|
|
||||
Osoby a obce: Hradisko - Pavol Telesnický - farár Terňa - Ignác Herkaľ - farár Terňa - Jozef Šuldig - obyvateľ Terňa - Helena Gajdošová - obyvateľ Referencie na listinu: Farnosť Terňa: Sídlo rímskokatolíckej farnosti. Murovaný farský kostol sv. Kataríny bol od základov postavený ako nový v roku 1736 s pomocou baróna Gabriela Spleniho....Okrem nového hlavného oltára stáli v kostolnej lodi dva nové bočné oltáre a vo svätyni stál štvrtý starobylý bočný oltár, ktorý bol maličký. V inventári sa nachádzala strieborná monštrancia a pozlátené strieborné cibórium, ktoré stáli 444 zlatých. Pod kostolom boli vybudované dve krypty, jedna patrila rodine Spleniovcov a druhá rodine Segediovcov (Szegedi). Tieto dve rodiny mali aj patronátne právo. V priľahlej murovanej veži viseli dva starobylé zvony, tretí visel v sanktusníku. Procesie sa konali na miesta, kde bolo možné získať odpustky: na sviatok Navštívenia Panny Márie do Veľkého Šariša, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie do Sabinova, na sviatok Narodenia Panny Márie do Prešova, na sviatok sv. Anny do filiálnej obce Mošurov, do Poľska k milostivému obrazu Ukrižovaného do Kobylanky (v čase najväčšieho morového nebezpečenstva sem prišli veriaci na púť) na sviatok sv. Márie Magdalény; miestne procesie sa konali na sviatok sv. Marka do polí, na Božie telo k štyrom oltárikom, ktoré postavili miestni sedliaci, na sviatok sv. Donáta v nedeľu po 1. júli k miestnej drevenej soche sv. Donáta, ktorá stála na obrovskom murovanom stĺpe povyše dediny. Na pozemku pred vstupom do kaštieľa Spleniovcov stála kamenná socha Panny Márie na murovanom stĺpe. Na cintoríne stál kráž bez korpusu a pred kostolom kríž s korpusom. Obyvatelia boli Slováci. Farárom bol 53-ročný Ignác Herkaľ, narodený 20. februára 1696, ktorý hovoril po latinsky, rodnou slovenčinou a po nemecky... V roku 1728 sa stal farárom v Terni. Na fare mal 24-ročného sluhu Jozefa Šuldiga (Suldig), 33-ročnú slúžku vdovu Helenu Gajdošovú (Gaidos); jej prvého manžela kedysi zavraždili v Papíne (Popina), druhého manžela odsúdili ako podpaľača a sťali mečom v Prešove. Babin Potok (Balpataka): Vo filiálnej obci Babin Potok (Balpataka) nestál žiadny kostol, ale v obci rozprávalo, že tu kedysi stál drevený kostol, ale existovali ekonomické dôkazy, na základe ktorých bolo možné konštatovať, že kostol tu skutočné stál pred 70 rokmi [cca 1680]. Na oplotenom cintoríne stál kríž. Uprostred obce stála zvonička. V obci stál aj kríž s korpusom a ďalší kríž s korpusom bol na cintoríne. Sviatky a nedele boli primerane slávené, ale zemepáni žiadali poddaných, aby v tieto dni pracovali. Hradisko: Vo filiálnej obci Hradisko (Hradiszko) stála drevená cerkev a býval tu gréckokatolícky farár Pavol Telesnický (Telesznickj). Študoval v Prešove a v Mukačeve. Mali dva malé zvony. Vo filiálnej obci Závadka (Zavatka) nebola žiadna cerkev, len uprostred obce stála zvonička. V obci Geraltov (Gerald) [stála cerkev a] býval tu gréckokatolícky farár. Počet veriacich vo farnosti Terňa: Terňa: r. k.(184), gr. k.(63), ev.(22), kalvíni(2), deti(96), konvertiti(30), apostati(2), židia(3); Mošurov: r. k.(100), gr. k.(22), ev.(3), kalvíni(0), deti(30), konvertiti(0), apostati(0), židia(8); Babin Potok: r. k.(66), gr. k.(22), ev.(3), kalvíni(0), deti(25), konvertiti(3), apostati(0), židia(2); Hradisko: gr. k.(52), deti(30); Závadka: gr. k.(31), deti(25); (Zubko, Žeňuch, 2017, s.86-88) |
| 1-1 / 1 |
Použitá literatúra:
Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia
Šarišského archidiakonátu (1749)
. Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online
- Arcibiskupský archív Košice, Archivum archiepiscopale Cassoviense (AACass.). Košice
- Zubko, P., Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749) . Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2017190 s.. Dostupné online