Článok

Tlač Zobrazenie pre tlač

Regestár pohoria Čergov

Online regestár historických listín oblasti pohoria Čergov.

Online regestár pohoria Čergov obsahuje listiny, ktoré sa týkajú pohoria Čergov a jeho blízkeho okolia, či už priamo lokalitou, alebo osobou, ktorá je s týmto regiónom spätá. Informácie o tomto projekte spolu s návodom na používanie nájdete na stránke Informácie o regestári pohoria Čergov.

Aktuálny počet zaradených listín: 2159


Obdobie: od roku:     do roku: 
Osoba:
Obec:
Zdroj:
Referencie:
Full text:
Zoradenie podľa:
 
Vymazať filter Rozšírený filter
   
 

 
11.2.1345 MOL, listina: DL 688511
Obce a miestne názvy: Hrnčiar, Lúčka, Verner
Osoby a obce:
Hrnčiar - Lukáš - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Štefan - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Juraj - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Anton - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Demeter - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Peter - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Ján - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Jakub - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Andrej - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Peter - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Gregor - bývalý vlastník podielov
Hrnčiar - Rikolf II - vlastník
Lúčka - Lukáš - bývalý vlastník podielov
Lúčka - Štefan - bývalý vlastník podielov
Lúčka - Juraj - bývalý vlastník podielov
Lúčka - Anton - bývalý vlastník podielov
Lúčka - Demeter - bývalý vlastník podielov
Lúčka - Peter - bývalý vlastník podielov
Lúčka - Ján - bývalý vlastník podielov
Lúčka - Andrej - bývalý vlastník podielov
 ...



Referencie na listinu:

Lukáš spolu so svojimi synmi Štefanom, Jurajom, Antonom, Demeterom, Petrom a Jánom, ako aj synovia Pavla z Babinho Potoka Jakub, Andrej, Peter a Juraj sa rozhodli vymeniť svoje podiely na majetku Lúčka a Hrnčiar za polovicu majetku Vernár, ktorý patril Rikolfovi z Kamenice. (Angelovič, Boleš, 2002, s.25)



2.3.1345 Nagy, Nagy, 1884, s.488-489, listina: 296LAT
LAT
2
Obce a miestne názvy: Hrnčiar, Lúčka, Verner
Osoby a obce:
Hrnčiar - Rikolf II - vlastník
Hrnčiar - Ladislav - vlastník
Lúčka - Rikolf II - vlastník
Lúčka - Ladislav - vlastník
Synonymá: Herencher, Luchka, Wernelwagasa


1345, mart. 2. A váczi káptalan I. Lajos királynak jelenti, hogy Luchka és Herencher nevű Sáros vármegyei birtokokba Rikolfot és fiát, viszont ezeknek Wernelvágás nevű birtokába Péter fiát Lukácsot és
... Luchka et Herencher ... magistro Rikolpho et Ladislao filio suo ... Wernelwagasa ...

Referencie na listinu:

Hrnčiar vznikol na majetku Tekulovcov a patril im do roku 1345. Vtedy ho zísal šľachtic Rikolf a pripojil k majetkom hradu Kamenica. (Uličný, 1990, s.100)



1358 Fejér, 1833, s.744-745, listina: CCCLXIVLAT
LAT
2
Obce a miestne názvy: Verner
Osoby a obce:
Babin Potok - Ján - pôvod
Verner - Peter - pôvod


...quo presente Iohannes, dictus Pogan de Zenthgiurg, vel Valentinus de Machola, aut Petrus, filius Pauli de Vernelvagasa, siue Petrus de Kelechel, seu Iohannes, filius Nicolai de Babapataka, aut Ladislaus, filius Nicolai de Stegfaula, vel Petrus, filius Emerici da Sygre, aliis absentibus, homo regius citet Petrum et Nicolaum, filios Nicolai Vayuode, contra Demetrium at Symonem, filios Egidi de Berthold...

1400 Mályusz, 1956, s.90, listina: 7832
Obce a miestne názvy: Verner
Synonymá: Viliamvagasa



Referencie na listinu:

Z nedatovanej listiny Jána, podkapitána Šarišského Hrádku, no spísanej v roku 1400 sa tak konkrétne dozvedáme, že v tomto období boli Rusíni usídlení v dedine Viliamvagasa, od ktorých sa v zmysle krajinských zákonov, nemali vyberať desiatky. Táto dedina pod názvom Wernerwagasa jestvovala už roku 1345 spoločne s Lúčkou a *Harčárom, v ktorých susedstve bola lokovaná... (Rábik, 2005, s.237)



18.5.1455 MOL, listina: DL 69011 1


...Tharkew, Nyresa, Petreczwagasa, Veresalma, Jacabfalwa, Hethhaaz, Zecz, Wysoka, Lehothka, Tharcza, Lachno, Crywa, Rogo, Lwchka, Harnycza, Czepan, Czargo, Czernye, Lazlovagasa, Zenthgewrgh, Lybithinye, Herthel, Vernyl, Bachamezeye, Krako...

Referencie na listinu:

Kráľ Ladislav V udelil v roku 1455 za vojenské zásluhy Juraja a Šimona, synov Jána, pravnukov Henricha donáciu na Kamenické panstvo. Medzi prijímateľmi donácie boli tiež Rikolf, syn Ladislava a teda Jánovho brata, Mikuláš, syn Jána z Torysy (vnuk Kolomana), Peter, syn Tomáša (pravnuk Kolomana) a synovia Ladislava, Žigmund a Ján (pravnuci Jána). V donačnej listine sa prvýkrát stretávame aj s výpočtom príslušenstiev hradu: Kamenica, Brezov, Petrovenec, Červenica pri Sabinove, Jakubova Voľa, Lipany, Ďačov, Vysoká, *Lehotka, Torysa, *Lačnov, Krivany, *Rohov, Lúčka, *Harnycza, *Czepan, *Czargo, *Czerna, *Lászlóvágása, Jur, Ľubotín, *Hrnčiar, *Verner, *Bačovo Pole a *Kvakov(Krako) v Šarišskej stolici, Lomnica, *Szécs(Sekchfalwa), *Gewr, Krížová Ves, Nová Belá, Krompachy, Stotince, *Erdőfalwa(Herdewfalwa), Výborná, Stará Lesná, *Svätá Alžbeta, *Dunajec v Spišskej stolici a dedina Kömlő v Hevešskej stolici. (Haviarová, 2016, s.13)



9.1.1470 MOL, listina: DL 86554LAT1
Synonymá: Harinchar, Herchel, Chernye, Lewo, Wernyl


... possessiones... Tarkew, Hethas, Weresalma, Jakabfalwa, Zeecz, Lelyethko, Wyzoka, Tharcza, Krywa, Lachnow, Rogo, Baczamezew, Wernyl, Herthel, Libithinya, Lazlowagasa, Zenthgywrgh, Chernye, Lelyho, Lwka, Sczepan, Lewo, Lwczka, Harnichar, Nyres, Penecz...

Referencie na listinu:

Na pôvodnom panstve Malcov, neskôr na kapušianskom hradnom majetku, bola na hranici s Poľskom založená osada Snakov, pred rokom 1470 Livov (Lewo) a približne v tom čase boli doosídlené aj Kríže (Krisova, Kriso) doložené v majetku Forgáčovcov v roku 1600 a 1635. (Beňko, 1985, s.233)

V roku 1470 kráľ Matej Korvín opätovne udelil donáciu Žigmundovi, Rikolfovi a Tomášovi na hrad Kamenica a jeho príslušenstvá. Pri tomto bola z držby hradu vylúčená Margita, vdova po Šimonovi. (Haviarová, 2016, s.19)

V roku 1470, v utorok po sviatku Zjavenia Pána, predstúpili pred kráľa Mateja ten istý Žigmund, vnuk Jána Rikolfa nazývaného Fogas, Tomáš, vnuk Jána, ktorý bol synom Klementa Toryského, Rikolf, vnuk Henricha Kamenického, Ladislav, ktorý bol tiež vnukom Jána Fogasa a iný Ladislav i bratia Andrej a Juraj, vnuci Jána, syna Ladislava z Kamenice. Za cenné služy, ktoré preukázali Uhorskej korune, ich kráľ potvrdil v právoplatnom užívaní dvadsiatich šiestich majetkov na Šariši, z ktorých možno spomenúť Kamenicu a hrad, Lipany, Červenicu, Jakubovu Voľu, Ďačov, Vysokú, Torysu, Kyjov, Ľubotín, Lúčku a iné. S tými sa ešte spomína deväť majetkov na Spiši a jeden v Hevešskej župe. Všetky tieto majetky, ako vyhlásili pred kráľom, vlastnili ich predkovia. Kráľ nariadil Jágerskej kapitule, aby vyslala jedného zo svojich mužov kvôli hodnovernému svedectvu pri uvedení spomínaných šľachticov do držby týchto majetkov. (Boleš, 2002, s.32)



1512 AM Košice, listina: Taj. arch., V Szathmári 1LAT1
Obce a miestne názvy: Verner
Synonymá: Werneer


... Werneer ...

22.5.1522 MOL, listina: DL 69125LAT1
Synonymá: czyrnyczi, Jeztreb, Kyo, Werner


castri tharkw ... weresalma,...,kyo, jeztreb,czyrnyczi... prediorum ... Werner ...

Referencie na listinu:

...táto dedina [Verner] ešte do konca stredoveku zanikla, roku 1522 sa označuje už len ako prédium. (Rábik, 2005, s.237)

...v roku 1522 spišský kanonik Mikuláš, syn Štefana z Torysy odstúpil svojmu príbuznému tiež Mikulášovi Tharczayimu svoje dedičné práva na polovicu Toryského panstva (v listine sa priamo uvádza, že ho od útleho detstva vychovával a zabezpečil mu vzdelanie a napokon i úrad spišského kanonika)... Pozn. 243: Mikuláš Tharczay sa však aj zaviazal kanonikovi Mikulášovi každoročne vyplácať na sviatok sv. Jána Krstiteľa 25 florénov a okrem toho každé dva roky aj novú tuniku v hodnote siedmych florénov. (Rábik, 2006, s.86)



20.7.1567 Uličný, 1975, s.13, listina: 105/1SK
 
3
Obce a miestne názvy: Drienica, Jakubovany, Kapolna, Verner


Spišské Podhradie. Spišská kapitula potvrdzuje deľbu vernerovských majetkov v dedinách Záhradné, Jakubovany, Drienica, Nižný Slavkov, ale aj majetky Kapolna a Lyelyatko.

  1-9 / 9  
 

Použitá literatúra:

Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Archív mesta. Košice
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1833760 s.. Dostupné online
Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupné online
Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005s. 217-242
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
  1. Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
  2. Archív mesta. Košice
  3. Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
  4. Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
  5. Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
  6. Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/2. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1833760 s.. Dostupné online
  7. Haviarová, M. a kol.: Hrad Kamenica - tajomný hrad Čergova. Kamenica, 201664 s.
  8. Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupné online
  9. Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
  10. Rábik, V.: Rusíni a valašské obyvateľstvo na východnom Slovensku v stredoveku. In: Historický časopis. Ročník 53. Číslo 2. Historický ústav SAV, Bratislava, 2005s. 217-242
  11. Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
  12. Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
  13. Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Prečítané: 976 638× Publikované: 21. 9. 2019 Posledná aktualizácia: 30. 1. 2021