|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
...nech je Vám známe, že z vôle miest a pánov z Kamenice, hodlá zaujať hrad Kamenicu pán Komorovský aj napriek odporu toho zradcu Tomáša, syna Petra z Torysy. Sám pán Peter Komorovský už zaujal horný hrad kvôli spoločnému dobru celého kráľovstva a Vás všetkých ...onen zločinný Tomáš dňom i nocou sa snaží upevniť (v inej časti hradu)... Referencie na listinu: Medzi spojencami kráľovnej Alžbety bol aj župan Liptova a Oravy Peter Komorovský. V moci Jiskru bol Nový hrad, dnes nazývaný Hanigovský v blízkosti Kamenického, no samotný hrad Kamenica bol v rukách prívržencov kráľa Vladislava. To bránilo ustavičnému rozširovaniu moci českých kapitánov. Predsa však aj tento hrad bol tŕňom v oku prívržencov kráľovnej. V jednom liste z roku 1456 kapitán Kamenického hradu Juraj píše bardejovskému richtárovi a prísažným mesta... (Boleš, 2002, s.32)
917. 21. novembra 1456. Kamenica (hrad) List kapitána hradu Kamenica Juraja z Hatutiny (Hatutinai) bardejovskej mestskej rade, v ktorom naliehavo žiada mesto o poskytnutie murárov na obnovu hradu Kamenica, ktorý dobyl a obsadil Komorowsky od Tomáša, syna Petra z Torysy (Tárczai). Na papieri, uzatvárajúca pečať sa stratila. Preklad: Kveta Markušová, 2018 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Z listu pre Bardejov sa dozvedáme, že kapitánom [kamenického] hradu bol Juraj Hatutinai. Ten v novembri 1456 naliehavo žiadal mesto o zaslanie niekoľkých murárov na obnovu hradu, pričom tiež zdôraznil, že hrad vzal Tomášovi z Kamenice liptovský a oravský župan Peter Komorovský. (Haviarová, 2016, s.16)
Tharkw, Lwchka, Weresalma, Jacabfalwa, Tharcza, Kriba, Kernyo, Lwkwa, Nyres, Peztrecz et Petrecz birtokok, Zenthgywegh, Bochamezeye, Lybithynye... Referencie na listinu: V roku 1468 sa Tomáš z Torysy vyznamenal v bojoch kráľa Mateja Korvína na Morave, za čo mu kráľ ešte v tom istom roku udelil novú donáciu na tretinu hradu Kamenica a jeho príslušenstiev. (Haviarová, 2016, s.16) V darovacej listine kráľa Mateja z roku 1468 dostal Tomáš Tarczay s tretinou Kamenického hradu aj majetky Kamenicu, Lúčku, Červenicu. Jakubovu Voľu, Torysu a podiely na iných majetkoch. (Boleš, 2002, s.36)
Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Čirč, Hrnčiar, Kamenický hrad, Kyjov, Livov, Lúčka, Pusté Pole, Verner Synonymá: Harinchar, Herchel, Chernye, Lewo, Wernyl... possessiones... Tarkew, Hethas, Weresalma, Jakabfalwa, Zeecz, Lelyethko, Wyzoka, Tharcza, Krywa, Lachnow, Rogo, Baczamezew, Wernyl, Herthel, Libithinya, Lazlowagasa, Zenthgywrgh, Chernye, Lelyho, Lwka, Sczepan, Lewo, Lwczka, Harnichar, Nyres, Penecz... Referencie na listinu: Na pôvodnom panstve Malcov, neskôr na kapušianskom hradnom majetku, bola na hranici s Poľskom založená osada Snakov, pred rokom 1470 Livov (Lewo) a približne v tom čase boli doosídlené aj Kríže (Krisova, Kriso) doložené v majetku Forgáčovcov v roku 1600 a 1635. (Beňko, 1985, s.233) V roku 1470 kráľ Matej Korvín opätovne udelil donáciu Žigmundovi, Rikolfovi a Tomášovi na hrad Kamenica a jeho príslušenstvá. Pri tomto bola z držby hradu vylúčená Margita, vdova po Šimonovi. (Haviarová, 2016, s.19) V roku 1470, v utorok po sviatku Zjavenia Pána, predstúpili pred kráľa Mateja ten istý Žigmund, vnuk Jána Rikolfa nazývaného Fogas, Tomáš, vnuk Jána, ktorý bol synom Klementa Toryského, Rikolf, vnuk Henricha Kamenického, Ladislav, ktorý bol tiež vnukom Jána Fogasa a iný Ladislav i bratia Andrej a Juraj, vnuci Jána, syna Ladislava z Kamenice. Za cenné služy, ktoré preukázali Uhorskej korune, ich kráľ potvrdil v právoplatnom užívaní dvadsiatich šiestich majetkov na Šariši, z ktorých možno spomenúť Kamenicu a hrad, Lipany, Červenicu, Jakubovu Voľu, Ďačov, Vysokú, Torysu, Kyjov, Ľubotín, Lúčku a iné. S tými sa ešte spomína deväť majetkov na Spiši a jeden v Hevešskej župe. Všetky tieto majetky, ako vyhlásili pred kráľom, vlastnili ich predkovia. Kráľ nariadil Jágerskej kapitule, aby vyslala jedného zo svojich mužov kvôli hodnovernému svedectvu pri uvedení spomínaných šľachticov do držby týchto majetkov. (Boleš, 2002, s.32)
Referencie na listinu: V roku 1694 toto privilégium bolo akceptované a potvrdené ostrihomským arcibiskupom Jurajom Szynegym. (Boleš, 2002, s.48) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoba: Tomáš Tharczay Referencie na listinu: Keď sa stal spoluvlastníkom Lipian šľachtic Tomáš Tarczay, viackrát sa usiloval zmeniť zaužívaný spôsob platenia desiatkov. Ako uviedol vo svojej žiadosti, oddávna sa prihliadalo na tunajšie prírodné pomery, ktoré neboli pre poľnohospodárstvo príliš priaznivé. Výnosy z poľnohospodárskych plodín boli slabé, a preto odvádzanie desiatkov z ozimín, jačmeňa a ovsa bolo nahradené peniazmi. Avšak jeden groš od jednej kopy obilia bol aj tak bremenom. Preto v roku 1471 jágerský biskup po porade s kapitulou súhlasil s novým spôsobom odvádzania desiatku z tejto oblasti. Na návrh kráľa Mateja sa odteraz desiatky mali dávať tak, že Tomáš Tarczay a jeho dedičia budú odovzdávať zo všetkých dedín na svojich dedičných majetkoch ročne šesťdesiat zlatých. Po tomto roku sa na majetkoch Tomáša, a teda aj v Lipanoch. odvádzal desiatok tak, že všetci jeho poddaní zo všetkých jeho majetkov v tejto oblasti zozbieral: požadovanú sumu a na sviatok sv. Martina (11. novembra) bola táto suma vyplatená. (Boleš, 2002, s.48)
Abstract: Testament Tomáša Tharczaya Osoby a obce: Svinia - Matej - pôvod ...Tiež nášmu synovi Mikulášovi zanechávam tisíc zlatých. Tomuto nášmu synovi tiež zanechávam pozlátený pohár, ktorý mi daroval pán Matej (kráľ), pravda ten väčší... a ostatné veci a všetky naše majetky, kone pod sedlo i do koča, rôzne cennosti, domy, podobne aj náš dom, listiny privilégií, dohôd totiž tie, ktoré sa týkajú zálohovaných majetkov, slovom majetky so všetkými úžitkami, všetky naše zbrane zanechávam a dávam tomuto nášmu synovi Mikulášovi, aby ich trvalo vlastnil a užíval... Tiež našej dcére Kataríne zanechávam tisíc zlatých... Tiež manželke pána Mateja zo Svine, našej dcére pani Barbore, zanechávam a dávam tisíc zlatých... ...luczka... weresalma... Referencie na listinu: Preklad bol použitý z publikácie (Boleš, 2002, s.33) Jediným a právoplatným dedičom všetkých majetkov s výnimkou podielov, ktoré Tomáš Tarczay získal prostredníctvom zálohu od Jána z Perína za tisíc zlatých na majetkoch v Mokranciach a Čečejovciach, sa stal jeho syn Mikuláš. Tieto podiely aj s kúriou v Mokranciach totiž boli odovzdané Spišskej kapitule podľa dohody, ktorú Tomáš s kapitulou urobil. Ak by totiž Ján tieto podiely v hodnote tisíc zlatých vykúpil, ako to Tomáš predpokladal, lebo vedel, že ich chce vykúpiť, peniaze dá kapitule a ona mu tie majetky vydá. V opačnom prípade kapitula bola povinná zariadiť, aby sa z týchto prostriedkov slúžili omše za spásu duše Tomáša, jeho rodičov a príbuzných. (Boleš, 2002, s.33) Vo svojom testamente spomína iba všeobecne svoje majetky, ktoré zanecháva svojmu synovi ako dedičstvo. Predsa však vo svojich odkazoch menuje kostoly, na ktoré venuje určitú čiastku peňazí. ...Potom rad radom vymenúva kostoly v jednotlivých dedinách, ktoré mu patria. Boli tu totiž jeho dedičné podiely. Zo Šariša menuje kostol v Ďačove, Vysokej, Toryse, Krivanoch, Ľubotíne, Kamenici, Lúčke, Červenici, na ktoré dal jednotlivo desať zlatých. Tomáš prejavil istú blahosklonnosť obyvateľom Lipian, keď zanechal v testamente na farský Kostol sv. Martina dvadsať zlatých, na kaplnku sv. Tomáša apoštola a na vyhotovenie kalicha venoval päťdesiat zlatých. K tejto kaplnke pripojil benefícium na svojom majetku Sokoľ. (Boleš, 2002, s.36) V testamente je uvedené, že peniaze sú určené na zachovanie (údržbu) kaplnky, čo vlastne znamená, že kaplnka už v tomto roku stála. (Boleš, 2002, s.47) ...pro conservatione capellae sancti Thomae apostoli et calicem comparare lego et commito date flor. L (Boleš, 2002, s.47) [Patrocínium sv. Margity kostola v Červenici] sa spomína od roku 1330 a poslednýkrát v testamente Tomáša Tarcaja z roku 1490, ktorý "...odkázal 10 zlatých pre kostol sv. Margity, panny v Červenici..." (Ščecina, 2004, s.192)
Osoba: Tomáš Tharczay HIC. SEPVLTVS . EST . / GENEROSVS . AC STRENVVS . MILES . D(OMI)N[VS/ THOMAS TARCZAY / A] NNO . MILLESIMO . CCCC . NONAGESI(M)O TERC(I)O Tu je pochovaný urodzený a udatný vojak pán Tomáš z Torysy. V roku 1493. Náhrobná doska Tomáša Toryského (z Torysy, Tarcay, Tarczay) osadená v južnej Kaplnke sv. Tomáša v Kostole sv. Martina v Lipanoch.
Obce a miestne názvy: Kamenický hrad Referencie na listinu: Mikuláš Tarczay sa po smrti svojho otca Tomáša v roku 1493 dohodol s Matejom z rodu Meršeovcov zo šarišského panstva Svinia o spôsobe udržiavania hradu Kamenica a pevnosti v dedine Torysa... Mikuláš, spolu s ďalším držiteľom hradu, Štefanom, synom Žigmunda a pravnukom Jána Fogaša, odovzdali Matejovi hrad do správcovstva... Matej sa mal postarať o vyplatenie pešiakov, slúžiacich na hrade i v kaštieli, a to z príjmov získaných z niekoľkých dedín panstva. Na udržiavanie hradu dostal ešte príjmy z desiatku obilia a z mlyna. Dostal tiež povolenie čapovať polovicu z desatiny hradného sudového vína. Prostriedky, ktoré získal na údržbu hradu bol Matej povinný vrátiť v prípade, že sa hradu vzdá. (Haviarová, 2016, s.19)
Osoba: Tomáš Tharczay Tárczai Tamás levele Bártfa város tanácsához, melyben kéri, hogy daczára annak, hogy a kassaiak az ő árúmegállító helyükre akarják kényszeríteni a felsőmagyarországi városok kereskedőit, mégis csak használják a régi utakat és járjanak "libere et secure per nostra telonia sive tributa". Papiroson, zárópecsétje elveszett. |
| 1-9 / 9 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Štátny archív (ŠA). Bardejov
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Tlačiareň P+M, Martin, 2016336 s.
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910530 s.. Dostupné online
Ščecina, P.: Rožkovany, Červenica a Jakubova Voľa. Historický prehľad spoločenským a náboženským životom.. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2004300 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Štátny archív (ŠA). Bardejov
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Čovan, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650. Tlačiareň P+M, Martin, 2016336 s.
- Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
- Iványi, B.: Bártfa szabad királyi város levéltára. 1319–1526. I. Kötet 1319 - 1501. Kiadja a Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1910530 s.. Dostupné online
- Ščecina, P.: Rožkovany, Červenica a Jakubova Voľa. Historický prehľad spoločenským a náboženským životom.. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2004300 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online