údržbu kostola patrón. (l) Každú tretiu nedeľu slávi bohoslužby farár gréckeho obradu. (m) Z počtu duší nemnohí sú gréckeho rítu. (Zubko, 2017, s.204)
Referencie na listinu: Zoznamy obcí podľa súpisov kostolov gréckokatolíckeho obradu podľa stolíc a obcí, vykonaný na základe rezolúcie najvyššej kráľovskej rady zo dňa 4. októbra 1814, č. 23.034. Tabuľkový dotazník obsahoval týchto trinásť bodov (otázok): (a) Meno obce (mesta), v ktorej sa nachádzal kostol gréckokatolíckeho obradu. (b) Mená zemepánov. Kto (z nich) má patronátne právo? Poznamenávame, že ten istý zemepán mohol mať/mal patronátne právo vo viacerých obciach. V prameni sa zápis toho istého mena zemepána na rôznych miestach môže rôzniť. Nejde o chybu prepisu, ale o doslovný prepis autentického znenia priezviska v prameni; mená sme neujednocovali podľa terajšieho tvaru priezviska zaužívaného v maďarčine či slovenčine. (c) Či kostol, dnes gréckokatolícky, využíva náboženský alebo verejný fond, alebo či nedostáva príjmy od (zeme)pánov alebo od gréckokatolíckych osôb alebo odinakiaľ? (d) Či má kostol zvony a kto ich zabezpečil? Či ich tiež používajú latinskí katolíci? Ako boli získané – nepochybne príslušníkmi gréckeho obradu alebo spoločne (s rímskokatolíkmi)? (e) Ide o farský alebo filiálny kostol? (f) Akého obradu je farský alebo filiálny kostol? (g) Či je tu jediný farár a aký? (h) Či je kostol nepochybne gréckokatolícky a či je taký od svojho vzniku (založenia) alebo až od získania (cesie)? (i) Je tento kostol spoločný pre obidva obrady? (j) Ak ide o spoločný kostol, aký je jeho stav, či má jeden (plne) vybavený oltár a či tu možno slúžiť iné bohoslužby? (k) Či je (kostol) používaný spoločne, akým právom a ako dlho to už trvá; či dočasne neustúpil druhý obrad? (l) Či obidva obrady majú farské bohoslužby a v akom poriadku? (Zubko, 2017, s.182-183) Malcov (Šariš). (a) 1814 Malyczo, dekanát Sekčov. (b) Rodina Kapiová (Kapy), má aj patronátne právo. (c) Zakladateľ kostola neznámy, pravdepodobne rodiny Kapiová, pretože má patronátne právo odnepamäti. (d) Zvony sa používajú odnepamäti, nevie sa, kto ich odlial, používa ich spoločenstvo. (e) Gréckokatolícky farský kostol. (f) Lokalita je sídlom gréckokatolíckej farnosti a rímskokatolíckou filiálkou. (h) Žijú tu obidve spoločenstvá, tento kostol bol pôvodne latinského obradu, dlhší čas ho používajú gréckokatolíci. (i) Kostol patriaci spoločenstvám obidvoch obradov. (j) Ikonostas postavený 1805 vďaka patrónovi Jánovi Kapimu. Organ žiadny. Oltáre tri, vybavené, jeden prispôsobený na slúženie bohoslužieb, ostatné dva uspôsobené na bohoslužby obidvoch obradov. Knihy, oblečenie, nádoby, rozličné pre obidva obrady, len kalich je spoločný. (k) Spoločné užívanie od dlhších čias, spoločná pokladnica, vytváraná zo zbierok, spravovaná a dišpenzovaná farárom gréckeho obradu; kostol je udržiavaný z tejto pokladnice, mnohokrát však na údržbu prispieva patrón. (l) Príležitostne. (m) Počtom sú mnohí gréckokatolíci. (Zubko, 2017, s.206) |
| 1-2 / 2 |
Použitá literatúra:
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Zubko, P.: Administratívno-právne pramene latinskej proveniencie o východnej cirkvi na východnom Slovensku.Výber dokumentov z rokov (1646) 1726 – 1815. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Poprad, 2017261 s.. Dostupné online