|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Abstract: Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným,
ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku prebudovať pôvodný drevený hrad na kamenný kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Osoby: Akuš, syn Mikča; Ladislav, syn Mikča; Lorand, syn Mikča; Mikč, syn Michala; Mikuláš, syn Mikča; Štefan, syn Mikča Rod: Mykch ...Mykch..magistrus Stephano, Akus et Ladislao.. Lorando et Nicolao...wyfalu, Lythene, karakow, strachina et keykmezew...in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum...nunc ligneum castrum...murali fabricandi construendi et edificandi facultatem...ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi... Referencie na listinu: V nasledujúcom roku 1342 Ľudovít I. potvrdil staršie rozhodnutie svojho otca Karola I., ktorým povolil Mikčovi, jeho príbuzným, ako aj jeho synom Lorandovi a Mikulášovi, na vrchu v strede ich majetku (in quodam monte in medio quarumdam possessionum eorum) prebudovať pôvodný drevený hrad (nunc ligneum castrum) na kamenný (murali fabricandi construendi et edificandi facultatem) kvôli lepšej ochrane, keďže ich majetok ležal v Uhorsko-poľsko-ruskom pohraničí. Ľudovít I. vo svojom potvrdení o prebudovaní staršieho hradu ešte dopĺňa, že spomenutý hrad na kopci v strede Mikčovho majetku má byť riadne opevnený, teda obkolesený silným múrom a doplnený vežami (ut in dicto monte in medio memoratarum possessionum suarum ac ad easdem pertinencium adiacenti, castrum operibus muralibus municionibus et eciam meniatis spectaculis ac turrium structuris, construendi edificandi et circumvallandi). (Hudáček, 2017, s.301) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Kráľ rešpektoval Mikčovu žiadosť a v roku 1342 povolil postaviť na Hanigovskom hrade hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbiť priekopy. Osoby a obce: Synonymá: Karakow, Lythene, WyfaluKrakovec - Mikč - vlastník Ľutina - Mikč - vlastník My, Ľudovít, kráľ, oznamujeme, že Mykch, bán celej Slavónie, spolu s magistrami Stephanom Akus a Ladislausom, rytiermi nášho dvora, ako aj s Lorandom a Mikulášom, svojimi synmi, predstúpili pred našu vznešenú prítomnosť a s veľkým odporúčaním vyrozprávali, každý svojím spôsobom, svoje vernosti a záslužné služby, ktoré najprv preukázali Karolovi, kráľovi, a napokon aj našej veličenosti, a pripomenúc nám ich, pokorne žiadali našu vznešenosť, aby sme im na istom vrchu uprostred ich majetkov nazývaných Wyfalu, Lythene, Karakow, Strathyna a Keykmezew a k nim patriacich, ležiacich v Šarišskej stolici v susedstve a na hranici kráľovstiev Poľska a Ruska, priľahlých k tomu vrchu a obkolesujúcich ho, dovolili zriadiť hrad. Tieto majetky im dal spomenutý pán Karol, náš otec, za ich nepretržité, neúnavné a namáhavé služby, najmä pre smrť magistra Ladislava, syna Pavla, brata manželky uvedeného pána bana, niekdajšieho familiára nášho už spomenutého otca a mladíka jeho dvora, ktorého, ako sa uvádza, Budun, syn Juraja z Gyurke, a tiež Dionisius, Donch, Johannes, Georgius, Matheus, Michael, Nicolaus a Ladislaus, jeho synovia, služobníci niekdajšieho Matheusa z Trunchinio, notoricky neverní svätej kráľovskej korune a kráľovstvu, ľudia zavrhnutej pamäti, kruto umučili, keď sa neobával vystaviť sa priamo trestu smrti, aby zachoval vernosť nášmu otcovi. Rovnako aj preto, že ten istý pán bán vyhnal Petra, syna Petenye, notorického neverníka už spomenutého pána Karola, nášho otca, a uhorského kráľovstva, ktorý pokračoval v najprudších nevernostiach a v niektorých hradoch toho istého nášho otca, ako nenásytná šelma, neprestával páchať zlé skutky, nevýslovné lúpeže a pustošenie majetkov a dobier obyvateľov uhorského kráľovstva — kráľovstva, ktoré od čias vlády najsvätejších uhorských kráľov, počnúc vládou nášho už spomenutého otca až po naše nastúpenie a povýšenie, prekvitalo krásou pokoja. Tohto Petra pán bán mužne vypudil z uvedených hradov, ktoré držal proti vôli nášho otca; a hoci jeho samého, napriek priazni osudu, nemohol zajmúť, predsa vraj jedného z jeho synov odviedol nášmu otcovi v putách zajatia. A preto ich prosili, aby sme im z kráľovskej priazne ráčili udeliť možnosť na tom mieste, ktoré im bolo takto natrvalo dané a darované, kde teraz stojí nimi zhotovený a vystavaný drevený hrad, vystavať, zbudovať a vybudovať hrad murovaným dielom, čo najsolidnejší a najsilnejší, aby sa ním mohli chrániť a vyhnúť sa, keď to bude potrebné, nebezpečenstvám ohrozujúcim ich osoby, práva a majetky. My teda, ktorí z vrodenej milosti kráľovskej dobroty máme povinnosť priaznivou mysľou posudzovať zásluhy všetkých verne slúžiacich a sme povinní načúvať ich spravodlivým a oprávneným prosbám, a to jednak pre skvelé zásluhy v službách uvedeného pána bana a jeho synov, ako aj uvážiac ich úprimnú oddanosť, ktorou sa vo všetkých záležitostiach nášho už spomenutého otca, našich i nášho kráľovstva, a osobitne pri zachovávaní uvedeného bánstva od čias svojej mladosti, pri prelievaní vlastnej krvi a pri smrti veľmi mnohých svojich príbuzných a služobníkov, bez najmenšieho strachu vystavovali seba i svoj majetok rozličným úderom osudu pre povznesenie kráľovskej moci a cti a usilovali sa zapáčiť kráľovskej veličenosti a stať sa jej milými a prijateľnými; a jednak aj pre väčšiu a istejšiu ochranu a obranu hraníc nášho kráľovstva pri hraniciach spomenutých kráľovstiev Poľska a Ruska, chcúc z úprimnej, starostlivej a bedlivej starosti vyhovieť ich želaniu s kráľovskou priazňou a postarať sa o ich osoh, prospech a užitočný stav, aby aj iní, povzbudení ich príkladom, boli horlivejšie podnecovaní k podobným skutkom vernosti, na zbožnú prosbu spomenutého pána bana a jeho vyššie uvedených synov sme z osobitného dovolenia kráľovskej dobroty uznali za vhodné povoliť, aby na tom vrchu ležiacom uprostred ich vyššie uvedených majetkov a priľahlom k nim mali uvedený pán bán a jeho spomenutí synovia plnú moc z našho prítomného dovolenia vystavať, vybudovať a opevniť hrad s múrmi, opevneniami, tiež obývateľnými stavbami, strážnymi miestami a vežovými konštrukciami. Dané vo Wyssograd, v pondelok po sviatku svätého Matúša apoštola a evanjelistu, roku Pána 1342. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Mikč požiadal kráľa Ľudovíta I. o povolenie opevniť hrad múrom, pričom zdôrazňoval, že hrádok leží v uhorskom pohraničí s Poľskom a Ruskom, čím by sa upevnilo aj pohraničné pásmo. Kráľ rešpektoval tieto zdôvodnenia a v roku 1342 povolil postaviť hradný múr s baštami, pozorovateľňami, bránami a vyhĺbením priekopy. (Uličný, 1990, s.99)
Abstract: Lorandovi synovia vymenili s Petrom Cudarom panstvo Šarišského hrádku za majetok Petrína v Záhrebskej stolici. Osoby a obce: Synonymá: Karako, Lethenye, WyuarKrakovec - Peter Cudar - vlastník Ľutina - Peter Cudar - vlastník Pečovská Nová Ves - Peter Cudar - vlastník … pán Peter Zudar … vykonali medzi sebou, uzavreli a potvrdili výmennú zámenu (konkambiálnu permutáciu) so znalosťou, súhlasom a osobitným schválením našej najdrahšej pani kráľovnej-matky, a tiež so znalosťou prelátov a našich barónov, pred naším kráľovským majestátom takýmto spôsobom, že spomenutí synovia Mychka Bana a ich synovia dali istý svoj hrad zvaný Vyuar, nachádzajúci sa v Šarišskej stolici, spolu s majetkami Wyfalu a so mýtom/clem (tributom), ktoré sa tam zvyčajne vyberá, ďalej (majetky) Karako, Lethenye, Tarcha a druhá Tarcha ležiace v tej istej stolici, a takisto Strachina so svojím mýtom/tributom, (a tiež) Keekmezeu a dve Damasy, v Zemplínskej stolici, a so všetkými ostatnými majetkami, ktoré patria k tomu hradu a k vyššie uvedeným majetkom, akokoľvek sa menujú — teda tie, ktoré kedysi majster Lorand, ich brat, a Mikuláš, syn toho istého majstra Loranda, držali a vlastnili — so všetkými ich úžitkami a so všetkými príslušenstvami, menovite: lesmi a hájmi, lúkami, vodami, vírmi/tôňami, mlynmi, kostolmi atď., a s inými akýmikoľvek (súčasťami) nazývanými akýmkoľvek menom, a to pánovi Petrovi Bánovi a jeho vyššie uvedeným bratom a všetkým ich nástupcom. Naopak však vyššie spomenutý Peter … Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: V roku 1370 Mikčovi synovia a vnuci zámenou dali Hrádok s Novou Vsou, Krakovcom a Ľutinou Petrovi Cudarovi. (Uličný, 1990, s.99) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Cambium Castri Ujvár, cum nonnullis possessionibus in Sclavonia Referencie na listinu: V roku 1370 Lorandovi synovia vymenili s Petrom Cudarom panstvo Šarišského hrádku za majetok Petrína v Záhrebskej stolici. (Beňko, 1985, s.221)
Idem Ludouicus in castrum Vjwar cum nonnullis possessionibus in Slauonia sitis cambiandum consentit.
Abstract: Výmenu majetkov panstva Šarišského hrádku z roku 1370 medzi Lorandovými synmi a Petrom Cudarom ešte dodatočne potvrdzuje Ľudovít I.
Abstract: Výmenu majetkov panstva Šarišského hrádku z roku 1370 medzi Lorandovými synmi a Petrom Cudarom ešte dodatočne potvrdzuje Ľudovít I.
Abstract: Výmenu majetkov panstva Šarišského hrádku z roku 1370 medzi Lorandovými synmi a Petrom Cudarom ešte dodatočne potvrdzuje Ľudovít I.
Abstract: Výmenu majetkov panstva Šarišského hrádku z roku 1370 medzi Lorandovými synmi a Petrom Cudarom ešte dodatočne potvrdzuje Ľudovít I.
Obce a miestne názvy: Hanigovce, Hanigovský hrad (Nový hrad), Krakovec, Ľutina, Milpoš, Olejníkov, Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Synonymá: Henygocz, Karakochka, Oleynyk, Pwzthahanygocz, UyffalwKrakovec - Gašpar Péchy - vlastník Krakovec - Martin Péchy - vlastník 17. júla 1563. Viedeň. Listina kráľa Ferdinanda I., ktorou daruje šarišské majetky po Jurajovi Tharczay-m, t.j. rozrumený Nový hrad [Wywar], dom, kúriu a mýtnicu v Pečovskej Novej Vsi [Uyffalw], majetky Ľutina [Lythynye], Olejníkov [Oleynyk] Hanigovce [Henygh alebo Henygocz], opustené sídla Milpoš [Pwzthahanygocz] a Krakovec [Karakochka] Gašparovi a Martinovi Péchy-ovcom. Originál, na papieri, pod textom pečať s papierovou clonou. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Obce a miestne názvy: Hanigovce, Hanigovský hrad (Nový hrad), Krakovec, Ľutina, Milpoš, Olejníkov, Pečovská Nová Ves Osoby a obce: Krakovec - Gašpar Péchy - vlastník Krakovec - Martin Péchy - vlastník 17. júla 1563. Viedeň. Listina kráľa Ferdinanda I., ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby s kráľovými poverencami Mikulášom a Františkom Kapp-ovcami, Pavlom Sebessi-m, Jurajom, Martinom, Markom a Štefanom Berzewiczi-ovcami [Brezovickými] atď. vyslali svojho prísažného človeka, aby spolu uviedli Gašpara a Martina Péchy-ovcov do šarišských majetkov neverného Juraja Tharczay-ho, menovite: rozrumený Nový hrad [Wywar], dom a kúria v Pečovskej Novej Vsi [Wyfalw], majetky Ľutina [Lythynye], Olejníkov [Oleynyk], Hanigovce [Henygh alebo Hanygocz], opustené sídla Milpoš [Pwzthahanigocz] a Krakovec [Karakochka]. Z hlásenia Spišskej kapituly zo dňa 24. mája 1564. Preklad: Kveta Markušová, 2017
...Casparis Pechy... Lythynyi, Oliynyk, Henygh alias Hanygocz vocata... predia Pwszthahanigocz, Karakochka... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
24. mája 1564. Listina Spišskej kapituly, ktorou hlási kráľovi Ferdinandovi I., že zhodne s kráľovským nariadením zo dňa 17. júla 1563, vyslala s kráľovým poverencom Pavlom Sebessi-m magistra Juraja Opavského [Opavai], a menovaní dňa 9. mája síce uviedli Gašpara a Martina Péchy-ovcov do užívania majetkov Nový hrad [Wywar] atď., ale proti tomu protestovali dňa 13. mája Anna Tharczay a dňa 19. mája Gašpar Kékedy. Originál, na papieri, na uzávere pečať s papierovou clonou. To isté je aj v listine súdnej stolice Šarišskej župy zo dňa 21. októbra 1568. Zachoval sa aj jednoduchý odpis tejto listiny z 18. stor. Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-5 / 5 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1834686 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 9/4. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1834686 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Hudáček, P.: Bardejov, Bodoň, Brezovica, castrum Salis, Drienov, Hanigovce, Chmeľov, Kapušany, Lipovec, Makovice/Zborov. In Dvořáková, D. et al. Stredoveké hrady na Slovensku (Medieval Castles in Slovakia).. Bratislava, 2017s. 301-303. Dostupné online
- Nagy, I., Nagy, G.: Anjoukori okmánytár. Codex diplomaticus Hungaricus Andegavensis. IV. (1340–1346). A Magyar tudományos akadémia, Budapest, 1884703 s.. Dostupné online
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Wagner, C.: Diplomatarium comitatus Sarosiensis. Landerer, 1780575s.. Dostupné online