|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Egyed, syn Simona; Ján, syn Dethka; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Langeusa; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Kategória: Metácia Synonymá: Harumchar, Petermezeye... Rykolphus fiainak: Kokos, János és Rykolphus mestereknek, Keych-i Dethk fia János, Lang fia János, Simon fia Egyed, Herbortus fia Beke, Dethbor fia Balász nemeseknek megengedi ... Hegy a capite fluvii Lethune usque dum cadit in fluvium Tarcha et eundo supra per ipsum fluvium Tarcha donec pervenitur usque ad caput eiusdem fluvii Tarcha nuncupate ex utraque parte gyarapodhassanyk ... Petermezeye, Dubou, Ruzka, Harumchar és Luchka birtokok ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Dethka; Ján, syn Langeusa; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Andreja; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; ... Synonymá: Blasio, Luchka, Rolando...videlicet magistris Kokos, Iohanni et Rykolph, filiis Rykolphy, Iohanni filio Dethk, Iohanni filio Lang, Egidio filio Symonis, Beke filio Herborti, Blasio filio Dethbor ac fratribus ipsorum de Keych, item magistro Chana, Matheo et Thekule, filiis Martini, Chonk filio Lede, Paulo filio Andree, Iacobo, Rolando et Georgio, filiis Petri, Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis, ac Lukachio filio Petri...capite fluvii Lethune...Peturmezeye, Dubou, Ruzka, Harunchar et Luchka... Referencie na listinu: V listine sa okrem iného píše, že desiatky na panstve Chana a jeho príbuzných, teda Tekulovcov, sa budú platiť v peňažnej forme a nie v naturáliách, ako to bolo vtedy zvykom: "Tiež na majetkoch Chene a jeho už spomínaných príbuzných na vyklčovanom území i na tom, ktoré ešte len treba vyklčovať, keď zhromaždili tam ľudí a ešte keď privedú ďalších, totiž, ktorí sú na Petrovenci, Dubovici, Rožkovanoch, Hrnčiari a Lúčke, podobne týmže spôsobom, ako náš desiatok, nám zaplatia v oktáve sv. Andreja 64 grošov, ako už bolo vyššie uvedené, pričom bude zachovaná štvrtina, ktorá zostáva kňazom..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.18) Najstaršia správa o obci Lúčka, kde sa už uvádza aj jej názov. Vzťahuje sa k riešeniu farských záležitostí. Podľa vtedajšej dohody medzi jágerským biskupom a Tekulovcami sa šľachtici zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. (Uličný, 1990, s.179) "in novalibus ... Luchka" (Uličný, 1990, s.416) V roku 1323 uzavrel jágerský biskup Čanád osobitnú dohodu so šľachticmi z Torysy a Brezovice, ktorej účastníkmi boli aj šľachtici z Kérczu a Tekulovci. Podľa tejto dohody tak mali s dedín Rikolfových synov a ich príbuzných, patriť všetky desiatky s výnimkou jednej štvrtiny, ktorá zostávala tamojším farárom, len jágerskému biskupovi, a to tak, že za každých päťdesiat usadlostí sa malo odovzdávať 64 českých grošov....Dohoda sa však vzťahovala aj na majetky Tekulovcov, ktorí mali podobne odvádzať tri štvrtiny desiatkov a tiež sa pritom zdôrazňuje, že ide o desiatky z "nových dedín, vybudovaných na klčoviskách, prípadne v budúcnosti vyklčovaných, v ktorých sú usídlení ľudia alebo sa ešte len usídlia", pričom menovite sa uvádza až päť takýchto sídel - *Petrovenec, Dubovica, Rožkovany, *Hrnčiar a Lúčka. V tejto časti dohody sa aj konkrétne uvádza, že desiatky sa majú odovzdávať na sviatok sv. Ondreja (7. december). (Rábik, 2006, s.64-65)
Osoby: Andrej, syn Andreja; Andrej, syn Petra; Dominik, syn Šimona; Gregor, syn Itemera; Jakub, syn Petra; Ján, syn Jána; Ján, syn Uza; Juraj, syn Petra; Lorand, syn Petra; Tomáš, syn Itemera Obce a miestne názvy: Geychehalma Osoby a obce: Synonymá: Geycheholma , RolandGeychehalma - Ján - vlastník …že Dominik, syn Šimona, náš človek (t. j. náš poverenec), a Ondrej, služobník veľmoža Jána, človek štyroch Judieum (t. j. „štyroch Židov/židov“, výraz je v texte v genitíve množného čísla; bez širšieho kontextu si netrúfam povedať, či ide o etnicko-náboženské označenie ľudí alebo o nejaký miestny/úradný názov skupiny), ktorých sme na žiadosť urodzených mužov, totiž magistra Chanu, Michala a Mateja a brata toho istého, ako aj Tomáša a Chuza, synov toho istého Jakuba, Juraja, Rolanda a Ondreja, synov Petra, vyslali na predvolanie, sa k nám vrátili a povedali, že v utorok po nedeľi Laetare (feria tertia post Dominicam Laetare; Laetare je 4. pôstna nedeľa) prišli k majetku Gregora a Tomáša, synov Itimera, patriacemu ku kostolu svätého Juraja mučeníka, k majetku Mikuláša, syna Štefana, k majetku Jána, syna Uza, zvanému Geycheholma, k majetku Ondreja farára patriacemu k tomu istému kostolu a k majetku Mikuláša, syna Pavla, takisto patriacemu k uvedenému kostolu, a na týchto miestach ich predvolali na pondelok najbližšie po nedeľi Judica (feria secunda proxima post Dominicam Judica; Judica je 5. pôstna nedeľa), aby sa dostavili pred našu prítomnosť proti uvedeným urodzeným mužom, totiž proti magistrovi Chanovi a ostatným vyššie menovaným... Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; Vavrinec, syn Šimona Referencie na listinu: O päť rokov neskôr sa synovia Rikolfa z Kamenice, Kokoš, Ján a Rikolf spolu s Jánom, synom Langa, Jánom, synom Detkha, Egidom, synom Simona, Bekem, synom Herborda, Blažejom, synom Dethbora a ich bratmi z Fulókércs dostavili pred jágerského biskupa. Tiež s nimi sa pred biskupom a kapitulou objavili Chan, Matúš a Thekule, synovia Martina, Chonk, syn Ledeho, Pavol, syn Andreja, Jakub, Roland a Juraj synovia Petra, Pavol, Dominik a Vavrinec, synovia Šimona, a Lukáš, syn Petra šľachtici Petrovenca, Dubovice, Rožkovian, dediny Hrnčiar a Lúčky, všetci to šľachtici a zemepáni, ktorí mali majetky v Toryskom dištrikte. Na ich žiadosť im bolo udelené toto privilégium, že namiesto desiatkov z Toryského dištriktu, ktorý jágersky biskup Čanadín vyhlásil ako časť jeho diecézy a povýšil na archidiakonát, pod podmienkou, že budú zachované kňazské štvrtiny, mu títo zemepáni každoročne vyplatia z päťdesiatich usadlostí šesťdesiatštyri českých grošov, ktoré im ľudia vyzbierajú. V tomto prípade na sviatok sy. Andreja apoštola (30. novembra) pri zachovaní štvrtiny naturálnej dávky pre farárov, šľachtici, ktorí mali svoje majetky v toryskom dekanáte, odovzdali šesťdesiatštyri českých grošov jágerskému biskupovi. Vznikol z toho spor, komu tento dištrikt patrí — arcibiskupovi ostrihomskému či jeho sufragánovi jágerskému. Pápež Ján XXII. v roku 1330 ustanovil sudcu a poveril ho vec vyrešiť. Spor sa ukončil v roku 1336, pričom dištrikt sa odteraz stal súčasťou Jágerskej diecézy a kňazi smeli poberať polovicu desiatku. (Boleš, 2002, s.41-42)
Comes Chana... Chank fili Lede... Thomas fily ?...Johannes filius wz... fluuio kohnya vocato Referencie na listinu: V roku 1337 sa Mikuláš zúčastnil majetkovej deľby na strane Iteho potomkov, ktorých viedol opäť jeho bratranec Gregor, syn Itemera. Mikuláš sa na týchto deľbách zúčastnil zrejme kvôli majetkovým podielom v Geychehalme, Radome a Itefalve. (Smoroň, 2015, s.64-65) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Spišská kapitula potvrdzuje dohodu o rozdelení dedičných majetkov medzi viacerými členmi rodu Thekule a ich príbuznými. Majetky ležiace východne od Svätého Juraja pripadli grófovi Chamovi a jeho spoločníkom, zatiaľ čo západné podiely s niektorými ďalšími čiastkami zeme pripadli Gregorovi a jeho spoločníkom. Chamova vetva si ponechala aj majetky Salgo, Dobo, Roskovicz a Petermezey, kým Gregorova vetva získala Deczelhalmu, Tothfaluu, Herounyhan, Gerdratfölde a Radomu. Osobitne sa rozdelili aj majetky pri rieke Ida podľa severnej a južnej strany. Listina bola vydaná roku 1337 ako trvalé potvrdenie tohto rozdelenia. Osoby: Andrej, syn Petra; Andrej, syn Andreja; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dobov, syn Čanka; Gregor, syn Itemera; Jakub, syn Petra; Ján, syn Uza; Juraj, syn Petra; Lopov, syn Čanka; Lorand, syn Petra; Matúš, syn Martina; Matúš, syn Čaňa; Michal, syn Čaňa; Mikuláš, syn Matúša; Mikuláš, syn Štefana; Mikuláš, syn Pavla; Mikuláš, syn Pavla; Pavol, syn Andreja; Peter, syn Andreja; ... Osoby a obce: Synonymá: Dechehalma, Kohnyalia, PetermezeyJur - Andrej - farár Spišská kapitula blahoslaveného Martina všetkým veriacim v Krista, ktorí sa majú oboznámiť s obsahom tejto listiny, pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Aby závistlivá túžba po cudzom práve vyvolávaním starých sporov neplodila nové žaloby, vynachádzavosť skúsených mužov našla spôsob, aby sa to, čo bolo utíšené pokojom, upevnilo ochranou listín. Preto chceme, aby sa obsahom tejto listiny dostal na vedomie všetkým, že keď pred nás predstúpili urodzení muži: gróf Chama, syn Martina, so svojimi synmi Michalom, Matúšom a Petrom, ďalej Matúš, brat toho istého, so svojimi synmi Tomášom a Mikulášom, ďalej Chank, syn Ledeho, so svojimi synmi Dobovom a Lopovom, ďalej Pavol, syn Ondreja, so svojím synom Mikulášom, ďalej Jakub, Juraj, Lonard a Ondrej, synovia Petra z rodu Thekule, na jednej strane, a Juraj a Tomáš, synovia Themeria, ďalej Ján, syn Vsz, ďalej pán Ondrej, syn Ondreja, plebán zo Svätého Juraja, ďalej Mikuláš, syn Pavla, a ďalej Mikuláš, syn Štefana, vnuci grófa Iteho, z toho istého rodu, ústnym vyhlásením priznali, že si rozdelili nižšie uvedené dedičné majetky a usporiadali toto rozdelenie tak, aby trvalo naveky. A to tak, že všetky ich majetky ležiace okolo spomenutého Svätého Juraja rozdelili takto: podiely z týchto majetkov ležiace na východ boli ponechané uvedenému grófovi Chamovi a jeho spoločníkom, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, so všetkými úžitkami a príslušenstvom, na večné a neodvolateľné držanie, užívanie a vlastnenie. Naproti tomu podiely z týchto majetkov ležiace na západ, spolu s niektorými čiastkami zeme, menovite s istou čiastkou z miest zvaných Kochnaallya, Kissastelek a Lengenortvanya, podobne so všetkými ich úžitkami a príslušenstvom, pripadli uvedenému Gregorovi a jeho spoločníkom, a po nich ich dedičom a nástupcom ich dedičov, na večné a neodvolateľné držanie, užívanie a vlastnenie. Ďalej majetky Salgo, Dobo, Roskovicz a Petermezey zostanú vo večnej držbe uvedeného grófa Chamu a jeho spoločníkov podľa ich starých hraníc. Naopak majetky Deczelhalma, Tothfalua a Herounyhan, ako aj istá čiastka zeme zvaná Gerdratfölde, ležiaca pri potoku zvanom Gekyovpotoka na východe, a tiež majetok zvaný Radoma zostanú podobne vo večnej držbe uvedeného Gregora a jeho spoločníkov podľa ich starých hraníc. Ďalej pri majetkoch ležiacich pri rieke Ida podiely ležiace na severe, na oboch stranách uvedenej rieky Ida, pripadli uvedenému grófovi Chamovi a jeho spoločníkom, kým ostatné podiely z týchto majetkov ležiace na juhu, iba z východnej strany, pripadli uvedenému Gregorovi a jeho spoločníkom na večné a neodvolateľné držanie, užívanie a vlastnenie. Na pamiatku tejto veci a jej trvalé potvrdenie sme vydali túto našu privilégiovú listinu, spevnenú privesením našej pečate. Za prítomnosti a účasti magistrov a pánov Jána lektora, Jána kantora a Jakuba kustóda našej vyššie uvedenej cirkvi. Dané v sobotu najbližšie pred sviatkom Zjavenia Pána roku 1337. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Na jednej strane sa tu zišli potomkovia Tekuleho a Bodona, ktorých viedol Čaňa. Menovite sa tu zišli: Čaňa, syn Martina so svojimi synmi Matúšom, Petrom a Michalom, Matúš, syn Martina so svojimi synmi Tomášom a Mikulášom a Čank, syn Ledeho so svojimi synmi Dobovom a Lopovom. Spolu s nimi sem prišli na ich strane aj vnuci a pravnuci Bodona, konkrétne: Pavol, syn Andreja so svojim synom Mikulášom a Peter, syn Andreja, so svojimi synmi Jakubom, Jurajom, Lorandom a Andrejom. Ako protistrana sem prišli potomkovia Iteho, ktorého vetvu viedol Gregor. Boli to konkrétne vnuci Iteho a iba v prípade Mikuláša, syna Pavla sa konania zúčastnil pravnuk Iteho. Teda okrem Pavla sem prišli aj Gregor a Tomáš, synovia Itemera, Ján, syn Uza, Andrej farár so Svätého Juraja, syn Andreja a Mikuláš, syn Štefana. (Smoroň, 2015, s.132-133) Fejér má vo svojom diplomatári upravené názvy majetkov, namiesto Kohnyalia prepisuje Kochnaallya, Kysastelek ako Kissastelek, majetok Lengenorthwana ako Lengenortvanya, Salgow ako Salgo, Roskowich ako Roskovicz, dobow ako Dobo a Peterzmezeii ako Petermazey. (Smoroň, 2015, s.135)
...Damakusfalua-i Lőrinc fiai: István és László elmondása szerint amikor Foltus (diet.) Jakab és Peturmezey-i Pál fia Miklós egy Harinchar birtokhoz tartozó földrészt visszavettek, és Pál c. országbíró ítéletének megfelelően - amelyet [IV.] László király (H) privilégiumának értelmében hozott —, szentgyörgyi (S. Georgius) Péter fia Egyed királyi ember a szepesi egyház kápt.-jának tanúságtétele mellett hj.-t végzett, majd az említett Miklósnak és Jakabnak kellett iktatnia, azonban a királyi ember az említett Jakabnak és Miklósnak kedvezve nem a privilégiumban foglaltak szerint végezte el a hj.-t, hanem az említett László és István, továbbá Jakab és Gál földjének nagyobbik részét iktatta Foltus (diet.) Jakabnak és Pál fia Miklósnak. A király megparancsolja, hogy a címzettek küldjenek ki maguk közül 1 v. 2 embert, akik a fenti ügyben végezzenek vizsgálatot, majd tegyenek neki írásos jelentést. ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Egid, syn Petra; Jakub, syn Petra; Ladislav, syn Vavrinca; Štefan, syn Vavrinca; Vavrinec, syn Šimona Osoby a obce: Synonymá: Damakusfalua, Foltus, Harintchar, Peturmezey Domonkoš - Ladislav - pôvod Domonkoš - Štefan - pôvod ...gratiam. Dicitur nobis in personis Stephani et Ladislai, filiorum Laurentii de Damakusfalua, quod cum Jacobus, dictus Foltus, et Nicolaus, filius Pauli, de Peturmezey , quamdam particulum terrae ad eandem Harinchar pertinentem, recaptiuassent, et iuxta iudiciariam sententiam Magnifici Viri, Comitis Pauli, Iudicis Curiae nostrae, secundum continentiam priuilegii Domini Ladislai condam regis Hungariae, felicis recordationis, Aegidius, filius Petri de Sancto Georgio, liomo noster, sub testimonio Capituli Eeclesiae Scepusiensis, eandem particulam terrae reambulare, et ipsis Nicolao, et Jacobo statuere debuisset, idem homonoster et testimonium dicti Capituli Scepsensis, ob fauorem dictorum Jacobi et Nicolai, ipsam terram secundum continentiam dicti priuilegii, reambulare recusassent, sed contra continentiam ipsius priuilegy maiorem particulam terrae eorumdem Ladislai et Stephani, Jacobi et Galli, Jacobo, dicto Foltus, et Nicolao, filio Pauli, statuissent.... veritatem, quod praedicta possessio Harintchar vocata ab antiquo possessio filiorum Dominici et Laurentii, et eorum praedecessorum fuerit haereditaria, et ad ipsos pertinuisset secundum cursum metarum eiusdem.
Osoby: Andrej, syn Petra; Dobov, syn Čanka; Egid, syn Čaňa; Jakub, syn Petra; Mikuláš, syn Pavla; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tomáš, syn Pavla; Vinčeslav, syn Pavla Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Petrovenec Synonymá: Fulkus, PeturmezeyV Budíne. Súdna listina grófa Tomáša, krajinského sudcu kráľa Ľudovíta (uhorského). Spor, ktorý viedli Vinchlou, syn Pavla z Peturmezey, a Egíd, syn Chanu zo Zenthgyurghu, proti Rykolphovi z Torkw a jeho synovi Petrovi, aradskému prepoštovi, pre odpor proti uvedeniu do držby šarišských majetkov Peturmezey, Duboumezey, Kozurumezey (Kwzurumezey, Kwzurumezeu) a Hozyumezey, bol listinou bývalého krajinského sudcu Pavla odložený na oktávu sv. Juraja roku 1349 (1. mája). Vtedy zástupca žalobcov, Tomáš, syn Mátyáša, predložil listinu spišskej kapituly, podľa ktorej, keď sa kráľovský človek Egíd, syn Petra zo Salgou, chcel za prítomnosti podlektora Benedikta, vyslanca kapituly, zmocniť vyššie uvedených majetkov pri rieke Verusalma, Peter, aradský prepošt, v mene svojom i svojho otca protestoval. Nato Ladislav, syn Rykolpha, v mene svojho otca a brata odpovedal, že ak pôjde o nové uvedenie do držby, budú s tým súhlasiť. Nato krajinský sudca Pavol vyslal kráľovského človeka Filipa, syna Petra zo Somu, aby za prítomnosti vyslanca spišskej kapituly obišiel hranice. Spor bol z oktávy Turíc (30. mája) odložený na oktávu sv. Jakuba (1. augusta), potom po tom, čo kráľ zveril hodnosť krajinského sudcu, bol odložený na oktávu sv. Michala (6. októbra). Vtedy strany predložili listinu spišskej kapituly, podľa ktorej kráľovský človek Filip, syn Petra, za prítomnosti kanonika Pavla, vyslanca kapituly, znovu uviedol Vinchloua a Egída do držby uvedených majetkov, no Rykolphus v mene svojom i svojho syna Petra protestoval vo veci Zeechu, Hethaasy a hornej polovice dediny Vyzoka. Nasleduje opis hranice: prvý medzník začínal pri rieke Verusalma, prechádzal do rieky zvanej Tarcha, odtiaľ cez rieku Tarcha vystupoval priamo na vrchol veľkého vrchu Berch, ktorý Vinchlou a Egíd označovali cez istý výstup a ktorý Rykolphus nazýval Berch; odtiaľ sa šlo k prameňu, k skale na svahu, po údolí k vrcholu spomenutého Berchu, potom k rozhraniu medzi dvoma potokmi či dolinami zostupujúcimi z tohto vrchu. Rykolphus namietal, že nejde o Berch, ale o horu. Odtiaľ sa išlo k miestu, kde sa tieto potoky spájali a vlievali do rieky, a cez túto hranicu až k rieke Verusalma. Rykolphus zabránil zaujatiu pôdy a stavaniu medzníkov na tejto spornej zemi, a to za prítomnosti kráľovského človeka a svedectva spišskej kapituly. Zároveň Dobou, syn Chonka, tvrdil, že dovtedy pokojne držal a užíval niektoré čiastky zeme medzi prvým potokom, údolím a riekami Verusalma a Tarcha, tam, kde sa Verusalma vlieva do Tarchy. Ďalej sa opisoval posledný medzník od vrcholu spomenutého Berchu cez veľký priestor až k miestu, ktoré Vinchlou a Egíd nazývali Dobouhel a pokladali za starý medzník svojich majetkov, no Rykolphus tvrdil, že sa nazýva inak. Potom hranica pokračovala k prameňu potoka smerom ku kaplnke vo Vyzke, k cintorínu tejto kaplnky, cez ornú pôdu a lúku na vrchol vysokého vrchu, ktorý Vinchlou a Egíd nazývali Vyzokamezeu a ukazovali ako starý medzník. Odtiaľ zostupovala k rovine, k rieke Tarcha, cez rovnú zem, ktorú Egíd a Vinchlou nazývali Kuzurumezeu, proti čomu Rykolphus protestoval; ďalej cez potoky a viacero návrší k rieke, ktorú Vinchlou a Egíd nazývali Nenehel a Rykolphus Nenepataka. Po prekročení rieky hranica vystupovala k medzníku oddeľujúcemu dediny Peturmezey a Hethas. V tomto bode Vinchlou a Egíd verejne pred kapitulou protestovali, že z miest, ktoré oni označili za staré hranice, bolo síce zaznačených viac lokalít a Rykolphus ich pomenoval, ale oni ako staré medzníky svojich majetkov uznávali iba Dobouhel, Wykomezeu, Kuzurumezeu, Berch, Menehel a ďalšie Nenehel, ako aj malé močarisko pri prameni Verusalmy. Pri opätovnom zabrzdení uvedenia do držby Rykolphus až po tieto miesta a znamenia zakázal zaujatie všetkých zemí, o ktorých Vinchlou, Egíd a ich príbuzní z Peturmezey a Dobou tvrdili, že ich až dosiaľ držali a užívali. Opis hranice tu znova začínal od medzníka oddeľujúceho Hethas a Peturmezey, išiel medzi oboma dedinami do Tarchy, odtiaľ naľavo cez kopec medzi dvoma vodami k miestu zvanému Dobouhel, pričom Rykolphus popieral aj tento názov. Všetky takto znovu zabrzdené zeme, spolu s predtým zabrzdenou čiastkou pri určených medzníkoch, boli po ohliadke a posúdení svedkami odhadnuté podľa obyčaje krajiny na dvadsaťšesť pluhov. V týchto dvoch dedinách, totiž Hethas a Zeech, našli dva kamenné kostoly a jeden mlynský dom. Od uvedeného medzníka oddeľujúceho obe dediny sa potom išlo k druhému miestu Nene, ktoré Rykolphus nazýval Nenepataka, ďalej medzi touto riekou a vrchom k močiaru a k jeho prameňu pri zemnom medzníku, odtiaľ cez návršie k Verusalme a späť k prvému medzníku, čím sa hranica uzavrela. Od tohto prameňa až po začiatok doliny smerujúcej z toho istého vrchu priamo k Verusalme a po tejto doline až k rieke Verusalma Rykolphus v mene svojom i svojho syna zakázal jednu čiastku zeme, ktorú pri ohliadke odhadli na pol jutra. Vo veci sporného územia Zeech, Hethaas a polovice Vyzoky o rozlohe dvadsaťšesť pluhov sa strany odvolávali na svoje listiny. Ich predloženie bolo určené na pätnásty deň po sviatku sv. Martina roku 1349 (29. novembra), čo sa potom odložilo na teraz práve uplynulú oktávu sv. Juraja (1. mája). Vtedy zástupca Vinchloua a Egída, Dobou, syn Chonka, predložil obsahovo prepísanú listinu kráľa Ladislava z roku 1278. Proti nej predložil Ladislav, syn Rykolpha, takisto obsahovo prepísané listiny kráľa Ladislava z roku 1288 a kráľa Karola z roku 1323, ktorá túto listinu potvrdzovala, vydané pod novou pečaťou spišskej kapituly (z roku 1289). Nato Dobou žiadal predloženie originálu listiny spišskej kapituly, pretože prepis bol veľmi poškodený. Krajinský sudca preto prikázal jágerskej kapitule, aby za prítomnosti kráľovských ľudí Balinta, syna Petra z Nachaly, a Ladislava, syna Petra zo Sygra, dala spišskej kapitule listinu nanovo prepísať a poslala ju do Budína na oktávu sv. Jakuba (1. augusta). Vtedy Dénes, syn Marka zo Zaadele, zástupca Vinchloua a Egída, predložil listinu jágerskej kapituly, podľa ktorej kapitula vyslala s uvedenými dvoma kráľovskými ľuďmi podnotára Juraja a kanonika Jána, syna Pocha, ku spišskej kapitule, kde našli originál listiny. Ten však podľa zvyku kapituly nebol opečatený, ale len chirografovaný. Jeho prepis potom majster Ján, syn Pocha, predložil pred sudcami: Dénesa, arcibiskupa kalockého, Mikuláša, biskupa záhrebského, Demetera, biskupa varadínskeho, Tomáša, biskupa čanádskeho, palatína Mikuláša, taverníka Olyueria, bývalého sedmohradského vojvodu Tomáša, syna Petra, kastelána Chyka zo Zaardu, liptovského župana Štefana, syna Dominika Bubeka, podpalatína Deseua, syna Iwana, a nádorného sudcu Mikuláša. Potom strany požiadali o povolenie na zmier. Vtedy Vinchlou, syn Pavla, Egíd, Mikuláš, brat Pavla, Dobou, syn Chonka, už spomenutý Tomáš, syn Pavla, Jakub zvaný Fvlkus a Ondrej, syn Petra z Peturmezey, ako aj synovia Rykolpha: Ladislav, prepošt Peter a Kelemen oznámili, že sa dohodli. Rykolphus a jeho synovia zo svojich majetkov Verusalma a Tarchahat, ktorý sa teraz nazýva Jacabuagasa, prenechávajú určité časti synom Pavla a ich spoločníkom. Nasleduje podrobný latinský opis novej hranice: polovica zeme ležiacej medzi potokmi Doboupotoka a Zeechpataka, počnúc od vrchu Doboufeu až po rieku Tarcha, pripadla Vinchlouovi, Mikulášovi a Tomášovi, synom Pavla, Egídovi, synovi Chanu, Dobouovi, synovi Chonka, Jakubovi zvanému Fvlkus, Ondrejovi, synovi Petra, a ich ďalším príbuzným; druhá polovica zostala magistrovi Rykolphovi a jeho synom. Hranica potom podrobne pokračovala popri Tarchi, medzi Hethaas a Peturmezey, cez veľkú cestu, pahorok Berch, k rieke Nenepataka, cez dolinu k Verusalmapatake, späť k Tarchi a cez ďalšie potoky a vrchy až na vrchol veľkého vrchu či Berchu, kde sa spojila so staršími medzníkmi a tam sa skončila. Po uzavretí zmieru krajinský sudca nariadil spišskej kapitule, aby niektorý z menovaných kráľovských ľudí na oktávu Všetkých svätých (8. novembra) obišiel hranicu medzi oboma zmierenými stranami: na jednej strane medzi Mikulášom, Vinchlouom a Tomášom, synmi Pavla, Egídom, synom Chanu, Dobouom, synom Chonka, Jakubom Fvlkusom, Matúšom a Petrom, synmi Chanu, Tomášom, Jurajom a Pouchom, synmi Mátyáša, Chonkom, synom Ledeho, a Lopouom a Kene, synmi tohto Chonka, a na druhej strane medzi magistrom Rykolphom a jeho synmi Ladislavom, prepoštom Petrom a Kelemenom, ďalej medzi synmi magistra Rykolpha Vavrincem, Mikulášom, Jakubom, Rykolphom a Henrichom a synmi magistra Ladislava. Ak by niekto dohodu nedodržal, mal znášať následky ako prehratý v súboji. O celej inštalácii mali podať správu na oktávu sv. Martina (18. novembra). Vtedy bola aj predložená listina spišskej kapituly, podľa ktorej palatínsky človek Pavol, syn Vavrinca, za prítomnosti vikára Pavla, vyslanca kapituly, zo strany synov Nikolpha, a palatínsky človek Balint z Mocholy za prítomnosti Mikuláša, plebána zo Sygra, vyslanca kapituly, zo strany šľachticov z Roskovian vytýčili hranicu. Nasleduje ďalší podrobný latinský opis hranice, začínajúci na vrchu Doboufeu a vedúci cez nové zemné medzníky, veľký kameň, návršia, pramene, brázdy medzi Dobou a Zeechom, k Tarchi, cez cestu z Peturmezey do Hethaas, cez Berch, Nenepatak, Verusalmapataku a ďalšie potoky až späť na vrchol vrchu, kde sa hranica uzavrela. Strany to pred ním tiež schválili a s obchôdzkou hraníc súhlasili. Dané v Budíne, dvadsiateho dňa po oktáve sviatku sv. Martina vyznávača roku Pána 1352. Originál na pergamene, vo vodou poškodenom stave, so stratenou visiacu pečaťou aj so šnúrou. – Zdroj regestu: archívny regest OL (Fekete Nagy). Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: ...(hranica) vychádza na breh rieky (Torysy) medzi Hethas (Lipany) a Petermezey (Petrovencom). Tu sú dva hraničné znaky. Odtiaľ trocha ďalej prejde v Veľkej ceste alebo verejnej ceste, ktorú prechádza a ide až k jednému kopčeku, ľudovo nazývenému Berch, kde sú dva hraničné znaky. Odtiaľ vystupuje k ďalším dvom hraničným znakom, potom vystupuje smerom k vrchu k iným dvom znakom a nakoniec príde k úpätiu vrchu, kde sú tiež dva hraničné znaky. Odtiaľ sa zatáča vpravo smerom na východ a zostupuje do riečky Nenepataka (Blatný potok). Z tohto opisu hranice Lipian a Petrovenca možno predpokladať, že hranica od rieky Torysa postupovala ku kopcu, ktorý sa dnes nazýva Dubovické lány a vrchu Všivavec a nakoniec zostúpila do Blatného potoka. ...(hranica) idúc zostupuje k jednej riečke, ktorú Uinchlou (Venceslai, Václav) a Egid nazývajú Nenehel a Rikolf ju volá Nenepataka. Prechádza cez riečku až na istý vrch, cez tento vrch ako aj riečku ide k hraniciam Petermezey (Petrovenca) a Hethas (Lipian)... (Boleš, 2002, s.22) |
| 1-6 / 6 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/7. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842492 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/6. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1838429 s.. Dostupné online
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832672 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXXIII. 1349. Budapest–Szeged, 2015673 s.. Dostupné online
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/7. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1842492 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/6. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1838429 s.. Dostupné online
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 8/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1832672 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sebők, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXXIII. 1349. Budapest–Szeged, 2015673 s.. Dostupné online
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Smoroň, M.: De genere Thekule. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2015314 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online