|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Andrej, syn Boduna; Stephk, syn Mohola ...item Stephk filius Mohol et Andreas filius Budun consanguinei et commetanei...ipsorum filiorum Detrici... Referencie na listinu: Stephk, syn Mohola bol príbuzný bratov z Fulókércs, spomína sa to v listine z roku 1296. (Angelovič, Boleš, 2002, s.14) Listina z roku 1296 však v porovnaní s neskorším jej opisom z roku 1359 sa na viacerých miestach, hlavne v opise hraníc Kamenického panstva, obsahovo líši. - MOL DL 64647; 68918; V mandáte z roku 1359 sa uvádza, že dôvodom prepísania listiny je strata vlastníckych listín majetkov, no neuvádza sa však ktorých - MOL 68918. (Boleš, 2002, s.19) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Obce a miestne názvy: Bogliarka, Drienica, Hertník, Jakovany, Kapolna, Ľutina, Olejníkov, Osikov, Ratvaj, Šarišské Sokolovce 15. júna 1296. Je to listina jágerskej kapituly, popisujúca dohodu, ktorú uzavreli Demeter Ujvári [z Ujváru] a jeho synovia Peter a Ondrej, ďalej Dethbor, Simon, Herborth a Langeus, týkajúcu sa hradov šarišskej župy Gradisz a Ujvár, ako aj hraníc k nim patriacich majetkov Jakovany [Jakova], Sabinov [Ceben], Drienica [Schom], Kapolna [zaniknutá osada východne od Drienice], Šarišské Sokolovce [Thoth-Schelmes], Ratvaj, Osikov, Hertník [Hertnecht], Ľutina [Litinye], Olejníkov [Olajnik] a Bogliarka [Bekler]. Hranica začína tam, kde sa potok, ktorý vyviera pri obci Jakovany [Jakovánál], vlieva do potoka Ratvaj [dnešný Jakoviansky potok], postupuje po severnej časti vrchu Olajnik až po prameň Slatina, odtiaľ sa smerom na východ dostáva k upätiu vrchu Olajnik, ďalej pokračuje pozdĺž bardejovskej cesty k Malému Príslopu [Kis-Prislop], po vrchol Veľkého Príslopu [Nagy Prislop], prechádza cez vrch Lysá [Copas alebo Kopasz znamená lysý] až po vrchol vrchu Čergov [Csergő], odkiaľ zostúpi na cestu prichádzajúcu od hradu Gradisz [Hradek v Hradisku], odtiaľ postupuje cez lúku Čergov smerom na sever, pri Osikove [Osiko] a Hertníku [Hertneknél] odbočí z bardejovskej cesty doprava a popri Hertníku [Hertnecht] pokračuje na sever až po Bogliarka [Begler], kde sa končí pri potoku Begler. Jednoduchý odpis z roku 1808 Preklad: Kveta Markušová, 2017
... Som ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Abstract: Abstrakt:
Palatín Štefan rozhodol spor o majetky Kapolna, Jacabfalua a Som v Šariši. Peter,
syn Mikuláša z rodu Chirke, sa domáhal ich držby na základe staršej donačnej listiny
kráľa Ľudovíta. V konaní sa však preukázalo, že kráľ túto donáciu neskôr odvolal,
pretože majetky už vyše sto rokov patrili Benediktovým synom Pochovi a Antonovi
a Jakubovi, synovi Mikuláša, na základe vydržania a iných oprávnených titulov.
Preto palatín potvrdil, že majetky zostávajú definitívne v rukách žalovaných. Osoby a obce: Synonymá: Jacabfalua, Kapolna, Poch, Powch, SomDrienica - Anton - vlastník Drienica - Poč - vlastník Drienica - Jakub - vlastník Jakubovany - Poč - vlastník Jakubovany - Anton - vlastník Jakubovany - Jakub - vlastník Kapolna - Beňadik - obyvateľ Kapolna - Poč - vlastník Kapolna - Anton - vlastník Kapolna - Jakub - vlastník 2062 30. mája (vo Vyšehrade, v tridsiaty deň po oktáve sviatku sv. Juraja). Súdna listina palatína Štefana. Peter, syn Mikuláša z Ida z rodu Chirke (Chyrke), povolal roku 1389 pred súd Pocha, syna Benedikta z Kapolne, pretože v jeho mene richtári protestovali, keď sa chcel dať znovu uviesť do držby majetkov Kapolna, Jacabfalua a Som v Šarišskej stolici. Na preukázanie svojho práva predložil listinu kráľa Ľudovíta vydanú 16. decembra 1372 v Damasku, kým žalovaný predložil listiny krajinského sudcu Jakuba zo Spiša z 24. januára 1375 a 26. mája 1376, ako aj listinu kráľa Ľudovíta vydanú 15. januára 1375 v Krakove a jej potvrdzujúcu listinu z 29. mája 1376. Z dôkazov vyplynulo, že kráľ Ľudovít síce daroval tieto tri majetky magistrům Mikulášovi, Petrovi a Michalovi z rodu Chyrke na základe informácie magistra Mikuláša v domnienke, že patria do okruhu kráľovských darovacích práv, lebo ich údajne zadržiavali šľachtici, ktorí zatajovali kráľovské právo. Keď ho však krajinský sudca Jakub zo Spiša poučil, že tieto majetky už vyše sto rokov patria synom Benedikta, totiž Pochovi a Antonovi, ďalej Jakubovi, synovi Mikuláša, a ich predkom, a teda im náležia z titulu vydržania i z iných spravodlivých právnych titulov a spôsobov, kráľ svoju darovaciu listinu odvolal, majetky vrátil ich starým vlastníkom a Petrovi a Mikulášovi z rodu Chyrke nariadil večné mlčanie. Keďže sa uznalo, že kráľ Ľudovít mohol túto reštitúciu uvedených majetkov v prospech Pocha, Antona a Jakuba právom vykonať, a to aj za prítomnosti viacerých cirkevných a svetských hodnostárov, menovite kardinála Valentína, správcu päťkostolského biskupstva, biskupov Demetera Vesprémskeho a Jána Varadínskeho, grófa Imricha Bubeka, kráľovského sudcu, ako aj ďalších hodnostárov a protonotárov, palatín ponecháva tieto tri majetky definitívne v rukách žalovaných, totiž Benediktových synov Pocha a Antona, ako aj Jakuba, syna Mikuláša. Na pergamene, zavesená pečať chýba. Dl. 7667. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Hártyán, függőpecsétje hiányzik. Dl. 7667. Referencie na listinu: ...rozsudok palatína Štefana z roku 1391, ktorým bol uzavretý dlhý spor o tieto tri dediny [Jakubovany(Jacabfalua), Drienica (Som), Kapolna (Kapolna)] medzi Petrom, synom Čirkeho (Chyrke) z Idy (z dnešnej Malej Idy) a Počom (Poch), synom Beňadika z Kapolnej, v ktorom sa obidve strany odvolávali na staršie listiny z rokov 1372-1376, ale podľa rozsudku mali zostať všetky tri dediny v rukách pôvodných majiteľov Poča (Powch) a Antona, ako aj Jakuba, syna Mikuláša. V listine sa spomínaju už aj richtári (villicus) uvedených troch dedín... (Varsik, 1977, s.295)
... de Lengeliacabfolwa ... Som ... Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Gál; Imrich, syn Gála; Ján, syn Poča; Ján, syn Imricha; Ladislav, syn Imricha; Poč, syn Beňadika; Ján Lengyel; Ladislav Lengyel; Mikuláš Lengyel; Štefan z Úpora Osoby a obce: Synonymá: PoochDrienica - Ladislav Lengyel - bývalý vlastník Drienica - Ján Lengyel - bývalý vlastník Drienica - Mikuláš Lengyel - bývalý vlastník Drienica - Poč - bývalý vlastník Drienica - Ján - bývalý vlastník Drienica - Štefan z Úpora - vlastník Drienica - Ján - vlastník Drienica - Ladislav - vlastník Jakubovany - Ladislav Lengyel - bývalý vlastník Jakubovany - Ján Lengyel - bývalý vlastník Jakubovany - Mikuláš Lengyel - bývalý vlastník Jakubovany - Poč - bývalý vlastník Jakubovany - Ján - bývalý vlastník Jakubovany - Štefan z Úpora - vlastník Jakubovany - Ján - vlastník Jakubovany - Ladislav - vlastník Kapolna - Ladislav Lengyel - bývalý vlastník Kapolna - Ján Lengyel - bývalý vlastník Kapolna - Mikuláš Lengyel - bývalý vlastník Kapolna - Poč - bývalý vlastník ... Zs. Vpor-i Gál fia Imre fiai : István titeli prépost, királyi titkos kancellár, János és László, továbbá ezen Gál fia Mihály fia Miklós kérésére hozzájárul, hogy megvásárolták Benedek fia Pooch és ennek fia : Jan, továbbá Lengéi (dicti) Miklós, János, László Lengeljacabfolwa-i nemesektől a sárosmegyei Lengyeliacabfalva, Som és Kápolna birtokokat s ezeket a prépostnak in officio dicte cancellarie et alias in negotiis sibi commissis teljesített szolgálatai jutalmául a prelátusok és bárók tanácsából új adományul adja nekik, amennyiben nostre regié iurisditioni in toto vei in parte tartoznak. A szöveg élén jobb felől és a pecsét alatt : Ad litteratorium mandátum domini nostri regis. Referencie na listinu: Roku 1401 kúpili od Poča (Pooch), syna Beňadika a jeho syna Jána, ako aj od zemanov Mikuláša, Jána a Ladislava zvaných Lengyel (Lengel) Jakubovany (Lengyeliacabfalva), Šomu (Som) a Kapolnu synovia Imricha, syna Gála z Úporu v Zemplínskej stolici. (Varsik, 1977, s.295)
Abstract: Súpis port Šarišskej stolice Osoby: Bartolomej, syn Jána; Filip; Ján, syn Jána; Martha; Sebastián, syn Petra; Andrej de Lipthowia; Ján Gombos; Ján Kapy; Nicolai Nemeth; Ladislav syn Henrika; Ján Vdyn; Daniel z Perína; Štefan z Úpora Obce a miestne názvy: Bodovce, Čirč, Drienica, Fričkovce, Hanigovce, Hertník, Hervartov, Hradisko, Hrnčiar, Jakubovany, Kamenica, Kapolna, Krivé, Lenartov, Lúčka, Lukov - Venécia, Ľutina, Malcov, Mošurov, Osikov, Pečovská Nová Ves, Pusté Pole, Ratvaj, Richvald, Šiba, Terňa Osoby a obce: Synonymá: Adamfelde, Alsoterne, Bachamezo, Bodonlaka, Cerne, Eberhard, Felsoterne, Frychchaw, Hennyngh, Hercelhawo, Herkethh, Hradista, Cherne, Jacabfalua, Kapolna, Lithine, Luchka, Lwchka , Malchou, Ozykow, Rathuay, Ryhuald, Siba, Som, Sorm, Spychuagasa, Tharkw, VenecheČirč - Ladislav syn Henrika - vlastník Čirč - Bartolomej - vlastník Čirč - Ján - vlastník Drienica - Štefan z Úpora - vlastník Drienica - Filip - vlastník Drienica - Filip - pôvod Fričkovce - Ján Vdyn - vlastník Hanigovce - Ján Vitani - vlastník Hertník - Daniel z Perína - vlastník Hervartov - Daniel z Perína - vlastník Hrnčiar - Ján - vlastník Hrnčiar - Martha - vlastník Jakubovany - Štefan z Úpora - vlastník Kamenica - Bartolomej - vlastník podielov Kamenica - Ján - vlastník podielov Kapolna - Štefan z Úpora - vlastník Lenartov - Andrej de Lipthowia - vlastník Lúčka - Ladislav syn Henrika - vlastník Lúčka - Bartolomej - vlastník Lúčka - Ján - vlastník ... Súpis port Šarišskej stolice Referencie na listinu: Item Hennyngh, Sebastiani de eadem (Hennyngh), porte XI. Item Hennyngh, Joannis de Peren, porte XVI. (Uličný, 1990, s.394) Item Cherne, Bartholomei de Tarcha, porte VIII. Item Cerne, Joannis Fogas, porte X. Cerne, Ladislai (filii) Herricy, porte IX. (Uličný, 1990, s.388) Item Som, Stephani de Vpor, porte XXI... Sorm Philipi de eadem (Sorm), porte XIII. (Uličný, 1990, s.390) Item Frychchaw, Joannis Vdyn, porte XXIV. (Uličný, 1990, s.392) Herkethh (?), Danielis (de Peren), porte XXXI. (Uličný, 1990, s.396) Eberhard, Danielis de Peren, porte XX. (Uličný, 1990, s.396) Hradista, regis, porte IV. (Uličný, 1990, s.397) Najstaršia správa o obci Hradisko, ktorá bola súčasťou panstva hradu Šariš. (Uličný, 1990, s.98) Hercelhawo, Joannis Fogas, porte VII ... Hercelhawo, domine Marthe, porte VII. (Uličný, 1990, s.398) Jacabfalua, Stephani de Vpor, porte XXIX. (Uličný, 1990, s.401) Tharkw, Bartholomei de eadem, porte XIII... Joannis Fogas, porte XVIII (Uličný, 1990, s.402) Kapolna, Stephani de Vpor, porte XIV (Uličný, 1990, s.403) Spychuagasa, Danielis de Peren, porte XI (Uličný, 1990, s.409) Lwchka Ladislai eiusdem (filii Herrici de Tharkw), porte VII... Luchka, Bartholomei de Tarcha, porte VIII... Luchka Joannis de Fogas, porte VIII... Luchka, dominorum de Tarkw, porte XVII (Uličný, 1990, s.416) Lithine, Joannis de Peren, porte XXII (Uličný, 1990, s.417) Malchou, Joannis de Kapy, porte LI (Uličný, 1990, s.418) Adamfelde, relicte Nicolai Nemeth, porte XIV (Uličný, 1990, s.422) Ozykow, Danielis Peren, porte LII (Uličný, 1990, s.426) Wyfalw, Joannis de Peren, porte LX (Uličný, 1990, s.428) Rathuay, Johannis Gombus, porte XVIII (Uličný, 1990, s.435) Ryhuald, Danielis de Peren, porte LII (Uličný, 1990, s.437) Siba, Danielis de Peren, porte XXII (Uličný, 1990, s.449) Alsoterne, nobilium de eadem (Alsoterne), porte IV... Felsoterne, nobilium de eadem (Felsoterne), porte VIII (Uličný, 1990, s.451) Janusfalua, Andree castellani, porte XVI (Uličný, 1990, s.455) Veneche, Joannis de Kapy, porte VII (Uličný, 1990, s.456) Menarth, Andree de Lipthowia, porte XXIII (Uličný, 1990, s.413) Item Bachamezo, Joannis Fogas, porte IV (Uličný, 1990, s.379) Item Bachamezo, domine Marthe de eadem (Bachamezo), porte V (Uličný, 1990, s.379) Item Bachamezo, Ladislai (filii) Herrici, porte V. (Uličný, 1990, s.379) Item Bodonlaka, abbatis Sacri Montis, porte XV. (Uličný, 1990, s.383)
Osoby: Martin Baran; Peter Baran Osoby a obce: Drienica - Peter Baran - bývalý vlastník podielov Drienica - Martin Baran - bývalý vlastník podielov Jakubovany - Martin Baran - bývalý vlastník podielov Jakubovany - Peter Baran - bývalý vlastník podielov Kapolna - Martin Baran - bývalý vlastník Kapolna - Peter Baran - bývalý vlastník Referencie na listinu: Roku 1544 odkúpil Sabinov od Petra a Martina Barana polovicu dedín Jakubovany a Šoma (t. č. Drienica) a celý majer "Pusta Kapolňa" pri Šome s poddanými ako príslušenstvom za 700 zl. uh. (Halaga, 1962, s.72)
Referencie na listinu: Ešte toho istého roku [1544] kúpu [regest 2127] kráľ schválil a poveril Spišskú kapitulu, aby spísomnila odovzdanie majetkov a poddaných mestu. (Halaga, 1962, s.72)
Abstract: Donácia majetkov panstva Bartošovce pre Gregora Literáta Bornemiszu. Obce a miestne názvy: Drienica, Hertník, Hervartov, Jakubovany, Kapolna, Krivé, Osikov, Richvald, Šiba Osoby a obce: Drienica - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Hertník - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Hervartov - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Jakubovany - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Kapolna - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Krivé - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Osikov - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Richvald - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Šiba - Gregor Literat Bornemisza - vlastník Referencie na listinu: Jeho [Gregor literát Bornemisza] vojenské zásluhy pri obrane Jágru boli vyzdvihnuté v listine z roku 1553, ktorou kráľ Ferdinand poveril Spišskú Kapitulu, aby uviedla Gregora do celého majetku dediny Bartošovce, ale aj do ďalších priamo susediacich či vzdialenejších dedín a majetkov nachádzajúcich sa v Šarišskej stolici. Išlo o celé dediny Hertník, Osikov, Krivé, Orkucany, Jakubovany, Drienica, Vyšná a Nižná Voľa, Rešov, Kobyly, Hervartov, Richvald, Kľušov, Šiba a celé prédium Puzta Kapolna, pričom všetky majetky prináležali ku šľachtickej kúrii a k dedine Bartošovce. Okrem toho získal Gregor dva domy v Bardejove a dve vinice na svahu zvanom Banya v Ujhelyi (Sátoraljaújhelyi?, Maďarsko). Predtým patrili všetky dediny a majetky v Bardejove meštianskej rodine Baranovcov, Martinovi, Bernardovi a ich otcovi Petrovi, dedičstvo ktorých však pripadlo kráľovi, keďže ich rod vymrel. Proti uvedeniu do majetkov považovaných v tejto listine za prislúchajúce k Bartošovciam však protestovali ich dovtedajší vlastníci Juraj Tarczay ako aj mestá Bardejov a Sabinov. (Čentéšová, 2019, s.43) Ďalšie poznámky: Súvisiaca listina z 20.2.1553, ktorou donáciu potvrdil aj Jasovský konvent.
Spišské Podhradie. Spišská kapitula potvrdzuje deľbu vernerovských majetkov v dedinách Záhradné, Jakubovany, Drienica, Nižný Slavkov, ale aj majetky Kapolna a Lyelyatko.
...protest mešťanov zo Sabinova proti Melczerovcom a poddaným z Jakubovian pre zajatie dobytka a zabratie majetku Puszta kapolna/297/; ...žiadosti zemanov o obhliadku majetku v Hubošovciach a Ratvaji, tiež v Ostrovanoch; protest Andreja Kapiho ohľadne jeho šľachtických práv; str. 294-299
...mešťania zo Sabinova protestovali proti Melczerovcom a poddaným z Jakubovian, ktorí vyrubujú les na majetku Kapolna;... str. 318-319 |
| 1-10 / 10 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Archív mesta. Sabinov
Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu Spišská Kapitula. Spišská Kapitula
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
Čentéšová, M.: Šľachtický rod Bornemiszovcov v Šariši v 16. storočí. In: Nové Obzory 35.. Krajské múzeum v Prešove, Prešov, 2019s. 31-47
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupné online
Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951795 s.. Dostupné online
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny 3. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1977574 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Archív mesta. Sabinov
- Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu Spišská Kapitula. Spišská Kapitula
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Boleš, D.: Mesto Lipany (1312-2000). Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2002148 s.
- Čentéšová, M.: Šľachtický rod Bornemiszovcov v Šariši v 16. storočí. In: Nové Obzory 35.. Krajské múzeum v Prešove, Prešov, 2019s. 31-47
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Halaga, O.: Sabinov a okolie. Krajské nakladateľstvo všeobecnej literatúry, Košice, 1962272 s.
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár II. (1400-1406). Akadémiai Kiadó, Budapest, 1956. Dostupné online
- Mályusz, E.: Zsigmondkori oklevéltár I. (1387–1399). Akadémiai Kiadó, Budapets, 1951795 s.. Dostupné online
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z r. (1343) 1561-1616. ŠOBA rukopis, Prešov, 1975
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Uličný, F.: Najstaršie knihy Šarišskej župy z rokov 1605-1645. ŠOBA rukopis, Prešov, 1979
- Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny 3. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 1977574 s.