|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Blasio, syn Langeusa; Dixit, syn Simona; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Langeus, syn Detreho; Mikou, syn Dethka; Pavol, syn Simona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Herborda Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenica, Kisayto, Ľutinka, Michalka, Milpošský potok, Pečovská Nová Ves, Pusté Pole Osoby a obce: Synonymá: Kysaytoud, Myhelhazatetey , Noua Villa, Torkuheley, Verusalmafalua, VerusalmapotokaKisayto - Balász - vlastník Kisayto - Štefan - vlastník Kisayto - Ján - vlastník Kisayto - Mikou - vlastník Kisayto - Rikolf II - bývalý vlastník …s istým magistrom Rykolphom, jeho verný človek, na jednej strane, a Langom, synom Detriciho, v svojom mene i v mene svojich synov Blažia a Jána, ďalej Jánom a Mykom, synmi Detka, Štefanom, synom Herbordiho, a Blažom, synom Detbora, osobne za seba i za Egídia, Pavla a Dixita, synov Symona, Bekem, synom Herbordiho, ako aj Mikulášom, synom Detka, a za iných bratov… (ohľadne) majetku/possesie Torku, Torkuheley, Hethas, Bachamezey, Verusalmafalua a istej Novej Vsi, ktorá leží pri rieke Tarcha z južnej strany, ktorá sa teraz nazýva Jakubfolua, a (possesie) zvanej Kysaotod… Hranice (medze) tejto obce či majetku Kysaytoud, ako ich uvedené strany predniesli, sa vymedzujú v tomto poradí: prvá medza tejto possesie začína pri prameni rieky zvanej Letune; zostupuje sa po tejto rieke až k vrchu smerom na juh, ktorý leží medzi vyššie menovanými majetkami Verusalmafalua a Kysaytoud a nazýva sa Myhelhazatetey; potom sa pri tomto vrchu vychádza z uvedenej rieky a stúpa sa na hrebeň toho vrchu smerom na západ; odtiaľ sa priamo zostupuje a prichádza sa k istému potoku, prekračuje sa tento potok, prechádza sa cez istý kopec (berch) a prichádza sa k rieke nazývanej Verusalmapotoka; po tejto rieke sa potom stúpa až k jej prameňu; odtiaľ sa ide znovu k prameňu rieky Letune, kde sa začalo, a tam sa hranica končí… Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Spomenuli sme už, že niekde v susedstve Hanigoviec (pod úpätím hory Michalka - kóta 652,3) jestvovalo aj neskôr zaniknuté sídlo s názvom *Kysaytod. Jeho poloha je sa pomerne presne opisuje už v roku 1315, keď šľachtici z Brezovice prepustili túto dedinu Jánovi, Mikulášovi, synom Detka (Dietricha), Štefanovi, synovi Herborda a Blažejovi, synovi Detbora. (Rábik, 2006, s.89)
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Egyed, syn Simona; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Kategória: Metácia Synonymá: Harumchar, Petermezeye... Rykolphus fiainak: Kokos, János és Rykolphus mestereknek, Keych-i Dethk fia János, Lang fia János, Simon fia Egyed, Herbortus fia Beke, Dethbor fia Balász nemeseknek megengedi ... Hegy a capite fluvii Lethune usque dum cadit in fluvium Tarcha et eundo supra per ipsum fluvium Tarcha donec pervenitur usque ad caput eiusdem fluvii Tarcha nuncupate ex utraque parte gyarapodhassanyk ... Petermezeye, Dubou, Ruzka, Harumchar és Luchka birtokok ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Najstaršia písomná zmienka o obci Lúčka, kde sa Tekulovci zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Dethka; Ján, syn Langeusa; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Andreja; Pavol, syn Šimona; Peter, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; ... Synonymá: Blasio, Luchka, Rolando...videlicet magistris Kokos, Iohanni et Rykolph, filiis Rykolphy, Iohanni filio Dethk, Iohanni filio Lang, Egidio filio Symonis, Beke filio Herborti, Blasio filio Dethbor ac fratribus ipsorum de Keych, item magistro Chana, Matheo et Thekule, filiis Martini, Chonk filio Lede, Paulo filio Andree, Iacobo, Rolando et Georgio, filiis Petri, Paulo, Dominico et Laurencio, filiis Symonis, ac Lukachio filio Petri...capite fluvii Lethune...Peturmezeye, Dubou, Ruzka, Harunchar et Luchka... Referencie na listinu: V listine sa okrem iného píše, že desiatky na panstve Chana a jeho príbuzných, teda Tekulovcov, sa budú platiť v peňažnej forme a nie v naturáliách, ako to bolo vtedy zvykom: "Tiež na majetkoch Chene a jeho už spomínaných príbuzných na vyklčovanom území i na tom, ktoré ešte len treba vyklčovať, keď zhromaždili tam ľudí a ešte keď privedú ďalších, totiž, ktorí sú na Petrovenci, Dubovici, Rožkovanoch, Hrnčiari a Lúčke, podobne týmže spôsobom, ako náš desiatok, nám zaplatia v oktáve sv. Andreja 64 grošov, ako už bolo vyššie uvedené, pričom bude zachovaná štvrtina, ktorá zostáva kňazom..." (Angelovič, Boleš, 2002, s.18) Najstaršia správa o obci Lúčka, kde sa už uvádza aj jej názov. Vzťahuje sa k riešeniu farských záležitostí. Podľa vtedajšej dohody medzi jágerským biskupom a Tekulovcami sa šľachtici zaviazali ročne vyplácať biskupovi stanovanú peňažnú sumu za desiatok od nových usadlíkov a dedín, ku ktorým patrila aj Lúčka. (Uličný, 1990, s.179) "in novalibus ... Luchka" (Uličný, 1990, s.416) V roku 1323 uzavrel jágerský biskup Čanád osobitnú dohodu so šľachticmi z Torysy a Brezovice, ktorej účastníkmi boli aj šľachtici z Kérczu a Tekulovci. Podľa tejto dohody tak mali s dedín Rikolfových synov a ich príbuzných, patriť všetky desiatky s výnimkou jednej štvrtiny, ktorá zostávala tamojším farárom, len jágerskému biskupovi, a to tak, že za každých päťdesiat usadlostí sa malo odovzdávať 64 českých grošov....Dohoda sa však vzťahovala aj na majetky Tekulovcov, ktorí mali podobne odvádzať tri štvrtiny desiatkov a tiež sa pritom zdôrazňuje, že ide o desiatky z "nových dedín, vybudovaných na klčoviskách, prípadne v budúcnosti vyklčovaných, v ktorých sú usídlení ľudia alebo sa ešte len usídlia", pričom menovite sa uvádza až päť takýchto sídel - *Petrovenec, Dubovica, Rožkovany, *Hrnčiar a Lúčka. V tejto časti dohody sa aj konkrétne uvádza, že desiatky sa majú odovzdávať na sviatok sv. Ondreja (7. december). (Rábik, 2006, s.64-65)
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Čaňa, syn Martina; Čank, syn Ledea; Dominik, syn Šimona; Egyed, syn Simona; Jakub, syn Petra; Ján, syn Rikolfa I-ho; Ján, syn Langeusa; Ján, syn Dethka; Juraj, syn Petra; Kokoš, syn Rikolfa I-ho; Lorand, syn Petra; Lukáš, syn Petra; Matúš, syn Martina; Pavol, syn Šimona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Tekule, syn Martina; Vavrinec, syn Šimona Referencie na listinu: O päť rokov neskôr sa synovia Rikolfa z Kamenice, Kokoš, Ján a Rikolf spolu s Jánom, synom Langa, Jánom, synom Detkha, Egidom, synom Simona, Bekem, synom Herborda, Blažejom, synom Dethbora a ich bratmi z Fulókércs dostavili pred jágerského biskupa. Tiež s nimi sa pred biskupom a kapitulou objavili Chan, Matúš a Thekule, synovia Martina, Chonk, syn Ledeho, Pavol, syn Andreja, Jakub, Roland a Juraj synovia Petra, Pavol, Dominik a Vavrinec, synovia Šimona, a Lukáš, syn Petra šľachtici Petrovenca, Dubovice, Rožkovian, dediny Hrnčiar a Lúčky, všetci to šľachtici a zemepáni, ktorí mali majetky v Toryskom dištrikte. Na ich žiadosť im bolo udelené toto privilégium, že namiesto desiatkov z Toryského dištriktu, ktorý jágersky biskup Čanadín vyhlásil ako časť jeho diecézy a povýšil na archidiakonát, pod podmienkou, že budú zachované kňazské štvrtiny, mu títo zemepáni každoročne vyplatia z päťdesiatich usadlostí šesťdesiatštyri českých grošov, ktoré im ľudia vyzbierajú. V tomto prípade na sviatok sy. Andreja apoštola (30. novembra) pri zachovaní štvrtiny naturálnej dávky pre farárov, šľachtici, ktorí mali svoje majetky v toryskom dekanáte, odovzdali šesťdesiatštyri českých grošov jágerskému biskupovi. Vznikol z toho spor, komu tento dištrikt patrí — arcibiskupovi ostrihomskému či jeho sufragánovi jágerskému. Pápež Ján XXII. v roku 1330 ustanovil sudcu a poveril ho vec vyrešiť. Spor sa ukončil v roku 1336, pričom dištrikt sa odteraz stal súčasťou Jágerskej diecézy a kňazi smeli poberať polovicu desiatku. (Boleš, 2002, s.41-42) |
| 1-3 / 3 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online