|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Osoby: Dethbor, syn Detreho; Dethk, syn Detreho; Herbord, syn Detreho; Langeus, syn Detreho; Simon, syn Detreho Všetkým Kristovým veriacim pozdrav v Spasiteľovi všetkých. Dávame na vedomie všetkým obsahom týchto listov, že Lang a Herbordh z jednej strany, a z druhej strany Dethk, Symon a Dethbor, synovia Moholových (synovia Detricyho z Keech), sa osobne dostavili pred nás a žiadali od nás, aby sme im — podľa dovolenia a súhlasu nášho pána kráľa Štefana — ustanovili nášho človeka na vykonanie delenia majetkov. My sme teda na uvedené veci vyslali jedného z nás nie hocikoho, ale muža žiariaceho hodnosťou, totiž magistra Matúša, kantora a kanonika našej cirkvi. Keď sa k nám napokon vrátil, pod čistotou svojho svedomia nám takto oznámil: Že po tom, čo riadne zvolal a prizval susedov a spoluhraničníkov týchto majetkov, a keď boli prítomní na mieste pri uvedených majetkoch, pristúpil k ich územiu; staré medze, ktoré kedysi daroval a udelil kráľ Belo dobrej pamäti, obnovil obchôdzkou hraníc (reambuláciou) a pri tejto obchôdzke urobil a ustanovil medzi nimi takéto delenie: Že majetky Tharkweley, Veresalma, Bathiamezey, Kisaylthoth, Hennengfalua, Heginegwsfalua, nachádzajúce sa v Šarišskej stolici, pripadli a majú pripadnúť Langovi a Herbordhovi; ba pripadli a prešli na nich. Rovnako však aj presná polovica podielu z majetku Keech, nachádzajúceho sa v Abovskej stolici: od strany farského kostola sv. Jána ju oddeľuje a rozlišuje istý potok, ktorý tečie stredom tejto dediny. Naopak majetky nazývané Pechen, Miglez, Kechfw, a tiež isté usadlosti ležiace na východnej strane, nachádzajúce sa v Abovskej stolici, pripadli v tomto vykonanom delení Dethborovi, Symonovi a Dethkovi, a pripadli im s večnou platnosťou. Na svedectvo tejto veci sme na žiadosť strán vydali tieto naše listy, spevnené ochranou (príveskom/odtlačkom) našej pečate. Prítomní boli však: magister Saul, lektor; Matúš, kantor; Myko, kustód; Marcho z Patah; Gregorius zo Zaboch; Stephanus zo Zemlen, a mnohí iní. Dané roku Pána 1271, za vlády Štefana, slávneho kráľa Uhorska, za Lukáša, arcibiskupa ostrihomského, za Mikuláša, arcibiskupa kolockého, a za nášho ctihodného otca pána Androa (Ondreja), z Božej milosti biskupa agrianskeho. Preklad: Chat GPT, 2026 Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: ... v roku 1271 si mali Moholovi synovia Herbert a Lang a Detrikovi synovia rozdeliť viaceré majetky, medzi inými aj Červenicu, táto listina nezodpovedá vlastníckym pomerom v tejto oblasti a treba ju považovať za falzum. (Beňko, 1985, s.203)
...Thorku, Thorkueley, Sybunlenden, Bachamezey, Verusalmafalua, ...Jakabfolua, Kysaytoud...
Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
Osoby: Balász, syn Dethbora; Beke, syn Herborda; Blasio, syn Langeusa; Dixit, syn Simona; Ján, syn Dethka; Ján, syn Langeusa; Langeus, syn Detreho; Mikou, syn Dethka; Pavol, syn Simona; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Štefan, syn Herborda Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kamenica, Kisayto, Ľutinka, Michalka, Milpošský potok, Pečovská Nová Ves, Pusté Pole Osoby a obce: Synonymá: Kysaytoud, Myhelhazatetey , Noua Villa, Torkuheley, Verusalmafalua, VerusalmapotokaKisayto - Balász - vlastník Kisayto - Štefan - vlastník Kisayto - Ján - vlastník Kisayto - Mikou - vlastník Kisayto - Rikolf II - bývalý vlastník …s istým magistrom Rykolphom, jeho verný človek, na jednej strane, a Langom, synom Detriciho, v svojom mene i v mene svojich synov Blažia a Jána, ďalej Jánom a Mykom, synmi Detka, Štefanom, synom Herbordiho, a Blažom, synom Detbora, osobne za seba i za Egídia, Pavla a Dixita, synov Symona, Bekem, synom Herbordiho, ako aj Mikulášom, synom Detka, a za iných bratov… (ohľadne) majetku/possesie Torku, Torkuheley, Hethas, Bachamezey, Verusalmafalua a istej Novej Vsi, ktorá leží pri rieke Tarcha z južnej strany, ktorá sa teraz nazýva Jakubfolua, a (possesie) zvanej Kysaotod… Hranice (medze) tejto obce či majetku Kysaytoud, ako ich uvedené strany predniesli, sa vymedzujú v tomto poradí: prvá medza tejto possesie začína pri prameni rieky zvanej Letune; zostupuje sa po tejto rieke až k vrchu smerom na juh, ktorý leží medzi vyššie menovanými majetkami Verusalmafalua a Kysaytoud a nazýva sa Myhelhazatetey; potom sa pri tomto vrchu vychádza z uvedenej rieky a stúpa sa na hrebeň toho vrchu smerom na západ; odtiaľ sa priamo zostupuje a prichádza sa k istému potoku, prekračuje sa tento potok, prechádza sa cez istý kopec (berch) a prichádza sa k rieke nazývanej Verusalmapotoka; po tejto rieke sa potom stúpa až k jej prameňu; odtiaľ sa ide znovu k prameňu rieky Letune, kde sa začalo, a tam sa hranica končí… Zobraziť originálny text... Referencie na listinu: Spomenuli sme už, že niekde v susedstve Hanigoviec (pod úpätím hory Michalka - kóta 652,3) jestvovalo aj neskôr zaniknuté sídlo s názvom *Kysaytod. Jeho poloha je sa pomerne presne opisuje už v roku 1315, keď šľachtici z Brezovice prepustili túto dedinu Jánovi, Mikulášovi, synom Detka (Dietricha), Štefanovi, synovi Herborda a Blažejovi, synovi Detbora. (Rábik, 2006, s.89)
Abstract: Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Osoby: Andrej, syn Iteho; Ite; Langeus, syn Detreho; Mikč, syn Michala; Mikuláš; Peter, syn Jakuba (Lengen) ; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Jakub Lengen Rody: Augustiniáni, Tekule Kategória: Metácia Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Jakovany, Kisayto, Michalka, Pečovská Nová Ves, Slupec Osoby a obce: Synonymá: Kyrallesey, Myhalzatety, Rykolphus, Wrusalma, WyfoluČervenica pri Sabinove - Rikolf II - vlastník Jakovany - Peter - vlastník Kisayto - Langeus - vlastník Pečovská Nová Ves - Mikč - vlastník Prvá meta sa začína po strane dediny magistra Rykolfa, zvanej Červenica (Wrusalma) od západného okraja rieky Torysy, kde potok Ľucina (Lythona) vteká do Torysy a odtiaľ pokračuje na sever popri toku Ľuciny a príde k miestu zvanému brána (Kopu) k zemi frátrov pustovníkov rádu sv. Augustína z (Veľkého) Šariša a tu je pri starom koryte Ľuciny meta zo zeminy. Potom, stúpajúc po starom koryte Ľuciny, smeruje na východ, prekračujúc tento potok, a hneď tu je meta zo zeminy. Nato sa (hranica) stáča na juh do nového koryta Ľuciny a tu na brehu tohto potoka je meta zo zeme. Potom po novom koryte tohto potoka stúpa na východ a príde do starého koryta tohto potoka a tu je zemná meta. Nato po starom koryte potoka stúpa nahor východne a príde do nového koryta potoka, kde sa Ľucina rozdvojuje a na priedele tohto potoka je meta. Potom v smere tohože potoka ide ďalej na východ a pod nejakým (okrasným) stromom platanom, je pri ceste meta. Nato stúpa hranica na horu Myhal/ha/zatety (vrcholec Michalovho domu) a po vrcholci tejto hory na sever. Na tejto hore sú dve zemné mety, z ktorých po boku tejto hory (hranica) zostupuje do údolia, opäť k dvom zemným metam v lese. Nato padá do potoka zvaného Tarbocheynpotoka (Tarbočin potok), v ktoromto potoku stúpa vyššie k jeho prameňu, od ktorého (prameňa) vychádza a stúpa k vrcholu hory Javor a na vrcholci tejto hory beží až k rieke zvanej Thopl (Topľa alebo iný prítok) na sever. A tu sa delia mety od zeme grófa Langha a synov Dechk (Dečkových), zvanej Kisajtó (t.j. malé dvere), a tak, zostupujúc cez potok Thopl, príde k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan), zvanej Akoriš-Jakovany, na horu, ktorá sa nazýva Javor: a tu je meta zo zeminy. Nato, zostupujúc na juh, príde (hranica) k nejakému stromu zvanému gertyanfoa (hrab), pod ktorým je zemná meta, potom zostupuje do potoka zvaného Rothuvay (Ratvaj), a tu na vŕšku je meta zemná blízo cesty. Prejdúc tento potok príde hranica k vrchu zvanému Kyrallesey, zostupujúc z tohto vrchu na východ príde (hranica) k mete-hranici Sabinovčanov a k zemi synov Jakuba zvaného Lengen (=Poľan) a tu sú tri mety: jedna Sabinovčanov, druhá meta zeme Novej Vsi (Wyfolu) a tretia spomínaných synov Jakuba. A od týchto troch mét pokračuje (hranica Pečovskej Novej Vsi) ďalej na juh po veľkej ceste, na ktorej je meta pod stromom duba. A tak zostupujúc po tejto ceste, pod nejakým vŕškom, pri nej, je meta zemná, a tá po tejto ceste v dobrej vzdialenosti nad vrchom príde k zemi Sabinovčanov a okolo cesty sú dve mety: jedna Novej Vsi a druhá Sabinovčanov. A tak idúc na juh zostupuje do rieky Torysy-Tarcha a prejdúc tu rieku je meta. A odtiaľ stúpa k vrchu dosť veľkému a príde k zemi synov Andreja, Itovho syna, a v tomto vrchu je meta. A odtiaľ postupuje (hranica Novej Vsi) na západ a zostupujúc priamo príde k hraniciam (metám) magistra Rykolfa a tak zostupujúc priamo, prekračujú túto rieku Torysu-Tarcha a príde k prvotnej mete i tak končia hranice. K stavaniu mét (t.j. k vytyčovaniu hraníc) dali súhlas, osobne sa zúčastniac, magister Rykolf, fráter Mikuláš, prior pustovníkov rádu sv. Augustína v Šariši za seba a za celý svoj konvent, gróf Langh, syn Dečka (Dechk), s bratmi a s ich príbuznými, taktiež synovia Jakuba, zvaného Lengen. Tak prekladali maďari osobné meno Poľan. Tiež richtár a ľudia zo Sabinova aj synovia Andreja, syna Itovho. Dané 6. deň po oktáve Paschy r. P. 1322 (= 23.4 1322). Referencie na listinu: Z latinského originálu preložil v roku 1977 O. R. Halaga. (Pado, 1998, s.17-18) Po Mikčovej žiadosti z 24.1.1319 kráľ poveril Spišskú kapitulu, aby uviedla Mikča do novoveského majetku, ak nebudú proti tomu protestovať vlastníci susediacich majetkov. Spišská kapitula potvrdila 23.4.1322 vymedzenie chotára, pričom sa nevyskytli žiadne námietky. Napokon kráľ potvrdil (28.7.1322) darovanie Novej Vsi aj s právom vyberania mýta šľachticovi Mikčovi. (Uličný, 1990, s.233)
...super faciem possessionis domini regis Kyus aytout vocatae... Referencie na listinu: Majetok Kisayto je v rukách kráľa. (Angelovič, Boleš, 2002, s.27) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
25. apríla 1330. Šariš. Listina šarišského hradného podkastelána Jána a župana Martina [obaja sú predstavitelia šarišského hradného kastelána Dominika], ktorou podávajú správu o tom, že na príkaz magistra Viliama, spišského a ujvárskeho župana vykonali obhliadku spornej hranice medzi kráľovským majetkom zvaným Kyus-Aytout a majetkom Červenica [Weresalma] magistra Rycolpha. Na mieste činu magister Rycolph označil hranice svojho majetku pred očami obyvateľov z Kyus-Aytout-u takto: od vrchu Michalka [Michalhazateteye] smerom na západ k jednému potoku, odtiaľ na západ cez jeden kopec po jeden prameň a potom pozdĺž toku vody až po riečku Weresalmapataka. Takto označené hranice potvrdili aj všetci obyvatelia Kyus-Aytout-u. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Osoby a obce: Synonymá: Kyusaytod, Lyutune, Myhalhazateteye, Mykch, VeresalmapatakaĽutina - Mikč - vlastník 26. júla 1330. Šariš. Listina šarišského hradného podkastelána Jána a župana Martina [obaja predstavitelia šarišského hradného kastelána Dominika] v ktorej hlásia, že na príkaz spišského a ujvárskeho župana magistra Wyllerma rozhodli, že medzi kráľovským majetkom Kyusaytod a majetkom Veresalma, ktorý od čias bána Mykcha vlastní magister Rykolph, sú hranice nasledovné: na východe od hraníc obce Ľutina [Lyutune], ktorá patrí bánovi Mykchovi, smerom na západ po vrch zvaný Myhalhazateteye, ktorý leží medzi obcami Kyusaytod a Veresalma, odtiaľ opäť na západ až po jeden ďalší vrch, prekročiac jednu riečku smerom na západ po tretí vrch, stále západným smerom až po prameň jedného potoka a idúc podľa toku potoka až po riečku Veresalmapataka. Originál, na nepoškodenom pergamene, na zadnej strane so stopami pečate. (Z kruhového nápisu na pečati vidno: S. Dominici . . . d . . . .) Preklad: Kveta Markušová, 2017 Referencie na listinu: "a metis ville ... Lyutune". (Uličný, 1990, s.417) Ide o prvú písomnú zmienku o obci Ľutina. (Uličný, 1990, s.182)
Abstract: Obyvatelia obce Kisayto narušili v roku 1331 hranice Červenice, ktorá bola majetkom magistra Rikolfa z Torysy. Osoba: Rikolf II, syn Rikolfa I-ho Obce a miestne názvy: Červenica pri Sabinove, Kisayto Synonymá: Kysaytod, Veresalma...Rycolph, filius Ricolphi et hospites de Kysaytod pertinentes ad castrum Sarus metas cuisdam possessionis sue Veresalma vocate propria attoritate destruxissent anno in presenti... Referencie na listinu: Z mandátu kráľa Karola Róberta z roku 1322 sa dozvedáme, že tunajší (Kisayto) hostia, patriaci pod správu župného hradu Šariš, narušili v predchádzajúcom roku hranice Červenice, ktorá už bola majetkom magistra Rikolfa z Torysy. (Rábik, 2006, s.90) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
15. augusta 1332 [Gárdonyi uvádzal chybný rok 1335]. Visegrád. Listina kráľa Karla I., ktorou nariaďuje Spišskej kapitule, aby vyslala svojho prísažného človeka v spoločnosti kráľových ľudí Mateja syna Myke-a, alebo Jána syna Josopha, aby preskúmali záležitosť magistra Rycolpha syna Rycolpha, ktorému zničili hranicu majetku zvaného Veresalma hosťujúci ľudia v obci Kysajtod. Originál, na nepoškodenom pergamene, uzatvárajúca pečať celkom poodlamovaná. Preklad: Kveta Markušová, 2017
Kategória: Metácia Synonymá: Kysaytoud, Lethene, Mychalhazateteymagister Rykolphus filius comes Rykolphy... comes Herbordus filius Herbordy...Torkueley, ... Bachamezey, werusalama... possessionis werusalamafalua et kysaytoud Mychalhazatetey...fluvii Lethene...
Osoby: Akuš, syn Mikča; Henrik, syn Rikolfa II-ho; Jakub, syn Rikolfa II-ho; Ján, syn Ladislava; Ján, syn Rikolfa II-ho; Koloman, syn Rikolfa II-ho; Ladislav, syn Rikolfa II-ho; Lorand, syn Mikča; Mikuláš, syn Ladislava; Mikuláš, syn Mikča; Peter, syn Ladislava; Rikolf II, syn Rikolfa I-ho; Rikolf III, syn Rikolfa II-ho; Štefan, syn Mikča; Vavrinec, syn Rikolfa II-ho 2. mája 1349. Listina Spišskej kapituly, v ktorej sa píše, že podľa dohody zapísanej na listine Vacovskej kapituly, mal magister Ladislav syn Rycolpha z Kamenice, povinnosť predstúpiť pred kapitulu spolu so svojím otcom a súrodencami dňa 1. mája alebo aj skôr, aby v súlade s listinami kráľov Karla I. a Ľudovíta I. odovzdal majetok Pečovská Nová Ves [Uyfalu] synom bána Mykch-a: Lorandovi, Štefanovi, Ákošovi a Mikulášovi, s ktorými sa oň súdil pred krajinským sudcom Pavlom. Následne mal magister Lorand vrátiť zmluvnú listinu Vacovskej kapituly pod ťarchou jej zničenia. Dňa 17. apríla sa síce magister Ladislav so svojím otcom a bratmi: magistrami Jánom, Kolomanom, Vavrincom, Jakubom, Rycolphom a Henrikom, a so svojimi synmi: Petrom, Mikulášom a Jánom, ďalej v zastúpení magister Peter, aradský prepošt, a jeho brat Mikuláš, dostavili a prepustili majetok Uyfalu synom bána Mykch-a, napriek tomu však Lorand dňa 1. mája vyslovil viaceré výhrady voči prepusteniu majetku a nechcel dostáť svojim povinnostiam. Originál, pergamen, na rube so zlomkami pečate. Preklad: Kveta Markušová, 2017
...populi villarum Henyngfalua et Kysaytou vocatarum... Referencie na listinu: ...posledná správa o dedine Kisayto pochádza z roku 1349, keď sa tunajší obyvatelia spoločne s obyvateľmi Hanigoviec sťažovali vojvodovi Štefanovi na zabratie ich zeme magistrom Rikolfom. To už poukazuje aj na dôvody zániku tunajšieho sídla. (Rábik, 2006, s.90) Ďalšie poznámky: Obec Kisayto nezanikla, zaniklo len jej pôvodné pomenovanie a bolo v priebehu rokov 1349 - 1392 nahradené pomenovaním Veľké Hanigovce, neskôr Staré Hanigovce a Hanigovce. Viac v článku Stredoveká obec Kisayto(Roškanin, 2014) Ďalšie odkazujúce zdroje na tento prameň:
11. augusta 1349. Listina Šarišskej župy, ktorá hlási, že obyvatelia obcí Hanigovce [Henyng] [pozn.: v listine je tvar Henyng falua] a Kysaytou podali u princa Štefana sťažnosť na magistra Rycolpha z Kamenice za zneužívanie moci, princ preto vyzval obžalovaného, aby na valné zhromaždenie dňa 10. augusta doniesol a ukázal svoje listiny, čo sa aj stalo. Originál, na papieri, na rube so zlomkami dvoch pečatí. (Tretia pečať je vytrhnutá.) Preklad: Kveta Markušová, 2017 |
| 1-10 / 10 |
Použitá literatúra:
Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829328 s.. Dostupné online
Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
Roškanin, M.: Stredoveká obec Kisayto. 2014. Dostupné online
Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.
- Magyar Országos levéltár (MOL). Budapešť
- Angelovič, J., Boleš, D.: Z dejín obce Lúčka. L.I.M. Sk, Prešov, 2002209 s.
- Beňko, J.: Osídlenie severného Slovenska. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1985328 s.
- Fejér, G.: Codex diplomaticvs Hvngariae ecclesiasticvs ac civilis. 5/1. typis typogr. Regiae vniversitatis vngaricae, Budae, 1829328 s.. Dostupné online
- Gárdonyi, A.: A Péchujfalusi Péchy-család levéltári lajstroma. Lampel, Budapest, 1909453 s.
- Pado, J.: Pečovská Nová Ves včera a dnes. Obecný úrad v Pečovskej Novej Vsi, 199859 s.
- Rábik, V.: Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku. Karpatskonemecký Spolok na Slovensku, 2006433 s.
- Roškanin, M.: Stredoveká obec Kisayto. 2014. Dostupné online
- Sedlák, V.: Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae II. Veda, Bratislava, 1987640 s.
- Uličný, F.: Dejiny osídlenia Šariša. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1990513 s.