|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
...simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis... Referencie na listinu: Predpoklad o Rikolfových zásluhách na výstavbe hradu nám napokon potvrdzuje dosiaľ málo známa listina Jágerskej kapituly z roku 1343, v ktorej si bratia Ján a Rikolf vymedzili hranice medzi svojimi majetkami. Medzi Rikolfovými majetkami (ako aj jeho potomkov) sa spomína aj hrad Kamenica, pri ktorom je poznamenané, že ho nechal vybudovať práve Rikolf na vlastné náklady. (Haviarová, 2016, s.10) 1343: simulcum castro Torkeu, quod ipse magister Ricolphus aedificavit et construxit proprii laboribus et expensis; (Haviarová, 2016, s.10) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Henrik, syn Jána; Jakub, syn Jána; Ján, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Jána; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Jána; Michal, syn Jána; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf, syn Jána; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Kamenický hrad Pred jágerskou kapitulou sa dostavili na jednej strane magister János, syn Rikolpha, so svojimi synmi Mihállyom, Rikolphom, Jánosom, Lászlóom, Jakabbom a Henricom, a na druhej strane magister Rikolph, uterinný brat magistra Jánosa, so svojimi synmi Jánosom, Lászlóom, Kelemennom, Lőrincom, Miklósom a Istvánom, a vyhlásili, že medzi svojimi šarišskými majetkami, ktoré si už skôr medzi sebou rozdelili, vztýčili hraničné znamenia. Týmito hraničnými bodmi sú: prameň medzi majetkami Henbrugh a Vyzoka; potok; iný potok, ktorý preteká obcou Vyzoka; suché údolie; vrch; hraničné znamenia Yosipha z Koak; Nadalpataka; potok Grespataka; voda Tarcha; potok Lypaa; Seek; vrch; voda Tarcha; prameň; voda Goduzou; vrch; hraničné znamenie Olsua; vrch medzi hraničnými znameniami Dorouch a Olsua; vrch Jauor; cesta vedúca smerom k Plauch; potok ležiaci pri tejto ceste; veľký vrch; voda Lybitina. Majetky ležiace od týchto hraníc na západ majú držať magister János, jeho synovia a ich potomkovia; tie, ktoré ležia na východ, magister Rikolph, jeho synovia a dediči, a tiež hrad Torkeu, ktorý Rikolph vystaval na vlastné náklady. Vo veci týchto hraníc sa strany zaviazali vo vlastnom mene aj v mene svojich dedičov k večnému mlčaniu, teda že už nebudú vznášať ďalšie spory. O tom kapitula vydala listinu potvrdenú svojou pečaťou, v prítomnosti lektora Miklósa, kantora Mártona, kustóda Jánosa a archidiakonov Domokosa z Abbavyuar, Petra zo Zemlen, Dávida zo Zabolch, Petra z Heues a Györgya z Maramoris, roku Pána 1343, za vlády kráľa Ľudovíta, ostrihomského arcibiskupa Csanáda, kaločského arcibiskupa Lászlóa a jágerského biskupa Miklósa. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text...
Obce a miestne názvy: Kamenica, Kamenický hrad ...quod quia nos et multi alii dubitamus, utrum hostia sub castro Thorkw in ecclesia Omnium Sanctorum in quoddam vitrum seu cristalum conclusa, sit vera salutaris et miracula, an se false deriptorie malomise et inique procurata... annuimus ad instantem peticionem eorundem, ut pecuniam affertorii at aendem hostiam oblatam, ipse magister Rykoplhus de nostro scitu, consensu et consilio ad edificacionem claustri ibidem construendi ... expendat.... Referencie na listinu: Latinský text použitý z (Rábik, 2006, s.81) V prvej polovici 14. storočia bol však tunajší kostol [Kamenica] s patrocíniom Všetkých Svätých aj významným pútnickým miestom, keďže vo farskom kostole sa nachádzala aj údajne zázračná hostia, hoci sa vyskytli pochybovači a obviňovali šľachticov z Kamenice z podvodu. Celý prípad v roku 1346 vyšetroval i jágerský biskup Mikuláš (sám pochyboval o pravosti zázračných účinkov hostie), no magister Rikolf so synovcami [pozn. synmi] Jánom a Ladislavom vtedy pred biskupom odprisahali pravosť hostie a umožnili jej osobné preskúmanie aj biskupovi. Napokon získali aj súhlas, aby všetky poplatky a almužny od pútnikov (oferu) smeli použiť na výstavbu tunajšieho kláštora. (Rábik, 2006, s.81) Preklad bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.46)
Obce a miestne názvy: Kamenica, Kamenický hrad ...pretože my a mnohí iní pochybujeme, či hostia, ktorá je v kostole Všetkých svätých pod hradom Torkw (Kamenický hrad) uzatvorená v skle alebo v krištáli, je vskutku pravá, spásonosná a zázračná, ale či nie je falošná a podvodne, zlomyseľne a bezbožne podvrhnutá... Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Latinský text použitý z (Rábik, 2006, s.81) V prvej polovici 14. storočia bol však tunajší kostol [Kamenica] s patrocíniom Všetkých Svätých aj významným pútnickým miestom, keďže vo farskom kostole sa nachádzala aj údajne zázračná hostia, hoci sa vyskytli pochybovači a obviňovali šľachticov z Kamenice z podvodu. Celý prípad v roku 1346 vyšetroval i jágerský biskup Mikuláš (sám pochyboval o pravosti zázračných účinkov hostie), no magister Rikolf so synovcami [pozn. synmi] Jánom a Ladislavom vtedy pred biskupom odprisahali pravosť hostie a umožnili jej osobné preskúmanie aj biskupovi. Napokon získali aj súhlas, aby všetky poplatky a almužny od pútnikov (oferu) smeli použiť na výstavbu tunajšieho kláštora. (Rábik, 2006, s.81) Preklad bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.46)
Osoby: Ján, syn Rikolfa II-ho; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Synonymá: uyfalu18. marca 1347. Listina Spišskej kapituly pojednávajúca o tom, že synovia magistra Rycolpha z Kamenice: magistri Ján a Mikuláš držia niektoré dôležité dokumenty u seba a nevracajú ich na miesto, kde sa majú uchovávať. Ide o tieto dokumenty: donačná listina kráľa Karla I., týkajúca sa majetku Pečovská Nová Ves [Uyfalu] ktorý dal kráľ ich strýkovi magistrovi Kokošovi, ďalej nariadenie toho istého kráľa adresované spišskému a ujvárskemu [abovskému] županovi magistrovi Wyllermus-ovi vo veci vrátenia obsadených majetkov magistrovi Kokošovi. Uvedené listiny magister Rycolph a jeho synovia spolu s magistrom Jánom Lumpnyci-m a jeho synmi Jánom a Jakubom uložili na úschovu do levočského kláštora. So súhlasom Jána a Jakuba [Lumpnyci-ovci] synovia magistra Rycolpha Ján a Mikuláš tieto dokumenty vybrali z úschovy a držali u seba, ich vrátenie viackrát odsúvali, až napokon Ján [Lumpnyci] už nesúhlasil s týmto počínaním, v dôsledku čoho v zmysle nariadenia kráľa Ľudovíta I. dala kapitula uložiť tieto listiny v prítomnosti kráľovho poverenca Jána Michalovho syna, a kanonika Tomáša. Proti takémuto riešeniu však protestovali magister Rycolph a jeho syn Ján, obávajúc sa, že by to mohlo uškodiť procesu magistrov Ladislava a Vavrinca pred krajinským sudcom Pavlom. Originál, na papieri, na rube s polámanou pečaťou. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Henrik, syn Jána; Jakub, syn Jána; Ján, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Jána; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Michal, syn Jána Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves Synonymá: Fogaš, Uyfalu28. júna 1347. Spišské Podhradie [Váralja]. Listina palatína Mikuláša, v ktorej vysvetľuje, že na verejnom zhromaždení Spišskej župy, konanom dňa 25. júna v Spišskom Podhradí, Rykolphov syn Ladislav vyhlásil, že spolu so svojimi príbuznými, a síce bratom, Rykolfovým synom magistrom Jánom a jeho synmi: Michalom, Jánom, Jakubom a Henrikom, vlastnia listiny, zdedené po magistrovi Kokošovi, ktoré sa týkajú majetku Pečovskej Novej Vsi [Uyfalu] v šarišskej župe a ktoré umiestnili pre uchovanie do levočského mariánskeho kláštora. Teraz by potreboval preukázať tieto dokumenty pri súdnom prejednávaní jeho sporu s Lorandom synom bána Mykcha, a jeho súrodencami, ale bez súhlasu jeho príbuzných mu ich nevydajú; po poverení Rykolfovým synom magistrom Jánom a jeho synom Henrikom však svoj súhlas dá aj Marek, ktorý je synom Pouka, palatín preto vydáva príkaz, aby dňa 9. júla zašli Matúš syn Myke-a zo Žehry [Sygrai] alebo Hannus syn Chank-a, spolu s prísažnou osobou zo Spišskej kapituly do menovaného kláštora, nechali si vydať príslušné listiny, ktoré budú povinní rovnakým spôsobom opäť vrátiť dňa 18. novembra. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Balász, syn Dethbora; Herbord, syn Herborda; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Michal, syn Dethbora; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Mikuláš, syn Mikča; Peter, syn Ladislava; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Pečovská Nová Ves
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Peter, syn Ladislava; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho 2. mája 1349. Listina Spišskej kapituly, v ktorej sa píše, že podľa dohody zapísanej na listine Vacovskej kapituly, mal magister Ladislav syn Rycolpha z Kamenice, povinnosť predstúpiť pred kapitulu spolu so svojím otcom a súrodencami dňa 1. mája alebo aj skôr, aby v súlade s listinami kráľov Karla I. a Ľudovíta I. odovzdal majetok Pečovská Nová Ves [Uyfalu] synom bána Mykch-a: Lorandovi, Štefanovi, Ákošovi a Mikulášovi, s ktorými sa oň súdil pred krajinským sudcom Pavlom. Následne mal magister Lorand vrátiť zmluvnú listinu Vacovskej kapituly pod ťarchou jej zničenia. Dňa 17. apríla sa síce magister Ladislav so svojím otcom a bratmi: magistrami Jánom, Kolomanom, Vavrincom, Jakubom, Rycolphom a Henrikom, a so svojimi synmi: Petrom, Mikulášom a Jánom, ďalej v zastúpení magister Peter, aradský prepošt, a jeho brat Mikuláš, dostavili a prepustili majetok Uyfalu synom bána Mykch-a, napriek tomu však Lorand dňa 1. mája vyslovil viaceré výhrady voči prepusteniu majetku a nechcel dostáť svojim povinnostiam. Originál, pergamen, na rube so zlomkami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby: Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Mikuláš, syn Rikolfa II-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Hanigovce Synonymá: Hennenkfolua10. júna 1356. Vyssegrad. Listina krajinského sudcu a turieckeho župana Mikuláša Zeechi [neskôr si tento rod písal „Széchy“], v ktorej nariaďuje Spišskej kapitule, aby vo veci synov Rykolpha z Kamenice: Jakuba a jeho bratov Jána, Ladislava, Kolomana, Vavrinca, Mikuláša, Rykolpha a Henrika, vyslala svojho prísažného človeka s kráľovými splnomocnencami Ladislavom synom Petra Egrei-ho, Pavlom synom Vavrinca z Vaniškoviec [Janusfolvai], alebo s Jánom, synom Michala z Oľšova [Elsovichai], aby vyšetrili, či kráľovskí poddaní z Hanigoviec [Hennekfolva] [pozn.: v listine Hennenkfolua] skutočne obsadili 31. marca ornú pôdu patriacu k Červenici [Veresalma]. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 27. júla 1356. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-8 / 8 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Piti, F.: Anjou–kori Oklevéltár. XXVII. 1343. Budapest–Szeged, 2007706 s.. Dostupné online
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.